Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu V., proti žalovaným: 1/ X. a 2/ U. o zaplatenie 5.626,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06. februára 2018, č.k. 4Csp/141/2017-147, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.624,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.624,87 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 42,40 % v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú istinu úveru 5.626,60 eur, sumu 764,70 eur ako dlžné úroky, sumu 14,75 eur ako bankové poplatky, spolu s úrokom vo výške 11,90 % ročne zo sumy 5.626,60 eur od 1.8.2017 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.626,60 eur od 1.8.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 4.4.2012 uzavrel so žalovanými Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 7.000 eur. Žalobca žalovaným uver poskytol, žalovaní však podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržali a dostali sa do omeškania. Dňa 13.2.2017 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaní z viacerých dôvodov považovali zmluvu za neplatný právny úkon. Uviedli, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere nepreveroval bonitu žalovaných, kedy by zistil, že žalovaní majú viac úverov, ktoré konanie žalobcu považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi. O svojich tvrdeniach, obrane nepredložili a ani neoznačili dôkazy. Súd v tejto súvislosti uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom - dopyt na sociálnu poisťovňu, credit report o žalovanom 1/, je pre súd zrejmé, že žalobca bonitu žalovaných skúmal, a skúmal i schopnosť spotrebiteľa, dlžníka splácať spotrebiteľský úver, kedy zistil aj priemerný mesačný príjem žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov súd nemal hodnoverne preukázané, že by žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, preto súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti uvádzané žalovanými o neplatnosti celej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi neplatnosť zmluvy ako celku nespôsobujú. Súd nezistil ani dôvod neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s ustanoveniami zákona o veľkosti písma, a to z dôvodu, že predmet a cena sú v zmluve uvedené písmom v súlade so zákonom a zmluva ako celok spĺňa požiadavku čitateľnosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Taktiež súd nezistil

žalovanými tvrdené nedostatky kontraktačného procesu spočívajúceho podľa názoru žalovaných v nedostatku prieniku oferty s jej prijatím, a to z toho dôvodu, že tak prejav vôle žalovaných ako aj prejav vôle žalobcu sú na tej istej listine, na ktorej sa v závere nachádzajú podpisy oboch zmluvných strán s rovnakým dátumom a miestom podpisu. Súd považoval zmluvu o úvere zo dňa 4.4.2012 za platne uzatvorenú. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany poukázali na neplatnosť zmluvy o úvere aj s poukazom na to, že obchodné podmienky nepodpísali, súd však uviedol, že nepodpísanie znenia obchodných podmienok nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, celku, ale v prípade spotrebiteľskej zmluvy každá z takýchto podmienok podlieha súdnej kontrole (ne)prijateľnosti, a tým i platnosti. Súd považoval zmluvu za platnú, a z tohto dôvodu je vznesená námietka premlčania žalovanými pre uplynutie lehoty upravenej v § 107 Občianskeho zákonníka nedôvodná. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými zo dňa 4.4.2012 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí čerpaním úveru uspokojovali svoje osobné potreby, a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. V § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade úverová zmluva obsahovala len výšku mesačnej splátky a počet mesačných splátok, a to v sume 110,93 eur v počte 120 splátok, pričom je zrejmé, že je v nej v splátke obsiahnutý poplatok vo výške 1,66 eur. Čo sa týka však výšky, počtu a termínov splátok a iných poplatkov úrokov (ktoré boli dohodnuté), tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Súd konštatoval, že uvedenie len výšky splátky ako takej nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku splátky istiny, úroku a iných poplatkov, t.j. takto nie je zrejmé, aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne, a v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní ako dlžník a spoludlžník sú povinní vrátiť žalobcovi spoločne a nerozdielne len poskytnutú istinu úveru, bez akýchkoľvek úrokov z úveru a poplatkov. Taktiež bol súd názoru, vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov i preto, že neobsahuje správne údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j), a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa musia uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Celková čiastka nákladov je v zmluve uvedená ako suma 5.362,12 eur, pričom z údajov platných v čase zmluvy je táto suma, t.j. celková čiastka, pri dohodnutej výške mesačnej splátky vo výške 6.211,60 eur (120x110,93). Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver buď vo forme základného súboru poistenia alebo komplexného súboru, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V časti poistenie schopnosti splácať úver má veriteľ naformulovaný text o tom, že dlžník vyhlasuje že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie, zdôraznil súd, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z výšky celkovej čiastky úveru a výšky RPMN uvedenej v zmluve, potom vyplýva, že suma poistného dojednaného (ako základný súbor poistenia) na dobu 120 mesiacov do nákladov zahrnutá nebola, a celková čiastka úveru (a tým aj výška RPMN) bola vypočítaná nesprávne. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že i z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, a žalovaní sú tak povinní vrátiť iba istinu úveru, ktorá im bola poskytnutá, a to v sume 6.860 eur (uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu), bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní žalobcovi celkom uhradil 5.235,13 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo len na zaplatenie zostatku poskytnutých finančných prostriedkov z úveru spolu s úrokom z omeškania, t.j. suma 1.624,87 eur (6860 mínus 5235,13) a vo zvyšnej časti istiny i spolu s úrokom z omeškania žalobu z dôvodov uvedených vyššie (že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov), zamietol. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške len 5,05 %, t.j. v súlade s občianskoprávnymi predpismi upravujúcimi úrok z omeškania a od 1.8.2017, ktorý čas nepredchádza času omeškania v prípade priznanej istiny, a preto súd uložil žalovaným povinnosť z priznanej istiny zaplatiť i úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v sume 1.624,87 eur, čo predstavuje 28,80 % a žalovaní boli úspešní vo výške 4.016,48 eur (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá, 5626,60+14,75-1624,87) - čo predstavuje 71,20 %. Žalovaným voči žalobcovi patrí nárok na náhradu trov vo výške 42,40 % (71,20-28,80).

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úroku a poplatkov, ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Ďalej uviedol, že súd pri výpočte RPMN pravdepodobne vychádzal z internetovej kalkulačky. Trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky. Žalobca trvá i na tom, že výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia zákona vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu odporuje § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy, resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou platiť poistné vyplýva napríklad z bodu 7.1 obchodných podmienok, podľa ktorého ak dlžník v návrhu požiada o poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP a banka prijme návrh, dôjde k uzatvoreniu poistenia. Ďalej uviedol, že od žalovaného nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v zmluve o úvere. Aj z daného dôvodu mal za to, že údaje uvedené v zmluve o úvere sú uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil. Podľa názoru súdu zmluva o úvere neobsahuje údaj o predpokladoch výpočtu RPMN a aj z tohto dôvodu je na jej základe poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd nešpecifikuje, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v zmluve o úvere údajne absentuje. Takéto rozhodnutie je dôvodné považovať za nepreskúmateľné. Podľa súdu žalobcovi nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobca zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Žalobca je toho názoru, že súd sa vo svojom zhodnotení právneho a skutkového stavu mýli. Uvedené tvrdenie odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Žalobca má nárok na zmluvné úroky. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Mal za to, že súd postupoval v rozsahu nad rámec zákona, nakoľko vyvodzoval vlastné závery opierajúc sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného súdu, pričom jeho správnosť či zákonnosť v tomto prípade nebola skúmaná. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaní vyjadrili prostredníctvom svojho zástupcu. Považovali napadnuté rozhodnutie za správne, keď súd dospel k zisteniu, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to najmä v časti, v ktorej predmetná úverová zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky a počet mesačných splátok, pričom je v splátke obsiahnutý aj poplatok za poistenie. Vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, predmetná úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov najmä preto, že neobsahuje správne údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j), a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa musia uviesť všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Celková čiastka nákladov je v úverovej zmluve uvedená ako suma 5.362,12 eur, pričom z údajov platných v čase uzavretia zmluvy je táto suma, t.j. celkové náklady pri dohodnutej výške mesačnej splátky vo výške 6.451,60 eur (120 x 110,93 = 13 311,60 eur + 140,00 eur poplatok za poskytnutie úveru mínus výška úveru 7.000,00 eur = celkové náklady 6.451,60 eur). Reálna suma vyplatených finančných prostriedkov vo výške 6.860 eur vyplýva z predloženého aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.07.2017 v časti uskutočnené čerpania, z ktorého tiež vyplýva odúčtovanie poplatku 140 eur za poskytnutie úveru. Súd správne zistil, že v predmetnej úverovej zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver buď vo forme základného

súboru poistenia alebo komplexného súboru, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V časti poistenie schopnosti splácať úver má veriteľ naformulovaný text o tom, že dlžník vyhlasuje, že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Správny záver súdu je v tom, že pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu celkovej čiastky spojenej s predmetným úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.). Vychádzajúc z výšky celkovej čiastky úveru a výšky RPMN uvedenej v predmetnej zmluve vyplýva, že suma poistného dojednaného ako základný súbor poistenia na dobu 120 mesiacov do nákladov zahrnutá nebola, rovnako nebol zahrnutý ani poplatok za poskytnutie úveru a celková čiastka úveru, a tým aj výška RPMN, bola vypočítaná nesprávne a z toho dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech žalovaných, čo spôsobuje, že žalobca ako veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. Z portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR (interaktívna kalkulačka pre výpočet RPMN) pri vstupných parametroch uvedených v úverovej zmluve vyplýva, že výška RPMN je 15,82 %. Žalovaní vo svojom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.02.2018 žiadali o povolenie zaplatiť zostatok istiny v mesačných splátkach, nakoľko žalovaný 1/ je bez príjmu a žalovaná 2/ poberá invalidný dôchodok vo výške 141,10 eur. Súd prvej inštancie o návrhu nerozhodol. V tomto čase prebieha medzi zástupcom žalovaných a zástupcom žalobcu rokovanie o uzavretí dohody o splátkovom kalendári, podľa ktorého sa žalovaní zaviažu uhradiť pohľadávku v mesačných splátkach po 50 eur. V kontexte vyššie uvedeného žalovaní žiadali, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III.) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.624,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.624,87 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zmluvu uzatvorenú dňa 04.04.2012 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s tým, že úver poskytnutý žalobcom žalovaným pre absenciu náležitostí predpokladaných v zmluve v zmysle § 9 ods. 2 psím. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní sú tak povinní vrátiť iba istinu úveru, ktorá im bola poskytnutá, a to v sume 6.860 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

10. Súdna prax nebola pri aplikácii uvedeného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 však prijalo záver, že predmetné ustanovenie je nutné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom

a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu potom nie je v súlade s uvedeným záverom NS SR, a odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa uvedeného preto sú dôvodné. Na základe predchádzajúceho preto nemožno dospieť k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., avšak na základe ďalej uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere správne za bezúročnú a bez poplatkov.

11. Súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový i z dôvodu, že neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka nákladov bola v zmluve uvedená ako suma 5.362,12 eur, pričom súd prvej inštancie správne zistil, že celková čiastka nákladov je v skutočnosti vo výške 6.311,60 eur (súd prvej inštancie nesprávne uviedol sumu vo výške 6.211,60 eur, čo však nič nemení na vecnej správnosti) ako súčin výšky splátky vo výške 110,93 eur a počtu splátok 120 a následnom odpočítaní výšky úveru v sume 7.000 eur.

12. Ako správne z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie, v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril žalobcu so žalovanými, je uvedená celková výška nákladov 5.362,12 eur, čo je v súčte s istinou 7.000 eur suma 12.362,12 eur. Žalovaní však mali úver splatiť v 120 splátkach po 110,93 eur, čo je celkovo v súčine suma 13.311,60 eur, teda suma vyššia, než je súčet istiny a celkovej výšky nákladov, ktoré sú uvedené v zmluve. Pokiaľ je aj zo sumy splátky odpočítaná suma 1,66 eur ako poplatok za poistenie /o ktorom žalobca tvrdí, že nebol podmienkou poskytnutia úveru a preto nemá byť započítaný do RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa/, tak zostane suma 109,27 eur, ktorá je podľa žalobcu výškou splátky istiny a úroku. V tomto prípade bude súčin počtu splátok a výšky splátky 109,27 eur suma 6.112,40 eur, teda v zmluve je uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa.

13. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov spotrebiteľa 5.362,12 eur pri súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 110,93 eur a počte splátok úveru 120, je nepochybné, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve /celková výška nákladov spotrebiteľa 5.362,12 eur + výška úveru 7.000 eur/, je v rozpore so skutočnou celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere /110,93 eur x 120 = 13.311,60 eur - 7.000 eur = 6.311,60 eur/. Takýto rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, a preto možno dôvodne poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere/.

14. V predmetnej veci je ďalej spor v otázke, či stranami dojednané poistenie schopnosti splácania úveru bolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle citovaného § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd má za to, že žalobca uzatvoril so žalovanými spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 3. zmluvy naopak vyplýva skutočnosť, že dlžníci si iba mohli vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia (základný alebo komplexný). Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaní mohli odmietnuť ponúkané poistenie.

15. Odvolací súd je toho názoru, že z uvedeného dôvodu malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca nesprávne uvádzal náklady úveru, takýto úver treba pre absenciu

náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

16. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvej inštancie z dôvodu, že rozsudok nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé.

17. Pokiaľ odvolací súd tiež dospel k záveru, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nedôvodná je aj námietka žalobcu o tom, že mu patrí zmluvný úrok aj po zosplatnení popri úroku z omeškania, keďže v prípade úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, žalobca na takýto úrok nemá nárok.

18. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .