Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/394/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu C. Č., nar. X.X.XXXX, bytom Y., F. X, zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom advokátskej kancelária so sídlom v Košiciach, Pollova 32 proti žalovanej W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., V. XX, zastúpenej JUDr. Janou Liptákovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o určenie neplatnosti dodatku k zmluve o pôžičke a zmluve o zabezpečení záväzkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.12.2016 č.k. 35C/466/2013-139 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na určenie, že Dodatok č. 1 zo dňa 7.4.2010 k zmluve o pôžičke a zabezpečení záväzkov zo dňa 31.7.2017 uzavretým medzi žalobcom a žalovanou je neplatný.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a to zo zmluvy o pôžičke, že dňa 31.7.2007 veriteľ W. F. a dlžník C. Č. uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 900.000,- Sk za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti bytu č. X na X. posch. vo vchode X obytného domu č. XXXX F. X a súpisné číslo XXXX, N. XX D. Y.. Veriteľ odovzdal dlžníkovi požičanú sumu v plnej výške v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Dlžník sa zaviazal pôžičku s príslušenstvom vrátiť veriteľovi najneskôr do 15.8.2007. Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení pôžičky formou záložného práva v prospech veriteľa na nehnuteľnosť byt č. X na LV č. XXXXX na vyššie uvedený byt. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe výkonu záložného práva tak, že ak záložca nesplní pohľadávku riadne a včas, môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva, ktoré je povinný písomne oznámiť záložcovi. Záložný veriteľ môže predať záloh po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva i prostredníctvom dražobnej spoločnosti formou dobrovoľnej dražby. Vklad záložného práva bol povolený dňa 29.10.2010 V 7940/2007.

4. Správa katastra Košice rozhodnutím číslo konania V-7940/2007 zo dňa 22.8.2007 prerušila konanie o povolení vkladu na dobu 30 dní a z dôvodu, že bolo potrebné v zmluve doplniť podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch a do zmluvy doplniť ťarchu upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie Ex 20/2007/37.

5. Z Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke a zabezpečení záväzkov zo dňa 7.4.2010 súd zistil, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník sa dohodli na doplnení čl. 1 zmluvy takto: Predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 900.000,- Sk t.j. 29.874,50 eur s titulom pôžičky za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice, okres Y. I, kat. úz. W. ako byt č. X na X. posch., ktorý je súčasťou obytného domu súpisné číslo XXXX Z. XXXX na parc. č. XXX/XXX/X na ul. F. X D. Y.. Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX Z. XXXX vo veľkosti 683/10000 a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 355 m2, parc. č. XXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 vo veľkosti 683/10000 ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú nezmenené. Dodatok k zmluve bol doručený Správe katastra dňa 9.4.2010.

6. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe súd zistil, že dražobník Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o., Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936 na návrh navrhovateľa W. F. nariadil prvú dražbu na deň 28.8.2012 o 10.00 hod., predmet dražby byt č. X na X. posch. bytového domu súpisné č. XXXX Z. XXXX vchod X na LV č. XXXXX na parcele č. XXX/X o výmere 214 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 355 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku 582/10000, kat. úz. W..

7. Z notárskej zápisnice zo dňa 28.8.2012 súd zistil, že JUDr. Martina Mižíková, notár spísala notársku zápisnicu dňa 28.8.2012, ktorou osvedčila vykonanie dobrovoľne j dražby podľa § 20 zák. č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, osvedčila priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby dražobník Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o. navrhovateľ W. F. predmet dražby, vlastník predmetu dražby C. Č., predmet dražby byt č. X na X. posch. bytového domu XXXX Z. XXXX vchod X na LV č. XXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 582/10000, kat. úz. W.. Nikto z účastníkov dražby neurobil žiadne podanie, dražba je neúspešná. 35C/466/2013 5

8. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe súd zistil, že Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o., Masarykova 21, Košice oznámením zo dňa 28.8.2012 vydala oznámenie o dobrovoľnej dražbe opakovaná dražba navrhovateľ W. F.D., dátum konania 25.9.2012 o 10.45 hod. predmet byt č. X na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX Z. XXXX vchod X zapísaný na LV č. XXXXX nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X o výmere 214 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 355 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 582/10000, kat. úz. W..

9. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 137 písm. a/ až d/ CSP, § 34 Občianskeho zákonníka, ako aj § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností uzavrel, že v prípade, ak sú v jednej listine zahrnuté viaceré právne úkony, musí sa z hľadiska § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé na samostatnú existenciu alebo či je nevyhnutné zmluvu chápať ako jeden nedeliteľný celok. V tomto smere uzavrel, že medzi účastníkmi boli uzavreté dve samostatné zmluvy a to zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a druhým právnym úkonom je zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 151a OZ. S poukazom na formuláciu petitu žaloby, v ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke a zabezpečení záväzkov zo dňa 31.7.2007 dospel k záveru, že tento sa v žalobe domáha určenia neplatnosti dodatku k zmluve, ktorým však došlo iba k odstráneniu vád tej časti zmluvy, ktorá predstavuje zmluvu o zriadení záložného práva, pričom táto vada spočívala v nepresnosti údajov označujúcich nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záložného práva. Uzavrel teda, že žalobca sa pri takejto formulácii žaloby nedomáha určenia neplatnosti záložného práva, resp. neexistencie záložného práva, s ktorého vznikom jednoznačne prejavil svoj súhlas a vôľu v prospech žalovanej ešte v samotnej zmluve zo dňa 31.7.2007. Mal za to, že ani vyslovením neplatnosti Dodatku č. 1 nedôjde k anulovaniu či zrušeniu žalobcom jasne prejavenej vôle zriadiť záložného právo k predmetnému bytu v prospech žalovanej. Mal preto za to, že uvedený Dodatok č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť samotnej zmluvy o zriadení záložného práva, kedy len ako celok tvoria jednotu a teda aj jeden právny úkon. Vyslovil, že už z tohto dôvodu nemožno vidieť naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti iba dodatku k zmluve, ak naviac sa žalobca môže domáhať iba určenia, že tu právo je alebo nie je v zmysle § 137c prvá česť pred bodkočiarkou. S poukazom na tieto dôvody žalobu ako nedôvodnú zamietol a v dôvodoch uviedol, že vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté stranami sporu, keďže takto označené dôkazy považoval za neúčelné majúc za to, že žiadny z nich by už nič nezmenil na formulácii petitu žaloby. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej priznal ich plnú náhradu.

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie prieťahy v konaní, ktoré mali za následok, že súd počkal až do účinnosti nového procesného predpisu a to Civilného sporového poriadku a následne sa rozhodnutím vo veci účelovo a jasne postavil na stranu žalovanej. Má za to, že súd sa dopustil porušenia procesných ustanovení, pokiaľ v konaní nevypočul osobne tak žalobcu, ako aj žalovanú. Má za to, že obsah Zmluvy o pôžičke a zabezpečení záväzkov zo dňa 31.7.2007 v časti I. - predmet zmluvy má uvedenú formuláciu, ktorú pri porovnaní s formuláciou s obsahom Dodatku č. 1 preukazuje, že ich obsah nie je totožný a že týmto dodatkom sa konvalidoval a napravil neúplne a nepresne označený predmet zmluvy, teda byt č. X na X. poschodí, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. W., okres Y. V.. Preto podľa jeho názoru neobstojí záver súdu, že vyslovením neplatnosti iba dodatku nemôže dôjsť k akémusi anulovaniu či zrušeniu žalobcom jasne prejavenej vôle zriadiť záložného právo k predmetnému bytu v prospech žalovanej, práve naopak, vyslovenie jeho neplatnosti spôsobí neplatnosť celej zmluvy o pôžičke a zabezpečení záväzkov. Má za to, že súd vedel, že Dodatok č. 1 je podstatný pre platnosť Zmluvy o pôžičke a zabezpečení záväzkov, pretože v nej chýbalo uvedenie podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch a práve z dôvodu týchto nedostatkov Správa katastra Košice vydala svoje rozhodnutie a konanie prerušila. Má teda za to, že správa katastra posúdila predloženú listinu na vklad, teda Zmluvu o pôžičke a zabezpečení záväzkov ako nie vkladu schopnú a teda de facto aj de iure predbežne bola táto listina považovaná za neplatnú, pretože ak by bola platným právnym úkonom, bolo by vydané rozhodnutie o povolení vkladu. Má za to, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí pozabudol vyjadriť pri svojom právnom posúdení aj vyššie uvedeným smerom a z tohto dôvodu považuje rozsudok za predčasný, neúplný a zmätočný a aj nepreskúmateľný. Za nesprávny považuje aj postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol jeho návrh na zabezpečenie dôkazu, čo považuje za jasný dôkaz zaujatosti súdu a dôkaz o porušení princípu rovnosti účastníkov.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380 ods. 1 a na základe toho dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s procesnou podmienkou úspešnosti konania o určovacej žalobe a to s dostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Za správny považuje odvolací súd jeho záver o tom, že zo strany žalobcu nebol tento naliehavý právny záujem preukázaný, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby z tohto procesného dôvodu.

13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti Dodatku č. 1 zo dňa 7.4.2010 k zmluve o pôžičke a o zabezpečení záväzkov zo dňa 31.7.2007 uzavretý medzi účastníkmi konania. Žalobca takto formulovanú žalobu počas celého konania odôvodňoval tým, že jej vyhovením bude zmarená možnosť vykonania vkladu zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností a následne aj k znemožneniu vykonania dobrovoľnej dražby na základe tejto záložnej zmluvy. Takáto formulácia petitu žaloby svedčí o tom, že žalobca sa domáha v konaní určenia neplatnosti právneho úkonu, za ktorý označil tzv. Dodatok č. 1 k zmluve o zabezpečení záväzkov. Predmetom konania je teda nesporne žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu. Za takejto situácie možno považovať za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa prioritne vyporiadaval s otázkou, či žalobcom označený Dodatok č. 1 k zmluve možno považovať za osobitný samostatný právny úkon.

14. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právne pomery, ktorých obsahom sú práva a povinnosti z nich vyplývajúce vznikajú a zanikajú na základe právnych skutočností. Subjektívnou právnou skutočnosťou je aj právny úkon ako výsledok správania fyzickej alebo právnickej osoby. Pojem právneho úkonu teda možno definovať ako právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik občianskoprávneho pomeru. Jeho pojmovými znakmi je: 1. prejav vôle, 2. prejav vôle smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, 3. prejav vôle právny poriadok uznáva, 4. právny poriadok správnym úkonom spája tie následky, ktoré konajúci chcel. Iba pri naplnení všetkých týchto pojmových znakov je možné tú ktorú skutočnosť považovať za právny úkon.

15. S poukazom na tieto právne závery možno považovať za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že tzv. Dodatok č. 1 k zmluve o zabezpečení záväzkov nemožno považovať za osobitný samostatný právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý by mohol byť samostatným predmetom konania v rámci žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Správny je záver súdu prvej inštancie v tom, že samotný dodatok nevyvoláva vznik, zmenu alebo zánik konkrétnych právnych pomerov. Tento úkon odstraňuje iba nedostatky iného právneho úkonu, ktorým je zmluva o zabezpečení záväzkov a z tohto dôvodu teda samotný dodatok ani nemôže byť spôsobilým predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu. Mylné a teda aj nesprávne sú tvrdenia žalobcu, ktorý je presvedčený o tom, že určením neplatnosti Dodatku č. 1 dôjde zároveň aj k určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v tom, že táto nebude spôsobilou pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Žalobcom upravená žaloba nemôže mať takýto dôsledok bez toho, aby žalobca označil za predmet konania právny úkon, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik ním označených právnych pomerov a tým je zmluva o zriadení záložného práva. Iba táto je totiž takým právnym úkonom, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik právnych pomerov. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd za správny záver prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ ako právny úkon označil iba tzv. Dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva. Už samotná táto skutočnosť je procesným dôvodom pre zamietnutie určovacej žaloby a z tohto dôvodu je správnym aj záver súdu prvej inštancie o tom, že za bezpredmetné a nadbytočné možno považovať vykonanie účastníkmi označených dôkazov na preukázanie dôvodnosti svojich skutkových tvrdení ohľadne veci samej.

16. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku, v ktorej žalobca označil ako procesné porušenie postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol vo veci bez vypočutia samotných účastníkov konania.

17. Podľa ust. § 195 ods. 1 na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Ust. § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

18. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Výsluch strany môže súd vykonať iba vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Strana má v konaní povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany. Za dôkaz možno považovať výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi. Súd takýto dôkazný prostriedok nariadi iba vtedy, ak to navrhne strana sporu na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno vykonať iným spôsobom. Iba vtedy je strana povinná dostaviť sa na súd. Pokiaľ teda samotný žalobca nenavrhol vykonanie svojej výpovede ako osobitný dôkazný prostriedok, nebolo procesnou povinnosťou súdu vykonať takýto dôkaz z dôvodu, že žalobcu v konaní zastupoval advokát a žalobca mohol svoje procesné úkony v konaní realizovať prostredníctvom neho.

19. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .