Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-4T/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Jankou Túryovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. decembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný A.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v O. republike, trvale bytom F., ul. F. č. XX, je vinný, že v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, hoci táto mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/290/2010 prispievať od 21.05.2014 sumou 330 Eur mesačne, túto si však úmyselne plní nepravidelne a tak dlhuje k rukám matky dieťaťa Ing. G. Y. za obdobie od 01.09.2013 do 01.08.2015 sumu vo výške 1 960 Eur a synovi Y. Y. od 02.08.2015 doteraz sumu najmenej 11 530 Eur, teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, § 138 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné A.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. O. S. XXXX/XX vo výške 1 960 Eur a Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. O. S. 1XXX/X2 vo výške 11 530 Eur.

odôvodnenie:

Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značku vedie trestné konanie proti obžalovanému pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Obžalobu podal Okresný prokurátor Košice II sp. zn. 2 Pv 227/18. Súd na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených a oboznámil podstatný obsah spisového materiálu. Obžalovaný A.. Y. Y., po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásil, že zo spáchania skutku sa cíti byť vinným, ale na svoju obranu vzápätí uviedol, že sa snažil plniť povinnosti, ktoré mu boli uložené

súdom, pokiaľ bol zamestnaný, ale neskôr sa dostal do finančných problémov, začal si požičiavať peniaze a bol so splácaním v omeškaní. Vzhľadom na to, že nemal finančné zdroje predal majetok, ktorý mal vo svojej držbe, mal dobrú prácu a určitým spôsobom sa dostal do zlej pracovnej pohody, a preto neskôr s ním bol rozviazaný pracovný pomer dohodou. Prihlásil sa na úrade práce a stále podľa možností, pokiaľ mal peniaze sa snažil vyrovnať veci, neskôr bol bez zdrojov a nebol schopný platiť vyživovacie povinnosti, pričom sám mal existenčné problémy, pretože vzhľadom na to, že nemal prácu, musel si privyrábať na stavbách a nemohol si vziať pôžičku vzhľadom na to, že bol bez práce. Neskôr sa dostal aj z psychických problémov a snažil sa v prvom rade dokončiť školu a nájsť si zamestnanie, čo sa mu však nedarí aj napriek prísľubom. Uvedomil si svoje zlyhanie a rád by to napravil ihneď, ale bohužiaľ nemá na to prostriedky a snaží sa zamestnať, aby mohol splatiť čo je nutné. K tomu dodal, že v čase keď odchádzal z posledného zamestnania veril, že nová práca bude pre neho ďalším kariérnym a životným postupom. Nepožiadal o zníženie výživného lebo vie, že náklady pre syna sú opodstatnené a tak tento dlh narástol tak, ako je. Mrzí ho to, ale veril, že to nejako vyrieši, čo sa mu nepodarilo. Na jeho požiadanie o odročenie pojednávania s tým, že dlh uhradí a predloží listiny o zamestnaní sa, mu bola poskytnutá dostatočná lehota, avšak ani ku dňu hlavného pojednávania 19.12.2018 nedošlo k úhrade dlžného výživného, ako sám na uvedenom hlavnom pojednávaní priznal, pričom dlžná suma na syna sa podstatne zvýšila ku dňu rozhodnutia na sumu 11.530 €. V tejto súvislosti bolo zistené, že z úradu práce bol v apríli 2016 vyradený z dôvodu nespolupráce, opätovne sa nahlásil koncom roka 2016, ale neúspešne. Obžalovaný k tomu dodal, že bol na pracovných pohovoroch u spol. Schneider Electric Praha v roku 2016 asi vo februári, Bureau Van Dijk, kde s nimi spolupracoval v Bratislave, a informoval sa v Tatra banke. Obrana obžalovaného - napriek tomu, že sa ku spáchaniu skutku priznal - bola objektivizovaná vykonaným dokazovaním, a to najmä v otázke výšky dlžného výživného a reálneho uchádzania sa obžalovaného o zamestnanie. Bola vypočutá svedkyňa - poškodená A.. G. Y., bývalá manželka obžalovaného, ktorá uviedla, že mala finančné problémy, pretože bola dlhodobo práceneschopná a bol s ňou ukončený pracovný pomer. Finančné problémy boli spôsobené už po rozvode tým, že zo spoločného rodinného domu bývalého manžela vyplatila asi v roku 2008 sumou 3.600 000 Sk, mala problém s hypotékou lebo suma splátky bola mesačne dosť vysoká. Tieto problémy viac menej pretrvávajú, aj keď nie sú až také vyhrotené, pretože hypotéku musí splácať ďalej a príjem nemá postačujúci. Pomáha jej rodina, mama a brat, refinancovala aj hypotéku, kde sa mesačná splátka znížila, ale finančný problém ostal, takže si hľadá nové zamestnanie, aby mala vyšší príjem. Čo sa týka výdavkov, len hypotéka predstavovala 900 Eur, 250 Eur prevádzkové náklady, strava 200 Eur mesačne, krúžky, školné na gymnáziu sa platí 175 Eur kvartálne, syn chodil aj na angličtinu ako nepovinný predmet a v tom čase chodil na doučovanie zo slovenského jazyka, pretože má problémy s učením, ma dysgrafiu, dyskalkuliu a dyslexiu. S obžalovaným stále boli v telefonickom kontakte, žiadala výživné, on sľuboval, že zaplatí ale momentálne nemá finančné prostriedky. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2018 poškodená uviedla, že výška dlžného výživného do jej rúk sa nezmenila, ale zmenila sa výška dlžného výživného na syna, a to na sumu 11.530 €, ktorú žiadala uhradiť. Rovnako sa vyjadril aj právny zástupca poškodených na hlavnom pojednávaní a obžalovaný takto vyčíslenú výšku dlžného výživného nenamietal. Obžalovaný s výpoveďou svedkyne súhlasil. Bol vypočutý svedok - poškodený Y. Y. ml. - syn obžalovaného, ktorý nevyužil svoje právo odmietnuť vypovedať na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že 18 rokov dovŕšil dňa 2.8.2015 ale nevie presne, kedy obžalovaný výživné neplatil, mal informácie, že otec neplatil výživné, a od otca informácie, že výživné ide zaplatiť. Podrobnosti vie jeho matka. S obžalovaným bol v telefonickom kontakte ohľadom autoškoly, ale o výživnom sa sním nerozprával. On svoj vlastný príjem nemá, je študent. Vedel však o tom, že jeho matke s výživou pomáha rodina - jeho krstný otec, babka, ale nevedel v akej sume. Obžalovaný súhlasil s výpoveďou aj tohto svedka v plnom rozsahu. Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní bolo preukázané vyradenie obžalovaného z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, pokusy o pracovný pomer - mailová korešpondencia, bolo oboznámené potvrdenie o návšteve Gymnázia F. J. F., ako aj rozhodnutie o určení dlžného výživného.

Ani jedna z procesných strán listinné dôkazy nespochybnila. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Konal v úmysle priamom podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Vyvrátená bola aj jeho obrana o účinnej snahe zamestnať sa, súd bral do úvahy aj skutočnosť, že nepodal ani návrh na zníženie výživného, pokiaľ sa naozaj nachádzal v tak nepriaznivej finančnej a osobnej situácii ako ju prezentoval. Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na ustanovenia §§ 36 a nasl. Tr. zák. Poľahčovalo mu, že doposiaľ nebol súdne trestaný, trestnú činnosť priznal a oľutoval. Jeho hodnotenie z miesta bydliska má evidenčný charakter. Priťažujúce okolnosti neboli zistené. S prihliadnutím na osobu obžalovaného mu súd uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 36 mesiacov, počas ktorej bude sledovať život a správanie sa obžalovaného, a ak by sa dopustil protiprávneho konania, môže súd a to aj pred uplynutím skúšobnej doby rozhodnúť, že pôvodne uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov vykoná. Súd zároveň rozhodol o povinnosti obžalovaného zaplatiť dlžné výživné poškodeným A.. G. Y. a Y. Y. v sume podľa výroku rozsudku, a to do uplynutia skúšobnej doby, t.j. v lehote 36 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.