Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-76-2023.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/76/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2a/ A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., korešpondenčná adresa E. XXX/X, C., F. A., ako nástupcovia po pôvodnom žalobcovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ REALITY LAURIN, a.s., so sídlom Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 616, 2/ Stavebná mechanizácia, s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, Žilina, IČO: 36 397 971, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 14.246,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní (pôvodného) žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18C/304/2007 - 898 zo dňa 12.01.2015, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie voči žalovanému 2/ zastavuje.
Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1a/ a žalobcovi 2a/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 18C/304/2007-889 zo dňa 29.10.2014 a to druhý výrok tohto uznesenia tak, že navrhovateľ (t.j. pôvodný žalobca) je povinný nahradiť odporcovi v rade 2/ (t.j. žalovanému 2/) trovy konania titulom trov právneho zastúpenia spolu v výške 5.930,26 eur a to na účet právneho zástupcu odporcu v rade 2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.
2. Proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18C/304/2007-898 zo dňa 12.01.2015 podal pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcov 1a/ a 2a) v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
3. Po začatí konania Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2K/21/2015 – 47 zo dňa 24.03.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 62/2016 dňa 01.04.2016, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu – žalobcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2023. V priebehu konkurzného konania okresný súd výzvou zo dňa 04.04.2018 vyzval správcu úpadcu, aby sa vyjadril, či trvá na podanom odvolaní žalobcu. Správca úpadcu (žalobcu) podaním zo dňa 21.08.2018 doručil okresnému súdu podanie, v ktorom okrem iného oznámil, že na podanom odvolaní žalobcu netrvá. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K/21/2015-792 zo dňa 29.05.2023, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 107/2023 dňa 06.06.2023, zrušil konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku.
4. Vzhľadom na to, že žalobca dňa 27.08.2023, t.j. v priebehu odvolacieho konania zomrel odvolací súd uznesením č.k. 11Co/76/2023-1526 zo dňa 18.04.2024 (právoplatným dňa 07.05.2024) rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobcu, t.j. jeho deťmi, ako žalobcami 1a/ a 2a/.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, pričom dospel záveru, že odvolanie proti predmetnému uzneseniu je prípustné (§ 202 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a contrario v spojení s § 470 ods. 2 CSP) a vzhľadom na procesný úkon pôvodného žalobcu (v mene ktorého v tom čase konal správca úpadcu), ktorým vzal odvolanie v celom rozsahu späť, odvolacie konanie voči žalovanému 2/ podľa ust. § 369 ods. 3 CSP zastavil.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
8. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
9. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
10. Zákon priznáva odvolateľovi právo disponovať s odvolacím konaním, pokým o odvolaní nebolo odvolacím súdom rozhodnuté. Účinnosť späťvzatia odvolania nie je podmienená súhlasom súdu ani protistrany. K späťvzatiu odvolania môže dôjsť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne.
11. S poukazom na obsah dispozitívneho úkonu strany žalobcu, ktorým došlo k späťvzatiu podaného odvolania, odvolací súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania voči žalovanému 2/.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP.
16. Východiskovo odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok ako rozhodujúce východisko pri náhrade trov konania stanovuje princíp úspechu, ktorý môže byť buď úplný alebo čiastočný. Zákonným vyjadrením tohto princípu je ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, pričom pri plnom úspechu sa úspešnej strane má priznať plná náhrada trov konania a pri čiastočnom úspechu sa má náhrada trov konania rozdeliť alebo je možné rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedená základná zásada (tzv. zásada úspechu vo veci) je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Vo
vzťahu k zastaveniu konania (t.j. skončenia konania bez meritórneho rozhodnutia) platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pojem procesné zavinenie použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie tejto zodpovednosti je tá, ktorá vznikla po začatí konania. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. V prípade ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, a teda vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté (v konečnom dôsledku zistené, či bola žaloba podaná dôvodne), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Osobitné prípady upravuje ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne nepostupuje podľa vyššie uvedených zásad, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákonná dikcia uvedeného ustanovenia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu splnenie dvoch podmienok, a to musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočnosť okolností, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových, či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácie moderačného oprávnenia súdu v zmysle ust. § 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.
16.1. Odvolací súd si uvedomuje, že späťvzatie odvolania žalobcu bez uvedenia dôvodu by odvolací súd v zásade malo viesť k záveru, že procesné zavinenie na zastavení odvolacieho konania nesie pôvodný žalobca. V posudzovanom prípade však nezanedbateľnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania z dôvodu späťvzatia odvolania, bolo to, že k späťvzatiu odvolania došlo v čase prebiehajúceho konkurzného konania vedeného voči pôvodnému odvolateľovi, keď procesný úkon späťvzatia odvolania učinil správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. pôvodného žalobcu, ktorý spolu s úkonom späťvzatia nedal súhlas s pokračovaním konania (viď č.l. 1416 spisu). Ingerencia pôvodného žalobcu pri vykonaní predmetného procesného úkonu (späťvzatia odvolania) bola teda v rozhodnom čase (čase vykonania procesného úkonu) prinajmenšom značne limitovaná. Práve uvedenú skutočnosť vyplývajúcu zo špecifického charakteru procesnej situácie, ktorá nastala v posudzovanom prípade odvolací súd vyhodnotil za tak podstatnú, že táto zakladá dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodnutí o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd preto žalovanému 2/ nepriznal voči žalobcom 1a/ a 1b/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)