Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-132-2018.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: LEGAL HELP INT., a.s., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 400 847, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej: H. P., narodená XX. XX. XXXX, bytom Bratislava - W. P., o zaplatenie 70,70 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eur od 04.10.2017 do zaplatenia.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 26.06.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 70,70 eur, nakoľko žalovaná sa v dopravnom prostriedku právneho predchodcu žalobcu (Dopravný podnik Bratislava, a.s.) na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jej žalobu nepodarilo doručiť, súd oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 14. 11. 2018. Žalobcovi predmetná pohľadávka voči žalovanej bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.05.2018.
2. Súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie s poukazom na ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) a § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 04.09.2017, z ktorého zistil, že žalovaná sa 04. 09. 2017 v autobuse na linke č. 20 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom (cestovala bez cestovného lístka) a odmietla zaplatiť cestovné a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka.
4. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
5. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
6. Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka predstavovala sumu 70,- eur.
7. Keďže z listín predložených súdu bolo preukázané, že žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku právneho predchodcu žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom, vznikla jej v zmysle citovaných ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a úhradu 70,- eur. Žalovaná túto sumu do dnešného dňa neuhradila, preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi.
8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd mal v konaní za nesporné, že žalovaná neuhradila základné cestovné ani sankčnú úhradu, a to ani priamo na mieste dňa 04.09.2017, ani v dodatočnej lehote piatich dní (určenej prílohou Prepravného poriadku právneho predchodcu žalobcu - Cenníkom č. 9 - Sadzby sankčných úhrad), čím sa nasledujúci deň dostal do omeškania. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil od 04.10.2017 vo vzťahu k použitiu dopravného prostriedku právneho predchodcu žalobcu žalovanou bez úhrady cestovného dňa 04.09.2017, preto mu súd tento priznal od požadovaného dátumu vo výške zodpovedajúcej 5 % z dlžnej sume v súlade s aktuálnou výškou úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (0,00%) navýšenej o 5 percentuálnych bodov.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.