Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoP-66-2018.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/66/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Anderlovej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O., Y. XXXXX/XXX-XX, zastúpeného JUDr. U. S., advokátkou so sídlom V. O., I. XXX/X, a manželky navrhovateľa Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O., Y. XXXX/XXX-XX, zastúpenej X.. P. S., advokátkou so sídlom V. O., G., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. augusta 2018 č. k. 14P/39/2018-24, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov k Q. Z., nar. XX.XX.XXXX. Súd rozviedol manželstvo manžela E. Z., nar. XX.XX.XXXX a manželky Q. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V. O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Považská Bystrica vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Súd priznal manželovi voči manželke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania vo výške 278,55 eur je manželka povinná zaplatiť JUDr. U. S., advokátke so sídlom I. XXX/X, XXX XX V. O. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ - manžel sa podaným návrhom domáhal rozvodu jeho manželstva s manželkou Q. Z., nar. XX.XX.XXXX. Súd považoval za nesporné, že manželka si našla iného muža, pričom táto jej známosť s týmto mužom je intímneho charakteru a že manželia mali spoločný účet, z ktorého hradili všetky svoje potreby. V súčasnosti si manželka otvorila svoj vlastný účet, z ktorého manželovi prispieva iba na hypotekárny úver a na úhrady spojené s užívaním bytu. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Uviedol, že pokiaľ sa manžel návrhom pôvodne domáhal aj toho, aby mu súd zveril do osobnej starostlivosti syna Q. a aby matke určil výživné na syna, Q. je t.č. už plnoletý. Otec vzhľadom na túto skutočnosť zobral návrh v tejto časti späť a súd preto konanie v časti úpravy práv a povinností k Q. Z. zastavil. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 zákona o rodine). Medzi účastníkmi bolo nesporné, že manželka si už za trvania manželstva našla priateľa, pričom toto ich priateľstvo nie je iba platonické, ale má intímny charakter. Toto aktívne konanie manželky pritom vedie nielen k tomu, že manželia spolu prestali intímne žiť (a teda manželstvo prestalo plniť tzv. biologickú funkciu), ale vedie aj k tomu, že manželstvo prestalo plniť aj tzv. sociálnu funkciu - vzhľadom na neveru manželky je totiž logické, že zo vzťahu manželov vymizla snaha vytvárať harmonické životné spoločenstvo a nahradili ho hádky manželov striedané s absenciou vzájomnej komunikácie. Manželia v súčasnosti už ani nevychovávajú deti (ich spoločné deti sú už totiž dospelé). Pretože manželstvo účastníkov už neplní ani sociálnu, ani biologickú a ani výchovnú funkciu, súd takéto manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie uviedol, že ak by manželka preukázala svoje tvrdenia, že manžel sa jej odcudzil už dávnejšie, nakoľko si ju nevšímal a trávil 5 hodín denne pred počítačom, nebolo by spravodlivé priznať manželovi náhradu trov konania. Tou okolnosťou, pre ktorú je spravodlivé manželovi priznať náhradu trov konania je však reakcia manželky na to, že manžel si ju údajne nevšímal a že údajne trávil neprimerané množstvo času pri počítači (i keď zavinenie manžela na tom, že došlo k odcudzeniu manželov, spochybňuje konštatovanie manželky, že „jednoducho sa to stalo“). Touto reakciu bolo totiž to, že manželka už počas manželstva začala udržiavať mimomanželský pomer intímneho charakteru s iným mužom. Takéto konanie manželky je však v zásadnom rozpore s tým, ako by sa manželia nielen podľa Zákona o rodine, ale aj podľa stále všeobecne akceptovaných pravidiel morálky mali k sebe správať, ale najmä bolo spôsobilé na strane manžela vyvolať také emócie (smútok, hnev), ktoré ho primäli k rozhodnutiu, že podá návrh na rozvod a ktoré zásadným spôsobom obmedzili možnosť, aby manželia podnikli kroky smerujúce k odstráneniu menej závažných problémov v ich vzťahu (t.j. problémov menej závažných než nevera). Podanie návrhu na rozvod teda de facto zavinila svojím konaním manželka, a preto je podľa názoru súdu spravodlivé, aby manželovi podľa § 55 CMP nahradila výdavky, ktoré tento vynaložil v rámci reakcie na neveru manželky - t.j. sumu 66 eur, ktorú manžel zaplatil titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 212,55 eur (70,85 eur za prevzatie zastúpenia + 70,85 eur za spísanie návrhu + 70,85 eur za účasť na pojednávaní).
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa. Uviedla, že s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania nemôže súhlasiť, keďže skutočnosť, že si našla partnera nepoprela, no dôvodila tým, že si nenašla partnera z nejakého rozmaru, ale z dôvodu, že manžel sa jej ako manželke nevenoval, pričom akýkoľvek vzájomný cit medzi nimi vyprchal a akékoľvek jej požiadavky a nezhody manžel rozširoval po sociálnych sieťach, vysmieval sa jej, ponižoval ju s tým, že málo zarába a že on všetko vybudoval a podobne. Napriek tomu, že si našla partnera, starostlivosť o domácnosť pravidelne vykonávala a vykonáva, riadne doposiaľ sa stará o deti, o byt, tento upratuje, navarí, čo doposiaľ konzumuje i manžel, operie všetkým. Zastáva názor, že pri rozvode nie je chyba len na strane jedného z manželov, preto súd v tejto časti nesprávne rozhodol pokiaľ ju zaviazal nahradiť trovy manželovi v rozsahu 100 %, zvlášť, keď tieto požadoval vo výške 50 %. Doplnila, že jej príjem je o 50 % nižší ako manželov, i napriek tomu mu doposiaľ posiela 300,- eur na pôžičky a peniaze posiela aj synovi, do domácnosti nakupuje stravu, čistiace prostriedky, prachy na pranie a ostáva jej z príjmu len 120,- eur. Manžel jej zakazuje používať osobné auto, toto používa výlučne sám, čím sa jej zvyšujú náklady na dopravu. I z týchto dôvodov považuje uvedený výrok za nespravodlivý a nezákonný a preto žiada odvolací súd, aby jej odvolaniu vyhovel.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď z dôvodu správania sa manželky navrhovateľa, táto bola zaviazaná k náhrade trov konania. Navrhovateľ okrem iného platil všetky náklady v súvislosti s domácnosťou, riadne sa staral o deti, pričom poznal len prácu a rodinu, čo nakoniec jeho manželke vadilo a tá si našla novú známosť. Mal za to, že súd len využil právo, ktoré mu CMP v § 55 dáva a pri odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na povinnosti, ktoré z manželského vzťahu vyplynuli pre manželku, ktorá sa dopúšťala manželskej nevery a svojvoľne prestala mať záujem o rodinu. Nesúhlasí s názorom vysloveným v odôvodnení odvolania, že príčinou toho, že si manželka našla iného partnera bolo to, že sa jej navrhovateľ nevenoval, pretože vyprchal vzájomný cit, resp. že by ju ponižoval, že málo zarába, keďže toto ani v rozvodovom konaní nebolo preukázané a ide o výmysly, ktorými sa snaží právna zástupkyňa manželky navrhovateľa ospravedlniť jej svojvoľné a ľahkovážne konanie. Taktiež nie sú pravdivé ani ďalšie skutočnosti, že požadovali trovy len vo výške 50 %, keďže si uplatnili trovy v plnej výške a alternatívne uvádzali, že v krajnom prípade by mali byť aspoň vo výške 50 %. Na platbu úveru poslala navrhovateľovi len 200,- eur a nie 300,- eur ako uvádza. Navrhovateľ je presvedčený, že manželka má prostriedky na úhradu jeho trov, keďže táto si, ako sa vyjadril, užíva, chodí po dovolenkách, wellnesoch a podobne. Z uvedeného dôvodu žiada, aby bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené.
4. Manželka navrhovateľa v písomnej replike k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že nie je pravdou, že by bolo manželstvo usporiadané. Dochádzalo medzi manželmi k nezhodám, pričom nikdy ich pred deťmi neriešila, na rozdiel od manžela, ktorý vždy deti do všetkého zaťahoval, nikdy deťom nepovedal pravdu, vždy len tú, ktorá jemu vyhovovala. Nepovedal im, ako ju špehoval, fotil, neustále upodozrieval z neexitujúcej nevery, nepochválil sa synom z jeho niekoľkoročnej komunikácie s rôznymi ženami cez sociálne siete, až napokon jeho správanie nedokázala tolerovať, začala si vážiť seba samú, vždy sa venovala deťom a ich potrebám a úplne s manželom stratili k sebe vzťah. Súhlasila s rozvodom, dokázala žiť vedľa manžela len do doby, kedy syn doštuduje. Uviedla, že to, že ju doposiaľ bývalý muž sleduje, fotí, je len dôkaz jeho majetníckemu sklonu k nej, s rozvodom sa nedokázal doposiaľ vyrovnať, porušuje listové tajomstvo , účelovo si upravuje poštu, ktorá je určená jej, listové tajomstvo mu nič nehovorí. Zastáva názor, že je spravodlivé, aby si každý svoje trovy znášal sám, keďže jej príjem je 3 x menší ako príjem bývalého manžela, a že ide na spoločenské podujatie, kde je pozvaná, nie je dôkaz jej nadštandardného života, ale slušnosti pozvanie neodmietnuť.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového konania (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej časti o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov konania. V ostatných výrokoch, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov k Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a ktorým rozviedol manželstvo manžela E. Z., nar. XX.XX.XXXX a manželky Q. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 55 CPM, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
10. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje § 257, v Civilnom mimosporovom poriadku je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.
11. V predmetnom konaní o rozvod manželstva pri posudzovaní príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželka navrhovateľa si už za trvania manželstva našla priateľa, pričom toto ich priateľstvo nie je iba platonické, ale má intímny charakter. Ako zistil súd prvej inštancie táto skutočnosť viedla k rozvratu vzťahov a k tomu, že manželstvo prestalo plniť svoju funkciu. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je výrok o náhrade trov konania a nie samotné dôvody rozvodu manželstva, odvolací súd pre posudzovanie nároku na náhradu trov konania musí vychádzať z dôvodov a príčin rozvratu manželstva tak ako boli zistené súdom prvej inštancie.
12. Základnú podmienku pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku , t. j. skutočnosť, že si strany uplatnili nárok na náhradu trov konania, keďže o nároku na náhrade trov konania je možné v zmysle § 57 CMP rozhodnúť len na návrh, považuje odvolací súd za splnenú. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania na pojednávaní konanom dňa 15.08.2018. Zároveň je potrebné doplniť, že podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať slovné spojenie „aspoň 50 % trov“ inak než tak, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
13. Pre posúdenie výnimky zo zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a teda uplatnenie tzv. materiálneho korektívu spravodlivého požadovania náhrady trov konania, aj odvolací súd dospel k záveru, že je namieste aplikovať ustanovenie § 55 CPM, a teda priznať nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi, keď k uvedenému dospel na základe výsledkov konania o rozvod manželstva, z ktorých je zrejmé, že hlavným dôvodom rozvodu manželstva bol mimomanželský pomer manželky navrhovateľa, a teda správanie manželky navrhovateľa. Taktiež je zrejmé, že manželka navrhovateľa manželskú vernosť porušila v čase, keď manželstvo účastníkov konania riadne fungovalo a bolo usporiadané. Konanie manželky navrhovateľa teda bolo v rozpore s tým, ako by sa manželia podľa zákona o rodine, ale aj podľa pravidiel morálky mali k sebe správať, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi, správne a odvolací súd sa sním stotožňuje.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).