Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_19C-34-2018.pdf
PDF · 84.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/34/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v právnej veci žalobcu: K. Q., R. XX.X.XXXX, D. Š. X, Bratislava, zastúpený: JUDr. Hana Lučeničová, advokátka so sídlom: Zlatohorská 6, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v zastúpení Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, o zaplatenie 497,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovaného na spojenie vecí zo dňa 2.8.2018 zamieta
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 497,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 497,49 € eur od 26.5.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.6.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 497,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 497,49 € eur od 26.5.2018 do zaplatenia z dôvodu odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému na nehnuteľnosti žalobcu v prospech žalovaného podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a to za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017.
2. Žalobca tvrdí, že je v podiele 6/240 spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na Q. Č.. XXXX ako prac. č. XXX/., XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX O. XXX/XX v celkovej výmere 3.316 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Lamač (ďalej iba ako "nehnuteľnosť").
3. Na základe zákona č. 183/1991 Z. z. o majetku obcí na žalovaného prešlo vlastníctvo k stavbám- komunikáciám, verenej zeleni a iných slúžiacich stavieb slúžiacich všetkým obyvateľom a ktoré boli vybudované v rámci celého sídliska Lamač. Ide o pozemky č. XXX/X C. C. XXX K., XXX/X C. C. XXX K., XXX/XX C. C. XXX K., XXX/XX C. C.Ý. XXX K., XXX/X C. C. XXX K., XXX/X C. C. XXX K., XXX/X C. C. XXX K., XXX/X C. C. XX K., XXX/X C. C. XXX K., XXX/X C. C. XXX K., XXX/XX C. C. XXX K., XXX/XXX C. C.K. XX K., XXX/XXX, XXX/XXX C. C. XXX K., XXX/XXX C. C. XXX K., XXX/XXX C. C. XXX K., XXX/ XX vo výmere 51 m2, spolu vo výmere 2.687 m2. Žalobca tvrdí, že v súčasnej dobe neexistuje medzi stranami sporu právna skutočnosť, ktorá by žalovaného oprávňovala k užívaniu daných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný tento pozemok dlhodobo neoprávnene užíva. Túto situáciu sa žalobca pokúsil riešiť mimosúdne a 4.5.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za užívanie predmetných pozemkov v súlade s ustanoveniami č. 66/2009 Z. z. v celkovej výške 19,900 eur za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017, pričom na podiel žalobcu 6/240-in pripadá 497,49 eur. Suma bola vyčíslená na základe znaleckého posudku vypracovaného spoločnosťou Findex s.r.o., č. 33/2018 zo dňa 25.4.2018. Žalovaný na výzvu nereagoval.
4. Po právnej stránke žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo odo dňa 1.7.2009 žalovanému ako vlastníkovi stavby a zelene na užívanie pozemkov podielovom spoluvlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého predmetom je držba a užívanie predmetných pozemkov. Zároveň s poukazom na § 2 ods. 1 citovaného zákona vznikol žalobcovi nárok, aby mu žalovaný poskytol náhradný pozemok. Tento zákon však neupravuje úpravu pomerov strán do doby, bež budú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách vyriešené. Pokiaľ je vlastník povinný strpieť výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu do vykonanie pozemkových úprav, bolo v rozpore so zásadou princípom ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi neprislúchala za zriadené vecné bremeno zodpovedajúca náhrada. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. nevyplýva, že vecné bremeno vzniká bezodplatne. Pravo na uvedenú náhradu odvodzuje aj z článku 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoj nárok na predchádzajúce obdobia, spočívajúci na rovnakom skutkovom a právnom základe už úspešne uplatnil v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 11C/10/2004, 16C/224/2008 a 26C/3192/2009. Žalobca záverom tvrdí, že žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty na plnenie na základe výzvy žalobcu doručenej žalobcovi dňa 4.5.2018 dňom 26.5.2018. Z uvedených dôvodov si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 497,49 eur od 26.5.2018 do zaplatenia.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil citovaný LV č. 2805, ktorý je súčasťou predloženého znaleckého posudku č. 33/2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/385/97, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č .k. 9Co/76/02, 9Co/77/02, Geometrický plán č. 69/2012, List správy Katastra č. K-221/12 z 3.4.2012, List Okresného úradu Bratislava, odboru Katastrálneho č. K-25150/2014 z 22.10.2014 a K1-26025/16 z 14.3.2017, výzva žalobcu zo dňa 4.5.2018 evidovaná žalovaným pod č. 326143.
6. Žalovaný k žalobe uviedol, že je vlastníkom väčšiny pozemkov na sídlisku "Lamač Podháj" na základe decentralizácie v 80-tych rokov. Pozemky žalobcu užíva na základe zákonného vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. Medzi stranami doposiaľ nedošlo k dohode na základe ktorej by dobrovoľne žalobcovi platil náhradu za zriadené vecné bremeno. V konaní okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/126/2013 došlo k ustáleniu výmery žalovaným užívaných pozemkov na 2.687 m2. Žalovaný nerozporuje užívanie pozemkov v uvedenej výmere ani výšku odplaty stanovenej znaleckým posudkom.. Žalovaný len namietal, že v predchádzajúcich konania si nároky uplatňovali vlastníci zapísaný na LV č. 2805 spoločnou žalobou, avšak nárok za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017 si uplatňujú samostatnými žalobami. Z uvedených dôvodov s prihliadnutím na potrebu rýchleho a hospodárneho konania navrhol súdu, aby tieto konania (19C/35/2018, 19C/34/2018, 6C24/2018, 6C/23/2018) spojil na spoločné konanie podľa § 166 CSP.
7. K návrhu na spojenie veci sa žalobca vyjadril v podstate tak, že ním nesúhlasí. Má za to, že je to práve žalovaný, ktorý svojim postojom spôsobuje zbytočné zaťažovanie súdu.
8. Podľa § 177 ods. 1, ods. 2 písm. a/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.
9. Podľa § 219 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. Súd oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuly súdu dňa 4.12.2018.
11. Súd vo veci rozhodol za splnenia podmienok predpokladaných § 177 a § 219 CSP rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Zo zhodných tvrdení strán sporu, podložených predloženými listinnými dôkazmi súd má za preukázaný skutkový stav opísaný žalobcom. Žalovaný má v užívaní vyššie citované pozemky v celkovej výmere 2.687m2, ktorých je žalobca spolumajiteľom a na základe zriadené zákonné právo zodpovedajúce vecnému bremeno v prospech žalovaného, ktorý tieto pozemky užíva. Odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému na nehnuteľnosti žalobcu v prospech žalovaného podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a to za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017 predstavuje sumu 497,49 eur.
12. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č 66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu..
16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č 66/2009 Z.z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
17. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
18. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,05 %, výška úroku z omeškania preto je 5,05 %.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že na žalovaného v súlade so zákonom č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí prešlo vlastnícke právo k stavbám a zeleni nachádzajúcim sa na pozemkoch, ktorých je žalobca spoluvlastníkom. K predmetným pozemkom vzniklo od 1.7.2009 vo verejnom záujme právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, a k ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok, ktoré je vlastník povinný strpieť až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (§ 4 ods.1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Rozsah v akom žalovaný užíva pozemky bol ustálený v konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 16C/126/2013, pričom tento stav bol stranami akceptovaný a táto skutočnosť bola v tomto konaní nesporná. K usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu ich zámenou alebo v konaní o nariadení pozemkových úprav nedošlo (§ 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z.z.). Žalovaný ako vlastník stavieb tiež nemá so žalobcom dohodnuté ani iné zmluvné právo k pozemkom pod stavbou, preto k týmto pozemkom vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 99/2006 Z. z. Citovaný zákon neobsahuje osobitnú úpravu odplaty alebo náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v podobe vecného bremena, ktoré je povinný vlastník strpieť (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Naopak pri absencii konkrétnej úpravy je potrebné poukázať na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 128 ods. 2), ktoré jasne stanovujú, že k obmedzeniu vlastníckeho práva vo verejnom záujme môže dôjsť iba za náhradu. Zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezpochyby predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vo verejnom záujme ( § 4 ods. 1 zákona. č. 99/2006 Z. z.). Pri absencii inej zákonnej alebo zmluvnej úpravy teda žalobcovi vzniká právo na náhradu, ktorej výška bola stanovená znaleckým posudkom Findex s.r.o., č. 33/2018. Nárok žalobcu sa pri absencii inej úpravy s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka splatným splatný márnym uplynutím lehoty na základe jeho výzvy. Uvedené skutočnosti tiež neboli medzi stranami sporné, preto súd v celom rozsahu žalobe vyhovel.
24. Podľa § 166 ods. 1 CSP, záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
25. Dňa 13.6.2018 boli podané žaloby vo veciach 19C/35/2018, 19C/34/2018, 6C 24/2018, 6C/23/2018. Prvou zaevidovanou žalobou bolo konanie 19C/34/2018 a to v čase o 8.57 hod. Predmetom týchto konaní je náhrada za vecné bremeno zriadené k rovnakým pozemkom, avšak na strane žalobcu vystupuje vždy iný subjekt (iný spoluvlastník). Je na žalobcovi akým spôsobom sa rozhodne uplatniť svoje práva, individuálne alebo spoločne s ďalšími. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že spojenie veci prispeje rýchlejšiemu a hospodárnejšiemu konaniu. Vzhľadom na vyjadrenia strán a predmet sporu vo veci 19C/34/2018 súd nevidel dôvod spájať vec s ďalšími konaniami, keď vo veci 19C/34/2018 bolo možné pristúpiť k meritórnemu rozhodnutiu.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej súd konštatuje úplný úspech žalobcu, preto mu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.