Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-143-2018.pdf
PDF · 94.39 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/143/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. decembra 2018 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., A.. J.P. X,
j e v i n n ý
- z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- dňa 21.10.2018 v čase o 20:52 hod. viedol ako vodič bez vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. Š. V., ev.č.: D. po ceste I. triedy v obci B. v smere na T., kde bol hliadkou OO PZ K. zastavený z dôvodu, že s vozidlom jazdil bezdôvodne z jedného jazdného pruhu do druhého, pričom sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja, alebo inej návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, ktorej sa menovaný podrobil prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A408938, kde výsledok dychovej skúšky bol v čase o 20:52 hod. s hodnotou 0,78 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), pričom pri následnej lustrácii v evidenciách vodičov bolo zistené, že obvinený má Okresným súdom Košice I trestným rozkazom pod sp. zn. 1T 48/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2017, udelený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu od 29.11.2016 do 29.11.2018, čím tak svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/, d/ Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
- vykonával činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za rovnakého pomeru poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m) Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 5 písmeno a) Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G. Y., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Obžalovaný G. Y. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste alebo ochranným opatrením.
Obžalovaný G. Y. na hlavnom pojednávaní ďalej zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že dňa 21.10.2018 v čase okolo 20.30 hod. nasadol do vozidla, nakoľko mu niekto volal z neznámeho čísla, že mu vraj zomrela družka asi pri dopravnej nehode. Inak by do vozidla nesadal, keďže si bol vedomý, že má zákaz činnosti. Konal tak ako konal, lebo nemal žiadnu spätnú väzbu od jeho družky, mobil mala vypnutý a on sa nevedel inak presvedčiť, či je táto informácia pravdivá alebo nie, tak sa rozhodol zájsť za ňou domov. Pred jazdou vypil šesť poldeci domácej slivovice, pohár šampanského a v priebehu dňa ešte aj päť až šesť poldeci vodky. Tento alkohol požíval v čase od 12.00 hod. do 20.00 hod. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že je zamestnaný, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 600,- až 700,- Eur podľa množstva vykonanej práce.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/83/2013 súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/83/2013 zo dňa 25.04.2013, právoplatným dňa 25.04.2013, bol obž. G. Y. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu dvadsaťštyri mesiacov. Súd ho zároveň zaviazal nahradiť poškodenej strane W. D., S..D.. škodu vo výške 423,60 Eur.
Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2011 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2011 zo dňa 17.05.2012, právoplatným dňa 17.05.2012, bol obž. G. Y. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere dvanásť mesiacov. Následne, trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/70/2012 zo dňa 29.06.2012, právoplatným dňa 08.09.2012, bol obž. G. Y. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tridsaťšesť mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dvanásť mesiacov. Zároveň bol zrušený výrok o treste uložený obž. G. Y. rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2011 zo dňa 17.05.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, nakoľko na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/48/2015 zo dňa 20.07.2017 súd zistil, že predmetným rozsudkom bol obž. G. Y. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu dvadsaťštyri mesiacov. Súd zároveň zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/31/2015 zo dňa 01.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/82/2016 zo dňa 29.11.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 6PP/114/2017 vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 6PP/114/2017 zo dňa 13.12.2017, právoplatným dňa 13.12.2017, bol G. Y. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/70/2012 zo dňa 29.06.2012 v spojení s uznesením toho istého súdu zo dňa 01.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tos/17/2015 zo dňa 11.03.2015, trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/46/2013 zo dňa 09.07.2013 v spojení s uznesením toho istého súdu zo dňa 31.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tos/110/2016 zo dňa 20.12.2016 a rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/48/2015 zo dňa 20.07.2017. Zároveň mu súd na nevykonaný zvyšok trestu určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný, z toho v šiestich prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Ostatnýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/48/2015 zo dňa 20.07.2017.
Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že obžalovanému bol doposiaľ v siedmich prípadoch uložený trest, resp. sankcia zákazu činnosti. Okrem trestov zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/83/2013 zo dňa 25.04.2013, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2011 zo dňa 17.05.2012, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/48/2015 zo dňa 20.07.2017 a rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/31/2015 zo dňa 01.08.2016 mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, ODI Košice, ČVS: ORP-P-1251/1-ODI-2008 zo dňa 22.03.2010, za skutok spáchaný dňa 10.05.2008, uložená sankcia zákazu činnosti v trvaní dvanásť mesiacov ako aj pokuta vo výške 350,- Eur. Za skutok spáchaný dňa 02.03.2012 mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, ODI Košice, ČVS: ORPZ-KE-ODI1- P-282/2012 zo dňa 18.05.2012 uložená sankcia zákazu činnosti v trvaní dvanásť mesiacov a pokuta vo výške 500,- Eur. Napokon, za skutok spáchaný dňa 18.10.2014 bol obžalovaný rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, ODI Košice, ČVS: ORPZ-KE-ODI1-1049/2014-P zo dňa 16.01.2015 postihnutý zákazom činnosti v trvaní osemnásť mesiacov a pokutou vo výške 300,- Eur.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát priestupkovo riešený. Okrem priestupku zo dňa 18.10.2014 vyplývajúceho rovnako z evidenčnej karty vodiča, bolo voči obžalovanému vedené konanie pre priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré bolo rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 23.05.2016 sp. zn. OU-KS-OVVS-2016/003116 zastavené. _________________________________________________________________
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného G. Y..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný G. Y. vykonával činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Zároveň maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenia pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, vedel, že požitím návykovej látky a privodením si stavu vylučujúceho spôsobilosť riadiť motorové vozidlo, môže ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, teda ohroziť resp. porušiť záujem chránený zákonom a tým, že napriek tomu motorové vozidlo v takom stave riadil, ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel. Obžalovaný sa tohto konania dopustil hoci si bol vedomý, že mu bol súdom uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel a že týmto svojím počínaním marí výkon rozhodnutia súdu.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.
Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného G. Y. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Na druhej strane, súd prihliadajúc na opakované odsúdenia obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov vyhodnotil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd popri vyššie uvedenom osobitne prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzajúc zo skutočnosti, že obžalovaný bol v minulosti štrnásťkrát súdne trestaný, je zrejmé, že predchádzajúce početné odsúdenia a tresty, vrátane opakovane uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody, neviedli k náprave obžalovaného a tento naďalej páchal trestnú činnosť. O postoji obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov a rešpektovaniu rozhodnutí súdu svedčí aj fakt, že skutku v prejednávanej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 6PP/114/2017 zo dňa 13.12.2017. Teda ani predchádzajúce odsúdenia ani hrozba výkonu trestu neodradili obžalovaného od ďalšieho protiprávneho konania. V tejto súvislosti neobstojí obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že mu niekto volal z neznámeho čísla, že mu údajne zomrela družka a z tohto dôvodu nasadol do motorového vozidla. Aj keď úmrtie blízkeho človeka je mimoriadne tragickou udalosťou, nemožno ním ospravedlniť konanie obžalovaného, ktorý po požití značného množstva alkoholických nápojov, viedol ako vodič motorové vozidlo, čím mohol ohroziť život a zdravie tak svoje ako aj iných osôb. Navyše, žiada sa dodať, že v danom prípade nešlo o život, zdravie ani majetok ohrozujúci stav, keďže obžalovaný už nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť udalosť, ktorá mu bola oznámená, resp. jej následky. Preto súd považoval túto obranu obžalovaného za účelovú.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, prihliadajúc na jeho doterajší život je súd toho názoru, že nemožno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Nakoľko u obžalovaného nebadať snahu po náprave a vôľu viesť riadny život, pričom jeho ponechanie na slobode by bolo rizikom ohrozujúcim záujem spoločnosti na ochrane právom chránených záujmov, primárnym účelom trestu v danom prípade je predovšetkým izolovať obžalovaného od spoločnosti a zabrániť mu tak v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Súd preto, berúc na zreteľ všetky vyššie uvedené okolnosti, dospel k jednoznačnému záveru o nevyhnutnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, a to v hornej polovici trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný (§ 348 ods. 1 Trestného zákona). Preto obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Keďže k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, súd zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Pri určení dĺžky trestu zákazu činnosti súd vychádzal z ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, v zmysle ktorého súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Nakoľko obžalovaný G. Y. bol doposiaľ za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona dvakrát odsúdený, pričom v oboch prípadoch mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, a napriek tomu sa obžalovaný predmetného trestného činu opätovne dopustil, súd nemal inú možnosť ako uložiť mu trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Súd takto uložený trest považuje za primeraný, ako aj nevyhnutný k individuálnej prevýchove obžalovaného a zároveň generálnej prevencii vo vzťahu k ostatným páchateľom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.