Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cbi-16-2017.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cbi/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: Minosterstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sdílom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: RECYCENTRUM a.s., Štúrova 27, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 767 182, zast. JUDr. Ing. Danielu Trajteľovú, so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom zo dňa 29.6.2017, domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán dlžníka RECYCENTRUM, a.s., Štúrova 27, Košice, IČO: 36 767 182 zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sa, vložka č. 1690/V, schválený a potvrdený v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26R/3/2016 je voči žalobcovi vo vzťahu k jeho pohľadávke vo výške 695.700,-€ vedenej v zozname pohľadávok vedenom správcom pod poradovým číslom 36/2 neúčinný.
2.Svoj návrh odôvodnil tak, že na žalovaného dňa 14.10.2016 bolo v obchodnom vestníku č.198/2016 zverejnené uznesenie zo dňa 7.10.2016 Okresného súdu Košice I, sp.zn. 26R/3/2016, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu a do funkcie správcu ustanovil Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlo Horná 23, Banská Bystrica, IČO : 44 088 833. Žalobca si prihláškou zo dňa 9.11.2016 doručenou správcovi dňa 14.11.2016 uplatnil v reštrukturalizácii zabezpečenú pohľadávku vo výške 695.700,-€ pod číslom 36/2. Žalobca dňa 18.4.2017 prostredníctvom správcu požiadal žalovaného o preradenie pohľadávky do inej skupiny - do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Žalovaný žiadosti nevyhovel a pohľadávku zaradil do skupiny označenej ako skupina pre zabezpečenú pohľadávku MŽP. Pohľadávka má byť uspokojená v rozsahu 100% s dobou uspokojenia 59 mesiacov. Dňa 12.5.2017 sa konala v zmysle ust.§ 146 ZKR pokračovanie schvaľovacej schôdze v reštrukturalizácii žalovaného, predmetom ktorej bolo hlasovanie o návrhu reštrukturalizačného plánu, pričom plán nebol veriteľmi schválený, žalobca hlasoval proti prijatiu plánu a do zápisnice uplatnil odôvodnenú námietku. Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 6.6.2017 uverejneným v Obchodnom vestníku zo dňa 13.6.2017 č. 112/2017 rozhodol tak, že nahradil súhlas skupín veriteľov nesúhlasiacich s plánom, plán potvrdil a ukončil reštrukturalizáciu žalovaného. 3.Žalobca má za to, že žalovaný svojím konaním naplnil podmienky pre určenie neúčinnosti plánu, a to podľa ust.§ 157 ods.1 písm.e) ZKR. Právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorená medzi stranami konania dňa 14.12.2009 v znení
neskorších dodatkov, na základe ktorej bol žalovanému ako prijímateľovi, žalobcom ako poskytovateľom poskytnutý nenávratný finančný príspevok ( NFP ) do výšky 11.737.402,81 €. Na základe kontroly verejného obstarávania realizovaného žalovaným boli Úradom pre verejné obstarávanie v zmysle Protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.12206-7000/2014-OK/4 zo dňa 16.3.2015 identifikované nedostatky pri obstarávaní tovarov na projekt. Následne Slovenská agentúra životného prostredia ako sprostredkovateľský orgán žalobcu vykonala u žalovaného administratívnu kontrolu verejného obstarávania a uložila žalovanému korekciu vo výške 10% z výšky poskytnutého NFP, t.j. 1.001.000,-€ ( z toho prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 105.105,-€, prostriedky európskej únie vo výške 595.595,-€ a vlastné zdroje vo výške 300.000,-€ ). Žalobca vyzval žalovaného dňa 6.10.2015 na vrátenie časti poskytnutého NFP v zmysle uloženej korekcie vo výške 700.700,-€. Vzhľadom na uvedené pristúpil žalovaný k uzatvoreniu Dohody o splátkach č.032/4.2MP/2009/DS01/2016 a k spísaniu notárskej zápisnice o uznaní dlhu/ záväzku vo výške 700.700,-€ spolu so súhlasom s jej vykonateľnosťou č. N846/2015, Nz 58881/2015, NDRIc 59909/2015 zo dňa 23.12.2015 na notárskom úrade I.. S. O., J.. Žalovaný uhradil v lehote splatnosti splátku vo výške 5.000,-€. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatnil v prihláške 695.700,-€. V uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal uhradiť pohľadávku v splátkach : 1. 5.000,-€ dňa 31.5.2016, 2. splátka 5.000,-€ dňa 30.11.206, 3. splátka 50.000,-€ dňa 31.5.2017, 4.splátka 50.000,-€ 30.11.2017, 5. splátka 295.350,-€ dňa 31.5.2018, 6. splátka 295.350,-€ dňa 30.11.2018. Na základe plánu má byť pohľadávka splatná v období 59 mesiacov odo dňa účinnosti plánu t.j. do 13.5.2022. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť pohľadávky sa predĺži o takmer 4 roky. Žalobca má za to, že schválením plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci v zmysle ust. §6 ods.2 písm.g) zákona o štátnej pomoci spočívajúcej v tom, že žalovanému bude v rozpore so zákonom o štátnej pomoci poskytnutý odklad platenia pohľadávky o viac ako 3 roky, pričom takýto odklad je na základe plánu poskytnutý bezodkladne a zároveň bez akejkoľvek zábezpeky, že pohľadávka bude v plánom stanovenej lehote uhradená.
4.Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca má za to, že dôjde k neoprávnenej štátnej pomoci schválením tohto plánu. Tento názor nie je správny a nemajú ho ani ďalšie štátne inštitúcie - veritelia, ako Krajský súd v Bratislave, Daňový úrad Košice, VŠZP, Sociálna poisťovňa. Žalobca sa odvoláva na predpisy, ktoré nemožno aplikovať na tento prípad. Poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, že uplatnenie obvyklého konkurzného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo osobe štátnu pomoc ( E. Q., Š. E. T. (XXXX) R. W.-XXXX, M..XX, E. Q.-XXXX/XX, R., XXXX, R. W.-XXXX, M..XX, E. Q.-XXX/XX C. (XXXX) R. W. XXXX E. P.- XXX/XX, Y.. Európsky súdny dvor tiež stanovil, že z konania alebo nekonania verejných orgánov v rámci konkurzného konania môže vyplynúť pre zadlžený podnik určitá hospodárska výhoda. S cieľom určiť, či reštrukturalizácia dlhov v rámci konkurzného konania predstavuje štátnu pomoc, Komisia musí posúdiť, aká by bola miera uspokojenia pohľadávok v rámci konkurzného konania, pre hypotetického veriteľa v trhovom hospodárstve, za predpokladu, že je v tom istom postavení voči dlžníkovi ako predmetný verejný orgán, tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve.
5.Žalobca podaním z 19.9.2018 sa vyjadril tak, že v zmysle reštrukturalizačného plánu má byť pohľadávka veriteľa splatná v období 59 mesiacov odo dňa účinnosti plánu, t.j. do 13.5.2022. Ide o predĺženie splatnosti o takmer 4 roky bez toho, aby žalovaný bol povinný poskytnúť do tejto doby čo i len čiastočné plnenie. Je nepochybné, že ide o takú úpravu splatnosti pohľadávky, ktorú by žalovaný ako dlžník za štandardných trhových podmienok nezískal. Podľa § 6 ods.2 písm.g) z.č. 358/2015 Z.z. o úprave vzťahov v oblasti štátnej pomoci, podľa ktorého nepriamou formou pomoci je poskytnutie výhody príjemcovi v nepeňažnej forme, g) iná forma pomoci neuvedená v písmenách a) až f). V zmysle čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, sa za nezlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ považuje pomoc poskytnutá v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov. V prípade, ak by pohľadávka nebola dotknutá plánom, do úvahy prichádzajú s výnimkou reštrukturalizácie tri spôsoby vymáhania pohľadávky, pričom všetky by viedli k jej uspokojeniu v kratšej lehote, a to 1. exekučné konanie, 2. konkurz na majetok žalovaného podľa ZKR, 3. výkon záložného práva na majetok žalovaného. Vzhľadom na pomer hodnoty majetku k výške pohľadávky je nepochybné, že žalobca by dosiahol 100% uspokojenie pohľadávky. Aj v prípade ak by v exekučnom konaní proces speňažovania trval neštandardne dlhú dobu, došlo by skôr k úplnému uspokojeniu pohľadávky ako v pláne. Taktiež v konkurznom konaní resp. výkone záložného práva..
6.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a zistil tento skutkový stav :
7.Uznesením Okresný súd Košice I zo dňa 7.10.2016, sp. zn. 26R/3/2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č.198/2016 dňa 14.10.2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka RECYCENTRUM a.s., Štúrova 27, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 767 1821, a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., IČO: 44 088 833.
8.Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 6.6.2017 sp.zn. 26R/3/2016 nahradil súhlas s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý je prílohou tohto uznesenia, skupiny veriteľov - skupinu pre zabezpečenú pohľadávku MŽP, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka RECYCENTRUM, a.s., Štúrova 27, Košice, IČO: 36 767 182.
9.Žalobca predložil prihlášku pohľadávky por.č.1 vo výške 695.700,-€ zo dňa 9.11.2016 zabezpečenú záložným právom registrovanú dňa 16.7.2015 evidovanú u správcu dňa 14.11.2016. Taktiež predložil v konaní zápisnicu zo schvaľovacej schôdze dlžníka konanej dňa 12.5.2017 s programom - hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu.
10.V zmysle ust. § 157 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“), Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.
11.Podľa ods.2 cit. zákona, právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
12.Podľa § 6 ods.2 z.č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci, nepriamou formou pomoci je poskytnutie výhody príjemcovi v nepeňažnej forme, a to a) štátna záruka alebo banková záruka poskytnutá za výhodnejších podmienok, ako sú trhové podmienky, b) úľava na dani, c) úľava na penále, pokute, sankčnom úroku alebo na iných sankciách, d) predaj nehnuteľného majetku štátu, vyššieho územného celku alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena, e) poradenská služba poskytnutá bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, f) odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach za výhodnejších podmienok, ako sú trhové podmienky, g) iná forma pomoci neuvedená v písmenách a) až f).
13.Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané konkurzom mal súd za preukázané, že ide o spor, o ktorom rozhoduje reštrukturalizačný súd a v určovacom spore nemusí preukazovať naliehavý právny záujme na podaní žaloby, pretože tento vyplýva z právneho predpisu. Novelizované znenie ust.§ 157 ods.1 ZKR aj účastník sa môže domáhať neúčinnosti plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci. U týchto veriteľov sa pre podanie žaloby o neúčinnosť plánu nevyžaduje,
aby hlasovali proti prijatiu plánu a nevyžaduje sa ani vznesenie odôvodnených námietok do zápisnice zo schvaľovacej schôdzi. V konečnom dôsledku sa veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, sa ex lege považujú na veriteľov nesúhlasiacich s plánom ( § 148 ods.3 ZKR ).
14.Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( ZFEÚ) ods.1 ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členský štátom alebo akoukoľvek formou štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľný s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
15.Podľa ods.3 cit. ustanovenia za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať : a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v čl. 349, pričom sa zohľadní ich štruktúra, hospodárska a sociálna situácia; b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom;
16.V konaní bolo preukázané, že Uznesením Okresný súd Košice I zo dňa 7.10.2016, sp. zn. 26R/3/2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č.198/2016 dňa 14.10.2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka RECYCENTRUM a.s., Štúrova 27, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 767 1821, a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., IČO: 44 088 833.
17.Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 6.6.2017 sp.zn. 26R/3/2016 nahradil súhlas s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý je prílohou tohto uznesenia, skupiny veriteľov - skupinu pre zabezpečenú pohľadávku MŽP, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka RECYCENTRUM, a.s., Štúrova 27, Košice, IČO: 36 767 182.
18.Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 12.05.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 22.05.2017, súd zistil, že veriteľ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ veriteľ MŽP“ alebo len „veriteľ“) vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietky proti prijatiu plánu na schvaľovacej schôdzi veriteľov konanej dňa 22.05.2017, ktorými predmetný veriteľ namietal nasledujúce skutočnosti: - nemožnosť domáhať sa neúčinnosti plánu zo strany veriteľov; účelové zaradenie pohľadávok MŽP do samostatnej skupiny.
19.V rámci obrany v konaní žalovaný - dlžník zároveň poukázal na skutočnosť, že bol nahradený súhlas skupiny veriteľov a schválený plán, a to aj z dôvodov a poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 200/2011-286 zo dňa 7.12.2011 : „Ústavný súd má pritom z hľadiska požiadavky na dodržanie zásad spravodlivosti v reštrukturalizácii výhrady aj k meraniu postavenia jednotlivých veriteľov výlučne prizmou výšky nimi prihlásených a zistených pohľadávok. Ak má súd spravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia spoločného záujmu veriteľov v reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani výšku prihlásenej pohľadávky z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. V okolnostiach prípadu totiž aj uspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky menšinového veriteľa môže pre neho samotného (a jeho právny či sociálnoekonomický status) znamenať viac alebo toľko, ako uspokojenie pohľadávky väčšinového veriteľa. “„Nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia, ktorí riadne a včas (spôsobom ustanoveným ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. Ak krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí plánu pre jeho podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov, pričom tento fakticky stotožnil s individuálnym záujmom väčšinového veriteľa, porušil tak základné právo ostatných veriteľov na (spravodlivú) súdnu ochranu v spojení s ich základným právom na rovnosť účastníkov v súdnom (reštrukturalizačnom) konaní.“ 20.Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv, § 114 ods. 1 písm. b) a c) ZKR, čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.“ (I. ÚS 200/2011)
21.Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že zistená pohľadávka veriteľa vo výške 695.700,- € bola zaradená do samostatnej skupiny, v ktorej sa počíta s uspokojením ako v prípade Skupiny pre nezabezpečené verejnoprávne pohľadávky 59 mesiacov s uspokojením 100 % súd vychádzal z reštrukturalizačného plánu, že rovnaké plnenie by veriteľ dosiahol aj v prípade zaradenia jeho pohľadávky pre plánom nedotknuté pohľadávky, avšak v prípade, že by bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, predpokladaný rozsah uspokojenia by bol len vo výške 30,0141 %, pričom veriteľ by oproti reštrukturalizačnému konaniu navyše prišiel aj o zabezpečovacie práva k majetku dlžníka. Predpokladaná doba uspokojenia v reštrukturalizácii, t.j. 59 mesiacov je vyššia ako predpokladaná doba uspokojenia v konkurze, t.j. 36 mesiacov, a to v záujme dosiahnutia čo najvyššej možnej miery uspokojenia všetkých veriteľov. Samotnú lehotu 59 mesiacov na uspokojenie veriteľa v súlade so schváleným plánom, a teda predĺženie splatnosti pohľadávky o takmer 4 roky, súd nepovažuje za poskytnutie neoprávnenej štátnej pomoci podľa ust.§ 157 ods.1 ZKR. Žalobca poukazoval v konaní na ustanovenie § 6 ods.2 písm.g) z.č. 358/2015 Z.z. ako nepriamu formu pomoci na poskytnutie výhody príjemcovi v nepeňažnej forme - iná forma pomoci neuvedená v písm. a) až f). Schválenie reštrukturalizačného plánu reštrukturalizačným súdom, podľa názoru súdu nie je možné považovať za tzv. g) inú formu pomoci - ako nepriamu formu v poskytnutí výhody príjemcovi a už v žiadnom prípade nie ako neoprávnenú štátnu pomoc podľa § 157 ZKR aj s poukazom na nález ÚS SR (I. ÚS 200/2011). Taktiež súd nemôže akceptovať názor žalobcu, že v danom prípade ide o poskytnutie štátnej pomoci ad hoc podľa ust. § 8 z.č. 358/2015 Z.z., nakoľko pomocou ad hoc sa rozumie pomoc, ktorá sa neposkytuje podľa schémy pomoci a možno ju poskytnúť, ak je v súlade s osobitnými predpismi pre skupinové výnimky12) alebo s osobitnými predpismi pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme13) alebo ak je schválená Európskou komisiou. Pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc je poskytovateľ štátnej pomoci povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či príslušné opatrenie štátnej pomoci spĺňa podmienky na jeho poskytnutie podľa osobitných predpisov pre skupinové výnimky12) alebo podľa osobitných predpisov pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme13) alebo podlieha schváleniu Európskou komisiou. Stanovisko k takýmto návrhom zasiela koordinátor pomoci poskytovateľovi štátnej pomoci do 30 dní po doručení návrhu. Takéto stanovisko koordinátora pomoci je pre poskytovateľa štátnej pomoci záväzné. Podľa názoru súdu, ide o samostatný postup medzi poskytovateľom a príjímateľom pomoci a koordinátorom podľa tohto zákona ( č.358/2015 Z.z.) a nie na rozhodnutie súdu v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotný žalobca uzavrel so žalovaný notársku zápisnicu - uznanie dlhu s určenými splátkami na obdobie rokov 2016 - 2018 ( 6 splátok ), a taktiež bola modifikovaná splatnosť pôvodného dlhu a v tomto prípade samotný žalobca - MŽP SR nevidel problém neoprávnenej štátnej pomoci - formou systému Ad hoc ( bez súhlasu koordinátora - čo je v súčasnosti Protimonopolný úrad SR v zmysle zákona č.358/2015 Z.z.) . A ak subjektívne nesúhlasí s reštrukturalizačným plánom - oddialenie splátok tak vyjadruje to za neoprávnenú štátnu pomoc.
22.Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nie je naplnený dôvod ust. §157 ods.1 písm. e) ZKR a teda, že schválením plánu došlo k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
23.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
24.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).