Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-265-2017.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/265/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. I XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 3 506,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4Csp/57/2017 - 65, zo dňa 27. júla 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Súd konanie v časti o zaplatenie 472,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 472,28 eur od 21.01.2017 do zaplatenia zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 229,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 229,50 eur od 21.01.2017 do zaplatenia. Súd povoľuje žalovanému sumu 1 229,50 eur s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur počnúc mesiacom september, vždy do 25-teho dňa každého mesiaca vopred, až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 18,96 %.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predmetom sporu je pohľadávka žalobcu (pôvodný žalobca bola VÚB a.s., IČO: 31 320 155, okresný súd uznesením č. k. 4Csp/57/2017-49 zo dňa 15.06.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu podľa § 80 CSP, aby do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154), vyplývajúca zo zmluvy o vydaní a požívaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa 11.09.l2013, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 1 500,- eur, s dohodnutým úrokom 22,80 %, pri mesačnej splátke 50,- eur. Z dôvodu porušenia podmienok zmluvy žalovanou, pôvodný žalobca vystavil k 05.01.2017 kumulatívny výpis z kreditnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 3 506,61 eur, ktorý žalobca žiadal zaplatiť do 20.01.2017. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plnenia bankou v súvislosti s poistením. Keďže žalovaná dlh k 20.01.2017 neuhradila, právny predchodca žalobcu si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka počnúc od 21.01.2017 do zaplatenia.
3. Dňa 20.07.2017 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby, v časti uplatnených poplatkov a sankčného úroku v sume 472,28 eur, žalobca na ich zaplatení netrval. Súd rešpektujúci dispozičné právo žalobcu konanie v časti o zaplatenie 472,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.01.2017 do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Predmetom konania zostala suma 3 034,33 eur s príslušenstvom.
4. Na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok v tomto konaní je typová spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd podrobil zmluvu prieskumu z hľadiska dodržania obsahových náležitostí predpísaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a zistil, že v zmluve nie je uvedený správny údaj o RPMN, čo z hľadiska následkov treba posudzovať tak, akoby v zmluve tento údaj vôbec vedený nebol a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. je treba zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
5. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná čerpala úverový rámec vo výške 1 309,50 eur. Do podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 80,- eur, t.j. žalobcovi stále dlžní sumu 1 229,50 eur. Do skončenia konania vo veci samej žalovaná túto sumu žalobcovi nezaplatila. súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 229,50 eur s úrokom z omeškania v zmysle ust. § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 229,50 eur od 21.01.2017 do zaplatenia. (§ 217 ods. 1 CSP)
6. Žalovaná uviedla na pojednávaní, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi avšak z dôvodu nízkeho príjmu nie je schopná dlžnú sumu zaplatiť jednorázovo. Od mesiaca september začne pracovať v zahraničí s väčším príjmom a bude schopná splácať pohľadávku v mesačných splátkach po 100 eur. Súd povolil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach po sto eur mesačne splatných počnúc mesiacom september, vždy do 25-tedho dňa každého mesiaca vopred, až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Súd aplikoval ust. § 232 ods. 2 CSP.
7. Z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j.. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) cit. zákona, súd vo zvyšku žalobu zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, žalovanej, ktorá mala vo veci prevažný úspech priznal náhradu trov konania v pomernej časti 18,96 %. Pomer úspechu žalobcu a žalovanej je 40,52 % : 59,48 %, čistý úspech žalovanej je 18,96 %. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku III., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a súvisiacom výroku IV. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1804,83 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1804,83 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, to všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške po 100,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 25. dňa každého mesiaca až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.
10. Žalobca namietal, že súd v spore rozhodol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Súd žalobu v časti 1 804,83 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovanej, ktorý žalovaná urobila na pojednávaní pred súdom dňa 27.07.2017. Žalovaná na pojednávaní nerozporovala nárok žalobcu, výslovne uviedla, „som si vedomá svojho dlhu voči žalobcovi“ avšak z dôvodu nízkeho príjmu nie som schopná dlžnú sumu zaplatiť žalobcovi jednorázovo. Z vyjadrenia žalovanej a ňou prejavenej vôle žalovanú pohľadávku zaplatiť nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaná uznáva. Žalobca podporne odkazuje na právne závery vyjadrené v rozhodnutí KS v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014, aj č. k. 24Co/345/2016-67. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R 25/1993).V procesnom práve, v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, je podľa čl. 11 ods. 1 CSP rozhodujúci obsah a nie forma právneho úkonu. V podaní zo dňa 20.07.2017 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP pre prípad uznania nároku žalovanou. V danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 CSP (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25.03.2010) Správnym procesným postupom by súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.
11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.
15. Odvolacia námietka žalobcu spočíva v tom, že v prejednávanom prípade mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovanej, žalobca namieta, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie podľa § 282 CSP.
16. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie.
17. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 27.07.2017 pred súdom prvej inštancie nezúčastnil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 20.07.2017 (datovaný 27.07.2017 ?) označeným ako: „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, Súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu, Špecifikácia žalovanej sumy, Čiastočné späťvzatie návrhu, Úprava petitu“. V tomto podaní v závere textu žalobca uviedol, že „pre prípad, že žalovaná uzná žalobcom uplatnený nárok, s poukazom na § 282 CSP navrhuje, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie“.
18. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na pojednávaní dňa 27.07.2017 žalovaná uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi avšak z dôvodu nízkeho príjmu nie je schopná dlžnú sumu zaplatiť jednorázovo a žiada o splácanie dlhu v splátkach. Z rozhodnutia okresného súdu (výroku aj odôvodnenia) je zrejmé, že súd výpoveď žalovanej vzal v úvahu pri rozhodovaní o určení lehoty na plnenie prisúdené súdom žalobcovi od žalovanej (§ 232 ods. 3 CSP), keďže umožnil žalovanej dlžnú sumu zaplatiť postupne v splátkach, pričom splátky určil vo výške po 100 eur mesačne so splatnosťou k 25-temu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, pod stratou výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej zo splátok riadne a včas.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd zaujal správny názor, keď prejav žalovanej, zaznamenaný v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.07.2017 slovami „uznávam pohľadávku žalobcu, z ktorej som čiastočne plnila.......“ nepovažoval za kvalifikovaný uznávací prejav dlhu (čo do výšky, dôvodu a prejavenej vôle žalovanou) s procesnými účinkami a aj vzhľadom na to, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu tak, ako to predpokladá ust. § 290 až 306 CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu vo vzťahu k žalovanej, t.j. vo vzťahu k spotrebiteľke z čoho vyplýva s prihliadnutím na ust. § 295 CSP, súd mohol výnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa súd prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutia vo veci.
20. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby daný právny vzťah posudzoval tak ako to uviedol v odôvodnení rozsudku, a odvolací súd nemá žiadne výhrady voči skutkovému a právnemu zisteniu okresného súdu.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli splnené predpoklady ustanovené v § 282 CSP, z ktorého vyplýva, že ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
22. Iné odvolacie dôvody žalobca neuviedol vo svojom odvolaní, a preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol potvrdil z vecne správnych dôvodov.
23. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania, a preto aj výrok o trovách konania potvrdil, z vecne správnych dôvodov.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).