Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/160/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, IČO: 30 807 484, Cintorínska č. 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. W. č. XXX, o vymoženie 293,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.11.2017 č.k. 12Er/128/2013-8 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 49,68 Eur, a to do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 04.01.2013 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Podaním zo dňa 16.11.2017 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou nezistil žiaden majetok povinného postačujúci aspoň na úhradu trov. Povinný na účtoch v banke nemá finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný, zdržiava sa v zahraničí a nemá iný príjem.

4. Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil, pretože šetrením súdneho exekútora nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pohľadávku považoval za nevymožiteľnú a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.

5. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a pre nemajetnosť povinného uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 49,68 Eur.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uznesenia v celom rozsahu oprávnený odvolanie. Podnet súdneho exekútora a rozhodnutie súdu považoval za predčasné a v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie, pretože povinný ako fyzická osoba môže kedykoľvek počas svojho života

nadobudnúť majetok, napríklad dedením alebo darovaním. Rovnako nie je vylúčené, že sa povinná zamestná. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie. Podotkol, že voči povinnému sa vedie ďalších 40 exekúcii a preto nie je predpoklad, že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vykonanými lustráciami bola jednoznačne preukázaná nemajetnosť povinného, čoho si je oprávnený veľmi dobre vedomý a odvolanie podáva len účelovo, aby nemusel nahradiť trovy exekúcie.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

13. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 04.01.2013 na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného č. 700-3414735312-GC04/12 zo dňa 20.11.2012 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 18.12.2012. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 21.01.2013. Podaním zo dňa 09.11.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ust. § 217 ods. 1 . Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie).

17. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2013 a počas 5 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý ako vyplýva z podnetu súdneho exekútora, sa toho času zdržiava v zahraničí na neznámom mieste (vyplýva aj zo skutočnosti, že všetky zásielky sa súdu vrátili ako nedoručené s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“), nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a podľa Centrálneho registra exekúcií je voči nemu vedených ďalších 40 exekučných konaní. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).