Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-64-2017.pdf
PDF · 109.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Csp/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. XXX/XX, o zaplatenie 1 885,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 835,78 € spolu s úrokom z omeškania: § vo výške 5,25% ročne zo sumy 226,12 € od 20.04.2014 do 15.06.2017, § vo výške 5,25% ročne zo sumy 176,12 € od 16.06.2017 do zaplatenia, § vo výške 5,25 % ročne zo sumy 113,06 € od 21.04.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,25 % ročne zo sumy 113,06 € od 21.05.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,15% ročne zo sumy 113,06 € od 21.06.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,15% ročne zo sumy 113,06 € od 21.07.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,15% ročne zo sumy 113,06 € od 21.08.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.09.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.10.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.11.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.12.2014 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.01.2015 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.02.2015 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.03.2015 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.04.2015 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 113,06 € od 21.05.2015 do zaplatenia, § vo výške 5,05% ročne zo sumy 76,82 € od 21.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1 885,78 € s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 20.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. (2) Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07.08.2013 zmluvu o pôžičke č. 7122696, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 2 636,88 €, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach po 113,06 €. Do podania žaloby uhradil 499,18 €. V dôsledku
porušenia povinnosti splácať dlh riadne a včas právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.02.2014 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru a dňa 19.04.2014 úver zosplatnil. Žalovaný mal uhradiť sumu 2 361,92 €, ktorá zahŕňa istinu, pričom uhradil 499,18 €. Žalobca si uplatňuje aj náhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 23,04 €. Zmluvnú pokutu si neuplatňuje. (3) Ako dôkazy navrhol vykonať Zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, Prehľad splátok a úhrad, Predžalobnú upomienku + doručenku. (4) Súd žalobu doručil dňa 30.06.2017 žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril, žiadne prostriedky procesnej obrany v spore nepoužil. (5) Uznesením zo dňa 27.07.2017 č.k. 6Csp/64/2017-37 súd rozhodol tak, že pripustil, aby z konania vystúpil dovtedajší žalobca a aby na jeho miesto vstúpil ako žalobca súčasný žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.08.2017. (6) Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 10.10.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.10.2017. Zároveň súdu oznámil, že žalovaný dňa 15.06.2017 zaplatil sumu 50 €, preto v časti o zaplatenie sumy 50 € s príslušenstvom vzal žalobu späť. (7) Súd v spore rozhodol na pojednávaní dňa 11.10.2017, pričom ho prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. (8) Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o pôžičke na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 3
- 5, predžalobnou upomienkou na č.l. 6 vrátane doručenky, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 8, Prílohou č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávky na č.l. 34 - 36 a podaním žalobcu zo dňa 10.10.2017, doručeným súdu dňa 10.10.2017 na č.l. 42 zistil z nich nasledujúci skutkový stav. (9) Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 07.08.2013 zmluvu, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 2 000 €, splatná v 24 splátkach po 113,06 € vrátane poistného. Celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté na 636,88 € a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, na 2636,88 €. Úroková sadzba bola dohodnutá na 32%, RPMN na 32% a priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy bola 20,44 %. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na august 2015 V čl. 6.2. zmluvy sa nachádza dohoda o dni splatnosti, ktorým je 20. deň v mesiaci. V čl. 12.4 zmluvy sa nachádza dojednanie o možnosti zosplatnenia dlhu v prípade omeškania s jeho splatením po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného dňa 26.02.2014 na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 361,80 € s tým, že ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v decembri 2013, bude oprávnený dlh zosplatniť. Žalovaný ju na pošte prevzal dňa 13.03.2014. Žalovaný zaplatil len tri splátky úveru riadne a včas. Následne zaplatil až dňa 22.07.2016 sumu 130 €. Naposledy pred podaním žaloby zaplatil dňa 25.08.2016 sumu 30 €, pričom do podania žaloby spolu zaplatil 499,18 €. Súčasný žalobca je právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky. (10) Súd nevykonal navrhnutý dôkaz Všeobecné obchodné podmienky, pretože taký dôkaz mu predložený nebol. Súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky sú aj Zmluvné podmienky, ktoré sú včlenené priamo do zmluvného formulára. Osobitný dokument s názvom Všeobecné obchodné podmienky však súdu predložený nebol, ani zo zmluvného formulára nevyplýva, že by taký dokument mal existovať. (11) Súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 11.10.2017 č.k. 6Csp/64/2017-48 tak, že konanie v časti o zaplatenie 50 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 16.06.2017 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,7%. Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca v časti vzal žalobu späť (výrok I.) a vo zvyšku súd uplatnený nárok považoval za premlčaný. Keďže išlo o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie súd na premlčanie prihliadal ex offo, hoci sa ho spotrebiteľ - žalovaný nedovolával. (12) Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca - prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru sa jednotlivé splátky premlčujú tak, že premlčané sú len tie splátky, ktoré boli splatné od 20.12.2013 do 20.01.2014, ktoré ale nie sú predmetom konania. Úver pozostávajúci zo splátok splatných od 20.02.2014 premlčaný nie je, keďže nárok bol uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby. (13) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 27.12.2017 okrem iného uviedol, že sa dovoláva premlčania. (14) Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením zo dňa 04.07.2018 č.k. 4Co/48/2018-71 rozhodol tak, že v zamietajúcej výrokovej časti a v časti týkajúcej sa trov konania napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil v zásade tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, či došlo k riadnemu zosplatneniu úveru. Žalobca nepredložil listinu, z ktorej by vyplývalo, že došlo k zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predloženej predžalobnej upomienky nemožno zistiť, či došlo k zosplatneniu pre nezaplatenie splátky splatnej v decembri 2013. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou žalovaného upozornil iba na možnosť zosplatnenia úveru, pričom sa v spise ďalšia listina preukazujúca zosplatnenie nenachádza. Preto nie je zrejmé, či došlo k zosplatneniu úveru a pre nezaplatenie ktorej splátky k zosplatneniu malo dôjsť. Súd prvej inštancie mal preskúmať, či bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, či došlo k zosplatneniu úveru a pre ktorú omeškanú splátku a či žalobca dodržal ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v tomto smere vykonať dokazovanie. Opätovne bude potrebné prihliadať k námietke premlčania. V novom rozhodnutí znova rozhodne o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. (15) Súd vyzval žalobcu, aby predložil listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo jeho skutkové tvrdenie, že dňa 19.04.2014 bol úver zosplatnený. Výzvu doručil jeho právnemu zástupcovi dňa 11.10.2018. O predloženie rovnakého dôkazu ho vyzval aj v predvolaní na pojednávanie, ktoré mu bolo doručené dňa 16.11.2018. Žalobca napriek tomu do rozhodnutia vo veci taký dôkaz súdu nepredložil. Z prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 19.12.2018 vyplýva, že ani on taký dôkaz k dispozícii nemá. (16) Súd na prejednanie veci nariadil na 19.12.2018 pojednávanie. Predvolanie naň bolo riadne a včas doručené právnemu zástupcovi žalobcu aj žalovanému. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovil. Keďže nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, súd vec prejednal v súlade s § 180 CSP v jeho neprítomnosti. (17) Súd na pojednávaní oboznámil podstatný obsah rozhodnutia odvolacieho súdu a dal stranám doplnenie predbežného právneho posúdenia, rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu. (18) Súd, súc viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, dospel po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení jeho výsledkov k záveru, že žalobný návrh je v prevažnej časti dôvodný. Pre úplnosť súd dodáva, že tou časťou predmetu konania, kde bolo konanie zastavené, sa už nezaoberal. (19) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (20) Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. (21) Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (22) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (23) Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (24) Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
(25) Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (26) Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (27) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (28) Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (29) Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. (30) Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (31) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (32) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 07.08.2013 zmluvu o pôžičke č. 7122696. Túto súd právne považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje náležitosti podľa § 9 citovaného zákona a súd ju považuje za platnú. Žalovaný spotrebiteľský úver vyčerpal, pričom v splátkach zaplatil len sumu 499,18 €. Spolu sa však podľa zmluvy zaviazal zaplatiť sumu 2 636,88 € v splátkach po 113,06 €. Splátku splatnú 20.12.2013 už neuhradil. Sumu 499,18 €, ktorú žalovaný zaplatil, je potrebné započítať na 4 celé splátky a časť piatej splátky, teda na splátky splatné od 20.09.2013 do 20.01.2014 (vždy k 20. dňu v mesiaci). Zo splátky splatnej dňa 20.01.2014 uhradil 46,94 € a neuhradil 66,12 €. Do podania žaloby sú teda nezaplatené splátky splatné od 20.01.2014 do výšky 66,12 € a od 20.02.2014 po 113,06 € až po zaplatenie nezaplateného zvyšku dohodnutej sumy 2636,88 €, teda 2 137,70 €, a to v 19 splátkach. Žalobca tvrdí, že došlo k zosplatneniu celého dlhu, toto skutkové tvrdenie ale nepreukázal. V spise sa nachádza upozornenie na možnosť zosplatnenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale sa v ňom nenachádza samotné zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ani na výzvu súdu žalobca dôkaz preukazujúci zosplatnenie podľa § 565 OZ nepredložil. Takýmto dôkazom nedisponuje ani žalovaný (ako uviedol na pojednávaní). Súd preto nepovažuje skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že dlh platne zosplatnil, za preukázané. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalobca (ale ani žalovaný) nepreukázal zmenu splatnosti dlhu žalovaného a dlh žalovaného je splatný naďalej v splátkach dohodnutých v zmluve. Tie boli dohodnuté na 113,06 € mesačne s poistným, až po zaplatenie sumy 2 636,88 €. (33) Žalovaný vzniesol v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.12.2017 námietku premlčania. Túto súd posúdil podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie (a nepreukázal ho ani žalovaný, ktorý uviedol, že takým dôkazom nedisponuje), je potrebné posúdiť v súlade s § 103 OZ premlčanie ku každej splátke zvlášť. Žaloba bola podaná 20.02.2017, premlčané sú všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 20.02.2014. Zo žalobou uplatneného plnenia ide teda len o jednu splátku do výšky 66,12 €. Nepremlčané sú ostatné splátky v súhrnnej výške 2 137,70 €. Žalobca si však žalobou uplatňuje len zaplatenie 1 885,78 €, teda len tú časť dlhu žalovaného, ktorá premlčaná nie je. (34) V časti o zaplatenie 50 € s príslušenstvom bolo konanie zastavené pre zaplatenie žalovaným po začatí konania (dňa 15.06.2017), túto sumu je potrebné odpočítať od žalobou uplatneného nároku. Žalobca si teda uplatňuje zaplatenie 1 835,78 €. (35) Keďže v konaní nebolo preukázané zosplatnenie celého úveru, má žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy len v dohodnutých splátkach po 113,06 € od 20.02.2014 (t.j. od prvej splátky, ktorá sa nepremlčala), teda v 17 splátkach, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, a to od 20.02.2014 do 20.06.2015, pričom v čase rozhodovania súdu sú už všetky splatné. Uvedená skutočnosť je podstatná pre posúdenie nároku na úrok z omeškania. Žalobcovi patrí od 21.02.2014 do zaplatenia zo sumy 113,06 € a potom vždy zo sumy 113,06 € od 21. dňa toho - ktorého mesiaca až po 21.05.2015. Od 21.06.2015 potom má nárok na úrok z omeškania zo zvyšku uplatnenej sumy, t.j. zo 76,82 €. Úrok z omeškania mu patrí podľa § 517 ods. 2 OZ, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky, vždy z tej-ktorej splátky, až do zaplatenia. Je potrebné prihliadnuť na zaplatenie sumy 50 € dňa 15.06.2017 a ďalej je potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že si úrok z omeškania uplatňuje až od 20.04.2014 a súd mu nemôže priznať úrok z omeškania za skoršie obdobie, pretože je rozsahom žalobného návrhu viazaný.
Preto mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy 226,12 € (zo súčtu nepremlčaných splátok splatných do 19.04.2014) od 20.04.2014 (teda od prvého dňa, od ktorého si ho uplatnil, hoci bol žalovaný v omeškaní už skôr) do 15.06.2017 (t.j. do zaplatenia splátky 50 €), zo sumy 176,12 € (t.j. po prihliadnutí na splátku 50 €, teda 226,12 € mínus 50 €) od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 113,06 € od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 113,06 € od 21.04.2014 do zaplatenia a následne pravidelne každý mesiac od 21. dňa toho ktorého mesiaca (od prvého dňa omeškania so zaplatením tej-ktorej splátky) až po splátku 113,06 € od 21.05.2015 do zaplatenia a zo zostatku vo výške 76,82 € od 21.06.2015 do zaplatenia. (36) K rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní poukázal, je potrebné uviesť, že toto vychádza z iného skutkového stavu. V tam uvedenej veci bolo preukázané, že došlo k platnému zosplatneniu dlhu žalovaného, na rozdiel od tohto konania, kde také zosplatnenie preukázané nebolo. K tvrdeniu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky súd uvádza, že žalobca si podľa právneho posúdenia súdu neuplatňuje žiadne plnenie z neprijateľných podmienok. K potrebe uvádzania výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov inak ako jednou sumou je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktorý uzavrel, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Podmienky poistenia schopnosti splácať splátky sú definované v zmluve (čl. 8 až 11) zmluvy. Vyhlásenie, že sa spotrebiteľ oboznámi so zmluvnými podmienkami súd považuje za štandardné, pričom toto vyhlásenie neprenáša dôkazné bremeno skutočného oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami na spotrebiteľa. Žalovaný v tomto konaní nepoprel, že by sa so zmluvnými podmienkami riadne oboznámil, teda nešlo o spornú skutočnosť. Ak by tak urobil, dôkazné bremeno tvrdenia o oboznámení sa s nimi by zaťažovalo žalobcu ako právneho nástupcu dodávateľa. Zmluvnú pokutu si žalobca v spore neuplatňuje, preto nie je skúmanie jej platnosti pre rozhodnutie v spore podstatné. Čo sa týka výšky RPMN, túto súd posúdil porovnaním s priemernými hodnotami ročnej percentuálnej miery nákladov pre daný typ úverov platných v čase uzavretia zmluvy a zistil, že túto neprevyšuje podstatným spôsobom. Do pozornosti je nutné dať aj tú skutočnosť, že ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená nesprávne (avšak v prospech spotrebiteľa) a v skutočnosti je podľa výpočtu súdu nižšia, len 15,92% p.a. (vypočítaná podľa vzorca u = K x p/100 x n, respektíve p = u / n x 100 / k, kde u sú náklady spotrebiteľa, K je výška pôžičky, p je ročná úroková sadzba a n je doba splatnosti v rokoch). Z toho vyplýva, že súd pri rozhodovaní nezistil, že by si žalobca uplatňoval žalobou plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. (37) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (38) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. Toto rozhodnutie však nijako nebráni, aby sa strany dohodli o inej lehote splatnosti dlhu, hoci aj v splátkach. Na uzavretie takej dohody však právny nárok nie je. (39) Vo zvyšnej časti, teda v tej časti, v ktorej si uplatnil žalobca úrok z omeškania aj za obdobie, kedy ešte žalovaný nebol preukázateľne v omeškaní (keďže súd posúdil zosplatnenie ako nepreukázané a ku splatnosti došlo vo vzťahu ku každej z uplatnených splátok zvlášť, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo súčtu všetkých dlžných splátok) a v tej časti, v ktorej si uplatnil úrok z omeškania nad zákonnú výšku úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ s poukazom na § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd žalobu zamietol. (40) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (41) Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (42) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(43) Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (44) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol o jeho trovách. Zároveň v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca bol v spore úspešný v časti o zaplatenie 1 835,78 € s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 50 € s príslušenstvom došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného (žalovaný po začatí konania zaplatil časť plnenia, ktorého sa žalobca domáhal v žalobe). Keďže sa domáhal žalobou zaplatenia sumy 1885,78 €, bol v spore úspešný v plnom rozsahu. Na čiastočný neúspech v časti uplatneného príslušenstva súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neprihliadal, pretože príslušenstvo nepredstavovalo samostatný predmet konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol po podaní odvolania v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný (odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil), súd mu priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. (45) O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, osobitným uznesením súdny úradník. (46) Pre úplnosť súd uvádza, že obsahom elektronického podania žalobcu prijatého elektronickým systémom súdu dňa 18.12.2018 sa pri rozhodovaní nezaoberal a neprihliadal naň, pretože do dispozície súdu sa technicky dostalo až 21.12.2018 (podpis bol technicky overený dňa 20.12.2018), teda až po pojednávaní, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.