Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/123/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Q., bytom XXX XX F. XX, proti žalovaným: v 1. D., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov a v 3. rade A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, Štúrova 27, 040 01 Košice, o náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 2.460,88 eura, o odvolaní žalovaného v 2. rade a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/107/2013-120 zo dňa 06.06.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medi žalobcom a žalovaným v 2.rade.

Odmieta odvolanie žalovaného v 3.rade.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žalovaným nepriznáva náhradu trov konania proti žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví v sume 2 460,88 eura. Podaním zo dňa 26.3.2018, ktoré došlo tunajšiemu súdu dňa 15.5.2018 vzal žalobu späť celkom s čím žalovaní v 2. rade a v 3. rade súhlasili a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade sa v ustanovenej lehote písomne nevyjadril, preto súd predpokladal, že nemá námietky a súhlasil so späťvzatím žaloby v súlade s ust. § 157 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len . Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, teda žalovaní boli úspešní. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde z titulu bolestného a náhrady straty na zárobku. Dôvodom bolo to, že žalovaní spáchali prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z .z. Trestného zákona ( ďalej len ) formou spolupáchateľstva v zmysle ust. § 20 Trestného zákona, za čo im súd trestným rozkazom č. k. 1T/29/2010-132 zo dňa 7.4.2010 uložil každému zvlášť peňažný trest vo výške 300 eur. Podľa § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku bol žalobca ako poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych. Je teda zrejmé, že žalobca sa stal obeťou trestného činu a jeho následkom mu bola spôsobená škoda, ktorú mu spôsobili žalovaní. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania proti žalobcovi.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 21.06.2018 z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) a žalovaný v 3. rade podaním zo dňa 04.07.2018 z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, obaja v časti výroku o trovách konania. Žalovaný v 2. rade s poukazom na ustálenú judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) tvrdí, že ustanovenie § 150 OSP (dnes § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť

aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy nepriznanie, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť náležite odôvodnený. Pri posudzovaní týchto dôvodov treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §385 ods. 1 a contrario odvolanie žalovaného v 3 rade odmietol v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

4. Podľa § 386 odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

5. Podľa § 362 ods. 1 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je napadnutý odvolaním žalovaného v 3. rade, bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 18.06.2018. Žalovaný v 3. rade podal proti tomuto uzneseniu odvolanie elektronicky dňa 04.07.2018. V súdenej veci odvolacia lehota (zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania) žalovanému v 3.rade uplynula dňom 03.04.2018 (utorok), ktorý deň bol posledný deň lehoty na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 386 písm. a) odvolanie žalovaného v 3. rade ako oneskorene podané odmietol.

7. Podľa čl. 2 ods. 1 ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v súvislosti s odvolaním žalovaného v 2.rade je potrebné poukázať na ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. V tomto ustanovení je určené moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon vyžaduje na takéto rozhodnutie dve podmienky, a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a že musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

10. Okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu svojho práva v občianskoprávnom konaní je jeho úspech v trestnom konaní, v ktorom boli žalovaní uznaní za vinných zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva v zmysle ust. § 20 Trestného zákona, čím spôsobili škodu žalobcovi na zdraví za čo im súd trestným rozkazom č. k. 1T/29/2010-132 zo dňa 7.4.2010 uložil každému zvlášť peňažný trest vo výške 300 eur. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody z ublíženia na zdraví odkázaný na občianskoprávne konanie.

11. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaného v 2.rade, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil relevantné dôvody, pre ktoré je opodstatnené nepriznať náhradu vzniknutých trov konania. Žalovaní v priebehu daného konania uplatnili námietku premlčania a následne žalobca podaním z 26.3.2018 vzal späť žalobný návrh. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalobca sa stal obeťou trestného činu, jeho následkom mu bola spôsobená škoda na zdraví, ktorú zavinili žalovaní. Všetky uvádzané okolnosti prejednávanej veci súd prvej inštancie správne zohľadňoval pri rozhodovaní o trovách konania, s týmito závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a za tejto situácie potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade (§ 387 .

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, pri aplikácii ust. § 257 CSP. Z dôvodu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami a pre vyššie uvedené dôvody súd stranám ani v tomto konaní nepriznal náhradu trov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .