Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/379/2001

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie Gen. M.R. Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze, so sídlom M. R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 31 616 755, proti povinnému: SFF - BRAIN spol. s r.o., so sídlom SNP 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 228 255, na vymoženie pohľadávky vo výške 47,97 eura (1.445,10 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Bernard Janík, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 313/01

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie začalo dňa 09. 04. 2001, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Poverením číslo 5601 022904 * zo dňa 17. 04. 2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, ktorý bol s účinnosťou dňa 29. 11. 2014 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho náhradníka bol ustanovený súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 22,92 eura, z toho odmenu 16,60 eura, náhradu hotových výdavkov 3,00 eurá a 20 % DPH z odmeny 3,32 eura.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 206/S považoval súd za preukázané, že povinný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr 157/2010-29 zo dňa 18. 08. 2011, právoplatným dňa 11. 10. 2011, zrušený bez likvidácie. Na základe uvedeného bol povinný dňa 01. 11. 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.

5. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil procesnú subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), exekúciu ex offo vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

6. Súd konštatuje, že hoci oprávnený (správca konkurznej podstaty úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze) v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nepodal návrh na pokračovanie v predmetnej exekúcii, bolo nevyhnutné exekúciu zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Absencia návrhu na pokračovanie v exekúcii v danom prípade nemôže byť prekážkou zastavenia exekúcie, ktorá by ani nemohla ďalej pokračovať.

7. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002).

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

10. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 2001 a k jej zastaveniu došlo z dôvodu straty procesnej subjektivity povinného v roku 2018, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

1. Exekučné konanie začalo dňa 09. 04. 2001, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Poverením číslo 5601 022904 * zo dňa 17. 04. 2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, ktorý bol s účinnosťou dňa 29. 11. 2014 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho náhradníka bol ustanovený súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 22,92 eura, z toho odmenu 16,60 eura, náhradu hotových výdavkov 3,00 eurá a 20 % DPH z odmeny 3,32 eura.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 206/S považoval súd za preukázané, že povinný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr 157/2010-29 zo dňa 18. 08. 2011, právoplatným dňa 11. 10. 2011, zrušený bez likvidácie. Na základe uvedeného bol povinný dňa 01. 11. 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.

5. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil procesnú subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), exekúciu ex offo vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

6. Súd konštatuje, že hoci oprávnený (správca konkurznej podstaty úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze) v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nepodal návrh na pokračovanie v predmetnej exekúcii, bolo nevyhnutné exekúciu zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Absencia návrhu na pokračovanie v exekúcii v danom prípade nemôže byť prekážkou zastavenia exekúcie, ktorá by ani nemohla ďalej pokračovať.

7. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002).

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

10. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 2001 a k jej zastaveniu došlo z dôvodu straty procesnej subjektivity povinného v roku 2018, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.