Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-70-2018.pdf
PDF · 111.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: SETA Tehelne, a. s., so sídlom Bytčická 89, 010 99 Žilina, IČO: 36 002 291, právne zastúpená JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovaným: I. N. Ť., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Ž., Š. I. L., II. T. C., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Ž., Š. I. L., o zaplatenie 947,54 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní I. a II. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 947,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie sumy 72,79 eur zamieta.
Žalobcovi proti žalovaným I. a II. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.06.2018 sa žalobca proti žalovaným I. a II. domáhal vydania platobného rozkazu podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“), ktorým by žalovaným I. a II. bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 947,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur od 16.06.2016 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 72,79 eur a nahradiť mu trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť aj druhému zo žalovaných. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanými I. a II. vznikol právny vzťah na základe zmluvy o nájme obytnej miestnosti č. XXXXX zo dňa 30.11.2015, v súlade s obsahom ktorej potom ako prenajímateľ účtoval žalovaným I. a II. ako nájomcom cenu dohodnutých plnení. Splatné účtované plnenia podľa zmluvy za obdobie 3/2016, 4/2016, 5/2016 mu žalovaní I. a II. riadne neplatili a s ich plnením sa dostali do omeškania, na základe čoho evidoval voči nim dlh vo výške 1.301,54 eur spolu s príslušenstvom. Práve z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovanými I. a II. ako nájomcami bol nútený jednostranne zmluvný vzťah s nimi ukončiť a od zmluvy o nájme obytnej miestnosti podaním zo dňa 25.05.2016 odstúpil. Písomný prejav vôle žalovaní I. a II. prevzali dňa 31.05.2016, teda v súlade s obsahom Zmluvy týmto dňom zanikol i nájom obytnej miestnosti žalovanými I. a II. V tomto podaní zároveň na splatné plnenia podľa zmluvy započítal nájomcami pri podpísaní zloženú zábezpeku v sume 354,- eur, teda dlh žalovaných I. a II. následne predstavoval sumu 947,54 eur, na ktorého zaplatenie žalovaným I. a II. určil lehotu najneskôr do 15.06.2016. Vzhľadom na omeškanie žalovaných I. a II. so zaplatením peňažného dlhu si účtuje aj úroky z omeškania podľa zákonnej úpravy. V súvislosti s uplatnením pohľadávky mu vznikli náklady spočívajúce v jeho právnom zastúpení pri spísaní výzvy na zaplatenie zo dňa 13.04.2018.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz spis. zn. 34Up/391/2018 zo dňa 04.07.2018, ktorým zaviazal žalovaných I. a II. zaplatiť žalobcovi sumu 947,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur od 16.06.2016 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 72,79 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť aj druhému zo žalovaných a spoločne a nerozdielne mu nahradiť trovy konania v sume 173,58 eur. Keďže sa žalovaným I. a II. nepodaril doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a keďže žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUK zo dňa 28.08.2018 podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.08.2018 navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil podľa ust. § 10 ods. 3 ZoUK vec listom zo dňa 04.09.2018 Okresnému súdu Žilina (ďalej len ako „súd“) ako súdu príslušnému podľa CSP. 4. Žalovaní I. a II. sa k žalobe a jej prílohám, ktoré žalovaným I. a II. boli doručené podľa ust. § 111 ods. 1 CSP, aj napriek výzve súdu zo dňa 12.09.2018 v určenej lehote písomne nevyjadrili. 5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 18.12.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 11.12.2018. 8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 9. Dňa 30.11.2015 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a žalovaní I. a II. ako nájomcovia zmluvu o nájme obytnej miestnosti č. XXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal prenechať žalovaným I. a II. do užívania obytnú miestnosť - bunka č. XX - pozostávajúcu z jednej miestnosti a príslušenstva v celkovej výmere 64,94 m2 a nachádzajúcu sa v Ž.K. na ul. F. v stavbe - výrobná hala po rekonštrukcii určená na ubytovanie, toho času bez súp. č. postavená na pozemkoch parcela V.-Z. Č.. XXXX/XX a parcela V.- Z. Č.. XXXX/XXX, všetko evidované na žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. F.. (čl. II. zmluvy). Účel nájmu bol v zmluve špecifikovaný užívaním predmetu nájmu na účel prechodného bývania žalovaných I. a II. (čl. III. zmluvy) Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 05.12.2015 do 04.12.2016 (čl. IV. zmluvy) Nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 282,- eur mesačne so splatnosťou na základe platobného výmeru, ktorý vystaví a doručí žalobca žalovaným I. a II. na obdobie nájmu. (čl. V bod 5.1 zmluvy) Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že úhrady za plnenie poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu - vykurovanie, elektrina, teplá a studená voda, vodné a stočné, likvidácia odpadov, WIFI sieť internet, prípojka TV, upratovanie spoločných priestorov, budú žalobcom žalovaným I. a II. účtované preddavkovo vo výške 60,- eur (bez DPH; t. j. s 20 % DPH suma 72,- eur), a to spolu s vyúčtovaným nájomným výmerom podľa bodu 5.1. Vyúčtovanie žalovaným I. a II. poskytnutého preddavkového plnenia za úhrady na plnenia spojené s nájmom žalobca vykoná a doručí žalovaným I. a II. do 15 dní od skončenia nájmu. (čl. V bod 5.2 zmluvy) Nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu sú splatné mesačne vždy k 5. dňu toho ktorého mesiaca nájmu. (čl. V bod 5.3 zmluvy) Žalobca mal právo na úpravu nájomného zohľadňujúcu všeobecný vývoj cien nájmu vo väzbe na vývoj inflácie zverejnenej ECB. Návrh dodatku k zmluve, ktorým bude dohodnutá nová výška nájomného, t. j. zmena bodu 5.1 zmluvy mal predložiť žalobca tak, aby mohol byť oboma zmluvnými stranami podpísaný najneskôr jeden deň pred nadobudnutím jeho účinnosti. Obe zmluvné strany sa zaviazali podpísať uvedený dodatok do 10 dní od predloženia. (čl. V. bod 5.4 zmluvy) Žalovaní I. a II. mali povinnosť zložiť v prospech žalobcu kauciu na zabezpečenie jeho nárokov z budúceho nájomného a náhrad za plnenia poskytované s nájmom predmetu nájmu, prípadne akýchkoľvek ďalších finančných nárokov, ktoré vzniknú žalobcovi z nájomného vzťahu podľa zmluvy voči žalovaným I. a II., a to vo výške jednomesačného nájomného dohodnuté zmluvou a preddavkovej platby úhrad za plnenia poskytované spolu s nájmom v sume 345,- eur, pričom kaucia mala byť zúčtovaná pri skončení nájmu, pričom prenajímateľ je vo vzťahu k nej oprávnený uplatniť si všetky nároky, ktorých vznik je zloženou kauciou účelovo zabezpečený. (čl. V. bod 5.5 zmluvy) Podľa ust. čl. IX. bod 9.1 písm. c)
zmluvy nájom mal zaniknúť odstúpením od zmluvy s okamžitou účinnosťou medzi iným aj z dôvodu, ak nájomca neuhradí splatné nájomné a preddavkové úhrady za plnenia poskytované s užívaním obytnej miestnosti do 15 dní po lehote ich splatnosti. Účinky odstúpenia od zmluvy a skončenia nájmu vzniknú dňom doručenia písomného prejavu žalobcu žalovaným I. a II. 10. Listom zo dňa 25.05.2016 žalobca odstúpil od zmluvy o nájme obytnej miestnosti č. XXXXX zo dňa 30.11.2015 s odkazom na ust. čl. IX. bod 9.1 písm. c) zmluvy, a to z dôvodu, že žalovaní I. a II. neplatia riadne a včas nájomné za nájom a úhrady za plnenia s ním spojené, na základe čoho eviduje žalobca voči žalovaným I. a II. po splatnosti viac ako 15 dní pohľadávky: - nájomné za 3, 4, 5/2016 teda ku dňu 25.05.2016 celkom sumu 1.062,- eur a vyúčtovanie za služby vo výške 239,54 eur, spolu sumu 1.301,54 eur. Súčasne došlo zo strany žalobcu k jednostrannému zápočtu jeho pohľadávky na zaplatenie sumy 1.301,54 eur v rozsahu sumy 354,- eur s pohľadávkou žalovaných I. a II. na vrátenie kaucie vo výške 354,- eur, pričom tak žalobca vyzval žalovaných I. a II. na zaplatenie sumy 947,54 eur najneskôr do 15.06.2016. Súčasne žalobca upozornil v tomto liste, že v prípade neuhradenia jeho pohľadávky v určenej lehote, si bez ďalšieho uplatní svoj nárok súdnou cestou. Žalovaní I. a II. tento list prevzali dňa 31.05.2016. 11. Právny zástupca žalobcu JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát listom zo dňa 13.04.2018 vyzval žalovaných I. a II. na zaplatenie žalovanej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur odo dňa 16.06.2016 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, t. j. nákladov na právne služby poskytnuté žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vo výške 145,58 eur s DPH) najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu. Tento list podal právny zástupca žalobcu na poštovú prepravu dňa 13.04.2018. 12. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 13. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 15. Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. 16. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa ust. § 710 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 19. Podľa ust. § 710 ods. 2 OZ v znení zákona č. 261/2001 Zb. účinnom od 01.09.2001, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 20. Podľa ust. § 717 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. 21. Podľa ust. § 717 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté nájomné zmluvy s viacerými nájomcami, je každý z nich samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý mu bol v dohode vymedzený. 22. Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ v znení zákona č. 252/1999 Z. z. účinnom od 11.10.1999, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. 23. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení súdu možno ustáliť, že medzi žalobcom ako prenajímateľom žalovanými I. a II. ako nájomcami bola dňa 30.11.2015 uzavretá zmluva o nájme obytnej miestnosti podľa cit. ust. § 717 ods. 1 OZ, a to na dobu určitú od 05.12.2015 do 04.12.2016. Žalobca si tak v danom prípade proti žalovaným I. a II. uplatňoval nároky na dohodnuté nájomné a preddavkové úhrady za plnenia poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu, resp. nárok na úhradu nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania týchto preddavkových platieb, potom, ako od sumy týchto nárokov odpočítal sumu žalovanými I. a II. zloženej kaucie vo výške 354,- eur. Z povahy zmluvných záväzkov žalovaných I. a II. (vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o nájme) uhrádzať dohodnuté nájomné a preddavkové úhrady za plnenia poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy vyplýva, že v danom prípade išlo o solidárny záväzok žalovaných I. a II. podľa cit. ust. § 511 ods. 1 OZ, keďže nebol určený rozsah užívania predmetu nájmu zvlášť každým žalovaným ako nájomcom a ani nebolo dohodnuté, že každý zo žalovaných ako nájomcov bude uhrádzať uvedené peňažné záväzky v konkrétnom určenom podiele. 25. Pre odôvodnenie rozhodnutia v sporovej veci súd považuje za potrebné uviesť, že nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie je osobitným druhom nájmu, ktorý popri nájme bytu slúži na uspokojovanie trvalých potrieb občana na bývanie [čím sa odlišuje od prechodného ubytovania na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadeniach na to určených (napr. v hoteloch, nocľahárňach, ubytovniach a iných zariadeniach), ktorý sa poskytuje na základe zmluvy o ubytovaní podľa § 754]. OZ upravuje tento nájom v ust. § 717 a § 718. Obmedzuje sa v nich na otázky, ktorými sa tento nájom odlišuje od nájmu bytu. Na rozdiel od nájmu bytu v obytných miestnostiach určených na trvalé bývanie nevzniká spoločný nájom, a to ani medzi manželmi a v prípade povinnosti vysťahovať sa z týchto miestností priznáva zákon nájomcovi iba právo na náhradné ubytovanie, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Na všetky ostatné otázky, t. j. najmä otázky vzniku, zmeny a zániku nájomného vzťahu, treba aplikovať ustanovenia o nájme bytu, pretože sú obsahom aj účelom im najbližšie (§ 853 OZ). To znamená, že napr. na zánik nájmu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie sa vzťahujú ust. § 710 a § 711 OZ. (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Cdo 131/2002 zo dňa 24.01.2003 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. 70/2004) Ak teda potom žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy o nájme listom zo dňa 25.05.2016 s odkazom na ust. čl. IX. bod 9.1 písm. c) zmluvy, je nutné považovať tento jeho jednostranný právny úkon za neplatný, keďže bol vykonaný v rozpore so zákonom (§ 39 OZ; uvedené vyplýva z analógie legis, keďže OZ nepripúšťa v ustanoveniach upravujúcich zánik nájmu bytu jeho zánik odstúpením od zmluvy zo strany prenajímateľa). Rovnako aj ust. čl. IX. bod 9.1 písm. c) predmetnej nájomnej zmluvy je nutné považovať pre rozpor zo zákonom za neplatné. Vychádzajúc z uvedeného a zistených skutkových okolností vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných dôkazov tak možno vyvodiť, že nájom podľa predmetnej zmluvy o nájme sa skončil až uplynutím doby nájmu, a to uplynutím dňa 04.12.2016. Žalobca tak v zmysle ust. čl. V. bod 5.2 predmetnej zmluvy o nájme bol povinný (teda zároveň aj oprávnený) vykonať vyúčtovanie preddavkových platieb na úhrady plnení spojených s nájmom až najskôr po skončení nájmu. Ak si teda žalobca uplatňoval v odstúpení od zmluvy zo dňa 25.05.2016 aj nárok na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania preddavkových platieb na úhrady plnení spojených s nájmom v sume 239,50 eur, robil tak neoprávnene, keďže v tom čase nájom nebol ešte skončený. Rovnako je súčasne potrebné poukázať na to, že vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu (analógia s bytmi; § 853 ods. 1 OZ) môže spôsobiť splatnosť nedoplatku plynúceho z tohto vyúčtovania iba vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a ak je v ňom uvedená cena poskytnutej služby v správnej výške. Vyúčtovanie neobsahujúce niektorú z predpísaných náležitostí, alebo v nesprávnej výške, nie je riadnym vyúčtovaním a nie je spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania, a preto sa nájomca nemôže dostať do omeškania so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania. (k tomu pozri stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 164/1980 publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod R 4/1983; rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo 803/2002 zo dňa 26.11.2003). Žalobca však k žalobe žiadne vyúčtovanie preddavkových platieb na úhrady plnení spojených s nájmom nepripojil (takýto dôkaz ani neoznačil) a ani skutkovo v žalobe netvrdil, že by žalovaným I. a II. takéto vyúčtovanie zaslal. Je možné tak konštatovať, že súd v konaní nemal preukázané, že by doposiaľ vôbec žalovaným I. a II. vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania preddavkových platieb na úhrady plnení spojených s nájmom (teda ani
v žalobcom v podanom odstúpení od zmluvy tvrdenej výške 239,54 eur. Napokon pokiaľ žalobca kompenzoval listom zo dňa 25.05.2016 (ktorým odstúpil od zmluvy) svoje v tomto liste uvedené peňažné nároky (celkovo v sume 1.301,54 eur)oproti kaucii zloženej žalovanými I. a II. v sume 354,- eur (táto bola zložená, čo potvrdzuje žalobcom predložená dohoda zo dňa 30.11.2015), konal tak v rozpore s ust. čl. V. bod 5.5 predmetnej zmluvy o nájme, a preto k zániku jeho pohľadávky na úhradu už splatného nájomného a preddavkových platieb na úhrady plnení spojených s nájmom za mesiace marec, apríl a máj 2016 nedošlo. 26. Možno však konštatovať a v konaní to nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovaní I. a II. nesplnili svoj peňažný záväzok uhradiť žalobcovi nájomné v sume 282,- eur / mesačne a preddavkové platby na úhrady plnení spojených s nájmom v sume 72,- eur (aj s DPH) za mesiace marec, apríl a máj 2016, t. j. v celkovej sume 1.062,- eur [(282,- eur + 72,- eur) x 3 mesiace = 1.062,- eur], a to v lehote splatnosti do 5. dňa tohto ktorého mesiaca, t. j. v sume 354,- eur za mesiac marec 2016 do 05.03.2016, v sume 354,- eur za mesiac apríl 2016 do 05.04.2016 a v sume 354,- eur za mesiac máj 2016 do 05.05.2016, z ktorého dôvodu sa dostali do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ), v dôsledku čoho vzniklo podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ žalobcovi právo požadovať od nich úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5 % ročne (keďže základná úroková sadzba ECB je od 16.03.2016 vo výške 0 %, viď screenshot údajov z webportálu Národnej banky Slovenska predloženého žalobcom): zo sumy 354,- eur od 02.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 354,- eur od 02.04.2016 do zaplatenia a zo sumy 354,- eur od 02.05.2016 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v konaní uplatňoval žalobou tieto nároky len čo do sumy 947,54 eur a čo do úrokov z omeškania až za obdobie od 16.06.2016 do zaplatenia), súd jeho žalobe v časti o zaplatenie sumy 947,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur od 16.06.2016 do zaplatenia ako dôvodnej vyhovel a žalovaných I. a II. zaviazal na toto plnenie s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných (tento dôvetok vyjadruje pasívnu solidaritu žalovaných I. a II. podľa ust. § 511 ods. 1 OZ). 27. Pokiaľ si žalobca v ďalšom žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 72,79 eur ako príslušenstva žalovanej pohľadávky, nákladov spojených s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ) spočívajúcich v odmene jeho právneho zástupcu - advokáta za úkon právnej služby zaslanie výzvy na dodatočné plnenie zo dňa 13.04.2018, súd považuje za potrebné poznamenať, že náklady v zmysle cit. ust. § 121 ods. 3 OZ musia byť vynaložené účelne, inak ich nemožno úspešne uplatniť ako hmotnoprávny nárok v súdnom spore odlišný od trov konania. V danom prípade však súd musí konštatovať, že žalobca takéto náklady vynaložil (ak súd vychádzal z tohto jeho nesporného skutkového tvrdenia) nie účelne, a to vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu vo výzve na dodatočné plnenie uviedol len toľko, čo samotný žalobca v liste zo dňa 25.05.2016, v ktorom už žalobca žalovaných upovedomil aj o tom, že v prípade, že žalovaní neuhradia jeho pohľadávku v lehote do 15.06.2016, uplatní si svoje nároky súdnou cestou. Súd mal tak za to, že takéto náklady žalobca nevynaložil účelne a nemohol mu ich uplatnené žalobou v tomto spore priznať, a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 72,79 eur zamietol. 28. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej sporovej veci. Žalobca tak mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 88 % [úspech žalobcu vyčíslený ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. ku dňu 18.12.2018: istina 947,54 eur + 118,90 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur od 16.06.2016 do 18.12.2018 = 1.066,44 eur; celková výška žalobou uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. ku dňu 18.12.2018: istina 947,54 eur + 118,90 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,54 eur od 16.06.2016 do 18.12.2018 + 72,79 eur, t. j. náklady spojené s uplatnením pohľadávky = 1.139,23 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 1.066,44 eur / 1.139,23 eur = 0,94 = 94 %; úspech žalovaného 6 % = 100 % - úspech žalobcu 94 %; čistý úspech žalobcu 94 % - 6 % = 88 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným I. a II. nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 88 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).