Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/123/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: X. S., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, F. C., o zaplatenie 699,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/145/2016-48 zo dňa 4. januára 2018, vo výrokoch II., III. a IV., takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II. o d m i e t a, v napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku o náhrade trov konania IV. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 32Csp/145/2016-19 zo dňa 28.10.2016 v celom rozsahu. Výrokom II. súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 522,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 522,58 eur od 17.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom IV. súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 49,32%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vecne odôvodnil citáciou § 488, § 788 ods. 1, 796 ods. 1, § 801 ods. 1, 2, 3, § 803, § 121 ods. 3, § 52 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je podaná sčasti dôvodne. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou (poistná zmluvu) a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie časti požadovaného poistného je odôvodnený. Žalovaný uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu, neuhradil poistné za ďalšie obdobie do zániku poistenia. Z obsahu predlženej poistnej zmluvy mal súd preukázané, že bola podpísaná zo strany žalovaného dňa 24.09.2014, pričom poistné obdobie začalo plynúť dňa 29.09.2014, t.j. od momentu doručenia návrhu do sídla poisťovne v súlade s ustanovením zmluvy upravujúcej začiatok poistenia, kde bola zaškrtnutá táto možnosť, a nie iný dátum. Súd konštatuje, že žalobcove skutkové tvrdenia uvedené v žalobe boli v tomto ohľade nesprávne, kde bolo uvedené, že prvé poistné obdobie začalo od 01.09.2014 a trvalo do 30.09.2014. Súd má za to, že s ohľadom na obsah predloženej zmluvy a potvrdenia o poistke (kde je taktiež uvedený začiatok poistenia 29.09.2014) uvedené tvrdenie bolo vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou potvrdením o poistke v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami o dátume vzniku poistenia. Súd má za to, že žalobca nemá nárok na poistné za obdobie pred vznikom poistenia, nakoľko uvedené by bolo na neprospech spotrebiteľa, ktorý by bol povinný plniť bez ohľadu na to, že by nedostal žiadnu protihodnotu v podobe poistného krytia, preto súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na poistné za obdobie od 29.09.2014 (od vzniku poistenia do jeho zániku). Ďalej z obsahu zmluvy plynie, že dohodnuté poistné bolo dohodnuté na sumu 200,- eur mesačne, pričom bolo zaplatené prvé mesačné poistné v sume 200,- eur. vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04.10.2012 uzavretá. Ďalej z obsahu výzvy zo dňa 08.12.2014 mal súd preukázané, že žalovaný bol vyzvaný na plnenie z poistnej zmluvy v lehote 1 mesiaca, pričom lehota na plnenie začala plynúť 5 dňom od prevzatia zásielky poštovým podnikom na prepravu. Z prehľadu úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil sumu za prvé poistné obdobie vo výške 200,- eur. V rámci prehľadu poistných období žalobca započítal prvú platbu na obdobie od 01.09.2014 do 30.09.2014, pričom ďalšie sumy poistného počítal za obdobia od 01.10.2014 do 31.10.2014 v sume 200,- eur, za obdobie od 01.11.2014 do 30.11.2014 v sume 200,- eur, za obdobie 01.12.2014 do 31.12.2014 v sume 200,- eur a za obdobie od 01.01.2015 do 16.01.2015 v sume 99,99 eur, ako alikvótnu časť. Z obsahu oznámenia o zániku poistnej zmluvy zo dňa mal súd preukázané, že zmluva zanikla k 16.01.2015 k času 00:00 hod. Z uvedeného oznámenia plynie, že lehota jedného mesiaca na plnenie podľa § 801 ods. 2 plynula od 15.12.2014 do 15.01.2015, a teda že zásielka s výzvou na plnenie bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 09.12.2014, nasledujúci deň po vyhotovení. Súd podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., vyhodnotil skutkové tvrdenie žalobcu o dobe zániku poistnej za nesporné, nakoľko predložené listinné dôkazy svedčia tvrdeniam žalobcu v tejto časti (na rozdiel od vzniku poistenia). Súd súčasne konštatuje, že ak by aj dospel k záveru, že poistenie nezaniklo, nemenilo by to nič na nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v rozsahu predchádzajúcich skutkových zistení, nakoľko v konaní bol preukázaný vznik poistného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného hradiť poistné, ktoré bolo splatné v jednotlivých mesiacoch v súlade so zmluvou a poistnými podmienkami. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 29.09.2014 do 16.01.2015, po odpočítaní sumy plnenia vo výške 200,- eur, a teda na zaplatenie sumy 522,58 eur. Sumu 522,58 eur súd vypočítal ako poistné za obdobie od 29.09.2014 do 28.10.2014 v sume 200,- eur, za obdobie od 29.10.2014 do 28.11.2014 v sume 200,- eur, za obdobie od 29.11.2014 do 28.12.2014 v sume 200,- eur a za obdobie od 29.12.2014 do 16.01.2015 v sume 122,58 eur vypočítané ako (200 ,- eur suma poistenia delené 31 dní x 18 dní existencie poistenia). Preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 522,58 eur, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia počítal poistenie nesprávne za obdobie od 01.09.2014 do 28.09.2014, na ktoré nemal nárok. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť splatné poistné k 16.01.2015 nesplnil, keď s úhradou sa dostal do omeškania deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých splátok poistného, a teda keď žalobca požadoval úrok z omeškania od neskoršieho dátumu súd mu v tejto časti vyhovel. Súd sa stotožnil aj s požadovanou výškou úroku z omeškania 5 % ročne, keď mal preukázané, že ku dňu vzniku omeškania bola základná úroková sadzba ECB zverejnená na webovej stránke G. vo výške 0% t. j. 0% + 5 bodov spolu výška 5% ročne. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi úrokov z omeškania v zmysle žaloby z priznanej sumy.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 699,99 eur, pričom bol úspešný čo do sumy 522,58 eur, t.j. jeho úspech predstavuje 74,66% predmetu konania (suma 522,58 eur je 74,66% zo sumy 699,99 eur), vo zvyšku je úspešný žalovaný 25,34 %, čistý úspech žalobcu vypočítaný ako jeho hrubý úspech 74,66% - úspech žalovaného 25,34% = čistý úspech žalobcu 49,32%). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,32%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca proti výroku II., III. a IV. a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 699,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 699,99 eur od 17.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,79 eur. Ako odvolacie dôvody uviedol § 389 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku a žiadal, aby rozsudok v zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetom poistenia bolo investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok so začiatkom poistenia odo dňa 29.09.2014 tak ako správne zistil súd prvej inštancie. V žalobe je však uvedený dátum začatia poistenia od 01.09.2014, pritom sa jedná o technické označenie začatia poistenia. Prvoinštančný súd nesprávne posúdil obdobie za ktoré žalovaný uhradil prvú splátku poistného, žalovaný uhradil prvú splátku poistného za obdobie od 29.09.2014 do 30.09.2014. Napriek tomu, že žalovaný bol v septembri 2014 poistený len pár dní, bol povinný zaplatiť plnú výšku mesačnej splátky poistného. Ďalšie splátky poistného žalovaný neuhradil. Poukázal pritom na čl. 2 ods. 11 všeobecných poistných podmienok podľa ktorých poistné obdobie je časť poistnej doby, dohodnutá v poistnej zmluve, za ktorú sa platí minimálne poistné. Prvé poistné obdobie je časť poistnej doby, za ktorú sa platí dohodnuté minimálne poistné od začiatku poistenia do konca prebiehajúceho kalendárneho mesiaca. V zmysle ust. čl. 2 ods. 9 dohodnuté minimálne poistné je najnižšia suma poistného, ktorú musí mať poistník zaplatenú za každé poistné obdobie. Prvé poistné obdobie trvalo od 00:00 29.09.2014 do 00:00 01.10.2014. Za toto obdobie bol žalovaný povinný zaplatiť celé dohodnuté minimálne poistné aj keď trvala poistná zmluva len dva dni, išlo o samostatné prvé poistné obdobie. Dňa 01.09.2014 je vo výpise k účtu k danej poistnej zmluve a následne aj v žalobe uvedený pre evidenčné účely žalobcu a potrebu vyčíslenia alikvotnej časti poistného ktorá je potrebná na krytie rizík pre prvé poistné obdobie. Žalobca požaduje nárok na zaplatenie dlžného poistného vo výške 699,99 eur za obdobie od 01.10.2014 do zániku poistenia do 16.01.2015, pričom výška dlžnej sumy bola vypočítaná ako súčet troch mesačných splátok poistného vo výške 200,- eur za obdobie od 01.10.2014 do 01.01.2015 a pomerného poistného za obdobie od 01.01.2015 do zániku poistenia do 16.01.2015 t.j. za 15 dní. Dlžné poistné tak predstavuje 699,99 eur. Ak v žalobe boli uvedené nejaké nepresnosti týkajúce sa označenia dňa od ktorého začalo plynúť poistné, tieto nepresnosti nemajú vplyv na výšku nároku, pretože tento vyplýva priamo z listinných dôkazov.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), e), h) a f) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu žaloby s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

9. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku za to, že na strane žalobcu výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom II. súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 522,58 eur s príslušenstvom vyhovel, teda v tejto časti svojej požiadavky uplatnenej žalobou bol žalobca úspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. bol vydaný v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalobca bol osobou, ktorá v dôsledku čiastočného vyhovenia žalobe voči žalovanému zaznamenala v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto vyhovujúcim rozhodnutím neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená žiadna povinnosť.

10. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal už len zamietajúci výrok III. a výrok IV. o nároku na náhradu trov konania rozsudku prvej inštancie.

12. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či boli splnené procesné podmienky, či v konaní pred súdom prvej inštancie bol dodržaný správny procesný postup, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil žalobcov nárok.

13. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 699,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.1.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol dôvodiac, že žalobca má nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 29.9.2014 do 16.1.2015, teda vo výške 522,58 eur, ktorú sumu vypočítal ako poistné za obdobie od 29.09.2014 do 28.10.2014 v sume 200,- eur, za obdobie od 29.10.2014 do 28.11.2014 v sume 200,- eur, za obdobie od 29.11.2014 do 28.12.2014 v sume 200,- eur a za obdobie od 29.12.2014 do 16.01.2015 v sume 122,58 eur vypočítané ako (200,- eur suma poistenia delené 31 dní x 18 dní existencie poistenia), pričom žalobca nemá nárok na poistné za obdobie pred vznikom poistenia, žalobca v žalobe tvrdil že prvé poistné obdobie začalo 1.9.2014, čo bolo vyvrátené listinnými dôkazmi. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či boli splnené procesné podmienky, či procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

14. Žalobca v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, teda že neboli splnené procesné podmienky, pričom bližšie odvolací dôvod neodôvodnil a odvolací súd nezistil absenciu procesných podmienok, preto tento odvolací dôvod nebol naplnený.

15. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil obdobie, za ktoré žalovaný uhradil prvú splátku poistného.

16. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Z návrhu zmluvy na uzavretie poistnej zmluvy investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok zo dňa 24.9.2014 vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy investičného životného poistenia pre zdravie a dôchodok sú Všeobecné poistné podmienky pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, a ak poistná zmluva spĺňa podmienky pre dojednanie cestovného poistenia alebo poistenia zdravotných asistenčných služieb, aj Osobitné poistné podmienky pre cestovné poistenie alebo Osobitné poistné podmienky pre poistenie asistenčných zdravotných služieb. Podľa č.l. 2 ods. 11 Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok poistné obdobie je časť poistnej doby, dohodnutá v poistnej zmluve, za ktorú sa platí dohodnuté minimálne poistné. Prvé poistné obdobie je časť poistnej doby od začiatku poistenia do konca prebiehajúceho kalendárneho mesiaca, za ktorú sa platí dohodnuté minimálne poistné. Podľa č.l. 2 bod. 9. dohodnuté minimálne poistné je najnižšia suma poistného, ktorú musí mať poistník zaplatenú za každé poistné obdobie. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatňoval zaplatenie poistného od 10.1.2014 do 16.1.2015 na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so začiatkom poistenia od 1.9.2014, pričom poistná zmluvy zanikla dňa 16.1.2015. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 29.9.2014 do 16.1.2015, pričom pojem prvé poistné obdobie súd prvej inštancie výslovne nepoužil, avšak je zrejmé, že za takéto obdobie považoval obdobie od 29.9.2014 do 28.10.2014, čo však nie je v súlade s č.l. 2 bod 11 Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval v súdenom spore ustanovenia Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok.

18. Vychádzajúc z uvedených záverov nezostáva odvolaciemu súdu nič iné, než konštatovať pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nesprávnej aplikácii práva na zistený skutkový stav, keďže súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia Všeobecných poistných podmienok pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, v dôsledku čoho predčasne a nesprávne posúdil obdobie za ktoré žalovaný uhradil prvú splátku poistného. Odvolacie argumenty namietajúce nesprávne právne posúdenie veci sú v tomto smere dôvodné.

19. Okrem toho, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval náležitú právnu normu a vec podľa týchto hľadísk ani právne nevyhodnotil, nadväzne na čo potom i nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne poistného obdobia.

20. Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval náležité zákonné ustanovenia, vec podľa týchto hľadísk ani právne nevyhodnotil, odvolací súd napadnutý zamietajúci výrok rozsudok súdu prvej inštancie vrátane napadnutého (závislého) výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. Keďže odvolací súd dospel k iným právnym záverom, musel rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (v odôvodnení i odcitovať aplikované právne normy s ich presným označením) a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .