Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-78-2020.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Subarea
7C/78/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: Z.. O. I., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/XX, K., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Michalom Juhásom, Mojmírova 12, Košice, proti žalovaným: 1. ETP Management budov, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 35 970 707, žalovaný v 1. rade zastúpený advokátom JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, Záhradnícka 30, Bratislava, 2. AUSTRALIS, s.r.o., so sídlom Koceľova 17, Bratislava, IČO: 35 790 547, 3. F.. Y. A., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXXX/ X, G., X. Y. H., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XXXX/X, G., 5. TRI K - S, spol. s.r.o., so sídlom Dulovo nám. 13, Bratislava, IČO: 31 356 788, o vypratanie nebytových priestorov a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2020 sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať nebytový priestor č. 905 na 1. poschodí vo vchode: O. J.. XX, budovy súpisné číslo XXX vedený Okresným úradom Bratislava II katastrálnym odborom na LV č. XXXX v katastrálnom území J..
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nebytového priestoru č. XXX na O. J.. XX, N.. Č.. XXX, na parcele č. XXXX/X, uvedeného na LV č. XXXX, k. ú. J.. Žalovaný v 1. rade vykonáva správu bytových a nebytových priestorov na O. J.. Č.. XX, XX, XX. Žalovaní v 2. až 5. rade sú vlastníkmi nebytových priestorov na O. J.. Č.. XX, XX, XX. Dňa 27.11.1997 žalobkyňa uzavrela s Hlavným mestom SR Bratislava ako predávajúcim Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XXXXXXXXXX. Žalobkyni ako vlastníčke nebytového priestoru sa nepodarilo zistiť, kde v bytovom dome sa nachádza nebytový priestor a preto sa obrátila na žalovaného v 1. rade ako správcu bytového domu, ktorého požiadala o poskytnutie informácie týkajúcej sa bytového domu. Žalovaný v 1. rade dňa 07.07.2020 v odpovedi uviedol, že nebytový priestor nie je evidovaný v evidencii priestorov bytového domu a plán dispozičného členenia bytového domu nemá k dispozícii. Žalobkyňa uviedla, že nedokáže fakticky určiť umiestnenie nebytového priestoru, ktorého je vlastníčkou, pričom nemôže uplatňovať oprávnenia, ktoré jej patria ako vlastníčke napriek tomu, že je legálnym vlastníkom na základe listu vlastníctva.
3. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2022 žalobkyňa doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému v 1. rade odovzdať žalobkyni kľúče od spoločných zariadení a spoločných častí bytového domu na O. J.. XX, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku s parcelným č. XXXX/X evidovanom na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. J. spolu s kľúčom resp. čipom od vchodu do tohto bytového domu. Návrh doplnila podaním doručeným súdu dňa 10.02.2022.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila, tým že nadobudla nebytový priestor na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 27.11.1997 a je ako vlastníčka nebytového priestoru riadne zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Napriek tomu však nie je možné určiť faktickú polohu nebytového priestoru v bytovom dome. V januári tohto roka chcela
žalobkyňa vstúpiť do bytového domu, konkrétne si prehliadnuť spoločné zariadenia a spoločné časti bytového domu. Žalobkyňa kontaktovala žalovaného v 1. rade s požiadavkou o umožnenie vstupu do bytového domu a sprístupnenie spoločných zariadení a spoločných častí bytového domu. Deň pred plánovaným vstupom do Bytového domu, v čase, keď právny zástupca žalobkyne už vycestoval do Bratislavy, žalovaný v 1. rade zaslal e-mailom odpoveď, v ktorej uviedol, že nakoľko v bytovom dome neevidujú nebytový priestor vo vlastníctve žalobkyne, nie je dôvod na vstup do bytového domu. Keďže žalobkyni nie je zo strany žalovaného v 1. rade ako správcu umožnený vstup do bytového domu, žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom získania kľúčov od spoločných zariadení a spoločných častí v bytovom dome. Žalobkyňa uviedla, že z doteraz predložených dôkazov v konaní o vypratanie nebytových priestorov vyplýva, že nebytový priestor musí byť fakticky v bytovom dome umiestnený, pretože inak by nedošlo k jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu odmieta umožniť vstup žalobkyne do bytového domu, napriek tomu, že je vlastníčkou nebytového priestoru na jeho prízemí, čím dochádza k porušovaniu vlastníckych práv žalobkyne, ktoré jej priznáva právny poriadok. Na základe uvedeného tak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery a zamedziť pokračovaniu porušovania práv žalobkyne. Žalovaný v 1. rade ako správca nie je oprávnený rozhodovať o tom, či umožní alebo neumožní vstúpiť do bytovému domu a jeho spoločných častí a spoločných zariadení žalobkyni, ktorá je riadnym vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vydaním kľúčov resp. čipu od spoločných priestorov a častí bytového domu nebude žiadnym spôsobom obmedzené právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a nehrozí tak žiadna ujma na ich právach.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila: čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. J., Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.1997 a emailovú komunikáciu so žalovaným v 1. rade.
6. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okres: G. F., Q.: G. - V., H.. Ú.. J., a to nebytového priestoru č. XXX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXXX/X spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku. Ako titul nadobudnutia je uvedený I..K. X - H. I. -XXXXX/XX to dňa 26.06.1998.
7. Žalobkyňa ako kupujúca a Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci uzatvorili dňa 27.11.1997 Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nebytového priestoru na X. nadzemnom podlaží obytného domu na O. J.. Č.. XX, N.. Č.. XXX, o výmere 89 m2, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, H.. Ú.. J., vedeného na LV č. XXXX.
8. Žalovaný v 1. rade e-mailom zo dňa 19.01.2022 oznámil žalobkyni, že v bytovom dome O. J.. XX neeviduje v skutočnosti žiadny nebytový priestor v jej vlastníctve a z toho dôvodu nevidí dôvod na vstup do nebytového priestoru.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
19. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
20. Jedným z najdôležitejších atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu, je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
21. Súd má za to, že žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a nepreukázala naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Žalobkyňa sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť odovzdať žalobkyni kľúče od spoločných zariadení a spoločných častí bytového domu na O. J.. XX, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku s parcelným č. XXXX/ X evidovanom na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. J. spolu s kľúčom resp. čipom od vchodu do tohto bytového domu. Uvedené žalobkyňa odvodzovala od skutočnosti, že na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.1997 sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okres: G. F., Q.: G. - V., k. ú. J., a to nebytového priestoru č. XXX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXXX/X spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku. Vzhľadom k tomu, že kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona) má súd z LV č. XXXX pre k. ú. J. za osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného nebytového priestoru č. XXX na O. J.. XX odo dňa 26.06.1998, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak zároveň má súd za osvedčené, že žalobkyňa dlhodobo neužíva predmetný nebytový priestor, keďže nie je možné určiť jeho faktickú polohu (uvedené tvrdila samotná žalobkyňa). Naviac zo skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a v samotnej žalobe sa javí, že uvedený stav (nemožnosť užívania predmetného nebytového priestoru vzhľadom na nemožnosť jeho faktického určenia) pretrváva min. od roku 1998, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, a teda nie je naplnený inštitút naliehavosti neodkladného opatrenia. Žalobkyňa súdu nijako nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko sa vo svojom návrhu obmedzila len na konštatovanie, že žalovaný v 1. rade jej odmieta umožniť vstup do bytového domu, čím dochádza k porušovaniu jej vlastníckych práv. Žalobkyňa neosvedčila (keďže to ani netvrdila), že by sa skutkový stav, v období bezprostredne prechádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nejakým spôsobom zásadne zmenil (napr. výmena zámkov na spoločných častiach domu....). Súd napokon poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadny neodkladný dôvod, pre ktorý sa domáhala vstupu do spoločných častí bytového domu. V okolnostiach daného prípadu má súd za to, že samotný fakt, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného nebytového priestoru (pokiaľ tento stav trvá viac ako 20 rokov) nestačí na preukázanie naliehavej potreby pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neuviedla žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval jej neodkladnú potrebu prehliadky spoločných častí a zariadení domu, keď samotný nebytový priestor dlhodobo neužíva.
22. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov ani skutočnosť, že by bol ohrozený výkon rozhodnutia v prípade úspechu žalobkyne vo veci samej, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).