Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci manželov navrhovateľa: JUDr. T. M., nar. XX.X.XXXX, V., V. XXXX/XX, t. č. V., ul. S. E. XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária KRAL PARTNERS s.r.o. Kukučínova 7, Košice, IČO: 43 244 143 a manželky: N. M., rod. R., nar. XX.X.XXXX, V., V. XXXX/XX, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/161/2015-169 zo dňa 25.mája 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie rozhodol, že manželstvo účastníkov konania JUDr. T. M., nar. XX.X.XXXX a N. M., rod. R., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 22.9.1985, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Medzilaborce, vo zv. 10, ročník 1985, na str. 50, pod por. č. 50 rozvádza a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 18, § 22, § 23 ods.1,2 Zákona o rodine a vecne tým, že navrhovateľ návrhom, ktorý doručil na tunajší súd dňa 30.4.2015 žiadal rozviesť manželstvo uzavreté dňa 22.9.1985 pred MsNV v Medzilaborciach. Manželia sú slovenskí štátni občania, u oboch ide o prvé manželstvo, z manželstva sa narodili dve deti. Posledné spoločné bydlisko manželov je v V. na V. ulici č. XX, kde aj spolu bývajú. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa nevedia zhodnúť na zásadných otázkach, majú rôzne povahové vlastnosti, vzájomne sa odcudzili po všetkých stránkach, keďže stále menej nachádzajú spoločné záujmy, pracujú v odlišných oblastiach. Ich manželstvo prestalo plniť svoju funkciu a po spoločnom rozhodnutí a zvážení všetkých okolností, obaja majú záujem sa rozviesť, keďže obaja vnímajú ich manželstvo hlboko a trvalo rozvrátené a nevidia záujem v obnove manželského spolužitia. Manželka navrhovateľa s rozvodom nesúhlasila.

2. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 27P/161/2015-46 zo dňa 27.1.2016 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 27CoP/40/2016-99 zo dňa 19.10.2016 a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní je predovšetkým vykonať riadny výsluch účastníkov konania so zameraním sa na aktuálnu situáciu vo vzťahu a na relevantné skutočnosti preukazujúce, či manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že nemôže plniť svoj účel a zároveň od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, podľa potreby vykonať i ďalšie dokazovanie vzhľadom na konanie aj o úprave výkonu rodič. práv a povinností manželov k mal. dcére. Z obsahu prešetrenia pomerov sa javí, že manželstvo je, i keď v obmedzenej miere, funkčné, keďže účastníci okrem toho že žijú spolu s maloletou. a plnoletou dcérou v jednom byte, vzťah otca a dcér je dobrý, manželia zrejme naďalej spoločne hospodária, spoločne sa starajú o domácnosť aj deti, takže ich manželstvo je z toho pohľadu funkčné.

3. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, keďže manželia od 1/2017 nežijú spolu a navrhovateľ nemá záujem obnoviť spolužitie. Deti z manželstva už nadobudli plnoletosť. Navrhovateľ má 3 a pol roka mimomanželský vzťah, žijú v spoločnej domácnosti, hospodária spolu. Vzhľadom na uvedené súd má zato, že takéto manželstvo nemôže plniť svoj účel, je len formálnym zväzkom, z toho dôvodu súd manželstvo rozviedol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie manželka z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku, to znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a že navrhovateľ nemá záujem obnoviť spolužitie, na toto má iný názor a nesúhlasí so záverom súdu, že ich manželstvo s navrhovateľom je trvale rozvrátené. V každom manželstve prídu určité krízy, ale inštitút manželstva ja aj na to, aby sa toto odvrátilo. Hoci z manželstva majú už aj dve dospelé dcéry, naďalej má záujem, aby s manželom žili v jednej spoločnej domácnosti a to aj v záujme ich detí, aj keď u manžela istý mimomanželský styk je, stále verí, že veci sa dajú vyriešiť aj inak ako rozvodom. Navrhovateľ s nimi trvale nežije v spoločnej domácnosti, na jej ale chod finančne prispieva a spoločne ešte musia zaplatiť aj nesplatený úver za ich spoločný byt. Navrhovateľ domácnosť navštevuje a z domácnosti sa trvale neodsťahoval a byt užíva. Nikdy nebola, ani nie je zástancom radikálnych riešení, zastáva názor, že rozvod nie je vhodným riešením a to aj s ohľadom na záujem ich spoločných detí, aj keď tieto už nie sú maloleté. V manželstvách sa vyskytujú rôzne krízy, ktoré sa dajú riešiť aj inak a nemusí to byť rovno rozvodom. Okrem toho je veriaci človek a vie, že sa to dá, aj keď je navrhovateľ v tejto veci svojim spôsobom nestály, veci sa vyriešiť dajú. Súd prvej inštancie podľa jej názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že ich manželstvo je vážne narušené a trvale rozvrátené, neplní spoločenský účel a nedá sa obnoviť ich spolužitie. Takéto posúdenie veci je právne nesprávne a preto navrhla odvolaciemu súdu žalobu o rozvod manželstva zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Navrhovateľ odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

7. Po podaní odvolania druhý manžel, to znamená manželka požiadala o oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, o ktorom Okresný súd Košice II. rozhodol uznesením č.k. 27P/161/2015-184 zo dňa18.09.2018 tak, že N. M. oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní nepriznal.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a písm.h) v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie, s prihliadnutím na vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie manželky už nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne, hoci stručné odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

11. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12. Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

13. V zmysle § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. V zmysle § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

16. Podľa § 23 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

17. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

18. So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov sú kladené do istej miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o rodine (tu najmä v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.

19. V danom prípade samotné konanie pred súdom prvej inštancie sa vedie od podania návrhu t.j. od 30.04.2015 a je poznačené prieťahmi, ktoré spôsobili striedavo obaja manželia, tým, že sa nedostavovali na pojedávania, prípadne žiadali o ich odročenie. Je však zrejmé, že za uvedený čas manžel žiadnym spôsobom neprejavil záujem o obnovu spolužitia s manželkou. Už toto svedčí o nezáujme o udržanie manželstva. Z obsahu spisu a prejavov manželov vyplýva, že navrhovateľ sa viaže k deťom pochádzajúcim z manželstva, na ktorých mu záleží a ktoré podporuje, ale naďalej žije spolu s inou ženou, ku ktorej si na pracovisku vytvoril vzťah. Tento vzťah trvá 3 a pol roka a od 1/2017 už aj v bývajú v spoločnej domácnosti, aj spoločne hospodária. Manželka po zrušení rozsudku tunajším súdom o vec neprejavila žiaden záujem, na pojednávanie sa nedostavila ani písomne sa nevyjadrila. Za takýchto okolností udržiavanie manželstva, ako formálneho zväzku manželov ani podľa názoru odvolacieho súdu nemá reálny význam. Manželstvo účastníkov je dlhodobo a trvalo rozvrátené a neplní svoje funkcie. Pokiaľ manželka v podanom odvolaní prejavuje záujem o zotrvanie v manželstve s navrhovateľom ide zrejme o účelový postoj so snahou o oddialenie rozvodu a zachovanie manželstva, už bez úprimnej snahy o zmenu vo vzťahu k navrhovateľovi.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .