Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-97-2024.pdf
PDF · 141.61 KB
Case nature
Subarea
14CoP/97/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako otec, C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, deti rodičov – matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, toho času bytom G. H. XXX, v konaní zastúpená: LOVISKOVA s.r.o., so sídlom Lomnická 18, Nitra, a otca: I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/130/2023-130 zo dňa 18.12.2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/130/2023-130 zo dňa 18.12.2023 sa v označení výrokov o p r a v u j e tak, že výroky IV. až V. uznesenia sa správne označujú nasledovne:
„ IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa: D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.
V. Neodkladné opatrenie b u d e t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/104/2023 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. z r u š u j e, vo výrokoch III., IV., V. a súvisiacom výroku VI. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že návrh na určenie výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zamieta.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do starostlivosti matky (I. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia (II. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 70,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia (III. výrok).
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia (IV. výrok). Určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/104/2023 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (IV. výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (V. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal otca na platenie výživného po 150,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
4. Súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočností, ktoré v návrhu uvádzala matka, ako aj zo skutočností, ktoré zistil vo vzťahu k účastníkom konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode v zmysle návrhu navrhovateľky zo dňa 14.09.2023 vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/104/2023. Mal preukázané, že navrhovateľka – matka odišla zo spoločnej domácnosti v septembri 2022 a od tohto obdobia zabezpečuje starostlivosť o deti sama na adrese G. H. XXX (správne malo byť uvedené XXX – pozn. odvolacieho súdu). Bývajú v nehnuteľnosti, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, ktorú nadobudla kúpou z finančných prostriedkov titulom vyporiadania BSM pred uzatvorením manželstva. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na 4 deti spolu vo výške 713,- Eur. Jej celkové mesačné náklady sú vyššie a predstavujú sumu 1.187,- Eur s tým, že jej finančne vypomáha jej otec. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletým D., ktorému bolo diagnostikované vážne zdravotné ochorenie v roku 2018 – Downov syndróm. Matka má bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, náklady na bývanie a zvýšené výdavky vo vzťahu k maloletému D.. Okrem týchto výdavkov má jednorazové výdavky vo vzťahu k deťom na začiatku školského roka. Okrem 4 detí rodičov, má matka aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dieťa z prvého manželstva. Matka žiadala maloleté deti na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti a výživné určiť otcovi najprv vo výške po 150,- Eur na každé dieťa a na pojednávaní vo veci rozvodu trvala na výživnom vo výške 200,- Eur na každé dieťa, vzhľadom na pracovné možnosti otca s poukazom na jeho vek a vzdelanie, ako aj finančný prínos z prenájmu garzónky. Vyčíslené uznané výdavky súdom na A. vo výške cca 200,- Eur, na C. vo výške 190,- Eur, D. vo výške 250,- Eur, ktoré pozostávajú z nákladov na stravu vo výške 100,- Eur, z rozpočítaných výdavkov na bývanie vo výške 38,- Eur (154:4), mimoriadnych výdavkov u maloletého D. na vitamíny, krémy a krúžok a u D. obedy v škole 40,- Eur + cestovné.
5. Otec nesúhlasil s návrhom matky ohľadne zverenia detí na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Trval na zverení maloletých detí C. a A. do jeho osobnej starostlivosti, pretože sú chlapci, s ktorými si má čo povedať. Otec uviedol, že ukončil podnikanie, pretože bolo stresujúce a jeho príjem bol len vo výške 600,- Eur podľa vlastného vyhlásenia, pretože z predloženého daňového priznania za rok 2022 jeho príjem zo základu dane bol len vo výške 186,- Eur a rovnako i príjem zdaniteľného príjmu bol nižší, ako uvádzal otec. Nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať. Súd prvej inštancie mal za to, že príjem otca za posledných 12 mesiacov i vzhľadom na ukončené podnikanie v zmysle Živnostenského listu bol vo výške 600,- Eur. Ukončenie podnikania súd vyhodnotil ako vzdanie sa príjmu podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Ak by sa otec zamestnal, jeho príjem by predstavoval aspoň minimálnu mzdu vo výške 700,- Eur v roku 2023. Otec vykonával stavebné práce, ktoré je možné zaradiť medzi jednoduché remeselné práce do 2. stupňa náročnosti, kedy by jeho hrubý príjem bol vo výške 816,- Eur. Otec by mohol mať príjem aj z prenájmu garzónky, po odpočítaní služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti.
6. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na rozdielne názory rodičov ohľadne zverenia maloletých detí k dohode rodičov neprišlo, preto maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke. Maloletý C. a maloletý D. žijú s matkou v spoločnej domácnosti a pri zverení maloletého A. vychádzal súd z vyjadrenia matky, ktorá uvádzala, že k nej chodí počas víkendov, platí mu obedy, ostatné bežné výdavky i náklady na cestovné. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bolo aj vyjadrenie
dieťaťa, ktoré uviedlo, že nechce prestúpiť na druhú školu, pripustilo komunikačné problémy s otcom a pripustilo možnosť, že by bývalo na internáte. Pri určení nevyhnutného výživného vychádzal z minimálneho príjmu otca, ktorý bol v zmysle jeho vyjadrenia vo výške 600,- Eur mesačne za posledných 12 mesiacov. Ak z tohto príjmu bude prispievať na výživu maloletého A. vo výške 80,- Eur, na výživu maloletého C. vo výške 70,- Eur a na výživu maloletého D. vo výške 100,- Eur, kde súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť na plnoletú H., zostane otcovi suma vyššia ako je životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá je od 01.07.2023 vo výške 268,88 Eur. Poznamenal, že z takto určeného výživného bude matka schopná pokryť nevyhnutné výdavky na maloleté deti s tým, že aj ona je povinná podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom po zohľadnení každodennej starostlivosti. K takto určenému výživnému je treba pripočítať aj rodinné prídavky, t. j. štátnu dávku, ktorá má byť použitá na úhradu potrieb maloletých detí. Súd zdôraznil, že okrem príjmu z podnikania, otec za rok 2022 poberal aj daňový bonus spolu vo výške 1.500,- Eur, čo v priemere predstavovalo sumu 125,- Eur. Trvanie neodkladného opatrenia súd určil do právoplatného skončenia konania vo veci vedeného pod sp. zn. 16P/104/2023 o rozvod manželstva účastníkov a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom. Otec si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní ani v nevyhnutnej miere a matka zo svojho príjmu nie je schopná sama pokryť nevyhnutné výdavky maloletých detí.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včasným odvolaním otec s návrhom na zverenie maloletých detí A. a C. do spoločnej starostlivosti s využitím možnosti neurčenia výšky výživného. Navrhol zriadenie spoločného účtu, na ktorý by so E. prispievali rovnakou sumou raz do mesiaca, alebo podľa potreby, a z ktorého by boli hradené výlučne potreby všetkých troch synov. Prispievať na tento účet sumou 50,- Eur navyše každý mesiac ako výživné na syna D., ktorý bude v starostlivosti matky. Uviedol, že si uplatňuje nárok na spravodlivosť a rovnocennosť. Všetko, čo robí, robí najlepšie ako vie. Ten, kto zo vzťahu a spoločného priestoru odchádza je jeho drahá a vzácna žena E., ktorej ďakuje za jej starostlivosť, trpezlivosť, za jej vášeň a pravdivosť. Rešpektuje, že manželstvo sa rozpadá. Dodal, že svoje deti ľúbi, majú u neho dvere otvorené a podporu zaručenú. Potrebuje manipulačný priestor a aspoň istý prejav dôvery. Všetkým poprial zdravý rozum a stav prirodzeného dostatku. Mal za to, že pred uznesením neboli uplatnené všetky prostriedky procesnej obrany, pretože vlastne nebol vypočutý. Uviedol, že skutkové zistenia súd nekorešpondujú s realitou, hlavne čo sa týka starostlivosti o syna A..
9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu v časti zverenia maloletého C. a maloletého D. do osobnej starostlivosti matky, keďže obe maloleté deti žijú v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá im poskytuje plnohodnotnú starostlivosť. Maloletý C. sa vyjadril tak, že s matkou žije už rok v G. H. a je tam spokojný, nechce na tomto stave nič meniť, chcel by byť zverený do osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretávať podľa vzájomnej dohody. Maloletý A. sa od začiatku konania zdržuje v domácnosti otca, kde býva. Maloletý A. sa vyjadril tak, že počas týždňa býva u otca a matku navštevuje cez víkendy, avšak u matky by bývať nechcel, lebo vzťahové väzby s kamarátmi má v obci F. a teraz už aj v J. E.. Vzťah s matkou hodnotil ako dobrý, ku vzťahu s otcom uvádzal mnohé názorové nezhody. O podanom návrhu matky mal vedomosť a trval na tom, aby si formu starostlivosti dohodli rodičia. Maloletý A. chcel zostať bývať u otca v obci F. a v prípade, ak by ho súd aj zveril matke, by sa jeho postoj nezmenil a zostal by aj tak bývať u otca. Otec mu zabezpečuje stravu, peniaze na bežné výdavky mu dáva matka, otec mu sem tam prispeje na autobus. Pripustil, že má problém s rešpektovaním autorít, jeho známky nie sú dobré a do školy sa učí iba sem – tam. V budúcnosti by však chcel pokračovať v ďalšom štúdiu. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie dieťaťa sa nestotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matke a o uložení povinnosti otca prispievať na jeho výživu k rukám matky. Maloletý A. sa od začiatku konania nachádza v starostlivosti otca a matku pravidelne navštevuje. Mal za to, že ak matka vo svojich vyjadreniach namieta starostlivosť otca o maloletého A. a nie je stotožnená so zotrvaním dieťaťa v jeho domácnosti, je potom prinajmenšom zvláštne, že neprevezme starostlivosť o dieťa a akceptuje súčasný stav. Rodič by mal sledovať najlepší záujem maloletého dieťaťa.
10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že maloletý C. žije s ňou v G. H., kde navštevuje aj základnú školu a s otcom sa stýka minimálne. Preto nemožno súhlasiť s návrhom na zverenie maloletého A.
a C. do spoločnej starostlivosti. Uviedla, že vyživovaciu povinnosť otca na všetkých troch synov je nevyhnutné určiť, keďže otec na výživu C. a D. neprispieva vôbec a na výživu A. iba v minimálnej miere. Návrh otca na zriadenie spoločného účtu nie je zrealizovateľný. Namietala otcom navrhovanú výšku výživného na maloletého D. (50,- Eur), ktorá je neadekvátna a neprimeraná vzhľadom na jeho majetkové pomery, možnosti, schopnosti ako aj základné potreby maloletého D.. Zotrvala na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, keďže otec k dnešnému dňu neprispieva ani finančne, ani materiálne na výživu svojich detí. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
11. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že sa s týmto vyjadrením nestotožňuje. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka deklaruje, že maloletý A. sa má od začiatku konania, t. j. od septembra 2023, nachádzať v starostlivosti otca, čo nie je pravdou, pričom z dôkazov vykonaných na informatívnom stretnutí dňa 25.10.2023 a na pojednávaniach konaných dňa 13.11.2023, 08.01.2024, 05.02.2024 a 29.02.2024 na súde prvej inštancie vyplýva, že všetku starostlivosť o maloletého A. vykonáva matka. Dodala, že maloletý A. sa počas týždňa zdržuje v nehnuteľnosti otca, počas víkendov, prázdnin, sviatkov a dovoleniek je u nej. Uviedla, že počas týždňa, kedy je dieťa v nehnuteľnosti s otcom, ako aj počas všetkých ďalších dní, všetku starostlivosť o dieťa vykonáva ona. Maloleté dieťa sa na ňu obracia so všetkými praktickými vecami, ako aj inými výchovnými problémami, ktoré spolu riešia. Ona je tou, ktorá pre maloletého A. zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť od finančného zabezpečenia až po podporu v škole, riešení problémových situácií, zabezpečením lekárov, preventívnych prehliadok, platbu obedov, oblečenia, školských potrieb, kontroluje mu dochádzku a podobne. Poznamenala, že maloletý A. bol od 19.02.-23.02.2024 na lyžiarskom výcviku organizovanom školou, pričom všetky náklady na tento výcvik hradila ona, ona zabezpečovala oblečenie i lyžiarsku výstroj, ako aj odvoz maloletého A. po skončení lyžiarskeho výcviku. Bola toho názoru, že kolízny opatrovník mal riadne prešetriť situáciu, avšak zo strany kolízneho opatrovníka nedošlo k zohľadneniu najdôležitejšieho hľadiska pri určovaní záujmu maloletého dieťaťa, a to úroveň starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa nachádza. Namietala skutočnosť, že kolízny opatrovník sa nevyjadril akým spôsobom sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami, ktoré odzneli na informatívnom stretnutí i na pojednávaniach, a to, že otec je každodenným požívateľom alkoholických nápojov, a to do takej miery, že nie je schopný bez nich fungovať, či a do akej miery otec vykonáva starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého A., všetky výchovné opatrenia vykonáva ona a všetky financie pre dieťa zabezpečuje ona. Na poslednom pojednávaní dňa 29.02.2024 deklarovala, že maloletý A. dňa 25.02.2024 odmietol zotrvať v nehnuteľnosti otca, cez víkend, ako aj začiatok týždňa až do stredy strávil u matky, nakoľko u otca bola situácia podľa vyjadrenia A. neúnosná. Žiadala o zverenie maloletého A. do svojej starostlivosti.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacom prieskume odvolaním napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru o splnení podmienok pre zrušenie rozhodnutia v časti o dočasnom zverení všetkých troch maloletých detí do starostlivosti matky, potvrdení rozhodnutia v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého C. a maloletého D., v časti trvania neodkladného opatrenia, ako aj súvisiaceho výroku o trovách konania a zmenu rozhodnutia v časti o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého A..
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak .
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
19. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Nové Zámky je vedené konanie pod sp. zn. 16P/104/2023 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v ktorom konaní bol dňa 20.03.2024 vydaný rozsudok vo veci samej. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené (I. výrok) a na čas po rozvode súd zveril maloletého C. a maloletého D. do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 70,- Eur mesačne a na výživu maloletého D. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (II. výrok). Maloletého A. súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 60,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca (III. výrok). Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (IV. výrok). Styk matky s maloletým A. súd neupravil (V. výrok) a styk otca s maloletým C. a maloletým D. upravil každý párny víkend v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod. tak, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť, otcovi odovzdať a od otca prevziať (VI. výrok). Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (VII. výrok). Proti výrokom II. a III. podala matka odvolanie.
20. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou po 150,- Eur mesačne.
21. Súd prvej inštancie však odvolaním napadnutým uznesením rozhodol nielen o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti (na návrh matky), ale aj o dočasnom zverení všetkých troch maloletých detí do starostlivosti matky (hoci to žiadny z rodičov nežiadal), zohľadňujúc skutočnosti (matkou navrhované zverenie všetkých troch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a otcom navrhované zverenie maloletého A. a maloletého C. do jeho osobnej starostlivosti) vyplývajúce z konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, hoci rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia v čase do rozvodu manželstva.
22. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
23. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
24. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
25. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
26. Posúdením predloženého spisového materiálu, vrátane návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorá sa zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti nedomáhala), odvolania otca a vyjadrení účastníkov v rámci odvolacieho konania, dospel odvolací súd k záveru o absencii splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcich sa zverenia maloletých detí do dočasnej starostlivosti matky, keďže po tom, čo sa došlo k ukončeniu spolužitia manželov v septembri 2022 a presťahovaniu sa matky do G. H., matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého C. a maloletého D., preto by takého rozhodnutie iba zakonzervovalo existujúci stav, čo nie je účelom ani zmyslom neodkladného opatrenia. Starostlivosť o maloletého A. zabezpečuje počas týždňa otec a cez víkendy chodí dieťa do domácnosti matky. Vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.12.2023 z prešetrených pomerov na strane rodičov, ktorý konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti, ako aj z vyjadrenia maloletého A. (uvedeného vo vyjadrení kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca, ktorému odvolací súd venoval náležitú pozornosť), ktoré uviedlo, že by u matky bývať nechcelo, naopak chcelo by zostať bývať u otca (čo matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozporovala) a aj v prípade, ak by ho súd zveril matke, zostalo by bývať u otca, mal odvolací súd za to, že z doposiaľ osvedčeného stavu nemožno vyvodiť záver o bezodkladnej potrebe zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, keďže nebola preukázaná nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, teda prečo sa vyžaduje akútny zásah súdu na vydaní takéhoto neodkladného opatrenia, k čomu nestačí len strohé konštatovanie súdu prvej inštancie o rôznych názoroch rodičov v otázke zverenia detí na čas po rozvode. Nie je osvedčený daný nárok, pričom situácia v rodine maloletých detí nevyžaduje akútny zásah na riešení pomerov účastníkov dočasne vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, či výchova maloletého dieťaťa. Námietky matky o tom, že syn A. nemá u otca zabezpečené dostatočné zázemie vo forme riadneho ubytovania a stravovania, neboli v konaní osvedčené a zostali v rovine tvrdení matky, ktoré navyše boli vyvrátené správou kolízneho opatrovníka zo dňa 04.12.2023 z prešetrených pomerov na strane otca. O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom bolo (zatiaľ neprávoplatne) rozhodnuté v konaní vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/104/2023, v ktorom boli maloleté deti C. a D. zverené do osobnej starostlivosti matky a maloletý A. do osobnej starostlivosti otca.
27. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa, jeho účelom rozhodne nie je
riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, pričom sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých detí. Súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
28. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov zverením maloletých detí do dočasnej starostlivosti matky, resp. v prípade maloletého A. a maloletého C. zverením do spoločnej osobnej starostlivosti, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia neodkladného opatrenia.
29. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výšky výživného súd vychádza z premisy, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená však mechanickú rovnosť. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.
34. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej (vydanom po riadnom a úplnom dokazovaní), je ale treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného zisťovania pomerov účastníkov konania. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu či vyjadrenia účastníkov a bez pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) . Toto opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že rodič si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť výživné. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho
rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere priznané výrokom neodkladného opatrenia, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného.
35. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 366 CMP, ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu či vôbec neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. V zmysle daného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 366 CMP prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, bývanie.
36. Čo sa týka otázky výživného, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že v danom prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery v podobe uloženia povinnosti otcovi hradiť výživné na maloletého C. a maloletého D., ktorá vyplýva zo skutočnosti, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a otec na deti finančne (a ani materiálne) neprispieva. Otcov návrh na zriadenie spoločného účtu, na ktorý budú s matkou prispievať rovnakou sumou raz do mesiaca, alebo podľa potreby a z neho budú hradené výlučne potreby pre maloleté deti je neakceptovateľný, práve pre tú okolnosť, že matka sa o maloletého C. a maloletého D. osobne stará, čím si plní svoju vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotne starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Otec ako rodič, ktorý sa o deti osobne nestará, je povinný prispievať na ich výživu výživným, ktoré určil súd. Vzhľadom na to, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu celodennej starostlivosti o syna D., ktorému bola diagnostikovaná translokačná forma Downovho syndrómu, poberá rodičovský príspevok v sume 473,- Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti a plnoletú dcéru H. vo výške 240,- Eur mesačne, sú maloleté deti C. a D. na finančný príspevok od otca odkázané. Odvolací súd sa stotožnil s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie na maloletého C. v sume 70,- Eur mesačne (ktorého výdavky súd prvej inštancie ustálil v sume 190,- Eur mesačne – špecifikované v odseku 14 uznesenia súdu prvej inštancie) a na maloletého D. v sume 100,- Eur mesačne (ktorý má zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavov v sume 250,- Eur mesačne - špecifikované v odseku 14 uznesenia súdu prvej inštancie), keď súd konštatoval, že otec ukončil podnikanie, pretože bolo stresujúce a podľa vlastného vyhlásenia bol jeho príjem vo výške 600,- Eur, pričom nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by pracovať nemohol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ukončenie podnikania otcom ako vzdanie sa príjmu podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom ak by sa otec zamestnal, jeho príjem by predstavoval aspoň minimálnu mzdu vo výške 700,- Eur v roku 2023. Otec by mohol mať príjem aj z prenájmu garzónky, ktorá je v jeho osobnom výlučnom vlastníctve, po odpočítaní služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti. Otec navyše poberal aj daňový bonus vo výške 1.500,- Eur. Všetky vyššie opísané okolnosti prípadu viedli odvolací súd k tomu, aby zhodne s prvoinštančným súdom uzatvoril, že bola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti otcovi prispievať výživným na maloletého C. a maloletého D., keďže v najlepšom záujme detí je bezodkladne upraviť tieto pomery a zaistiť im tak finančnú istotu a riadne uspokojovanie ich životných potrieb do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko nebolo preukázané, že by si otec dobrovoľne pravidelnými mesačnými platbami do rúk matky riadne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Odvolací súd preto považoval za dôvodné, aby bola otcovi uložená povinnosť dočasne platiť na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere. Žiada sa uviesť, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletých detí zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je predmetom meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh, keďže celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať maloletým deťom výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Takto predbežne určené výživné spolu s prídavkami na maloleté deti a primeraným výživným zo strany matky umožní uspokojiť aspoň základné potreby maloletých detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej.
37. Odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého A., keďže že matka neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je aktuálne ohrozená, preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Maloletý A. je počas týždňa v starostlivosti otca, ktorý si plní svoju vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (príkladmo bývanie, strava a pod.), či osobnou starostlivosťou a matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu nákupom oblečenia, hygienických potrieb, cestovných nákladov, školských potrieb a pod.. V záujme maloletého dieťaťa nie je, aby si každý z rodičov predstavoval zabezpečovanie jeho výživy inak a aby si plnili výživu dieťaťa podľa svojich predstáv. Pokiaľ je maloleté dieťa v osobnej starostlivosti otca, je matka povinná si plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čo realizuje. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená.
38. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, vo výrokoch III., IV., V. a súvisiacom výroku VI. potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 388 CSP vo výroku II. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia výživného na maloletého A. zamieta.
39. Súd prvej inštancie sa pri formulovaní výrokovej časti uznesenia pozostávajúcej z viacerých samostatných výrokov pri ich označovaní dopustil zrejmej nesprávnosti, keď dva samostatné výroky označil rovnakým rímskym číslom IV. a následne potom aj nasledujúci výrok označil nesprávnou rímskym číslom.
40. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
42. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
43. Výnimkou zo zásady viazanosti súdu rozsudkom (v tomto prípade uznesením) je ust. § 224 CSP (§ 219 ods. 4 CSP), ktoré umožňuje vykonať (aj bez návrhu) za určitých podmienok opravu rozsudku (v tomto prípade uznesenia). Je preto možné opraviť uznesenie podľa ust. § 224 CSP vo väzbe na ust. § 219 ods. 4 CSP len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vydaniu uznesenia a ktoré sú každému zrejmé.
44. V danom prípade sa súd prvej inštancie pri formulovaní výrokovej časti uznesenia pozostávajúcej z viacerých samostatných výrokov pri ich označovaní dopustil zrejmej nesprávnosti, keď dva samostatné výroky označil rovnakým rímskym číslom IV. a následne potom aj nasledujúci výrok označil nesprávnym rímskym číslom. Krajský súd preto túto zrejmú nesprávnosť opravil postupom podľa ust. § 224 CSP vo väzbe na ust. § 219 ods. 4 CSP (výrok I. uznesenia odvolacieho súdu).
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).