Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-315-2018.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/315/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. I., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, XXX XX W. W., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.205,01,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 5192/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Er/1421/2014-96 zo dňa 25. júla 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Er/1421/2014-96 zo dňa 25. júla 2018, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu v časti istiny 605,01,- Eur, v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01,- Eur od 04.12.2011 do zaplatenia a v časti zmenkového úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 1.205,01,- Eur od 02.01.2012 do zaplatenia a druhou výrokovou vetou rozhodol, že exekúcia v časti zostatkovej istiny v sume 600,- Eur, trov predchádzajúceho konania v sume 320,85,- Eur a trov exekúcie pokračuje. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 27.06.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03170/12 zo dňa 01.08.2012. Súd prvej inštancie po záveroch vyslovených odvolacím súdom v uznesení č.k. 41CoE/14/2017-69 zo dňa 23.02.2017 preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že nárok oprávneného vznikol na základe zmluvy o úvere č. 602000658 uzatvorenej dňa 29.04.2011. Túto súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Prieskumom blankozmenky zistil, že táto obsahovala príkaz zaplatiť určitú sumu spolu s príslušenstvom, a to spolu s 0,25 % denným úrokom, t.j. 91,25 % ročne. Na základe takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že bolo nastolených viacero materiálnych podmienok na zastavenie exekúcie. Tieto skutočnosti sa týkajú príslušenstva istiny, a to konkrétne úrokov ako odplaty za poskytnutie úveru, t.j. zmenkového úroku v sume 0,25 % denne zo sumy 1.205,01,- Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 1.205,01,- Eur, pretože suma istiny uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie, od ktorej je odvodený úrok z omeškania sa skladá aj z poplatku a úrokov, ktoré sa uplatňovať nemali, pretože zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie zároveň vyslovil, že dôvod zastavenia exekúcie sa netýka samotnej istiny úveru vo výške 600,- Eur, pretože podstatou zmluvy o pôžičke je vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Na základe uvedeného rozhodol súd prvej inštancie tak, ako určil vo výrokovej časti svojho uznesenia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že postavenie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na povinného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci U. L. proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. K úrokom z omeškania oprávnený uviedol, že povinný podpisom zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmysle týchto zmluvných podmienok sa povinný ako dlžník v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz zaviazal zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dohodnutú výšku úrokov vo výške 0,25 % nepovažoval za neprimeranú a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 11.02.2014 bol pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 22.04.2014 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03170/12 zo dňa 01.08.2012. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.205,01,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01,- Eur od 04.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.205,01,- Eur od 02.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 320,85,- Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neúplnej zmenky vystavenej dňa 29.04.2011, ktorou si účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 29.04.2011 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 27.06.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 1Er/1421/2014-36 zo dňa 04.10.2016 zastavil exekúciu. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/14/2014-69 zo dňa 23.02.2017 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré oprávnený napadol odvolaním a je predmetom tohto odvolacieho konania.
6. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu v časti istiny 605,01,- Eur, v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01,- Eur od 04.12.2011 do
zaplatenia a v časti zákonného úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 1.205,01,- Eur od 02.01.2012 do zaplatenia zastavil.
7. V bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh, s čím oprávnený súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.
8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2)
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 16. 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
19. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
20. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom.
21. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.
22. Rozhodcovský súd neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru a ani na to, že jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.
23. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nie len zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmeniek začlenenej do bodu 13 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Dohoda o vyplnení zmeniek uzavretá medzi oprávneným a povinným
bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmeniek neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola dohoda o vyplnení zmeniek vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Predmetná dohoda tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v ust. § 52 ods. 2 a ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.
24. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere.
25. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.
26. Pokiaľ ide o zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne dohodnutý v zmenke, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25 %, tento je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu, ako aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas.
27. Keďže v rozhodcovskom konaní bol uplatnený nárok zo zmenky a rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neprihliadol na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom správne rozhodol, keď exekúciu v podľa tohto ustanovenia v časti špecifikovanej vo výroku zastavil.
28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).