Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-80-2018.pdf
PDF · 73.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/80/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému J. H. L., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. decembra 2018, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn.1T/240/2017 zo dňa 16. januára 2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. januára 2018, sp.zn.1T/240/2017 bolo rozhodnuté tak, že:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) a § 214 ods.1 zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok") sa postupuje na prejednanie Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom vec obvineného J. H. L., nar. XX.XX.XXXX v W., M., trvale bydlisko N. č. XXX, okres W. Y. nad U., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorý od presne nezisteného času dňa 05.10.2017 do 13:00 hod. dňa 19.102017 v obci N., v priestoroch rodinného domu č. XXX sa vyhrážal svojej manželke X. H. L., s ktorou žije v spoločnej domácnosti a to takým spôsobom, že jej povedal, ak oznámi príbuzným žijúcim v M. jeho neveru, tak ju zabije, ďalej sa obvinený vyhrážal, že ju zabije a zakope na záhrade, pričom jej opakovane vulgárne nadával, ďalej zobral kuchynský nôž a vyhrážal sa, že zabije sám seba, keď ho už poškodená nechce sa tiež sa jej vyhrážal slovami, že ho už viac neuvidí, že zmizne, pričom týmto svojim konaním vzbudil u poškodenej X. H. L. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, nakoľko skutok by mohol byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch v platnom znení.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného J. H. L..
Prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti poukázal na to, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Ďalej okresný súd konštatoval, že z hľadiska subjektívnej stránky absentuje úmysel obvineného splniť vyhrážky voči poškodenej a tiež po objektívnej stránke absentuje dôvodná obava z toho, že obvinený svoje vyhrážky uskutoční. Obvinený uviedol, že svoje slová, vyhrážky nemyslel vážne, s tým, že poškodená opakovane sa vyjadrila, že jej manžel by jej nikdy neublížil a nemá žiadnu obavu o svoj život a zdravie a ani o život a zdravie svojej dcéry. Napriek výpovedi poškodenej v tom smere tak ako ju konštatuje v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, a to že z konania obvineného nemá žiadnu obavu o svoj život
ani zdravie, je podľa názoru prokurátora potrebné jej výpoveď hodnotiť v kontexte všetkých skutočností, ktoré poškodená uviedla. Predovšetkým prokurátor poukázal na okolnosť, že poškodená vypovedala, že medzi ňou a obvineným pretrvávali hádky asi 2 týždne, pričom pri jednej z hádok jej obvinený povedal, že ak povie pravdu jeho príbuzným v M., tak ju zabije. Túto vetu povedal v hneve, ale je to jednoducho talian, ktorý sa občas tak vyjadruje s tým, že to tak v svojej podstate nemyslí. Prokurátor je toho názoru, že uvedenou výpoveďou sa poškodená snažila zľahčiť konanie obvineného, keďže poškodená bezprostredne po skutku vypovedala, že zostala v šoku po tom, čo manžel povedal, že ju zabije, keď povie príbuzným pravdu, pretože sa počas ich spolužitia nestretla s niečím takým. Možno preto vyvodiť, že u poškodenej došlo k obave zo správania manžela, keď sa zdôverila i svojej kamarátke a dokonca následne išla skutok oznámiť na políciu. Tvrdenia poškodenou uvádzané vo výpovedi po vznesení obvinenia, teda, že nemá žiadne obavy o svoj život a zdravie sú podľa názoru prokurátora nepodstatné. Možno preto konštatovať, že napriek tvrdeniu poškodenej, že nemala obavu z konania svojho manžela, išla na políciu, kde vyjadrila obavy pred konaním svojho manžela, a teda vyhrážky obvineného zrejme vzhľadom na ich povahu nepovažovala za bezpredmetné. V opačnom prípade by nevyhľadala pomoc polície, čo sa následne už snažila pri svojich výpovediach zľahčiť a vysvetliť v tom smere, že bola citovo rozrušená. Rovnako nemožno konanie obvineného zľahčovať v tom smere, že je talianskej národnosti, kde ním uvádzané slová sa bežne používajú v rozhovore s blízkymi osobami. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K sťažnosti prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného neverejného zasadnutia krajského súdu písomne bližšie nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
V rámci preskúmania správnosti samotného napadnutého výroku uznesenia, ktorým okresný súd postúpil predmetnú trestnú vec obžalovaného J. H. L. vedenú pod sp.zn.1T/240/2017 na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.372/1990Z.z. o priestupkoch v platnom znení, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.
Podľa § 214 ods. 1 Tr. por., prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že v trestnej veci obžalovaného J. H. L. boli splnené zákonné podmienky na postup okresného súdu podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 214 ods. 1 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v predmetnej trestnej veci z hľadiska subjektívnej stránky absentuje úmysel obžalovaného splniť vyhrážky voči poškodenej, tiež po objektívnej stránke absentuje dôvodná obava z toho, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční a taktiež nie sú naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. z hľadiska materiálnej stránky podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., no na druhej strane konanie obžalovaného spadá pod konanie, ktoré by mohlo napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že závery okresného súdu sú vecne správne. Zo spisového materiálu vyplýva, že predmetom konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou X. H. L. bola nevera obžalovaného, z ktorej pramenili hádky medzi nimi. Taktiež z ich výpovedí vyplýva, že vyhrážky obžalovaného u poškodenej nevzbudili dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Okresný súd správne zhodnotil skutočnosti, ktoré vyplynuli z trestného oznámenia poškodenej, z jej výpovede zo
dňa 19.10.2017 (výpoveď pred vznesením obvinenia) a z jej výpovede zo dňa 20.10.2017 (po vznesení obvinenia). Obžalovaný sa vo svojich výpovediach vyjadril, že svoje slová, vyhrážky, nemyslel vážne. Poškodená sa opakovane vyjadrila, že jej manžel by jej nikdy neublížil a nemá žiadnu obavu o svoj život a zdravie a ani o zdravie a život svojej dcéry. Poškodená sa vyjadrila, že na políciu prišla preto, lebo sa bála, že jej manžel zoberie dcéru a chcela od polície vedieť, či to môže aj bez jej súhlasu, keďže sú stále manželia. Krajský súd v predmetnej veci rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. vzhľadom na materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za akých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť predmetného činu nepatrná. Taktiež okresný súd správne dospel k záveru, že z hľadiska subjektívnej stránky ako zákonného znaku predmetného prečinu, absentuje úmysel obžalovaného splniť vyhrážky voči poškodenej a po objektívnej stránke absentuje dôvodná obava z toho, že obžalovaný svoje vyhrážky reálne uskutoční.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné, zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré uvádza prokurátor vo svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol zákonne a vecne správne, preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.