Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-90-2018.pdf
PDF · 126.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Marty Múčkovej a Ing. Vladimíra Turana, v trestnej veci obžalovaného F. G., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 19. decembra 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
F. G., nar. XX.XX.XXXX V. X., trvalé bydlisko O. XXX, okres X., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 02.07.2018 v čase asi o 13:30 hodine v X. Z. R. Q. počas jazdy na svojom bicykli pribrzdil pri 70 (sedemdesiatročnej) chodkyni D.. V. B., s úmyslom strhnúť jej na ľavom ramene prevesenú dámsku koženú kabelku béžovej farby, v ktorej mala multifokálne dioptrické okuliare, dve perá, ruženec, kľúče od bytu, koženú peňaženku, mobilný telefón značky Samsung A5, keramickú lyžičku, kozmetickú taštičku so šminkami, plátennú tašku a pečiatku, pričom obžalovaný F. G. sa rukou snažil vytrhnúť kabelku z ramena D.. V. B., ktorá však kabelku pevne držala a nechcela ju pustiť, pričom obžalovaný zostúpil z bicykla a kopol D.. V. B. do ľavého ramena, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju obžalovaný za kabelku ťahal po zemi asi tri metre a so slovami: „Ty kurva, čo v tej kabelke máš, keď ju tak silno držíš", následne jej kabelku vytrhol, svojim konaním tak D.. V. B. spôsobil škodu odcudzením vecí vo výške 947,70 eur a zranenia - poškodenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, 2 cm dlhú tržno- zmliaždenú ranu v spánkovej oblasti vľavo zasahujúcu do podkožného tkaniva, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s minimálnym posunom kostných úlomkov, zlomeninu hlavičky ľavej vretennej kosti bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie mäkkých tkanív oboch kolien s odreninami kože, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia v trvaní štyri týždne, t e d a
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na chránenej osobe
- osobe vyššieho veku,
č í m s p á ch a l
- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 3, § 39 odsek 2, odsek 4 per analogiam Trestného zákon, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodeným
- D.. V. B., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko M.. B. X, X.Š., škodu vo výške 1.621,80 €,
- V. I. X., T.. Q.., Q. Q. X. C. X, B. - F. Č. X., IČO: 35 937 874, škodu vo výške 783,94 € a
- T. - Q. X., a. s., so sídlom L. J. X, B., IČO: 00 151 700, škodu vo výške 1.055 €. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená D.. V. B. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 21. novembra 2018 obžalobu sp. zn. Pv 331/18/2204 (ďalej len obžaloba) na F. G. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 19. decembra 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil mu sériu otázok, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal súhlasne „Áno“. Následne boli zisťované stanoviská prokurátora a poškodenej, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, o náhrade škody a o ochrannom opatrení. K právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 188 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe. Podľa § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku. Podľa § 127 odsek 3 Trestného zákona, osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Ustanovením § 188 Trestného zákona sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Pod násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu, nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec pri sebe. Násilie proti osobe je predovšetkým útok priamo proti telu napadnutého, aj keď nemá za následok ujmu na zdraví. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia nerozhoduje. Pod hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v takom úmysle. O dokonaný trestný čin pôjde aj vtedy, ak sa páchateľovi nepodarilo zmocniť veci, pretože ju napadnutý napr. nemal pri sebe, aj keď podľa predstavy páchateľa ju pri sebe mať mal, alebo preto, lebo sa mu takejto veci nepodarilo zmocniť z iného dôvodu. Rovnako, ak páchateľ po použití násilia dobrovoľne upustí od uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci, trestnosť trestného činu nezaniká, pretože trestný čin bol už dokonaný (cit. Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 361 s.). V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona, lebo obžalovaný použil násilie v úmysle zmocniť sa kabelky poškodenej a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na poškodenej ako chránenej osobe - osobe vyššieho veku, lebo mala v čase skutku 70 rokov. K uvedenému je treba doplniť, že ak pri lúpeži zároveň dôjde k ublíženiu na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ako v tomto prípade, je ujma na zdraví už zahrnutá v skutkovej podstate zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a preto jednočinný súbeh týchto trestných činov je vylúčený (R 1/1980). Ak by páchateľ pri lúpeži obeti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, až vtedy by išlo o kvalifikačný znak v zmysle odseku 3 písmena a) § 188 Trestného zákona, kde by trestná sadzba trestu odňatia slobody činila 10 až 15 rokov. V tomto prípade obžalovaný poškodenej spôsobil, ako to vyplynulo zo záverov znaleckého posudku F.. F. X., takú ujmu na zdraví, ktorá kvalifikačne spadá pod ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kde práve jednočinný súbeh so zločinom lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona je vylúčený. Zo záverov znaleckého posudku F.. Ž. vyplynulo, že obžalovaný konal pri plnom zachovaní ovládacích a rozpoznávacích schopností, teda ako trestne zodpovedný páchateľ. Súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom. K dokazovaniu S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, oboznámil čítaním relácie (správy) na jeho osobu a so súhlasom strán prečítal závery znaleckých posudkov. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a nemajetný. Je vyučený záhradník. Pred skutkom býval u rodičov a bol riadne zamestnaný, zarábal asi 650 - 700 eur netto, zo zarobených peňazí niečo minul pre vlastnú potrebu, niečo dal rodičom na chod domácnosti, úspory nemá žiadne. V minulosti bol súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, bol aj priestupkovo postihnutý za priestupky v doprave. Čo sa týka alkoholu, tento pije 8 až 10 rokov, posledných 5 rokov je podľa vlastných slov na alkohole závislý. So závislosťou sa snažil bojovať v roku 2017, no bezvýsledne, keď v ambulantnej liečbe u F.. I. vydržal len krátko, zlákala ho partia a nemal na liečbu čas, lebo chodil do práce. Čo sa týka drog, užíval marihuanu a LSD, naposledy ich užil asi týždeň pred skutkom, bral ich pravidelne. Počas väzby nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný. Vo väzbe udržiava kontakt s rodinou, ktorá ho podporuje. Od prijatia do väzby dobrovoľne každý týždeň navštevuje psychológa, ktorý mu pomáha zvládať celú túto situáciu a tiež mu pomáha v boji so závislosťou. Čo sa týka motívu, doteraz si nevie vysvetliť ako mohol konať tak skratovo, neprimerane, bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Od predchádzajúceho večera do času skutku vypil asi 2 litre vína. V ten deň mal ráno namierené vyzistiť jeden byt do X., lebo si hľadal podnájom. Ku skutku došlo, keď sa vracal späť, mal ísť na 14 hodinu do práce. Tú kabelku poškodenej, ani veci z nej, nepotreboval, mal pri sebe 20 eur, nevie, čo ho to napadlo, nepremýšľal o tom vopred, konal skratovo. S poškodenou bol naposledy v kontakte pri skutku, odvtedy ju nevidel, nepísal jej, ani nevolal. Doteraz sa jej neospravedlnil, bál sa ako to poškodená prijme. Chcel jej z väzby napísať list, myslel na to každý deň, ale nevedel čo má napísať, hanbil sa. Doposiaľ škodu nikomu nezaplatil, nakoľko nebola vyčíslená. Spôsobenú škodu však uznáva čo do dôvodu a výšky a je ochotný ju nahradiť. S ochranným liečení navrhnutým znalkyňou súhlasí, je ochotný ho podstúpiť. Obžalovaný sa v pojednávacej miestnosti poškodenej ospravedlnil. Zo záverov znaleckého posudku číslo 23/2018 vypracovaného 10. augusta 2018 znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, F.. T. Ž., ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní
so súhlasom strán postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal, vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v užšom slova zmysle, t. j. psychotickým ochorením, ale sú u neho prítomné - syndróm závislosti na alkohole, škodlivé užívanie ilegálnych psychoaktívnych látok a zmiešaná porucha osobnosti - disociálna, emočne labilná. V čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychotického ochorenia, ale bol v stave jednoduchej nekomplikovanej opitosti ľahkého až stredného stupňa. Pohyboval sa v známom prostredí, v situácii bol dobre zorientovaný, svoje reakcie a konanie prispôsoboval adekvátne meniacim sa podmienkam. Jeho konanie nebolo psychicky motivované, ale bolo odrazom disociálnej, emočne labilnej osoby, poškodenej chronickým pitím alkoholu. Stav opitosti si navodil sám, dobrovoľne, s účinkami alkoholu na svoju psychiku a konanie má opakované skúsenosti z minulosti, preto vzhľadom na svoj duševný stav mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať v čase spáchania trestnej činnosti. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli forenzne významne znížené. V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania. Pod vplyvom alkoholu je obžalovaný pre spoločnosť nebezpečný v tom zmysle, že alkohol zosilňuje jeho disociálne - protizákonné a protispoločenské konanie, teda je vysoké riziko pravdepodobnosti, že sa pod vplyvom alkoholu bude opakovane správať agresívne voči predmetom alebo iným osobám. Psychoaktívne látky užíva od puberty, vo veku cca 14 rokov začal experimentovať s alkoholom, neskôr s nikotínovými cigaretami, od veku 17 rokov s ilegálnymi drogami. Alkohol pije bez preferencie, frekventne dopĺňa hladinu alkoholu v krvi, prítomné sú ranné dúšky, porucha kontroly nad pitím, pretrvávajúci craving, vzrast tolerancie, po odňatí alkoholu sa rozvinie abstinenčná symptomatika. Koncom roka 2017 na naliehanie matky nastúpil ambulantnú protialkoholickú liečbu, po týždni bol na kontrole, na ďalšiu už neprišiel. S ilegálnymi drogami začal experimentovať v partii seberovných na „party“, kde užíval psychoaktívne látky podľa dostupnosti, bez výberu, nárazovo, neskôr s preferenciou marihuany. Klinický obraz svedčí pre rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu a škodlivé užívanie ilegálnych psychoaktívnych látok. Vzhľadom na jeho duševný stav, ako i skutočnosť, že posudzovaný čin vykonal pod vplyvom alkoholu, je opodstatnené nariadiť mu výkon ochranného protialkoholického liečenia. Nakoľko nie je motivovaný abstinovať a v ambulantnej liečbe koncom roka 2017 zlyhal, znalkyňa mu navrhuje uložiť ústavnú formu liečenia. Obžalovaný uvádza chýbanie časti spomienok na okolnosti skutku, toto „okno v pamäti“ vzniká až po vytriezvení, toxickým vplyvom alkoholu na mozog a podľa znalkyne nemá forenzný význam. Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný v tejto trestnej veci nachádza od 5.7.2018 a je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Vzhľadom na krátkosť času ho nemožno komplexnejšie hodnotiť, no možno konštatovať, že počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, ani odmenený. Využíva služby poskytované ústavným psychológom. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a návštev. Napriek skutočnosti, že mu bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi", túto ponuku zatiaľ nevyužil. Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol dva krát okresnou prokuratúrou riešený za majetkovú trestnú činnosť s tým, že v jednom prípade vec skončila v prípravnom konaní uzavretím zmieru a v druhom prípade bolo jeho trestné stíhanie v prípravnom konaní podmienečne zastavené s tým, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Okrem toho bol za majetkovú trestnú činnosť aj trikrát odsúdený, naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/6/2015 z 20.04.2015, právoplatným 20.04.2015, bol uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 30 mesiacov. Aktuálne sa na neho pri všetkých odsúdeniach hľadí, akoby nebol odsúdený. Priestupkovo riešený bol v ostatnom období raz za priestupok na úseku cestnej premávky (jazdu na bicykli pod vplyvom alkoholu), za čo mu bola uložená pokuta 100 €. Z lustrácií v systémoch AVÍZO, STA a súdy vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhania nevedú. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, bezdetný a od 22.11.1995 má evidovaný pobyt na adrese uvedenej vo výroku. Zo správy o povesti vypracovanej Obecným úradom O. vyplynulo, že obžalovaný žije v obci v spoločnej domácnosti s rodičmi a mladším bratom. Je nemajetný, či a kde pracuje, to nevedia, no v obci nie je obľúbený „z dôvodu opakovaných podomových krádeží, potravín a kostola.“ Komisiou verejného poriadku obce nebol prejednávaný.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný bol od 12.6.2017 až do skutku evidovaný ako zamestnanec spoločnosti F., Q..J..H.. Q. Q. O.. Z pracovnej zmluvy so spoločnosťou F., s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný mal pracovný pomer na dobu neurčitú s priemernou hodinovou mzdou 3€ brutto + prémie. Z hodnotenia zamestnávateľa vyplynulo, že po pracovnej stránke s obžalovaným boli spokojní, uložené úlohy si plnil dobre, dochádzka do práce bola takisto dobrá, neospravedlnené absencie nemal. S kolektívom zamestnancov si vychádzal dobre, nemal žiadne konflikty. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za súdený zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Nakoľko dolná hranica trestnej sadzby v súdenom prípade predstavuje 7 rokov, bolo nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne (povinne) prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd u neho nezistil. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd sa pohyboval pri výmere trestu odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov. Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Uvedené právne vety vyplývajú zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikované pod por. č. 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017. Z odôvodnenia predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre ukladanie trestu s použitím ust. § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 per analogiam Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu od počiatku priznával, jeho spáchanie úprimne oľutoval a v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Obžalovaný tak svojim prístupom nielen v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom aktívne napomáhal k plynulému a rýchlemu ukončeniu tejto trestnej veci. Vzhľadom na tento jeho prístup by bolo neprimerane prísne, ak by mu súd ukladal trest odňatia slobody čo i len na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Taktiež bolo potrebné pri výmere trestu v prospech obžalovaného zohľadniť jeho osobné pomery, teda že má stabilné rodinné zázemie, v čase skutku bol riadne zamestnaný, dosahoval slušný príjem a v zamestnaní bol hodnotený pozitívne. V jeho osobe tak nejde o chronického kriminálnika, ktorý by bol odkázaný zadovažovať si finančné prostriedky touto trestnou činnosťou. Jeho motív konania bol síce zištný, ale v kontexte okolností prípadu hodnotí súd jeho konanie skôr ako skratové, ovplyvnené alkoholom. Čo sa týka možnosti nápravy obžalovaného, túto súd hodnotí pozitívne. I keď podľa znalkyne je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný, lebo sa nedá vylúčiť páchanie protispoločenskej činnosti v stavoch opitosti, treba uviesť, že agresivita nie je povahou črtou obžalovaného, nie je mu vlastná, vystupuje do popredia až v kombinácii s požitím alkoholu. Obžalovaný už počas výkonu väzby preukázal snahu po náprave, nakoľko sa vo výkone väzby správa vzorne a sám iniciatívne vyhľadáva na týždennej báze ústavného psychológa, s ktorým rieši svoje problémy. Uvedomuje si svoju závislosť, aj to, kam ho dostala a chce sa z nej liečiť. Nemenej významný je fakt, že u obžalovaného pôjde o prvý výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, v rámci ktorého možno dôvodne predpokladať, že splní svoj účel minimálne z hľadiska individuálnej prevencie. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu, za stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval súd v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov. Výraznejšiemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby (čo žiadala obhajoba) bránili okolnosti prípadu (útok na poškodenú bol vedený veľmi surovým spôsobom) a spôsobený následok (poškodenie zdravia vyžadujúce si odôvodnenú dobu liečenia poškodenej v trvaní štyri týždne). Inak povedané, len nižšia intenzita pôsobiaceho násilia resp. menšia ujma na zdraví by primäli súd uvažovať o nižšej sankcii. V neprospech obžalovaného vyznieva aj fakt, že nešlo o jeho prvý trestný čin a pred súdom tiež nestál prvý krát, keď predchádzajúce odsúdenia má síce zahladené, ale treba zdôrazniť, že zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin v minulosti spáchal. Takto uložený trest je dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. Spolu s uloženým ochranným liečením tak prispeje k dovŕšeniu nápravy obžalovaného. Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. K výroku o ochrannom opatrení Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona). Výrok, ktorým súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, má svoju oporu v záveroch znaleckého posudku znalkyne F.. Ž., o správnosti ktorých súd nemal žiadne pochybnosti. Z dokazovania je tiež zrejmé, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom alkoholu alebo v súvislosti s jeho užívaním tak, ako to predpokladá ust. § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona K výrokom o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), v ktorom sa rozhoduje len o takých nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené riadne a včas. Riadne znamená, že boli uplatnené čo do dôvodu a výšky a včas znamená, že boli uplatnené najneskôr do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Len o takýchto nárokoch súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí. V súdenom prípade si nárok na náhradu škody uplatnili poškodená, zdravotná poisťovňa a T. - Q. X., a.s. Poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu poškodenia zdravia vo výške 1.621,80 € a majetkovú škodu 1.529 €, ktorú písomne špecifikovala. Na hlavom pojednávaní zotrvala na uplatnenom nároku na náhradu škody z titulu poškodenia zdravia, avšak majetkovú škodu znížila o sumu 1.055 €, ktorú jej z titulu poistenia majetku ako poistné vyplatila T. - Q. X., a.s., preto žiadala len rozdiel, teda 474 €. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, pričom sa postupuje podľa zákona NR SR číslo 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Zo záverov znaleckého posudku číslo 92/2018 vypracovaného 19. septembra 2018 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, F.. F. X., ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal, vyplynulo, že bodové ohodnotenie zranení poškodenej predstavuje vo finančnom vyjadrení čiastku 1.621,80 €. Keďže o správnosti záverov tohto znaleckého posudku nemal súd žiadne pochybnosti, zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej uvedenú čiastku. Pokiaľ poškodená namietala, že by jej patrila aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, k tomu treba uviesť, že daný nárok poškodená nevyčíslila do skončenia vyšetrovania, ergo ho neuplatnila riadne a včas. O takom nároku sa preto nekoná. Pre úplnosť treba uviesť, že znalec sťaženie spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku nehodnotil, lebo to nemal v zadaní. Zároveň platí, že sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vyčísliť spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia v zmysle ust. § 8 odsek 4 vyššie cit. zákona. Poškodenej ale nič nebráni domáhať sa svojho práva samostatnou žalobou na civilnom súde. Pokiaľ išlo o rozdielový nárok poškodenej na náhradu majetkovej škody v sume 474 €, k tomuto by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie nad rámec trestného stíhania, čo by zbytočne predlžovalo trestné konanie, preto súd poškodenú so zvyškom jej nároku odkázal na civilný proces. K tomu je treba uviesť, že obžalovaný síce nárok poškodenej na náhradu škodu uznával, avšak len nárok skutočne preukázaný, pričom odbornými vyjadreniami bola majetková škoda ustálená len vo výške 947,70 eur (premietnutej v skutkovej vete výroku rozsudku) a nie v sume 1.529 eur žiadanej poškodenou. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody vo výške 783,94 € z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej. Keďže z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného nároku, súd obžalovaného zaviazal k jeho náhrade. Predmetný nárok obžalovaný uznal čo do dôvodu a výšky. Čo sa týka nároku T. - Q. X., a. s., bolo preukázané výpoveďou poškodenej, ako aj listinným dôkazmi, že táto poisťovňa vyplatila poškodenej z titulu náhrady majetkovej škody spôsobenej poistnou udalosťou - žalovaným skutkom - sumu 1.055 €. V zmysle ust. § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo poškodenej na poisťovňu do výšky poskytnutého plnenia, preto súd obžalovaného zaviazal poisťovni túto čiastku nahradiť. Aj tento nárok obžalovaný uznal čo do dôvodu a výšky.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.