Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPv/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: IPESOFT spol. s r.o., Bytčická 2, 010 01 Žilina, IČO: 31 589 898, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: DATEX Control Systems Slovakia, spol. s r.o., v likvidácii, Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 841, zast. JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, o žalobe na ochranu proti nekalej súťaži a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo výške 33.300,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -170 zo dňa 29.01.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. - 170 zo dňa 29.01.2015 mení tak, že:

Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832 nasledovný list s ospravedlnením:

Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia, spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 13.02.2009 W. O. bývalému členovi predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT, a.s., správy dňa 23.03.2009 X. D. a správy dňa 11.02.2009 L. X. členovi predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT, a.s., v ktorých protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.

Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti CM European Power Slovakia, s.r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 44 354 258, právnemu nástupcovi spoločnosti CM European Power International s.r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 44 525 133 nasledovný list s ospravedlnením:

Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia, spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 23.03.2009 P. Č. bývalému konateľovi spoločnosti CM European Power International s.r.o., v ktorej protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné korupčné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.

Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 797 332 nasledovný list s ospravedlnením:

Spoločnosť DATEX Control Systems Slovakia spol. s r.o. sa týmto ospravedlňuje spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. za zaslanie správy dňa 23.03.2009 G.. G. A. konateľovi spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o.,

v ktorej protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže poukazovala na údajné postupy spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. a znevažujúcim spôsobom popisovala jej pomery a služby, čím zneužila svoju účasť na hospodárskej súťaži a snažila sa získať neoprávnený prospech na jej úkor.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33.300 eur istiny do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -170 zo dňa 29.01.2015 žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške 4.764,85 eur, na účet vedený v S. W., Y..X.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím č.k. -226 zo dňa 26.10.2017 v spojitosti s opravným uznesením č.k. -359 zo dňa 2.7.2019 zmenil rozsudok OS BA I č.k. -170 zo dňa 29.1.2015 tak, že vyhovel návrhu žalobcu na základe zmeny žalobného petitu zo dňa 19.1.2019.

3. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením č.k. -371 zo dňa 22.10.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave na dovolanie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie bez toho, aby zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Nakoľko tak neurobil, bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvej inštancie. Úlohou odvolacieho súdu je preto zopakovať, resp. doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu.

4. Za účelom zopakovania dokazovania v potrebnom rozsahu v zmysle -3 (ďalej len ) súd vypočul konateľa žalobcu G.. P. O., konateľa žalovaného G.. S. X., G.. Q. W., ktorý od roku 1971 do konca roku 2008 pracoval v Slovnafte v pozícii ohľadne riadenia energetiky a skončil ako vedúci oddelenia riadenia energetiky MOL, G.. U. Č., ktorý pracoval v rokoch 2008-2009 v pozícii manažéra u žalobcu.

5. Konateľ žalobcu G.. P. O. zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie, poukázal na to, že jeho spoločnosti sa podarilo podaním žaloby vyriešiť problematiku do dnešného dňa; napriek tomu trval na tom, že bolo poškodené dobré meno spoločnosti v rozsahu, ktorý bol v žalobe, a ďalej konanie p. X. malo priamy dopad na hospodárenie spoločnosti v zmysle, že spoločnosť musela prefinancovať obdobie, za ktoré z dôvodov nekalosúťažných praktík p. X. bol odsunutý podpis zmluvy, ktorej reálna činnosť sa vykonala a musela sa vykonať, pretože systém technickej podpory nebol spôsobilý zabezpečovať veľmi zásadné funkcie týkajúce sa súladu s technickými požiadavkami prevádzkového systému. Ten systém a výkon práce sa musel realizovať a práca sa musela vykonať.

Na otázku PZ žalobcu či došlo niekedy k oddialeniu podpísania servisnej zmluvy, tak ako v roku 2009 konateľ žalobcu uviedol, že nedošlo. Spolupráca so Slovnaftom prebieha na vysokej úrovni a jediný prípad, kedy sa to udialo, súvisí s nekalým konaním žalovaného.

Na otázku PZ žalovaného z akého dôvodu do súdneho spisu v tomto konaní nepredložili servisnú zmluvu, o ktorej sa vyjadrili, že bola uzavretá dňa 21.12.2009 a o ktorej oneskorené uzavretie opierate svoju žalobu, konateľ žalobcu uviedol, že má za to, že ju predložili. Táto skutočnosť bola preukázaná aj ďalšími svedeckými výpoveďami, a pokiaľ existoval dôvod, prečo nebola predložená v plnom znení, tak je to z dôvodov obchodného tajomstva údajov uvedených v tejto zmluve. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť, či im Slovnaft vysvetlil prečo s nimi uzavrel servisnú zmluvu na rok 2009 až v neskoršom období.

Konateľ žalovaného poukázal na to, že podľa dostupných informácií je možné do SLOVNAFTU, a.s. vstúpiť a pracovať len na základe zmluvy alebo objednávky, a to s platnou elektronickou kartou. Ako je teda možné, že pracovníci žalobcu po celú dobu, ktorú uvádza, že nebola podpísaná servisná zmluva, v Slovnafte pracovali a vykonávali tam výkony, ktoré následne samozrejme všetky vyfakturovali, konateľ žalobcu uviedol, že systém, o ktorom hovoríme, je označovaný EOD - dispečing, je to kritický systém pre zabezpečenie energetiky takej významnej spoločnosti ako Slovnaft, v technickej oblasti vo vzťahu k technickým podmienkam prevádzkovateľa prenosovej sústavy a o obchodných podmienkach vo vzťahu k pravidlám trhu s elektrinou, platné v SR. Aby takýto významný subjekt mohol pôsobiť na trhu, má v zásade povinnosť zabezpečiť súlad toho systému so zmenami, ktoré sa jednak môžu udiať na technickej úrovni, ale aj legislatívnej. Keďže spolupráca so Slovnaftom bola dlhodobá - od roku 2003, a bezproblémová, nebol v roku 2009 žiaden dôvod očakávať, že by mohli vzniknúť nejaké prekážky a mal zato, že príslušní zodpovední v Slovnafte umožnili vstup pracovníkom IPESOFTu na základe existujúcich povolení vstupu, pretože všetci ľudia z IPESOFTu, ktorí tam pôsobili, spĺňali požiadavky na bezpečnosť pri práci. Aby ste tam išli, musíte mať školenia, a je treba povedať, že nikto iný v tom čase nebol schopný zabezpečiť služby technickej podpory, to bol dôvod. To, že nedošlo k podpisu zmluvy, je výsledkom nekalosúťažného konania p. X. a mal za to, že v rámci dohody postačuje, aby bolo konanie spôsobilé - a to spôsobilé bolo. Reálne škody samozrejme vznikli, aj keď ich nevyčíslovali.

6. Ďalej súd zopakoval dokazovanie vypočutím konateľa žalovaného G.. S. X., ktorý zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie. Dodal, že do spoločnosti Slovnaft sa ozval potom, keď pán W. vedome zabránil účasti jeho spoločnosti v akejsi novej pripravovanej súťaži v roku 2008 až 2009, a keď sa ho pýtal prečo, povedal mu, že ide proti múru. Oddialenie podpisu zmluvy v Slovnafte nespôsobilo žiadne škody, žaloba je nedôvodná. Žiadne zmluvy neboli predložené ako dôkazný materiál zo strany žalobcu. Domnieval sa, že celá konštrukcia tejto žaloby bola vytvorená s cieľom zamedziť pôsobeniu jeho firmy na slovenskom trhu.

7. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vypočutím svedka G.. U. Č., ktorý uviedol, že vie, čo je predmetom tohto konania a trvá na svojej výpovedi uvedenej pred súdom prvej inštancie. Právni zástupcovia žalobcu a žalovaného nemali na svedka žiadne otázky.

8. K otázke konateľa žalovaného, na základe čoho mohla firma IPESOFT pracovať v spoločnosti Slovnaft v roku 2009, než na základe nejakej objednávky alebo zmluvy, svedok zotrval na svojej výpovedi z 25.9.2014. Tiež sa vyjadril, že vzhľadom na to, že dodávali systém, mali zodpovednosť za to, že ten systém bude fungovať, tak poskytovali služby, ktoré súviseli s udržaním systému vo funkčnom stave. Úplne bežný postup, ktorý bol úplne bežný pre všetkých zákazníkov. Navyše mali rozbehnutý proces, rokovali o uzavretí servisnej zmluvy. Nikto nepovedal, že ten systém končí a máme prestať ho podporovať.

9. Svedok G.. Q. W. taktiež zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie.

10. Právni zástupcovia žalobcu a žalovaného nemali na svedka žiadne otázky.

11. Svedok na otázku konateľa žalovaného, či môžu externé firmy vstupovať a pracovať do Slovnaftu bez platnej zmluvy či objednávky, uviedol, že od roku 2008 v Slovnafte nepracuje, a preto neviem na otázku odpovedať. Na spresnenú otázku v dobe, keď v Slovnafte ešte pracoval, svedok uviedol, že nie. Táto vec nebola v jeho kompetencii, je to irelevantná otázka.

12. Právny zástupca žalobcu sa k opakovaným dôkazom ďalej nevyjadril. 13. Právny zástupca žalovaného k opakovaným dôkazom uviedol, že výsluchom konateľa žalobcu a svedkov Č. a W. na dnešnom pojednávaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili skutkové závery súdu prvej inštancie, a teda skutkový stav, z ktorého by mal vychádzať aj odvolací súd. Žalobca svoje tvrdenie o oddialení podpisu servisnej zmluvy so spoločnosťou Slovnaft v dôsledku údajného nekalosúťažného konania žalovaného nepreukázal. Rovnako tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno o podstatnom skutkovom tvrdení, z ktorého vychádza žaloba. Jeho tvrdenie o tom, že servisnú zmluvu so žalobcom uzavrela spoločnosť Slovnaft neskôr, ako očakával, a to iba v dôsledku údajného nekalosúťažného konania, je iba v rovine dohadov. Neexistuje žiadny dôveryhodný dôkaz predložený žalobcom alebo vykonaný na súde prvej inštancie, alebo na súde druhej inštancie, ktorý by preukazoval konkrétny dôvod a príčinu

údajného oneskoreného uzavretia servisnej zmluvy v roku 2009. Aj svedkovia Č. a W. na dnešnom pojednávaní jednoznačne potvrdili, že vykonávanie servisnej činnosti žalobcom pre spoločnosť Slovnaft bolo v podstate nenahraditeľné iným subjektom, do spoločnosti Slovnaft nebolo možné vstupovať bez platnej zmluvy alebo objednávky a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca servisnú zmluvu v roku 2009 doteraz súdu nepredložil, tak jeho tvrdeniam o oneskorenom uzavretí tejto zmluvy nie je možné ani uveriť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne aj po zopakovaní dokazovania na dnešnom pojednávaní, a žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Konateľ žalovaného k zisteným dôkazom a svedeckým výpovediam uviedol, že dnešným jednaním vyrozumel, že v Slovnafte nebolo možné robiť bez zmluvy alebo objednávky, teda tvrdenie žalobcu o tom, že nemali zmluvu, že pracovali bez zmluvy či objednávky sa nezakladá na pravde. Podľa mňa to dokazuje, že žaloba je vykonštruovaná.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), vo veci nariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a bolo potrebné zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu. Po zopakovaní dokazovania a oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného a žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

17. K spochybneniu včasnosti odvolania žalobcu vzhľadom na jeho podanie odvolania elektronicky - e- mailom, odvolací súd dodáva, že po preskúmaní včasnosti odvolania žalobcu bolo zistené, že žalobca podal odvolanie elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom (potvrdenie o overení č.l. 192) v zmysle vtedy platného ust. , preto nebolo potrebné ho písomne doplniť.

18. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ktorým sa domáha voči žalovanému ochrany proti nekalej súťaži a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo výške 33.300,- eur. Žalobca do zmluvného vzťahu vstúpil so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., ktorej žalobca dodával energeticko-obchodný dispečing. Do predmetného zmluvného vzťahu sa žalobca dostal v rámci výberového konania pre stavbu: energeticko- obchodný dispečing, č. stavby 23 A336, vypísaného k dátumu 15.06.2003. Žalobcu si spoločnosť SLOVNAFT, a.s. vybrala v rámci výberového konania z viacerých uchádzačov, pričom žalovaný v predmetnom výberovom konaní nefiguroval. Žalobca realizoval predmetný projekt, a tento bol do užívania uvedený v priebehu roku 2004.

19. Podľa žalobcu nekalosúťažné konanie žalovaného spočívalo v tom, že uvádzal a rozširoval nepravdivé údaje o pomeroch a výrobkoch žalobcu, pričom jeho konanie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, neoprávnene zasahoval do obchodnej povesti žalobcu a poškodzoval jeho dobré meno v podnikateľských kruhoch, pričom negatívne vplýval na ďalšie obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi. Priamym obchodným dôsledkom takéhoto konania bolo, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s., následne v priebehu roka 2009 neuzatvorila so žalobcom ročnú zmluvu o servise a podpore systému EOD. Zmena nastala až v novembri roku 2009 na stretnutiach zástupcov žalobcu s riaditeľom nákupu a korporátnych služieb spoločnosti SLOVNAFT, a.s., na ktorom bolo pánovi O. odovzdané trestné oznámenie na osobu konateľa žalovaného. Po jeho obdržaní bola do týždňa podpísaná zmluva so žalobcom a žalobca si mohol u spoločnosti SLOVNAFT, a.s. vyúčtovať odmenu za vykonané práce, ktoré boli protokolárne potvrdené, avšak vzhľadom na aktivity žalovaného nebolo možné za ne požadovať odmenu.

20. V prípade nároku na primerané zadosťučinenie vo výške 33.300,- eur, podľa žalobcu nejde o náhradu škody, ale o ochranu proti nekalej súťaži, nakoľko zo strany žalovaného išlo o konanie spôsobilé privodiť ujmu.

21. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom v tom, že konanie žalovaného je konaním nekalosúťažným, pretože kvalifikácii konania žalovaného ako konania nekalosúťažného bránia tieto dôvody:

a) žaloba je postavená len na niektorých žalobcom vybratých vyjadreniach konateľa žalovaného v e- mailovej komunikácii, ktoré sú účelovo vytrhnuté z kontextu a významu celého obsahu e-mailovej správy, b) z e-mailovej komunikácie vyplýva, že konateľ žalovaného v nej formou sťažnosti predovšetkým upozorňoval vedenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., na svoje veľmi zlé skúsenosti a poznatky o neetickom správaní p. W. ako zamestnanca spoločnosti SLOVNAFT, a.s., pri výberových konaniach v tejto spoločnosti, čo žalovaný považuje za legitímne uplatnenie slobody prejavu garantovanej (čl. 26) a ak sa spomínané správanie p. W. priamo týkalo žalobcu, je potom celkom logické a pochopiteľné, že pre objasnenie a správne pochopenie dôvodov sťažnosti žalovaného nebolo možné žalobcu a jeho produkty v e-mailoch žalovaného nespomenúť, c) okolnosti, za ktorých konateľ žalovaného písal e-mailové správy a týmito okolnosťami vyvíjané konanie žalovaného vyjadrené v e-mailovej komunikácii, podľa názoru žalovaného vylučuje aplikáciu ustanovení a nasl. , pretože v tomto prípade nešlo o hospodársku súťaž a naviac v rozpore s dobrými mravmi súťaže by nemalo byť konanie upozorňujúce na poznatky o správaní určitej osoby, ktoré sa prieči nielen dobrým mravom súťaže, ale dobrým mravom ako takým, d) konanie žalovaného, ktoré žalobca kvalifikuje ako nekalosúťažné, nie je konaním v hospodárskej súťaži, pre ktorú je typický vzťah aspoň dvoch súťažiteľov už len z dôvodu, že žalobca a žalovaný, podľa názoru žalovaného súťažiteľmi v hospodárskej súťaži nikdy neboli. Zo žalobného návrhu nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodil výšku požadovaného zadosťučinenia vo výške 33.300,- eur za údajné poškodzovanie jeho práv, resp. akými kritériami sa riadil pri stanovení tejto výšky z pohľadu zákonného kritéria primeranosti, ktoré vyplýva z ust. . Žalovaný popieral, že by zodpovedal za škodu, ktorá žalobcovi vznikla podľa jeho tvrdenia na tom skutkovom základe, že medzi ním a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., vzhľadom na ohováračskú kampaň a zasielanie nepravdivých e-mailov manažérom spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a MOL nedošlo až do stretnutia v novembri 2009 k uzatvoreniu ročného servisného kontraktu.

22. Súd prvej inštancie konanie žalovaného neposúdil ako nekalosúťažné konanie, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania vo forme zľahčovania tak, ako uviedol v žalobnom návrhu.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzený zákonom v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti hodnotiť konkrétny dôkaz. Hodnotenie by však malo mať vždy oporu vo vykonanom dokazovaní a byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Odvolací súd hodnotil dôkazy produkované pred súdom prvej inštancie v zmysle podľa svojej úvahy, pričom bral do úvahy zopakovanie dokazovania na odvolacom pojednávaní, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

24. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že žalobca od roku 2003 realizoval pre SLOVNAFT, a.s. energeticko-obchodný dispečing, a to pre komplexnú podporu energetiky. Slovnaft využíval systém od žalobcu pre obchod súvisiaci s riadením a zabezpečovaním nákupu a predaja energií.

25. Odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) porušovanie obchodného tajomstva, f) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

26. Podľa zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.

Podľa ods. 2 zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však

nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.

27. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzenie v ust. , t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne zastupiteľné výrobky. Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži, nie je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Meradlom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, česne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.01.2008).

28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sporové strany sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, čo vyplýva z porovnania produktov sporových strán ako aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 25.09.2014, kde sa zmieňuje o snahe zúčastniť sa výberového konania v spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. Taktiež to vyplýva z výpovede svedka G.. S. P. (Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -22 zo dňa 19.4.2011), ktorý uviedol, že boli pozvaní na referenčnú návštevu do Čiech pánom X., kde im prezentoval ich riešenie na podobnom systéme (č.l. 95).

29. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie G.. X. - konateľa žalovaného, spočívajúce v rozposielaní e-mailov členom predstavenstva SLOVNAFTu, a.s. (L. X., G.. D. X., W. O.) možno charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v e-mailoch znevažujúcim spôsobom popisoval vlastnosti produktov žalobcu, hodnotil kvalitu riešení žalobcu, ich nevhodnosť pre Slovnaft ako aj ich cenu. Žalovaný v e-mailoch uvádzal, že žalobca používa korupčné praktiky a že G.. W. poskytuje žalobcovi neprimerané výhody, pričom ten nebol členom výberovej komisie a nemal rozhodovaciu právomoc. Uviedol, že systém ENERGIS s hotovou a neporovnateľne väčšou funkčnosťou je možné zaobstarať za peniaze, ktoré sú rádovo polovičné oproti nákladom na SW od IPESOFTu. To, čo dnes rieši IPESOFT je cca desatina toho, čo energetické hospodárstvo potrebuje. Podľa žalovaného v e-mailoch vôbec nenavrhovali, aby bol zahodený systém žalobcu a kúpený ich, iba vysvetľovali, že ich systém je pre inú oblasť. Nimi dodávaný IS ENERGIS sú schopní implementovať už od 3 mesiacov....pán W. ich opäť obišiel a výberové konanie v záujme ochrany záujmov IPESOFT tradične nevypísal. Podľa odvolacieho súdu žalovaný ničím nepreukázal snahu G.. W., aby žalovaný nebol zaradený ho do výberového konania a konal v prospech žalobcu. Sám G.. W. na pojednávaní dňa 25.9.2014 uviedol, že v tom čase bol v pozícii vedúceho teplárne a nebol účastníkom výberového konania. Z titulu svojej funkcie nemal možnosť ovplyvniť, kto sa zúčastní tendra.

30. Podľa odvolacieho súdu z e-mailov je zrejmé, že žalovaný svojím konaním chcel žalobcu vytlačiť ako dodávateľa služieb Slovnaftu, pričom sám ponúkal produkt ENERGIS. Skutočnosť, že konanie žalovaného nebolo charakterizované ako trestný čin, nič nemení na tom, že jeho konanie sa prieči dobrým mravom a mohlo privodiť žalobcovi ujmu. Taktiež nie je rozhodujúce, či žalovaný svojím konaním získal alebo nezískal nejakú výhodu. Takisto súťažitelia sa nemusia zúčastniť toho istého výberového

konania, stačí, že ich konanie je v rozpore s dobrými mravmi a že svojím konaním môžu privodiť inému subjektu ujmu.

31. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že svedkovia G.. Č. a G.. W. svojimi výpoveďami nepotvrdili tvrdenie žalobcu v tom smere, že vzhľadom na „ohováračske“ e-maily žalovaného nedošlo k uzatvoreniu servisného kontraktu. Svedeckými výpoveďami G.. Č. a G.. W. bolo preukázané, že v dôsledku konania žalovaného mal žalobca problémy pri uzatváraní servisného kontraktu a Slovnaft neuzatvoril so žalobcom ročnú zmluvu o servise začiatkom roku 2009 tak, ako to bolo v minulosti. Žalobca poskytoval služby pre Slovnaft bez objednávky, a tým pádom bez možnosti fakturácie, pričom v priebehu roku 2009 realizoval pre Slovnaft výkony vo výške cca 182.701,84 eur. Svedok G.. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že o existencii G.. X. sa dozvedel až v roku 2009. Od toho momentu sa zhoršili vzťahy v Slovnafte, čo sa prejavilo hlavne v tom, že nedošlo k podpísaniu servisnej zmluvy a hrozilo riziko ukončenia spolupráce. Potvrdil, že 7-8 mesiacov pracovali bez podpísania zmluvy. Z výpovede konateľa žalobcu G.. P. O. bolo preukázané, že na základe e-mailov G.. X. v mesiaci 2-3/2009 boli zastavené rokovania so Slovnaftom ohľadne zmlúv na poskytovanie technického servisu, pričom rokovania sa obnovili až po objasnení zasielania e-mailov zo strany G.. X. manažérom Slovnaftu a po preukázaní podania trestného oznámenia na jeho osobu. Svedok G.. Q. W. potvrdil, že na základe konania žalovaného sa rozbehlo interné vyšetrovanie, čo viedlo k utlmeniu spolupráce so žalobcom, požiadavky Slovnaftu na výkon žalobcu sa výrazne znížili. Odvolací súd konštatuje, že výpovede svedkov, ako i konateľa žalobcu zodpovedajú zásadám formálnej logiky. Výpovede G.. O., G.. W. a G.. Č. preukazujú skutočnosť, že SLOVNAFT, a.s. na základe e-mailov G.. X. neuzatvoril servisnú zmluvu so žalobcom, a táto zmluva bola uzatvorená až koncom roku 2009. Sám žalovaný uzatvorenie servisnej zmluvy koncom roku 2009 nerozporoval, keď na pojednávaní dňa 19.1.2015 (č.l. 126) pri kladení otázky žalobcovi uviedol: „...pripúšťate, že servisnú zmluvu v roku 2009 ste uzavreli v mesiaci november z dôvodu, ktoré boli výlučne na strane Slovnaftu?“. Teda žalovaný nespochybnil uzatvorenie servisnej zmluvy koncom roka 2009. Odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že „počas celého konania nebola preukázaná nepravdivosť tvrdení, alebo rozširovanie údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch žalobcu štatutárnym zástupcom žalovaného. Žalobca ani pri jednom z výrokov žalovaného súdu nepredložil dôkaz, že výrok v e-mailoch, ktoré zaslal vedúcim predstaviteľom spoločnosti SLOVNAFT, a.s., žalovaný, je nepravdivý...“. Podľa odvolacieho súdu bol to práve žalovaný, ktorý mal preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť totiž postačuje, že konanie je objektívne závadné a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok NS SR sp. zn. z 01.01.2008).

32. K tvrdeniu žalovaného, že e-mailová komunikácia predložená žalobcom je vytrhnutá z kontextu a významu celého obsahu e-mailovej správy, odvolací súd dodáva, že žalobca predložil celé e-mailové správy, preto tvrdenie žalobcu je nepravdivé.

33. Z výpovede G.. Č. ďalej vyplýva, že bez uzatvorenej servisnej zmluvy pracovali 7-8 mesiacov, pričom menším rizikom bolo poskytovať služby bez zmluvy ako ich neposkytovať, a umožniť tým ohrozenie fungovania energetiky v Slovnafte. Práce podľa svedka boli bez zmluvy vykonané v objeme cca 180.000,- eur. Aj svedok G.. W. potvrdil, že ak by servis a údržba zo strany žalobcu neboli poskytnuté, akékoľvek zlyhanie systému má za následok neplnenie kontraktu s prenosovou sústavou a z toho vyplývajúce penále. Podľa svedka nefunkčnosť systému znamená znefunkčnenie poskytovania služieb pre prenosovú sústavu. Bez uzatvorenej servisnej zmluvy realizovali výkony vo výške cca 182.701,84 eur, pričom reálne hrozili straty z neuhradených výkonov, ak nebude podpísaná zmluva.

34. Podľa odvolacieho súdu je irelevantné akým spôsobom sa žalobca dostal do priestorov Slovnaftu. Hoci nedošlo k uzatvoreniu servisnej zmluvy začiatkom roku 2009, Slovnaft spoluprácu so žalobcom neukončil, bolo preto povinnosťou žalobcu zabezpečiť riadny chod systému aby sa predišlo prípadným škodám.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že konanie žalovaného je porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Boli preto naplnené všetky znaky generálnej klauzuly v zmysle . Konanie žalovaného vykazuje znaky zľahčovania v zmysle a . Dôsledkom jeho konania bolo neuzatvorenie servisného kontraktu so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. včas, a tým

nemožnosť fakturácie poskytnutých služieb zo strany žalobcu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. ako aj hrozba neuhradenia vykonaných prác cca 180.000,- resp. 182.701,84 eur (čo potvrdil G.. Č. aj G.. O.), ako aj zásah do dobrého mena a povesti žalobcu.

36. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie vo výške 30.300,- eur, odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

37. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zákon spresňuje, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Pokiaľ ide o rozsah, na rozdiel od žalobného nároku na náhradu škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane. Zákonná formulácia nevylučuje kombináciu peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty zľahčovania, je potrebné, aby uvedené alebo rozšírené údaje poškodeného súťažiteľa v očiach adresátov týchto údajov priamo alebo nepriamo identifikovali. Zľahčujúce údaje musia byť spôsobilé privodiť inému ako rozširujúcemu súťažiteľovi ujmu. Ujmu, hrozba ktorej vznikla uvedením alebo rozšírením zľahčujúceho údaja, treba chápať ako hrozbu zhoršenia súťažného postavenia poškodeného súťažiteľa. Povaha skutkovej podstaty ohrozovacieho deliktu sa prejavuje v tom, že nie je potrebné, aby k spôsobeniu ujmy skutočne došlo, stačí iba spôsobilosť uvádzaného alebo rozširovaného údaja ujmu spôsobiť. Spôsobilosť uvádzaného alebo rozširovaného údaja privodiť inému súťažiteľovi ujmu je podmienkou naplnenia skutkovej podstaty zľahčovania bez ohľadu na to, či je uvádzaný alebo rozširovaný údaj pravdivý alebo nepravdivý.

38. V danom prípade poskytnutie 30.300,- eur, je, podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na hrozbu neuhradenia realizovaných výkonov cca 180.000,- eur ako aj na poškodenie dobrého mena a povesti žalobcu primerané zadosťučinenie, ktoré je potrebné chápať aj ako prevenciu a ochranu proti nekalej súťaži žalovaného.

39. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca menil právnu kvalifikáciu žaloby, odvolací súd dodáva, že v zmysle žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza odmietnutie podania.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle zmenil rozsudok súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

41. Zároveň žalobcovi podľa ust. v spojení s ust. priznal právo na plnú náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným, uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).