Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-149-2018.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/149/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.decembra 2018, v trestnej veci obžalovaného C. H. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní poškodeného W. F. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.09.2018, sp.zn. 1T/34/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody v časti týkajúcej sa poškodeného W. F..
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému C. H. podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr.por. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému W. F., nar. XX.XX.XXXX v A. A., trvalým pobytom A. A., X. XXXX/X škodu v sume 1.324,50 Eur.
Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.09.2018, sp.zn. 1T/34/2018 bol obž. C. H. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
v čase okolo 10.40 hod dňa 21.04.2016 v A. A., ul. H. č. 1, pred vchodom do bytového domu napadol W. F. tak, že ho po predchádzajúcej slovnej konverzácii, chytil odzadu okolo krku a stiahol ho na zem, pričom mu podkopol nohy, následne ho začal kopať nohami do oblasti trupu, chrbta, krku, hlavy, horných a dolných končatín a súčasne ho udieral päsťami do celého tela, čím W. F. spôsobil pomliaždenie hlavy - podliatiny zadnej časti, pomliaždenie oboch lakťov - odreniny, pomliaždenie pravého predlaktia - odrenina, pomliaždenie chrbta - oblasť pravej lopatky, pomliaždenie driekovej oblasti vľavo - odrenina, pomliaždenie pravého kolena - odrenina a podvrtnutie krčnej chrbtice, s dobou liečenia pomliaždenín 5
- 7 dní a s dobou liečenia podvrtnutia krčnej chrbtice 3 týždne a obmedzením obvyklého spôsobu života po dobu 3 týždňov.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l)Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 56 ods. 2 Tr.zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 350,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. mu bol ustanovený pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava škodu vo výške 145,96 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bol poškodený W. F. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Keďže sa prokurátor aj obžalovaný vzdali odvolania, samosudca okresného súdu vyhotovil podľa § 172 ods. 2 Tr.por. zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahoval odôvodnenie.
Proti tomuto rozsudku podal splnomocnenec poškodeného W. F. Q.. C. S. priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, a to do výroku o náhrade škody v prospech tohto poškodeného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.10.2018. Poukázal na to, že s výrokom, ktorým bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, nesúhlasí. Keďže rozsudok neobsahuje odôvodnenie, nebolo možné vyvodiť záver, akými úvahami sa okresný súd zaoberal, keď na jednej strane priznal nárok na náhradu škody Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., ale jeho, ako poškodeného, ktorý utrpel priamy útok a následné poškodenie zdravia, odkázal na civilný proces.
Z paragrafového znenia ust. § 288 ods. 1 Tr.por. možno len usudzovať, že by bolo pre rozhodnutie o náhrade škody potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, čo však naplnené v danom prípade nebolo. Svoj nárok na náhradu škody spôsobeným trestným činom si riadne uplatnil pred skončením vyšetrovania a zároveň predložil dôkazy, ktoré preukazovali a odôvodňovali výšku uplatneného nároku. Rozhodujúcim bolo odborné vyjadrenie č. 14/2018 V.. B. P. J., znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, zo dňa 15.04.2018, ktorým doplnil svoje pôvodné vyjadrenie č. 11/2017 zo dňa 10.04.2017, a ktorým zároveň reagoval aj na odborné vyjadrenie č. 35/2017 zo dňa 21.11.2017, ktoré vypracoval V.. M. V.. Závery druhého odborného vyjadrenia č. 14/2018 jednoznačne preukazujú spôsob, akým došlo k zraneniam poškodeného, druh poškodenia zdravia, a taktiež aj bodové ohodnotenie spôsobených zranení, ktoré predstavovalo 75 bodov, pričom výška náhrady za 1 bod bola v roku 2016 stanovená na sumu 17,66 Eur, čo celkovo predstavuje sumu 1.324,50 Eur.
Ďalej argumentoval tým, že okresný súd v trestnom rozkaze, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania uvedených trestných činov, tomuto uložil povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr.por., aby mu nahradil spôsobenú škodu v uvedenej výške. Napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku a uvedených trestných činov, na rozdiel od vydaného rozkazu už prvostupňový súd nemal za dostatočne preukázaný jeho nárok na náhradu škody, hoci od tej doby uplynuli len 4 mesiace. Aj zo zákonného ust. § 287 ods. 1,veta druhá Tr.por. vyplýva, že súd obžalovanému vždy uloží povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd ako súd druhého stupňa, podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody, ktorý sa ho týka a zároveň podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr.por., aby mu nahradil škodu vo výške 1.324,50 Eur.
Na verejnom zasadnutí poškodený navrhol vyhovieť jeho odvolaniu tak, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody, ktorý sa ho týkal, zrušil a uložil obžalovanému, aby mu nahradil škodu v preukázanej výške.
Naproti tomu zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietnuť, pretože výška škody nebola jednoznačne ustálená a bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by však už presahovalo potreby trestného konania.
Obžalovaný, ako aj jeho obhajkyňa, považovali rozhodnutie okresného súdu za zákonné a správe, preto navrhli odvolanie poškodeného zamietnuť ako nedôvodné, keďže v znaleckých posudkoch existujú rozpory, ktoré je potrebné odstrániť. Obžalovaný doplnil, že okrem toho mu je poškodený v inej veci ešte dlžný sumu 1.600,- Eur, ktorú mu doposiaľ nezaplatil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania poškodeného W. F. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o náhrade škody v tej časti, ktorá sa ho týkala, a proti ktorej podal odvolanie, preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie poškodeného bolo podané dôvodne.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom bolo o uplatnenom nároku poškodeného W. F. na náhrady škody rozhodnuté v rozpore so zákonom, z tohto dôvodu napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr.por. zrušil, berúc do úvahy, že odvolanie poškodeného bolo obmedzené len na výrok o náhrade škody, ktorý sa ho týkal. Zároveň podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o tomto nároku na náhradu škody sám, a to rozsudkom, v ktorom uložil obžalovanému C. H. podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr.por. povinnosť nahradiť poškodenému W. F. škodu v sume 1.324,50 Eur. Vo zvyšných častiach ostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.
Z odborného vyjadrenia č. 11/2017 V.. B. P. J., znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, zo dňa 10.04.2017 vyplýva popis jednotlivých zranení poškodeného W. F., primeraná dĺžka ich liečby, ako aj primeraná dĺžka obmedzenia bežného spôsobu života poškodeného, taktiež mechanizmus vzniku zranení a zároveň aj ich bodové ohodnotenie za bolesť pri úrazoch, pričom zranenia poškodeného boli ohodnotené celkovo na 75 bodov.
Z opatrenia MZ SR o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že výška odškodnenia za 1 bod bola za rok 2016 v sume 17,66 Eur. Vzhľadom k tomu odvolací súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému W. F. škodu vo výške 1.324,50 Eur, za ktorú obžalovaný zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Obč.zák., aj s poukazom na § 444 Obč.zák., pričom ju spôsobil svojím výlučným zavinením.
Z odborného vyjadrenia č. 35/2017 zo dňa 21.11.2017, ktoré vypracoval V.. M. V., znalec z odvetvia chirurgie, vyplýva, že zranenia poškodeného W. F., pokiaľ ide o bolesti krčnej chrbtice, sú chronické, dlhodobé a nesúvisia s posudzovaným incidentom, pričom bodové ohodnotenie poškodeného za iné zranenia stanovil na 30 bodov, čo by predstavovalo sumu 520,80 Eur. Okrem toho, k podvrtnutiu krčnej chrbtice poškodeného W. F. malo dôjsť dňa 20.02.2016, a nie dňa 21.04.2016.
Zo záverov druhého odborného vyjadrenia č. 14/2018 V.. B. P. J., znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, zo dňa 15.04.2018 však vyplýva, že tento zotrval na svojich záveroch uvedených vo svojom prvom odbornom vyjadrení v tejto trestnej veci a zároveň v ňom aj reagoval na časť rozdielnych záverov uvedených v odbornom vyjadrení V.. M. V.. Poukázal na to, že poškodený dňa 21.02.2016 neutrpel žiadne zranenie krčnej chrbtice, pretože to vôbec neuviedol pri prvotnom ošetrení, ani pri následných kontrolách, pričom CT vyšetrenie krčnej chrbtice z tohto dňa len zobrazilo chronické zmeny prítomné na jeho krčnej chrbtici. Túto skutočnosť však už zohľadnil pri stanovení bodového hodnotenia zranení, keď v prípade bez tzv. predchorobia vo forme chronických zmien by bol priebeh liečby poškodeného ľahší a doba jeho liečby by bola kratšia, teda nie v trvaní troch mesiacov, ako to bolo v danom prípade, keď poškodený bol liečený takúto dlhú dobu, ale jeho liečba by trvala len tri týždne, čo zhodnotil už v prvom odbornom vyjadrení a pri hodnotení primeranej dĺžky liečby zároveň vychádzal z toho, ako keby sa jednalo o zdravú chrbticu. Keďže V.. B. P. J. logicky a argumentačne presvedčivo odôvodnil závery uvedené vo svojich obidvoch odborných vyjadreniach, tieto odvolací súd považoval za správne a úplné, preto ich v plnom rozsahu akceptoval.
Okrem toho poznamenáva, že okresný súd postupoval nelogicky aj v tom smere, že poškodeného W. F., ktorý priamo utrpel zranenia, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, avšak jeho čiastočnej právnej nástupkyni Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., ktorej nárok na náhradu škody bol nárokom odvodeným práve od nároku poškodeného, naproti tomu náhradu škody priznal. Irelevantným bol argument obžalovaného, že mu poškodený údajne dlží sumu 1.600,- Eur, nakoľko tento dlh, resp. právny vzťah, z ktorého vznikol, vôbec nebol predmetom tohto trestného konania, naviac, pri tzv. bolestnom nie je možné započítanie (okrem vzájomnej pohľadávky toho istého druhu, t.j. bolestného, alebo v prípade dohody strán).
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o škode v časti týkajúcej sa poškodeného W. F., ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní poškodeného, považujúc ho za dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.