Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-71-2013.pdf
PDF · 162.85 KB
No categories available
5T/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Márie Greguškovej a Anny Pivoluskovej, v trestnej veci obžalovaného Q. N. a spol., pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 19. 12. 2018 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný 1/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom K. N. S., L.. F. Č.. XX/X, prechodne bytom X., L.. C. Č.. XXX/X, bez pracovného pomeru,
obžalovaná 2/ F. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X., L.. C. Č.. XXX/X, bez pracovného pomeru,
obžalovaný 3/ V. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom B. Č.. XXX, Y.. N. D.V.,
uznávajú sa za vinných, preto že
v bode 1/ T.u
obžalovaný 1/ Q. N. a obžalovaná 2/ F. N. dňa 12.03.2010 v čase okolo 14.00 hod v obci K., okres F. po vzájomnej dohode s ďalším doposiaľ nestotožneným páchateľom vošli pod zámienkou kúpy malotraktora do dvora rodinného domu č. XXX, kde stretli Q. N. a F. N. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX a Q. N., nar. XX.XX.XXXX sa presunul spolu s V. N. do dvora rodinného domu za domom, kde mu V. N. začal ukazovať malotraktor, pričom F. N. po vojdení do dvora rodinného domu pod zámienkou návštevy toalety sa so súhlasom V. N. presunula do vnútorných priestorov rodinného domu, kde sa zdržiavala v obývacej miestnosti na prízemí spolu s P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, kde takto Q. N. odpútal pozornosť V. N. a F. N.V. odpútala pozornosť P. N., kde počas tohto odpútania pozornosti vošla do priestorov rodinného domu doteraz nestotožnená osoba mužského pohlavia, ktorá na prvom poschodí rodinného domu v obývacej miestnosti zo zásuvky zo skrinky pri televízore ukradla 3 ks dámskych retiazok zo žltého kovu, 1 ks prívesok v tvare srdiečka zo žltého kovu a 2 ks dámskych prsteňov zo žltého kovu, kde táto osoba pri snahe nepozorovane opustiť priestory rodinného domu bola pristihnutá v chodbe rodinného domu na prízemí P. N., kde po tomto F. N. spolu s doteraz nestotožnenou osobou a taktiež Q. N. opustil priestory rodinného domu a miesto spoločne opustili na doposiaľ nestotožnenom vozidle, čím takto krádežou vecí zo žltého kovu spôsobili škodu pre Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XXX vo výške 820,- Eur,
v bode 2/ rozsudku
obžalovaný 1/ Q. N. a obžalovaný 3/ V. N. dňa 08.03.2010 o 18.30 hod v F. na ul. F. XXX/XX po vzájomnej dohode vnikli do priestorov rodinného domu tak, že V. N. oslovil majiteľa domu D. T. s tým, že prišiel na inzerát pozrieť stabilný motor, načo D. T. s V. N. vošli na prízemie rodinného domu, cez kotolňu prešli do zadnej časti dvora, kde v priebehu
15minút pozerali motor a iné autosúčiastky, kde po tejto dobe D. T. vošiel späť do kotolne a chcel prejsť do priestorov domu, avšak dvere kotolne boli uzamknuté z obytnej strany, kde po odomknutí dverí kotolne D. T.Í. prešiel prízemím pred vchodové dvere domu, kde stretol Q. N., načo Q. N. spolu s V. N. vybehli z domu a nasadli do osobného motorového vozidla šedej farby nez. typu a ev. čísla, kde z miesta odišli preč, pričom Q. N. počas odpútania pozornosti D. T. V. N. z obývačky na prízemí z obývacej steny zo zásuvky odcudzil pánsku hladkú obrúčku zo žltého kovu, na poschodí zo spálne zo zásuvky písacieho stolíka finančnú hotovosť 400 € a zo zrkadla dva mobilné telefóny zn. Nokia, čím D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., L.. F. XXX/XX bola spôsobená krádežou uvedených vecí celková škoda vo výške 470,- Eur,
teda
obžalovaný 1/ Q. N.
v bode 1/ a 2/ rozsudku
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou, z toho vo bode 1/ rozsudku tento čin spáchal najmenej s dvoma osobami a spáchal taký čin voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
obžalovaná 2/ F. N.
v bode 1/ rozsudku
- spoločným konaním neoprávnene vnikla do obydlia iného, tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - ľsťou, a tento čin spáchala najmenej s dvoma osobami a spáchala taký čin voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
obžalovaný 3/ V. N.
v bode 2/ rozsudku
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou, a spáchal taký čin voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
čím spáchali
obžalovaný 1/ Q. N.
v bode 1/ a v bode 2/ rozsudku pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaná 2/ F. N.
v bode 1/ rozsudku
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa§ 20 Trestného zákona,
obžalovaný 3/ V. N.
v bode 2 rozsudku
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú:
obžalovaný 1/ Q. N.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému Q. N. trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/96/2012 zo dňa 07.06.2012, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/96/2012 zo dňa 07. 06.2012 ostávajú týmto nezmenené.
obžalovaná 2/ F. N.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
obžalovaný 3/ V. N.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému V. N. rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/46/2011 zo dňa 19.03.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/50/2012 zo dňa 04.12.2012, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/46/2011 zo dňa 19. 03.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/50/2012 zo dňa 04. 12.2012ostávajú týmto nezmenené.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaný 1/ Q. N. a obžalovaný 3/ V. N. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- D. T., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom F., ul. F. XXX/XX,vo výške 470,- Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaný 1/ Q. N. a obžalovaná 2/ F. N. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom F. T. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX,vo výške 820,- Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú:
- Z. N., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom K. Č.. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného:
- D. T., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom F., L.. F. XXX/XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 08. 08. 2013 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/163/10 obžalobu na Q. N. pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na F. N. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a na V. N. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Obžalovaný 1/ Q. N., obžalovaná 2/ F. N. a obžalovaný 3/ V. N.na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili vyhlásenie o tom, že sú nevinní.
Obžalovaný 1/ Q. N. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ohľadne skutku, ktorý sa mal stať 12. 03. 2010 v K., a ktorý mu je kladený za vinu, tak tam vôbec nebol, preto sa k tomu nevedel vyjadriť. Len z počutia vedel, že tam mala byť X. T.. Poškodeného N. videl prvý krát pri konfrontácii, predtým ho nikdy nevidel. Taktiež nevedel uviesť, prečo bol opoznaný pri rekognícii, keď tam vôbec nebol. V tom čase bol na vyšetrení na urológii v A. u MUDr. P. A.. Počul, ako sa hádala X. so svojím manželom V. N. a z tej hádky vyplynulo, že to mala spraviť X. T.. K tomu druhému skutku, čo sa mal stať v F. 08. 03. 2010 uviedol, že tam bol spolu s obžalovaným V. N. a nevlastným synom F. N.V.. V. N. čítal v novinách nejaký inzerát, a chcel kúpiť nejaký motor. Tak sa cestou z R. na jeho žiadosť zastavili v F., tam zaparkoval auto, on zazvonil na rodinnom dome a ten pán ho pustil dnu. On celý čas sedel s F. N. v aute, a po 10-tich alebo 15-tich minútach F. N. vyšiel z auta a išiel dnu do domu zavolať strýka, V. N.. Čo sa tam dnu stalo, nevedel uviesť. Potom mu prišlo unesenie o vznesení obvinenia, a až potom sa F. N. priznal, že z toho domu vtedy zobral nejaké veci. On celý čas sedel vonku v aute, potom po čase vyšiel von poškodený, spolu s V. N., takto prišli až ak autu, kde sa všetci rozlúčili a išli preč. Tam vonku pri dome stretol poškodený F. N., a nie jeho. Taktiež nevedel uviesť, prečo bol aj v tomto prípade opoznaný poškodeným pri rekognícii. Jeho opoznal poškodený zrejme len preto, že jeho fotka bola medzi tými ostatnými. F. N. sa predsa k veci priznal, a navyše nikde neboli jeho odtlačky ani pachové stopy.
Obžalovaná 2/ F. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že ku skutku zo dňa 12.03.2010 v K., ktorý je jej kladený za vinu, tak ona v živote v obci K. nebola. Poškodených videla pri konfrontácii, jej pachové stopy sa nezhodujú, ale zhodujú sa s X. T.. Ona bola tehotná pred 6 rokmi, X. bola tehotná pred tromi rokmi, keďže poškodená uviedla, že tá žena mala byť v tom čase tehotná, že si hladkala bruško. Nevedela, prečo by mala byť odsúdená za niekoho iného. Nevedela, prečo ju poškodení pri rekognícii opoznali, sú starí, mohli sa pomýliť, nebola nikdy ani vyššia, ani tučnejšia, ako sa ona môže podobať na X.. N. to asi bolo jedno, cigáň ako cigáň, alebo dobre nevideli. Ku druhému skutku zo dňa 08.03.2010 vedela uviesť len toľko, že potom, ako bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, sa chlapec F. N. priznal k tomu, že to spravil on, že bol v tom dome a zobral odtiaľ nejaké veci. K tomu sa aj priznal vyšetrovateľovi v N. D., ale tento vôbec nebral do úvahy, tak ako ďalšie veci.
Obžalovaný 3/V. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že ohľadne skutku zo dňa 08.03.2010 je to v podstate tak, ako to na hlavnom pojednávaní uviedol obžalovaný Q. N.. Oni išli z R., a po ceste zatelefonoval poškodenému T., že sa u neho zastaví, pretože chcel kúpiť stabilný motor na mlátenie žita, ktorý v tom čase potreboval jeho otec. Prišiel k domu, zazvonil, spolu s poškodeným šli dnu dozadu do dvora, kde si ten motor prehliadal. Keďže sa do motorov nerozumie, dohodli sa, že príde o deň, o dva, spolu s nejakým odborníkom. Ako vychádzali von, vo dverách stretli F. N.. Poškodený išiel s ním až k autu, tam si podali ruky a išli preč. Tam sa už nevrátil preto, lebo vo M. K. kúpil rovnaký motor za menej peňazí. Nevedel, ako sa mohol dopustiť porušovania domovej slobody, keď vstúpil dnu na pozvanie, obžalovaný Q. N. sedel celý čas dnu, a navyše F. N. sa ku všetkému priznal. Ten motor, ktorý ponúkal poškodený T., stál, ak si dobre pamätal, 200 alebo 300 Eur, ten druhý kúpil od Rómov za 150 Eur. Tí ho mali naložený na dodávke, a ponúkali na predaj aj ďalšie železo. On bol v inej veci vzatý do väzby, potom mu prišlo uznesenie o vznesení obvinenia, keď si ho čítal, vedel, že bol v F., ale taktiež vedel, že žiadny trestný čin nespravil. Po doručení toho uznesenia jeho sestra, obžalovaná F. N., zavolala svojho syna F. N., a ten sa jej potom priznal, že on z toho domu niečo vzal, ale ani on, ani obžalovaný Q. N.É., ani obžalovaná F. N. o tom nevedeli. Znovu zopakoval, že Q. N. a Denis Német sedeli celý čas v aute, keď z toho domu vychádzali, stál pri vchode F. N., ktorý mu povedal, aby už išiel, že ho jeho otec už čaká, pretože tam bol už dlho. Po tom doručení uznesenia o vznesení obvinenia sa spolu o tom bavili, a následne sa F. N. priznal k tomu, že to bol on. Počas konfrontácie s poškodeným ten sám nevedel presne uviesť, čo mu zmizlo, najprv uvádzal 200 Eur, potom 400 Eur, potom ešte nejaké mobily, pričom F. N. sa priznal, že odtiaľ zobral len 400Eur.
K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný 1/ Q. N., ktorý uviedol, že poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že vo vozidle sedel nejaký šofér, a ten šofér bol on.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa V. B., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v ten deň, keď prišla do domu svojho otca, v ňom našla už policajtov z F., a otca, ktorý bol veľmi rozrušený. Od neho sa dozvedela, že čo sa stalo, že ho okradli. Niekto odpovedal na inzerát, ktorý dal otec do novín. Jeden chlap mal byť s otcom na dvore, a druhý zatiaľ lašoval po dome. Podľa nej boli dvaja, alebo traja, to však vedela len z rozprávania svojho otca. Keď bol otec s jedným chlapom von na dvore, z dvora sa vracali dnu do domu cez kotolňu, ktorá bola zamknutá, a vtedy tam otec našiel dnu toho ďalšieho chlapa. Ona sa s otcom vtedy o tých chlapoch nebavila, pretože otec bol veľmi rozrušený. Otec jej potom vravel, že mu z domu zmizli peniaze, telefóny, ale s odstupom času už naozaj nevedela, čo presne mu malo zmiznúť. Peniaze v tom čase ale mal určite, pretože mal ísť na liečenie. Tie veci mu mali zmiznúť z miestnosti na poschodí, v ktorej spával. Ona bola na neho aj nahnevaná, že prečo odpovedal na ten telefonát, keď bol v tom čase sám doma, a nepočkal na niekoho z rodiny. Ona sa zvykne v otcovom dome vždy zastaviť, keby vtedy prišla skôr, asi by sa to nestalo. Ku miestu, kde otec ukazoval ten stroj, sa dá dostať cez dvor, ale aj cez kotolňu. On toho chlapa viedol cez kotolňu, a nie cez dvor, na čo bola tiež nahnevaná.
Na doplňujúcu otázku svedkyňa uviedla, že v čase, keď vtedy prišla do otcovho domu, tam boli dvaja policajti, spýtali sa jej, v akom vzťahu je s majiteľom domu, na čo im povedala, že je jeho dcéra, že prišla za otcom. Policajti jej povedali, že im volal otec, že ho okradli. Keď vtedy prišla do toho domu, tak už bolo v podstate po obhliadke. Tí dvaja policajti sa v čase jej príchodu nachádzali dnu v dome, pričom sa zdržiavali buď v chodbe, alebo v obývačke. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či tí policajti s otcom aj niečo spísali. Po jej príchode sa policajti v dome zdržali ešte asi 5 minút. Do domu vtedy mohla prísť v čase okolo pol ôsmej alebo ôsmej večer. Tiež pripustila, že vtedy mohla policajtom uviesť, že otca treba brať s rezervou, že sa mu niekedy strácajú veci.
Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaná F. N. je jeho mama, obžalovaný Q. N. je jej manžel, teda jeho nevlastný otec, s ktorým nemá najlepší vzťah, a obžalovaný V. N. je jeho strýko. Na presný čas si už nespomenul, ale vtedy išli z R. spolu s obžalovaným Q. N. a obžalovaným V. N. v aute. V. N. mal nejaký inzerát a chcel kúpiť nejaký traktor, tak poprosil Q. N., aby tam išli a ten traktor pozreli. Keď tam prišli, V. N. išiel dnu do toho domu, pričom on s Q. N. ostali sedieť v aute. Po nejakom čase ho Q. N. poslal von z auta, aby sa išiel pozrieť do domu za V. N., že kde toľko bol. Vošiel teda do toho domu, vyšiel hore na poschodie, a tam z jednej miestnosti zobral finančnú hotovosť vo výške 200 Eur, 2 obrúčky a mobilný telefón. Keď sa vracal dole a vyšiel von z domu, uvidel tam jedného pána s V. N.. Keď ho ten pán zbadal, on akože začal klopať na dvere, preto sa ho na nič nepýtal. On len povedal, že hľadá strýka, ktorého už ale videl s tým pánom. Na druhý deň on išiel do Š., kde tie dve obrúčky a telefón predal, a tých 200 Eur prehral na automatoch.
Na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bola na návrh prokurátorky v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v rámci ktorej uviedol, že po príchode do domu vošiel dnu, ocitol sa v nejakej izbe, to bolo na prízemí domu, pričom v izbe si všimol na stole položené dva mobilné telefóny, ďalej obrúčku zo žltého zlata, peniaze, ktoré boli voľne položené na stole. Všetky tieto veci zobral a potom išiel do auta. Taktiež uviedol, že bol len v jednej izbe, z ktorej zobral všetky tie veci, pričom tá izba bola na prízemí, ale na poschodie nešiel, na čo svedok uviedol, že vtedy bol aj hore, zdola nič nezobral, tie veci boli v šuplíku v stole na jednej kope.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že vtedy v dome bol dole, aj hore. Tie veci boli v miestnosti na poschodí. S odstupom času už nevedel presne uviesť, ako tá miestnosť vyzerala, ale podľa neho to bola spálňa. V čase hlavného pojednávania mal 16 rokov, a taký bol stále, vtedy mohol mať 173 cm a asi 100 kg. Ten dom bol asi druhý, alebo tretí, auto bolo zaparkované niekde hore, vyššie, strýko nevedel presne, ktorý to bol dom, povedal Q. N., aby tam zostal, on vystúpil z auta a začal zvoniť na jeden dom, pričom si všimol, že ten dom, do ktorého chcel ísť, je asi druhý alebo tretí. Teda s autom neparkovali pred tým domom, do ktorého vošiel. S odstupom času si už nepamätal, či vtedy s poškodeným aj komunikovali, ale zdalo sa mu, že poškodený mu niečo povedal, ale už si nepamätal čo.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný 1/ Q. N., ktorý uviedol, že vtedy im F. N. nepovedal, čo v tom dome spravil. K tomu sa priznal až neskôr svojej matke.
Svedok V.. P. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že pracuje ako primár lekárskej Klinky na K. v A., ako urológ vykonáva aj ambulantné vyšetrenia. Ďalej na otázky uviedol, že už v Bratislave počas vyšetrovania sa ho pýtali, či pozná obžalovaného 1/ Q. N., kedy im uviedol, že uňho obžalovaný na vyšetrení mohol byť, ale aj nemusel byť, ale keď ho uvidel na hlavnom pojednávaní, tak vedel, že tam bol. Pacienti sa pri vyšetrení preukážu zdravotným preukazom. Nevedel uviesť, ktorý deň bol uňho obžalovaný na vyšetrení, ale podľa počítačového záznamu tam bol, takže tam bol. Také vyšetrenia bývajú vždy v piatok. Pacienti do ambulancie samozrejme chodia aj opakovane, obžalovaný chodil ešte s jedným známym, ktorý bol u nich transplantovaný a obžalovaného tam videl niekoľko krát. Nevedel uviesť, komu presne má pacient predložiť záznam o vyšetrení ošetrujúcemu lekárovi, ale je len na pacientovi, či to ošetrujúcemu lekárovi predloží. U nich na vyšetrenie nie je potrebný poukaz od obvodného lekára. Nemal vedomosť o tom, že by sa v minulosti preukazom poistenca preukázala iná osoba, ako tá, ktorej preukaz patril. Dátum a čas vyšetrenia dáva automaticky počítač, kedy je pacient zaregistrovaný do systému, teda keď ho tam zaregistruje sestrička, a on si ten záznam následne vytiahne, čiže tam môže byť rozdiel napr. pol hodina, ale nie rozdiel jedného dňa. V správe uviedol, že pacient prišiel v sprievode manželky na základe toho, lebo vošla s ním dnu. Ak si dobre spomenul, vtedy mohla mať čierne vlasy, ale bola to obžalovaná 2/ F. N., prítomná na hlavnom pojednávaní. Okrem toho jedného vyšetrenia obžalovaný asi nebol u nich na vyšetrení, ale ak by bol, určite by sa to dalo zistiť z evidencie.
V súlade s § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ako aj s poukazom na vek a zdravotný stav poškodených, boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania.
Poškodený V. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení v podstate uviedol, že niekedy v mesiaci december 2009 podal inzerát do Avíza a chcel predať malotraktor. Dňa 12. 03. 2010 v čase okolo obeda mu na pevnú linku zavolal neznámy muž, že má záujem o kúpu malotraktora. Uviedol mu, že asi o hodinu zavolá znova, pretože jeho syn je v R. a cestou jeho syn zastaví pozrieť malotraktor. Muž mu volal z čísla 0915605758. O hodinu a pol mu volal znovu nejaký muž, ale podľa hlasu to už bol iný, ale nevedel to s určitosťou povedať, a toho navigoval do ulice, kde býval. Okolo 14:00 h sa nachádzal pri malotraktore na záhrade za rodinným domom, a uvidel, ako od bráničky po chodníku popri dome išiel muž so ženou. Išiel oproti nim, muž mu povedal, že to jej jeho manželka a že prišli kvôli malotraktoru. Tá žena sa ho opýtala, či má doma manželku, pretože potrebovala ísť na WC. On zazvonil na dom, z ktorého vyšla jeho manželka, a išla s tou ženou do vnútra. On šiel s tým mužom ku malotraktoru na záhrade, ten si ho začal obhliadať, ale podľa toho vedel, že sa vôbec nevyznal do malotraktorov a nechápal, prečo ho chcel kupovať. Uviedol mu, že ho poslal otec. On namontoval na traktor baterku a naštartoval, a potom si všimol, že z vchodových dverí z vnútra domu vybehol jemu neznámy muž, ktorého dovtedy nevidel, a začal kývať rukou na muža, ktorý bol pri ňom. Ten, keď to uvidel, začal hneď od neho odchádzať preč. Stihol mu ešte povedať, že na cene sa dohodnú potom. On išiel pomaly do domu, a tam mu manželka povedala, že v dome bol aj druhý muž, že ho spozorovala v chodbe pri dverách keď odchádzal vonku a spýtala sa ho čo robí v ich dome, na čo jej povedal, že prišiel kamarátovi poradiť pri kúpe malotraktora. Keď prišiel dnu do domu, už tam nebola ani tá žena. Následne v ten istý deň ich dcére Z. N.Á. zistila, že z poschodia z izieb boli odcudzené veci zo žltého kovu, ktoré patrili jej, že z obývacej izby zo zásuvky zo skrinky pri televízore boli odcudzené retiazky zo žltého kovu, prívesok a prstene. Na druhý deň vec oznámili na polícii v F.. Jemu nebola spôsobená žiadna škoda, ani jeho manželke, odcudzené veci patrili jeho dcére. Muž, ktorý bol pri malotraktore, bol vo veku do 40 rokov, vyššej postavy, pevnejšej postavy, bol na krátko ostrihaný, tmavej pleti, mal plešinu, videl ho do tváre, oblečený mal kožený alebo koženkový dlhý kabát, počas rekognície ho jednoznačne opoznal. Tá žena bola vo veku do 35 rokov, vyššej postavy, mala dlhé vlasy, výrazné oči, podlhovastú tvár, strednej postavy, tiež mala kožený kabát čiernej farby, a tiež ju v rámci rekognície jednoznačne opoznal. Ten muž, ktorý mával rukou, toho videl na vzdialenosť 50 metrov, mal oblečený sveter, ale bližšie ho nevedel opísať.
Poškodená P. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení v podstate vypovedala, že dňa 12. 03. 2010 prišli ku nim do dvora neznámy muž a žena za účelom kúpy malotraktora. Prišli okolo 14:00 h, ona vyšla na dvor na základe zazvonenia jej manžela, ktorý jej povedal, že pani chce ísť na záchod, tak ju vpustila do domu. Ten muž išiel s jej manželom do zadnej časti dvora za dom, kde bol odstavený malotraktor. Po tom, ako vošla s tou ženou do vnútra, prešli do obývacej izby na prízemí, kde ju usadila. Ona sedela otočená chrbtom k dverám vedúcim do obývacej izby z chodby a tá žena sedela oproti nej a videl na schody vedúce na poschodie. V tom čase ona upratovala, chcela ísť aj do kúpeľne, ale tá žena jej viackrát povedala, aby ostala sedieť, aby nikam neodchádzala. Ona potom telefonovala s dcérou, tá žena sa jej potom pýtala aj na kuchyňu, tiež sa išla pozrieť ku oknu do záhrady, kde mávala tomu mužovi na dvore, podľa nej mu asi dávala nejaký signál. Po tom, ako zamávala rukou, ona zbadala na chodbe pri vchodových dverách neznámeho muža, ktorého sa pýtala čo robí v ich dome, on jej povedal, že prišiel poradiť pri kúpe malotraktora tomu kupujúcemu, na čo mu povedala, že sú veď vonku, a on išiel von. Za tým mužom vyšla aj tá žena, pričom tá žena mohla byť v dome asi pol hodinu. Potom všetci traja odišli preč, ona si nevšimla ani auto, pretože bolo zaparkované skoro pri susedovcoch. Večer prišla domov dcéra, ktorá obýva poschodie, a spýtala sa jej, čo robila v obývacej izbe na poschodí, pretože tam boli prázdne krabičky od šperkov. Zistila, že jej chýbajú veci zo žltého kovu, retiazky, prstene, prívesok. Dcére povedala, že v ten deň boli u nich tri neznáme osoby za účelom kúpy malotraktora a len tie osoby museli odcudziť tie veci. až potom pochopili, že tie osoby prišli pd zámienkou kúpy malotraktora kradnúť. Na druhý deň vec oznámili na polícii, pretože tie veci zistili až večer. Jej a manželovi nevznikla žiadna škoda, len ich dcére. Tá žena bola vo veku okolo 30 rokov, vyššej postavy, zdala sa jej, že bola tehotná, ale nevedela uviesť, či tam nemala vypchávku. Oblečený mala čierny kožený kabát až po členky, mala tmavé oči, zapamätala si ju do tváre a v rámci rekognície ju opoznala. Ten muž, ktorý bol s jej manželom pri malotraktore, bol silnejšej postavy, vyššej, mal riedke vlasy, začínajúcu plešinu, bol vo veku do 40 rokov. Tiež ho videla do tváre a opoznala pri rekognícii. Ten tretí, ktorého zbadala na chodbe, nebol vysokej postavy, do tváre ho videla krátko, nezapamätala si ho.
Poškodená Z. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že po príchode domov dňa 12. 03. 2010 okolo 16:00 h vyšla na poschodie, ktoré obýva, vošla do obývačky, kde si išla odložiť nejaké prefotené dokumenty, a pri odkladaní do zásuvky zistila, v nej niekto hýbal vecami, pretože krabičky od šperkov boli vpredu, pričom bývali vzadu. Najprv tomu nevenovala pozornosť, ale v čase okolo 21:00 h i
na to spomenula a spýtala sa mamy, či niečo hľadala v zásuvke, na čo jej povedala, že nie, že v obývačke na poschodí nebola. Na to vytiahla zásuvku von a poriadne ju prezrela, a zistila, že všetky krabičky, kde boli šperky, boli prázdne. Potom jej rodičia povedali, že v ten deň poobede boli v dome nejaké osoby za účelom kúpy malotraktora, a to dvaja muži a jedna žena. V ten deň okolo 13:30 h telefonovala s mamou, a tá jej povedala, že majú návštevu, že sa musí vrátiť do obývačky, že je tam mladá tehotná žena. Ďalej vo výsluchu opísala odcudzené šperky a ich hodnotu, pričom celková hodnota odcudzených vecí bola 995,- Eur. Dom je poistený na jej meno a hnuteľné veci v dome na meno jej otca, pričom poistná udalosť bola nahlásená a bola jej vyplatená suma 820,- Eur k rukám jej otca, ktorý jej peniaze odovzdal. Poistka bola uzavretá so spoločnosťou Allianz, preto si uplatnila škodu len vo výške rozdielu, teda 175,- Eur.
Poškodený Q.. T. N., W.., za Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že ku skutku sa nevie vyjadriť, pričom si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 820,- Eur z titulu poskytnutého poistného plnenia poškodenému V. N..
Poškodený D. T. v prípravnom konaní po zákonnom poučení v podstate uviedol, že niekedy vo februári 2010 podal inzerát na predaj dieselového motora vhodného na výrobu malotraktora. Koncom februára 2010 mu volal neznámy muž staršieho veku, z R., že má záujem o kúpu motora. Dňa 06. 03. 2010 v poobedňajších hodinách mu volal ďalší muž z R. ohľadne motora, kvôli ktorému volal ten muž predtým, povedal mu, že keď pôjde cez Detvu, že sa zastaví. O dva dni mu volal znovu, že ide cez F., tak že sa zastaví, ten muž prišiel asi o hodinu pešo pred jeho dom, videl ho, ako stojí pred bránou, zazvonil a vošiel cez bráničku. On išiel ku vchodovým dverám, ktoré otvoril, a ten muž stál pred dverami a povedal mu, že prišiel pozrieť ten motor. On chcel, aby išli cez dvor do zadnej časti domu, ale ten muž sa tlačil dovnútra, on si myslel, že chcel ísť do obývačky, tak sa nakoniec rozhodol, že pôjdu cez rodinný dom, cez kotolňu, prechádzali teda kotolňou, pričom dvere na kotolni nezamkol, a nezamkol ani vchodové dvere na rodinnom dome. Ten muž ho nasledoval, po príchode do zadne časti dvora sa ho začal vypytovať na veci ohľadne motora, tiež sa ho pýtal na ostatné súčiastky, ktoré mal na dvore, či ich nechce dať do šrotu, že mu dobre zaplatí, pričom držal v rukách kabelku. Nakoľko zistil, že debata s tým chlapom je len zdržiavanie času, pretože sa do motora nevyznal, vybral sa do rodinného domu tou istou cestou a zistil, že dvere do kotolne sú zamknuté a kľúč bol z druhej strany. Ten muž ho nasledoval, a aj napriek tomu, že dvere boli zamknuté, podarilo sa mu ich otvoriť skrutkovačom. Po otvorení prešiel do chodby k vchodovým dverám rodinného domu, pričom v tom čase vchodové dvere zvonka otvoril druhý muž
- Róm, vo veku asi 35 rokov a pýtal sa ho, kde je jeho kolega. V tom zaregistroval pred vchodovými dverami aj toho prvého muža, nevedel ale uviesť, odkiaľ tam prešiel, pretože bol rozrušený, pretože keď zbadal toho druhého Róma, vedel, že je zle. Tí dvaja muži potom odchádzali preč z dvora cez bráničku k motorovému vozidlu, kde vodič toho vozidla posúval v tom čase auto nižšie ku susedovi. Zbadal, že na aute bol otvorený kufor a tí dvaja rýchlou chôdzou prišli k autu, nasadli, pričom on tiež prišiel k autu a zavrel kufor, aby zistil ŠPZ vozidla, bola to ale zahraničná značka, ktorú si nezapamätal. Vozidlo bolo tmavej metalickej farby. Podľa neho boli v aute celkovo 4 osoby, avšak dieťa tam podľa neho nebolo. Pri vchodových dverách sa v čase ich odchodu na 100% dieťa nenachádzalo. Po tom mal podozrenie, že ten druhý muž mu musel chodiť po dome, v čase, keď ho ten prvý zabával. Preto prekontroloval dom a zistil, že na poschodí zo stolíka zo zásuvky chýba 400 Eur v 100 eurových bankovkách, Ďalej dva mobilné telefóny, a z prízemia z obývačky chýbala obrúčka zo žltého kovu, pričom v tom čase bol doma sám. Po tom zistení volal políciu a vec oznámil aj svojej dcére a podal trestné oznámenie. Taktiež s ním vykonali rekogníciu, v rámci ktorej opoznal osobu, ktorá sa zaujímala o motor. Išlo o muža vo veku asi 30 rokov, strednej postavy, slušne oblečený, v krátkom kabáte, a v ruke držal taštičku na doklady. Ten druhý muž bol Róm vo veku cca 35 rokov, nižšej postavy, vetrovku mal z časti červenú. Na záver popísal odcudzené veci, pričom ich ohodnotil na sumu 550,- Eur.
Poškodená V. T. v rámci výsluchu v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že v čase skutku, teda dňa 08. 03. 2010 bola hospitalizovaná v nemocnici v A. A.. Nespomenula si už, či po príchode domov z nemocnice jej manžel povedal o skutku, je možné, že jej o tom nechcel povedať z dôvodu jej zlého zdravotného stavu. O skutku sa dozvedela až pred výsluchom od vyšetrovateľa, pričom sa nevedela vyjadriť k odcudzeným mobilným telefónom, ale vedela, že v stolíku v spálni mal položenú zlatú obrúčku, nevedela ani uviesť, či mal v tom čase doma finančnú hotovosť, pretože financie si spravovali samostatne. Na záver uviedla, že na rodinnom dome nevznikla žiadna škoda, ani jej neboli odcudzené žiadne veci.
Svedok V. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že vypovedať nebude, pretože obžalovaná F. N. je jeho sestra, obžalovaný V. N. je jeho brat, a obžalovaný Q. N. je manžel jeho sestry. Na záver len uviedol, že je pravda, že X. T. bola v marci 2010 jeho družka, pričom aj stále je, majú spoločné dieťa, a určite ani on ani X. nikdy neboli v obci K..
Svedkyňa X. T. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že Q. N. je manžel F. N., ktoré je sestra jej druha, preto ich považuje za príbuzných. Ku krádeži šperkov zo dňa 12. 03. 2010 nevedela nič uviesť, pri výsluchu sa o nej dopočula prvýkrát. Poškodených P. N. a V. N. nepozná, nikdy ich nestretla. V K. nikdy nebola, bola si istá tým, že na adrese K.Ň. XXX nikdy nebola. Krádeže šperkov sa nedopustila, nevedela uviesť, kde sa nachádzala dňa 12. 03. 2010, ale určite nechodila kradnúť po domoch. Nechodila kradnúť s Q. N. a F. N., ani nevedela, že by tie osoby spáchali trestný čin. V marci 2010 žila s V. N. na adrese B., F. V. XXX, aj so synom ktorý sa narodil XX. XX. XXXX. Nikto iný tam okrem nich nebýval. R. N. a F. N. poznala od doby, ako sa dala dokopy s V. N., F. N. je syn F. N. a je možné, že aj R. je jej syn. S V. N. sa zoznámili v Štúrove, ona mala prezývku Slovenka, je cigánskeho pôvodu. R. N. mohol mať podľa nej v tom čase 7 rokov, a nevedela si vysvetliť, prečo uviedol, že trestný čin mala spáchať ona. Raz bola súdom na B. odsúdená za trestný čin krádeže, kedy dostala podmienku a bola neskôr amnestovaná.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným Q. N. a poškodeným V. N., medzi obžalovaným Q. N. a poškodenou P. N., medzi obžalovanou F. N. a poškodenou P. N., medzi obžalovanou F. N. a poškodeným V. N., ako aj medzi obžalovaným V. N. a poškodeným D. T., pričom v podstate všetci zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach a rozpory sa nepodarilo odstrániť.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj znalecké posudky.
Zo záverov znaleckého posudku č. 08/2013 PhDr. Jindřicha Cupáka v podstate vyplýva, že u poškodeného V. N. neboli zistené známky demencie, z povahových čŕt sú uňho dominantné zmysel pre česť a pravdu, rešpektovanie sociálnych a právnych noriem. Schopnosť poškodeného správne vnímať udalosti, zapamätať si ich podstatu a tú aj reprodukovať je zachovaná, neboli zistené tendencie ku klamstvu, ani fantazijnému spracovaniu skutočnosti, jeho výpoveď vykazovala znaky vierohodnej výpovede. Znalec považoval za nevhodné poškodeného zaťažovať ďalšími výsluchmi ako aj konfrontáciami.
Zo záverov znaleckého posudku č. 27/2013 MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Petra Vážneho v podstate vyplýva, že poškodený V. N. v čase skutku netrpel a ani netrpí duševnou chorobou alebo poruchou. Poškodený je schopný chápať význam a zmysel trestného konania, aktuálny zdravotný stav poškodeného nevykazuje žiadne známky duševného ochorenia a nevyžaduje si žiadnu liečbu.
Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Kataríny Šubovej vyplýva, že intelektová úroveň mal. F. N. v čase vyšetrenia zodpovedala defektnému pásmu ľahkého stupňa, mravný vývin bol na úrovni predškolského veku. Svoje zážitky reprodukoval vo vzťahu ku svojej osobe skreslene, spoločensky nežiadúce správanie popieral a projikoval do okolia. Maloletý sa správa tendenčne, náklonnosť matky F. N. získava lojalitou a stotožnením sa s jej očakávaniami za každú cenu. Nezvažuje kriticky jej očakávania, prijíma ich a považuje časom za svoje. Vierohodnosť jeho výpovede je vo svojej podstate znížená.
Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2013 MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Petra Vážneho v podstate vyplýva, že poškodený D. T. netrpel a ani netrpí duševnou chorobou, ktorá by podstatným spôsobom znižovala ktorékoľvek z rozpoznávacích schopností. Poškodený chápe zmysel trestného konania, pričom aktuálny zdravotný stav poškodeného si nevyžaduje systematické psychiatrické liečenie.
Zo záverov znaleckého posudku č. 09/2013 PhDr. Jindřicha Cupáka v podstate vyplýva, že u poškodeného D. T. nebol zistený defekt intelektu, je mravne vyspelý, s rešpektom k právam druhých. Poškodený nevykazuje znaky, ktoré by z psychologického hľadiska viedli k zníženiu jeho schopnosti hodnoverne vypovedať. Neboli zistené nevedomé ani vedomé sklony ku skresľovaniu výpovedí. Znalec neodporučil vykonávanie Ďalších úkonov s poškodeným, vzhľadom na jeho zdravotný stav.
Podľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané odborné vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že dva mobilné telefóny a pánska obrúčka boli ohodnotené spolu na 40,- Eur, a dámske šperky boli ohodnotené spolu na 820,- Eur.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: lekárska správa (č.l. 142), uplatnenie pohľadávky Allianz, a.s. (č.l. 243 - 244), žiadosť o poskytnutie právnej pomoci (č.l. 249 - 251), zápisnica o rekognícii (č.l. 274 - 293), zápisnica o ohliadke miesta činu, (č.l. 334 - 349), výpis LV (č.l. 357, 515), lekárska správa (č.l. 492), dodatočná fotodokumentácia (č.l. 495 - 509), lustrácia telefónneho čísla (č.l. 512 - 514), správa z evidencie väzňov (č.l. 539), správa Obvodného úradu Nové Zámky (č.l. 540, 543, 548), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 541 - 542, 544 - 547, 549 - 550), správa Obvodného úradu Dolný Kubín (č.l. 551, 552 - 565), správa obce Kalná nad Hronom (č.l. 556), správa obce Gbelce (č.l. 567), správa obce Svodín (č.l. 568), rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/46/2011, uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/50/2012 (č.l. 584 - 590), pripojený spis Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/46/2011, odpisy registra trestov obžalovaných (č.l. 1118 - 1139).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina všetkých obžalovaných bola podľa názoru súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Obžalovaní sú usvedčovaní výpoveďami poškodených, ktorí podrobne popísali, ako sa do ich rodinných domov obžalovaní dostali, že vždy jeden z nich odviedol pozornosť poškodeného a druhý zatiaľ odcudzil veci z rodinného domu. Poškodení presne popísali všetky detaily konania obžalovaných, pričom je potrebné aj uviesť, že všetkých obžalovaných opoznali aj v rámci vykonaných konfrontácií. Súd preto nemal žiadnu pochybnosť ohľadne vierohodnosti výpovedí poškodených, navyše, vierohodnosť ich výpovedí bola potvrdená aj vykonaným znaleckým dokazovaním. Súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala čo i len podozrenie z toho, že by si poškodení všetko vymysleli a chceli za páchateľov skutkov označiť práve obžalovaných. Všetci obžalovaní svoju vinu od začatia trestného stíhania síce popierajú, a to v podstate s obhajobou, že obžalovaný Q. N. sa mal v tom čase nachádzať na vyšetrení v nemocnici v A.. Tu ale súd konštatuje, ako to uviedol aj svedok V.. P. A., pacient pri vyšetrení predkladá len zdravotný preukaz, nie doklad totožnosti. Nie je preto vylúčené, že na vyšetrení bola iná osoba ako obžalovaný Q. N.. Taktiež sa súdu nejaví ako reálne, že by si svedok V.. A. presne pamätal na to, že bol obžalovaný Q. N. u neho na vyšetrení, navyše v sprievode manželky, keďže bol na vyšetrení len raz, a pri množstve pacientov sa preto táto výpoveď súdu javí ako nepravdepodobná a nedôveryhodná obžalovaní Ďalej tvrdili, že F. N. sa im mal priznať neskôr k tomu, že šperky a hotovosť z rodinného domu ukradol on, čo aj sám zopakoval na hlavnom pojednávaní, avšak rozdielne s tým, ako vypovedal v prípravnom konaní, navyše znaleckým posudkom bolo preukázané, že svedok svoje zážitky reprodukoval vo vzťahu ku svojej osobe skreslene, správa sa tendenčne, náklonnosť matky F. N. získava lojalitou a stotožnením sa s jej očakávaniami za každú cenu, a vierohodnosť jeho výpovede je vo svojej podstate znížená. Navyše, prítomnosť maloletého svedka pri skutku neuviedol žiadny poškodený. Súd potom neuveril obhajobe obžalovaných, a to aj s poukazom na ich doterajší život, keď obžalovaný 1/ Q. N. bol doposiaľ 22 krát súdne trestaný, a aj počas tohto trestné stíhania bol vo väzbe v T. T., obžalovaná 2/ F. N. bola doposiaľ 3 krát súdne trestaná, aj keď všetky odsúdenia má zahladené, a obžalovaný 3/ V. N. bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný, a aj počas tohto trestného stíhania bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody. Súd preto uznal vinu všetkých troch obžalovaných v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov.
Podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1závažnejším spôsobom konania, najmenej s dvoma osobami. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.
Podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. e), písm. f) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním a ľsťou.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Obžalovaný 1/ Q. N. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou, z toho vo bode 1/ rozsudku tento čin spáchal najmenej s dvoma osobami a spáchal taký čin voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku, a spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním.
Obžalovaná 2/ F. N. svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním neoprávnene vnikla do obydlia iného, tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - ľsťou, a tento čin spáchala najmenej s dvoma osobami a spáchala taký čin voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku, a spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - vlámaním.
Obžalovaný 3/ V. N. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou, a spáchal taký čin voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku, a spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného 1/. Q. N.É. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ale musel prihliadnuť na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prípade tohto obžalovaného predstavuje 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov.
V prípade obžalovanej 2/ F. N. súd taktiež nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchala viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prípade obžalovanej predstavuje 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov.
U obžalovaného 3/ V. N. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ale musel prihliadnuť na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prípade tohto obžalovaného predstavuje 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov.
Zo správy na obžalovaného 1/ Q. N. vyplýva, že tento bol doposiaľ 22 krát súdne trestaný, obžalovaná 2/ F. N. bola doposiaľ 3 krát súdne trestaná, pričom vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená, a obžalovaný 3/ V. N. bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný.
Vzhľadom na uvedené potom súd uložil obžalovanému 1/ Q. N. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd ukladal trest ako úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd zároveň ukladal trest ako súhrnný v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za trestné činy, ktoré spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/96/2012 zo dňa 07. 06. 2012). Súd potom aj v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona musel zrušiť výrok o treste z uvedeného trestného rozkazu. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu, pričom aj zohľadňuje jeho doterajší život, ako aj spôsob a rozsah trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v prejednávanom prípade.
Keďže obžalovaný 1/ Q. N. bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanej 2/ F. N. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd obžalovanej ukladal úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože spáchala viac trestných činov. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu, pričom aj zohľadňuje jej doterajší život.
Keďže obžalovaná 2/ F. N. nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému 3/ V. N. potom súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd ukladal trest ako úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd zároveň ukladal trest ako súhrnný v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za trestné činy, ktoré spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/46/2011 zo dňa 19. 03. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/50/2012 zo dňa 04. 12. 2012). Súd potom aj v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona musel zrušiť výrok o treste z uvedeného rozsudku. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu, pričom aj zohľadňuje jeho doterajší život, ako aj spôsob a rozsah trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v prejednávanom prípade.
Keďže obžalovaný 3/ V. N. bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V adhéznom konaní si uplatnili nárok na náhradu škody poškodený D. T., Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a Z. N.. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu ku poškodenému D. T. bol trestný čin spáchaný formou spolupáchateľstva zo strany obžalovaného 1/ Q. N. a obžalovaného 3/ V. N., súd ich zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 470,- Eur (z titulu odcudzených vecí), ktorá bola preukázaná, pričom so zvyškom jeho uplatneného nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces. Keďže vo vzťahu ku poškodenému - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., bol trestný čin spáchaný formou spolupáchateľstva zo strany obžalovaného 1/ Q. N. a obžalovanej 2/ F. N., súd ich zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 820,- Eur (z titulu poistného plnenia voči poškodenému N.). Poškodená Z. N. si taktiež v rámci adhézneho konania uplatnila nárok na náhradu škody, avšak zo strany poisťovne došlo ku poistnému plneniu, pričom výška jej nároku na náhradu škody (za odcudzené veci) nebola riadne preukázaná, súd ju potom s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.