Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-834-2011.pdf
PDF · 67.41 KB
Case nature
Subarea
14Er/834/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava v exekučnej veci v prospech oprávneného: STEFE Trnava s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti povinnému: H.. A. K., H.. XX.XX.XXXX, H. C. L. XX, R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Juhás, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, 917 01 Trnava, pre vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pod sp.zn. 14Er/834/2011 z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*130202 zo dňa 12.12.2011 bol súdny exekútor JUDr. Peter Juhás v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 25Ro/32/2011-11 zo dňa 10.03.2011, právoplatným dňa 05.07.2011, vykonateľným dňa 05.07.2011.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku , exekúciu súd zastaví, po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 15.05.2017, v ktorom navrhuje zastaviť exekúciu, pretože povinný dňa 24.05.2016 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené.
7. Súd šetrením zistil, že konanie o dedičstve bolo ukončené, dňa 09.01.2017 vydaním Uznesenia o zastavení dedičského konania č.k. 27D/108/2016-95, z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2017, v časti priznania trov notárovi dňa 10.02.2017.
8. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že: „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný“, a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
9. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 19.05.2017 uviedol, že si neuplatňuje trovy exekúcie a preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
14. Podľa § 256 odseku 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 odseku 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017). S poukazom na uvedené rozhodnutie súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
17. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.