Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/226/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, o zaplatenie 994,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02. februára 2017, č.k. 30Csp/61/2016-57, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 994,59 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 708 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, tiež ustanovením § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vecne súd dôvodil, že žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 22.6.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 994,59 eur a náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 9.6.2000 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu s tým, že v čl. V tejto zmluvy bolo dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Počas doby vedenia bežného účtu žalobcom žalovaný ako majiteľ účtu vyčerpal všetky peňažné prostriedky vložené na účet a dostal sa do debetu vo výške ako je uvedené v bankovej knihe, pričom dlžná suma predstavuje 994,59 eur.

2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd prvej inštancie žalobcu vyzval, aby uviedol a preukázal na základe akej zmluvy, v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý úver formou voliteľného prečerpania, kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver a celkovú sumu, ktorú žalovaný uhradil tak, aby bolo zrejmé ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, úroky, resp. iné poplatky. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu nereagoval a zostal v spore pasívny. Súd dôvodil, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán. Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní je povinnosťou strán označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon

určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, v ktorej súvislosti súd poukázal aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" (t. j. práva patria len bdelým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Žalobca v tomto spore odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb zo dňa 9.6.2000, na základe ktorej malo byť medzi stranami dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte (bez uvedenia výšky prečerpania), ktorú však súdu nepredložil a v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali čo do základu a výšky, a na jeho preukázanie neoznačil ani žiadne dôkazy, žalovaná suma je uvedená iba v žalobcom predloženom výpise z bankovej knihy. Žalobca nereagoval ani na výzvu súdu a v spore zostal pasívny. Súd nemohol nahrádzať aktivitu žalobcu ani dovodzovať zo žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodujúce skutočnosti k uplatnenému nároku. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď právne relevantným spôsobom nepreukázal, že ním žalovaná suma je dôvodná, výška opodstatnená, a preto výsledkom tejto dôkaznej núdze bol neúspech žalobcu v konaní. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ust. § 365 písm. b), písm. f) a písm. g) CSP, a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi sumu vo výške 994,59 eur a zároveň náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že žalobca svoj nárok uplatnil na súde podaním zo dňa 22.6.2016, majúc za to, že žaloba spĺňala všetky potrebné náležitosti v zmysle ust. § 127 CSP. Súd však žalobu zamietol, keď podľa jeho názoru absentovali skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva a dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Odvolateľ je toho názoru, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k pochybeniu, pokiaľ neaplikoval v danom prípade § 129 CSP, z ktorého možno vyvodiť, že v prípade neúplného podania vo veci samej, zákon výslovne ustanovuje povinnosť súdu formou uznesenia odstrániť takúto vadu podania, avšak v danom prípade zo strany súdu k vydaniu a doručeniu zákonom definovaného uznesenia nedošlo. Súd síce v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že pre nedostatok odôvodnenia žaloby vyzval žalobcu, aby uviedol a preukázal na základe akej zmluvy, v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý úver formou voliteľného prečerpania, kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver a celkovú sumu, ktorú žalovaný uhradil tak, aby bolo zrejmé, ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, a úroky, resp. iné poplatky. V danom prípade malo ísť zo strany žalobcu o odstraňovanie vád podania vo veci samej a preto bol súd povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vád uznesením, čo neurobil. Po nahliadnutí do spisu dňa 16.07.2017 právny zástupca žalobcu zistil, že súd mu doručoval dňa 5.12.2016 výzvu, ktorá však nemala formu uznesenia, ako to vyžaduje zákon, a ďalej zistil, že predmetnú výzvu doručoval do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu. Odvolateľ uvádza, že pokiaľ ide o doručovanie do elektronickej schránky, podanie sa najskôr zobrazí len ako doručenka s uvedením čísla spisu, z ktorého ešte prijímajúci nevie s istotou zistiť, čoho sa podanie zo strany súdu týka a čo ním súd sleduje. Následne zo strany príjemcu dochádza k potvrdeniu prevzatia správy (doručenky) pričom príjemca prostredníctvom svojho občianskeho preukazu zadá elektronický identifikačný kód na potvrdenie prijatia správy (doručenky) svojím elektronickým podpisom. Po tomto potvrdení zo strany príjemcu mu má byť doručená ďalšia správa obsahujúca samotný dokument. Odvolateľ namieta, že táto ďalšia správa však zo strany odosielateľa, teda súdu, zaslaná do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu nebola. Na základe uvedených skutočností má odvolateľ za to, že postupom prvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorý znemožnil realizáciu jeho práv, pričom dosiahol takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Na základe uvedených skutočností dokladá spolu s odvolaním dôkazy (prostriedky procesného útoku), ktoré navrhuje vykonať pred odvolacím súdom majúc za to, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu ich nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol a závislého rozhodnutia o trovách konania.

7. Odvolacím dôvodom je tu tvrdenie žalobcu, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Nesprávnosť postupu prvoinštančného súdu videl odvolateľ v tom, že súd zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom bez toho, aby uznesením vyzval žalobcu na doplnenie dôvodov žaloby ( pokiaľ mal za to, že v nej absentujú skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva) a tiež v tom, že výzva súdu doručovaná žalobcovi podľa obsahu spisu dňa 5.12.2016, nebola jeho právnemu zástupcovi riadne doručená, v dôsledku čoho žalobca nemohol uplatniť v konaní bez svojej viny dôkazy (prostriedky procesného útoku).

8. Preskúmaním obsahu spisu však odvolací súd zistil, že ani jeden z odvolacích argumentov žalobcu neobstojí.

9. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

10. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

13. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpoklad pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedná tomu, čo strany tvrdili a v (zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 , výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Žalobca má povinnosť uviesť skutkové tvrdenia. Predmetom

skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti označené právnou normou v jej hypotéze (v skutkovej podstate). Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne a zároveň povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.

17. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. V danom prípade súd prvej inštancie mal za to, že opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uplatňovaných nárokov žalobcu je v žalobe nedostatočné a nepreukázané tam doloženými dôkazmi, a s týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvej inštancie preto po podaní žaloby a jej doručení žalovanému na vyjadrenie, vyzval písomne žalobcu listom zo dňa 05.12.2016, aby v lehote 10 dní presne špecifikoval na základe akej zmluvy, v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý úver formou voliteľného prečerpania, ďalej aby preukázal kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver a aby predložil o tom dôkaz ( výpis z účtu žalovaného) a uviedol a preukázal celkovú výšku sumy, ktorú žalovaný uhradil tak, aby bolo zrejmé, ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, úroky, resp. iné poplatky. Prvoinštančný súd touto výzvou aplikoval zákonné ustanovenie § 150 ods. 2 CSP, keď využil možnosť zabezpečiť si od žalobcu doplnenie rozhodujúcich skutočností a doloženie dôkazov, ktoré potreboval pre svoje rozhodnutie a tomuto postupu súdu z hľadiska zákonnosti nemožno nič vytknúť. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že prvoinštančný súd bol povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vád uznesením v zmysle § 129 a pokiaľ tak neurobil dopustil sa závažného pochybenia.

19. Ako vyplýva z obsahu žaloby, táto má všetky všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 ods. 1 a má aj všetky osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, vrátane pripojených dôkazov, pričom ide o typ štandardných žalôb podávaných advokátmi, ktorým v zásade nemožno vytknúť žiadnu podstatnú vadu bez odstránenia ktorej by mohol konajúci súd pristúpiť k odmietnutiu podania ( § 129 ods. 3 . Zo žaloby je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 09.06.2000 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, pričom v zmluve bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Žalobca si touto žalobou uplatnil voči žalovanému celkovú pohľadávku z predmetnej zmluvy vo výške istiny 994,59 eur, ktorú žalovaný ako dlžník doposiaľ neuhradil. Nedoplnenie skutočností, požadovaných súdom v jeho výzve zo dňa 05.12.2016 nie je takým nedostatkom žaloby, pre ktorý by súd prvej inštancie nemohol v konaní pokračovať. Je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok žaloby bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností je zo strany žalobcu daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd žalobe vyhovel, má to za následok zamietnutie návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu postup prvoinštančného súdu bol korektný a súladný so zákonom, keď aplikoval v danom prípade ust. § 150 ods,. 2 CSP, pričom svoju výzvu formuloval dostatočne jasne a konkrétne. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane pripomína, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán civilného sporového konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov strán, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu a odmietnutie podania je možné len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať, pričom pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (porovnaj Nález Ústavného súdu z 28. septembra 2008 sp. zn. II. ÚS 154/08 <. a zo 14. septembra 2011 sp. zn. I. ÚS 361/2010 <.). Odvolací súd bol preto toho názoru, že súd postupoval správne keď aplikoval ust. § 150 ods. 2 CSP, pretože práve prílišný formalizmus v prípadoch ako je tento, by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti.

20. V ďalšom odvolateľ argumentoval, že v dôsledku vadného postupu súdu prvej inštancie pri doručovaní výzvy zo dňa 05.12.2016, nebola táto výzva do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu doručená.

21. Ako vyplýva z obsahu spisu, výzva súdu adresovaná žalobcovi mu bola doručovaná cestou jeho právneho zástupcu elektronicky v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

22. Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 29 ods. 3 citovaného zákona, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

24. Podľa § 30 ods. 1 citovaného zákona, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

25. Podľa § 30 ods. 4 citovaného zákona, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

26. Podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

27. Podľa § 30 ods. 6 citovaného zákona, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

28. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

29. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

30. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

31. V preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy súd prvej inštancie doručoval žalobcovi písomnú výzvu do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu. žalobcu. Tak ako aj odvolateľ uvádza v podanom odvolaní, v prípade doručovania do elektronickej schránky sa podanie najskôr zobrazí len ako doručenka s uvedením čísla spisu, z ktorého ešte prijímajúci nevie s istotou zistiť, čoho sa podanie zo strany súdu týka a čo ním súd sleduje, následne zo strany príjemcu dochádza k potvrdeniu prevzatia správy (doručenky) a po tomto potvrdení zo strany príjemcu mu má byť doručená ďalšia správa obsahujúca samotný dokument. V danej veci odvolateľ namietal, že táto ďalšia správa už zo strany súdu zaslaná do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu nebola, toto jeho tvrdenie však skutočnosti nezodpovedá. Ako vyplýva z č. listu 52 súdneho spisu, právny zástupca žalobcu potvrdil dňa 05.12.2016 o 9:43 hod. prijatie, t.j. doručenie informácie o predmete správy zasielanej mu súdom. Tu sa ako predmet správy uvádza: výzva k sp. zn. 30.Csp/61/2016. Odvolací súd však ďalej zistil z obsahu

elektronického súdneho spisu, že prvoinštančný súd hneď nato dňa 05.12.2016 o 9:43:05 hod. zaslal rovnakou cestou právnemu zástupcovi žalobcu prílohu, ktorou už bol vlastný dokument, teda výzva súdu. Správa, obsahujúca výzvu súdu, bola okamihom jej uloženia objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Z elektronickej informácie zaslanej súdu vyplýva oznámenie o nedoručení predmetnej správy z dôvodu uplynutia lehoty doručovania. Z uvedeného je zrejmé, že vlastný dokument, t.j. výzva prvoinštančného súdu, bola riadne doručovaná do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu a to spôsobom: doručenie do vlastných rúk, avšak právny zástupca žalobcu výzvu neprevzal v úložnej lehote podľa zákona o e-Governmente a v zmysle ust. § 32 ods. 5 písm. b) tohto zákona je treba správu považovať za doručenú.

32. Vychádzajúc z uvedeného, postup súdu prvej inštancie v tomto konaní nebolo možné vyhodnotiť z dôvodov tvrdených odvolateľom ako postup nezákonný, porušujúci práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca nebol ukrátený na svojich procesných právach, pretože súd postupoval v zmysle zákona a pokiaľ žalobca napriek výzve súdu, doručenej mu zákonným spôsobom, na výzvu neodpovedal a nedoplnil ( ani nepreukázal) skutkové tvrdenia objasňujúce v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý úver formou voliteľného prečerpania, kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver a akú časť z neho uhradil, vrátane ozrejmenia ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, úroky, resp. iné poplatky, potom správne rozhodol prvoinštančný súd vo veci tak, že žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. V danom prípade nebol dôvod vykonávať dodatočne dôkazy predložené žalobcom až v odvolacom konaní, pretože ako vyplynulo z prieskumu odvolacieho súdu, odvolateľ nepreukázal, že by ich bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 písm. c .

33. Keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1,2 .

34. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

35. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .