Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-214-2018.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Subarea
6Co/214/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom Hradište, IČO: 34 008 870, zastúpeného: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 7, proti žalovanému: Slovenské kameňolomy o.z. Hradište, s.r.o. so sídlom Trenčín, Východná 2338/21, IČO: 50 266 799, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/24/2018- 47 zo dňa 18. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa vo vzťahu k pozemkom v k.ú. Hradište, parc.reg. "C" KN č. 3069 - ostatné plochy o výmere 19 427 m2 a parc.reg. "C" KN č. 3070 - ostatné plochy o výmere 11 375 m2, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. 2895 vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom (ďalej len „pozemky“), zdržal zásahov do vlastníckeho práva k týmto pozemkom vo forme výkonu banskej činnosti nad rámec výkonu oprávnení podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 51/1988 Zb. Žalobcovi uložil povinnosť, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na súd žalobu o uvedenie nehnuteľností do predošlého stavu, prípadne o náhradu škody na týchto nehnuteľnostiach. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z LV č. 2895 vyplýva, že pozemky majú charakter spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. a sú vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov združených vo forme pozemkového spoločenstva. Z rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 187-464/2018 zo dňa 22.02.2018 vyplýva, že žalovanému boli povolené trhacie práce veľkého rozsahu pri vykonávaní platnej banskej činnosti, dobývaní ložiska vyhradeného nerastu stavebného kameňa dolomitu v DP Hradište, na pozemku registra C s parcelným č. 3084, v k.ú. Hradište, okres Partizánske, kraj Trenčiansky. Z odôvodnenia súd zistil, že obvodný banský úrad sa zaoberal aj vznesenými námietkami žalobcu, ku ktorým uviedol, že v DP Hradište lom Dedová je tohto času povolená platná banská činnosť na pozemku registra C parc. č. 3084. Na ostatných pozemkoch v DP Hradište bola banská činnosť vykonávaná cca pred 25 rokmi a potom táto časť lomu už bola mimo aktívnej banskej činnosti (dobývania ložiska). Ide o nehnuteľnosti, pozemky registra C parc. č. 3069 a 3070, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb združených v pozemkovom spoločenstve UPS Hradište. Táto časť lomu bola v minulosti ťažená spôsobom, ktorý je v rozpore s bansko - technickými a bezpečnostnými zásadami dobývania. Sklon stien má miestami charakter skalných previsov, výška
lomovej steny sa pohybuje v rozmedzí 22 až 46 m, čo je v rozpore s § 35 písm. 6) vyhlášky SBÚ č. 29/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu (ďalej len "vyhláška č. 29/1989 Zb."). Nebezpečný stav v lome, ktorý vznikol neodborným vedením banskej činnosti je znásobený aj danou geologickou stavbou. Terajšou činnosťou, okrem iného sa má docieliť, aby stav v lome zodpovedal požiadavkám z hľadiska zabezpečenia a ochrany zdravia zamestnancov pri práci a bezpečnosti prevádzky a do budúcna aj osôb, ktoré by sa mohli na území predmetných pozemkov nachádzať. Obvodný banský úrad v Prievidzi preto v tejto súvislosti vydal rozhodnutie č. 507-1997-1/2017 zo dňa 23.8.2017 o vykonaní nariadených opatrení na odstránenie nebezpečného stavu v lome Dedová. Pri navrhovanom riešení, ktoré je možno považovať za optimálne, je realizácia odstránenia nebezpečného stavu bez postupu koruny lomu na pozemky parc. č. 3069 a 3070 nemožná a treba ju chápať ako istý druh ťarchy na uvedených pozemkoch. Tento zásah do časti pozemkov parc. č. 3069 a 3070 je preto potrebné ponímať ako dočasnú technickú nutnosť z dôvodu, aby sa dosiahol stav plnenia zákonnej povinnosti, ktorým je zabezpečenie všeobecne chráneného záujmu (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky). Tento všeobecne chránený záujem v danom prípade prevažuje nad osobným vlastníckym záujmom spoluvlastníkov pozemkov združených v pozemkovom spoločenstve UPS Hradište, ktorého plnosť uplatnenia je najviac obmedzené z titulu inštitútu určeného dobývacieho priestoru v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v platnom znení. Nemôže ísť o výkon činnosti, ktorá prioritne sleduje získanie nerastu z predmetných pozemkov. Na záver je potrebné ešte zdôrazniť, že nerast (stavebný kameň) nachádzajúci sa na pozemkoch, ktoré obhospodaruje pozemkové spoločenstvo a ktoré sa nachádzajú na území dobývacieho priestoru je vo vlastníctve Slovenskej republiky, nakoľko najmä v prípade pozemkových spoločenstiev prevláda mylný názor, že nerast je ich vlastníctvom. Okrem iného, pracovníci orgánov a organizácií sú oprávnení vstupovať na cudzie nehnuteľnosti a vykonávať výkon oprávnení v súlade s § 15 zákona č. 51/1988 Zb. v platnom znení. Z katastrálnej mapy, ortofotomapy lomu a leteckej snímky súd zistil, že s pozemkom - parcela registra "C" KN č. 3084 susedí pozemok - parcela registra "C" KN č. 3069 a parcela registra "C" KN č. 3070.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. d/, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb a uviedol, že z predložených listinných dôkazov mal dostatočne osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Je nesporné, že pozemok - parcela registra C s parcelným č. 3084, na ktorom boli žalovanému Obvodným banským úradom v Prievidzi povolené trhacie práce veľkého rozsahu pri vykonávaní platnej banskej činnosti, dobývaní ložiska vyhradeného nerastu stavebného kameňa dolomitu, susedí s pozemkami podielových spoluvlastníkov združených v pozemkovom spoločenstve. Keďže ide o susediace pozemky, je nepochybné, že tieto sú dotknuté banskou činnosťou vykonávanou na parcele registra C s parcelným č. 3084, a to v medziach oprávnení zakotvených v § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 51/1998 Zb. Uvedené nespochybnil ani sám žalobca. Podľa žalobcu však pod tieto oprávnenia nemožnosť subsumovať úplné vyťaženie pozemkov, prípadne úplné rozšírenie plného výkonu banskej činnosti aj na susedné pozemky, k čomu postupne dochádza. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu vlastníckym právam podielových spoluvlastníkov k pozemkom. Z predložených listinných dôkazov, ortofotomapy, resp. leteckej snímky sa možno len domnievať, že naznačená biela plocha znamená postup výkonu banskej činnosti aj na pozemky. Môže ísť iba o označenie plochy lomu. Súd prvej inštancie však mal za to, že žalobcom opísané skutkové okolnosti spolu s predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Ak by bolo potrebné čakať až na tieto zásahy do vlastníckych práv podielových spoluvlastníkov mimo zákonných oprávnení, čakalo by sa v podstatne na to, dokedy dôjde k vzniku škody a takáto forma ochrany by potom bola nielen neefektívna, ale aj oneskorená a iluzórna. Ak žalovaný pri výkone banskej činnosti na parcele registra C s parcelným č. 3084 nikdy nemal zámer zasahovať do pozemkov inak ako v medziach zákonných oprávnení, zákaz uložený neodkladným opatrením je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Naopak, ak žalovaný mal tento úmysel, je daná hrozba ujmy na právach žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia tak žalovanému objektívne nemôže vzniknúť nijaká výrazná ujma, a teda uložené obmedzenie sa súdu nejaví ako neprimerané výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. Z odôvodnenia rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 187-464/2018 zo dňa 22.02.2018 je síce zrejmé, že za účelom vykonávaní nariadených opatrení na odstránenie nebezpečného stavu v lome Dedová (rozhodnutie č. 507-1997-1/2017 zo dňa 23.08.2017 súd k dispozícii nemal - pozn. súdu) sa zrejme počítalo aj zo zásahom do koruny lomu na pozemkoch, avšak z osvedčených skutočností
sa javí, že žalovaný už prekročil túto nevyhnutnú mieru zásahu, resp. že pri výkone banskej činnosti vykonávanej na parcele registra C s parcelným č. 3084 prekročil oprávnenia zakotvené v § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 51/1998 Zb. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie a uložil ním žalovanému povinnosť, aby sa zdržal zásahov do vlastníckeho práva k pozemkom vo forme výkonu banskej činnosti nad rámec výkonu oprávnení podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 51/1988 Zb. Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, vo výroku II. uznesenia zároveň žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Ak v určenej lehote žalobu na súd nepodá, neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním napadol žalovaný a deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP. Podľa jeho názoru neboli splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebola preukázaná bezodkladná potreba úpravy pomerov strán. Poukázal na záver súdu, že z predložených listinných dôkazov sa možno len domnievať, že naznačená biela plocha znamená postup výkonu banskej činnosti aj na pozemky stým, že môže ísť len o označenie plochy lomu. Súd prvej inštancie tak nemal vôbec preukázané, či na pozemkoch dochádza k činnostiam nad rámec zákonných oprávnení alebo nie. Nariadenie neodkladného opatrenia potom súd odôvodnil akúsi obavou, ktorá má vzniknúť v budúcnosti (v súčasnosti túto obavu nemal za preukázanú), kedy reálne k neoprávnenému zásahu dôjde. Zdôraznil, že výkonom banskej činnosti nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu nad rámec zákonných oprávnení. Na pozemkoch žalovaný nevykonáva bežnú banskú činnosť, ale len nevyhnutné opatrenia na likvidáciu nebezpečných stavov lomovej steny, ktoré ohrozujú bezpečnosť a ochranu zdravia. V tomto smere poukázal na § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1,2, § 10 ods. 1 zákona č. 51/ 1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Samotné práce na odstránenie lokálnych previsov lomovej steny žalovaný nezačal vykonávať svojvoľne, ale na základe rozhodnutia o nariadení opatrenia na zaistenie prác na odstránenie previsov na lomových stenách časti lomu Dedová v k.ú.Hradište, dobývacom priestore Hradište č. 507-1997- 1/2017 zo dňa 23.08.2017, vydaného OBÚ Prievidza. Odstránenie nebezpečných previsov sa vzhľadom na stav bývalej banskej činnosti nedá vykonať inak, len prácami používanými pri banskej činnosti. V dobývacom priestore sa v minulosti vykonávala banská činnosť, ktorou sa na pozemkoch vytvorili skalné previsy, výška lomových stien bola v rozmedzí 22 - 46 metrov, čo bolo v rozpore s § 35 ods. 6 vyhlášky č.29/1989 Zb. Plnením uznesenia nebude, s poukázaním na časovú platnosť, splnené rozhodnutie č.507-1997- 1/2017, a bude pretrvávať nebezpečný stav, teda bude ohrozený život, zdravie a chránený všeobecný záujem nielen pracovníkov žalovaného. Záverom spochybnil oprávnenie právneho zástupcu žalobcu na zastupovanie v konaní, pretože mu je známe, že žalobca sa uzniesol na rozhodnutí, že vo všetkých veciach týkajúcich sa lomu budú rozhodovať všetci členovia spoločenstva, teda nielen osoby, ktoré podpísali plnomocenstvo právnemu zástupcovi. Pre úplnosť namietal, že rozhodnutie je zmätočné, pretože nie je s určitosťou zrejmé, ktoré jeho úkony sú nad rámec výkonu oprávnení podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 51/1988 Zb. a uznesenie nerieši ani povinnosti, uložené mu v rozhodnutí o nariadení opatrenia zo dňa 23.08.2017. Pozemky nepoužíva na banskú činnosť, nedochádza k žiadnemu nezákonnému zásahu do práv žalobcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. V prílohe pripojil rozhodnutie OBÚ Prievidza č. 507-1997-1/2017 zo dňa 23.08.2017 a rozhodnutie OBÚ v Prievidzi č. 187 -464/2018 zo dňa 22.02.2018.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že žalovaný nešpecifikoval uplatnený odvolací dôvod - absencia procesných podmienok, pričom všetky procesné podmienky pre konanie boli splnené. Taktiež existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žalovaný nešpecifikoval. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia, zdôraznil, že pri neodkladných opatrenia sa nevykonáva riadne dokazovanie, uplatňuje sa nižší štandard tvorby skutkových zistení v súlade s princípom osvedčovania, podľa ktorého súd zisťuje iba tie najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Stačí, keď sa rozhodujúce skutočností so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.nz. 6MCdo/5/2012). Žalovaný nevykonáva len nevyhnutné opatrenia na likvidáciu nebezpečných stavov lomovej steny. V druhej polovici roku 2017 žalovaný vyťažil svoj pozemok, videl, že ťažba by mohla pokračovať na pozemkoch urbáru, ktorý však súhlas na ťažbu neudelil. Žalovaný nehodlá rešpektovať toto stanovisko, vstúpil na pozemky urbáru a pod zámienkou úpravy lomovej steny začal ťažiť urbárske pozemky. Zabezpečenia lomovej steny je jednorazové opatrenie, ktoré mal žalovaný vykonať na základe § 15
ods. 1 a 2 zákona č. 51 /1988 Zb.. Žalovaný však od augusta 2017 systematický postupuje ďalej. Rozhodnutie OBÚ Prievidza č. 507-1997-1/2017 zo dňa 23.08.2017 nebolo žalobcovi doručené, pričom jeho platnosť bola obmedzená do 30.11.2017. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až dňa 18.07.2018. Pokiaľ ide o oprávnenie zástupcu žalobcu na podanie návrhu, valné zhromaždenie si vyhradilo právo rozhodovať o prenájme lomu, nie o všetkých veciach týkajúcich sa lomu, ako nepravdivo uvádza žalovaný. Podpísaný štatutári žalobcu sú oprávnení robiť právne úkony v mene žalobcu, teda aj udeliť plnomocenstvo advokátovi. Zdôraznil, že žalovaný nekoná na pozemkoch žalobcu ako ten, ktorému by štát zveril oprávnenie na nerastné bohatstvo na nich sa nachádzajúce. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru , že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:
8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, ž neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP).
13. Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. V zmysle vyššie citovaného ust. § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho ( vo výnimočných prípadoch i trvalého) riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. To však neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje potreba naliehavej a neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami.
18. V súdenej veci odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca v konaní osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami ( členovia urbárskeho pozemkového spoločenstva /žalobcu/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré priamo susedia s pozemkami, na ktorých žalovaný na základe povolenia banského úradu vykonáva banskú činnosť podľa zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti), avšak v konaní neosvedčil naliehavú potrebu úpravy vzťahov medzi stranami v zmysle § 325 ods. 1 CSP a v tomto smere je dôvodná odvolacia námietka žalovaného. Z dôkazov, produkovaných v konaní žalobcom, nevyplýva, že by žalovaný vykonával odstrely, resp. ťažbu dolomitu i na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkmi sú členovia žalobcu ako pozemkového spoločenstva, tak ako to tvrdí žalobca. Ako konštatoval i súd prvej inštancie, z ortofotomapy, resp. leteckých snímkov nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, či biela plocha znamená postup banských prác zo strany žalovaného alebo ide o označenie plochy lomu. Naopak, z dôkazov, produkovaných žalovaným, je zrejmé, že na základe rozhodnutia o nariadení opatrení na zaistenie prác na odstránenie previsov na lomových stenách lomu vydaného Obvodným banským úradom v Prievidzi, dňa 23.08.2017 č. 507-1997-1/2017, tento vykonával v súvislosti s dotknutými pozemkami nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia osôb podľa § 6 ods. 1,2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti. I keď bolo rozhodnutie časovo obmedzené (do 30.11.2017), zákonná povinnosť žalovaného včas vykonať potrebné preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať nebezpečné stavy, ktoré by mohli ohroziť prevádzku organizácie alebo celospoločenský záujem, najmä bezpečnosť života a zdravie ľudí s tým, že v rámci havarijnej prevencie je povinný urobiť opatrenia najmä na predchádzanie vzniku požiarov a výbuchov, prievalov vôd a bahnín, prietrží hornín, uhlia a plynov, ako aj vzniku banských otrasov a erupcií, vyplývajúca z § 6 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, trvá. Je pritom výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia, na základe ktorých sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia ( v tomto prípade tvrdenie, že žalovaný na jeho pozemkoch vykonáva odstrely, resp. ťažbu nerastu), podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takého návrhu. Skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, možno osvedčiť rozmanitým spôsobom a všetkými dôkaznými prostriedkami podľa § 187 CSP, čo však žalobca v rozhodovanej veci neučinil. Za takejto procesnej situácie bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie minimálne predčasné.
19. Ďalej odvolací súd zistil, že neodkladné opatrenie v znení, v akom bolo navrhnuté i vydané, nerešpektuje zásadu primeranosti. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu uložil žalovanému vo vzťahu k vymedzeným pozemkom zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva k týmto pozemkom vo forme výkonu banskej činnosti nad rámec výkonu oprávnení podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti.
20. Neodkladným opatrením nemožno zasiahnuť do zákonom chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje, neprimeranou mierou. Nenakladanie s vecami a právami, zákaz disponovania ním je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj iných ústavou zaručených práv. Napr. podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR má každý právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariadení neodkladného opatrenia, a preto pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nutné skúmať, či uložením povinnosti nenakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do práv druhej strany nad nevyhnutnú mieru. Z toho vychádza aj požiadavka zákonných limitov obmedzení založených neodkladným opatrením v tom zmysle, že nenakladanie s vecami, právami, či zdržanie sa určitej činnosti treba v návrhu i v samotnom súdnom rozhodnutí náležite konkretizovať.
21. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie naradením neodkladného opatrenia v uvedenom znení nesporne zasiahol nad rámec primeranosti, keď jednak nešpecifikoval konkrétne zásahy, ktorých sa má žalovaný vo vzťahu k vlastníckym práva žalobcu (resp. jeho členov) zdržať (najmä za situácie, keď ani nemal za osvedčené, že k nejakým zásahom zo strany žalovaného skutočne dochádza, resp. že priamo hrozia) a jednak nezohľadnil ďalšie zákonné oprávnenia žalovaného na prípadné obmedzenie vlastníckych práv tretích osôb (nielen žalobcu), vyplývajúce zo špeciálnych právnych predpisov, napríklad v súvislosti s citovaným § 6 ods. 1,2 zákona o banskej činnosti, i z Občianskeho zákonníka, napríklad v súvislosti so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa § 415, § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podobne. Bolo pritom povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáha, aby žalovaný upustil od ním tvrdených protiprávnych zásahov, tieto náležite špecifikovať tak, aby neodkladné
opatrenie smerovalo len voči týmto zásahom. Neodkladné opatrenie v nariadenom znení je naviac nevykonateľné, vzhľadom na nedostatok špecifikácie zásahov do vlastníckeho práva, ktorých sa má v jeho zmysle žalovaný zdržať.
22. Na základe všetkých popísaných skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Z dôvodu hospodárnosti sa potom odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného.
23. Odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalovanému.
24. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).