Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-29-2018.pdf
PDF · 136.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. XXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Kolenčík, AK so sídlom Hlavná 56, Šaľa, proti žalovaným: 1/ JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom Vlčany 155, IČO: 34 127 313, zastúpený splnomocnencom: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, IČO: 47 247 916, 2/ Aukčný dom Zámocká s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 30, IČO: 35 689 889, 3/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F.. O. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. septembra 2017, č.k. 5C/349/2014-165 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výrokovej vete I. žalobu zamietol, vo výrokovej vete II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania a vo výrokovej vete III. žalovanému 3/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 183 ods. 1, 2, § 184 ods. 2, § 184 ods. 3, § 196 ods. 1, 2, 3, § 197 ods. 1, článkom 5 základných princípov Civilného sporového poriadku, § 36b ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.06.2014.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 04.07.2014 o 14:00 na U. XX, D. - I. mesto, sa v sídle dražobníka uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, vedených Okresným úradom Z., katastrálny odbor, okres Z., obec Z., katastrálne územie Z., a to pozemkov parcely registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. 1958, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2; parc. č. 1959, druh pozemku záhrady o výmere 153 m2; stavba rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 1958, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ predmetu dražby (žalovaný 1/) a dražobníkom bol žalovaný 2/. Dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby - dražených nehnuteľností súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovania nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov vedenom MS SR v súlade so zákonom. Znalec Ing. Stanislav Cák podal vo veci Znalecký posudok č. 147/2014, v ktorom stanovil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v celkovej sume 17.800 eur a dražobník pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znaleckého posudku.
Priebeh predmetnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1476/2014, Nz 25478/2014, NCRIs 25956/2014 zo dňa 07.04.2014 spísanou notárkou JUDr. Máriou Pavlovičovou, so sídlom v Bratislave. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to z dôvodu, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, najmä pokiaľ ide o všeobecnú cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, určenú znaleckým posudkom č. 147/2014 vypracovaným znalcom Ing. Stanislavom Cákom. Z predloženej fotokópie doručenky a podacieho hárku vyplýva, že obálku s oznámením o dražbe, znaleckým posudkom a sprievodným listom prevzal žalobca dňa 28.05.2014, pričom popretie tejto skutočnosti žalobcom bolo neúčinné, vzhľadom na to, že opak nepreukázal. Žalobca v konaní namietal, že si neprečítal, že v sprievodnom liste sú uvedené prílohy, ktoré mali byť priložené k tomuto sprievodnému listu, preto nemohol namietať, že mu nebol znalecký posudok doručený a tvrdil, že znalecký posudok mu bol doručený až v ten týždeň, kedy sa konala verejná dražba, a preto včas namietal nedostatky znaleckého posudku. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhol vykonať dôkaz o výške poštovného, a to dotazom na poštu, ktorej sa predloží znalecký posudok, aké poštovné by sa zaň platilo. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, a to z dôvodu, že samotná výška poštovného by nepreukazovala obsah zásielky a taktiež z dôvodu, že v sprievodnom liste zo dňa 27.05.2014 bolo jednoznačne uvedené, čo je jeho prílohou, a preto len ťažko možno uveriť tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak by znalecký posudok nebol súčasťou obsahu tejto zásielky, žalobca by túto skutočnosť nereklamoval u dražobníka. Navyše z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 05.05.2016 jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok mu bol doručený poštou, pričom námietky proti znaleckému posudku do 10-tich pracovných dní od jeho doručenia nevzniesol, pretože námietky proti znaleckému posudku mu vypracovala istá osoba, ktorú nechcel menovať a opravil sa v tom smere, že námietky nespísal, len ich osobne oznámil exekútorovi JUDr. Jakubcovi, resp. jeho zamestnancovi, že nehnuteľnosti boli ohodnotené príliš nízko a ďalšiu námietku dával tesne pred začatím dražby, priamo v kancelárii exekútorovi. S poukazom na uvedené mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca nevyužil svoje zákonné oprávnenie, t.j. do 10 pracovných dní (v prejednávanej veci do 09.06.2014) vzniesť u žalovaného 2/ námietky proti ohodnoteniu nehnuteľností podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, čo však neurobil a zákonom stanovená lehota na podanie námietok proti znaleckému posudku mu márne uplynula. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti zásadu (na ktorú poukazoval aj právny zástupca žalovaného 1/), ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že námietky proti znaleckému posudku vzniesol osobne pred začatím dražby dňa 04.07.2014. Ak by aj toto tvrdenie žalobcu bolo bezpochyby preukázané, súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože ako vlastník predmetu dražby bol oprávnený do 10-tich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Len pre úplnosť súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca skutočne vzniesol námietky tak, ako to tvrdil, nakoľko písomné podanie jeho dcéry doručené súdu dňa 22.05.2017 nemožno považovať za písomnú svedeckú výpoveď s poukazom na ust. § 196 ods. 3 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia totiž povinnosť podať svedeckú výpoveď môže uložiť len súd výnimočne z dôvodov hospodárnosti a zároveň musí byť svedok súdom poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Navyše aj v prípade dodržania procesných ustanovení, bolo by na mieste pochybovať o dôveryhodnosti tejto svedeckej výpovede vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah medzi žalobcom a jeho dcérou, ako aj jej vyjadrením, že chcela pomôcť svojmu otcovi v tomto procese. Z vyššie rozvedených dôvodov, keďže v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, súd žalobu zamietol. V konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 3. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ten si náhradu trov konania neuplatnil. O výške náhrady trov konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tak ako to uvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolateľ uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.11.2016 spochybnil dôkaz žalovaného 2/, že v zásielke s doručenkou
pod číslom 2 (č.l. 100 v spise) bol priložený znalecký posudok a preto navrhol súdu vykonať dôkaz o výške poštovného. Vykonal to s poukazom na vyjadrenie žalovaného 2/ na č.l. 107, pretože v podacom hárku (č.l. 109) bola cena prvých štyroch zásielok 1,50 eur a u zásielky určenej žalobcovi pod č. 5 bola cena 1,85 eur. V prípade, ak by bol v zásielke pre žalobcu doručovaný aj znalecký posudok, poštovné by muselo mať vzhľadom na vyššiu hmotnosť zásielky vyššiu hodnotu ako 1,85 eur, pretože rovnako 1,85 eur bola hodnota poštovného aj pre zásielky určené Okresnému súdu Galanta a Mestskému úradu Z., v ktorých zásielkach sa znalecký posudok nedoručoval. Súd prvej inštancie však tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania svojim uznesením na pojednávaní dňa 29.11.2016 zamietol. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie len o tú skutočnosť, že k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. nedošlo, nakoľko žalobca nevyužil 10-dňovú lehotu na podanie námietok proti znaleckému posudku, ktorá mu mala plynúť od prevzatia zásielky, ktorej súčasťou mal byť aj znalecký posudok zo dňa 28.05.2014. Naopak, žalobca vo svojej žalobe namietal porušenie zákona o dobrovoľných dražbách práve v tom, že znalecký posudok mu dňa 28.05.2014 doručený nebol a preto mu nemohla ani plynúť a uplynúť lehota na podanie námietok proti znaleckému posudku. Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, ktorý ako jediný bolo možné vykonať na zistenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to uvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 27.09.2017 bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 183 ods. 2 CSP, keď právny zástupca žalobcu listom žalobcu zo dňa 14.09.2017 preukázal súdu prvej inštancie, že žalobca trvá na osobnom zastúpení jeho osobou. Preto bola v prípade žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27.09.2017 splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 183 ods. 2 veta prvá CSP a nemohol tak súd žiadať spravodlivo od právneho zástupcu žalobcu, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Taktiež zo strany súdu došlo k porušeniu ustanovenia § 183 ods. 2 veta druhá CSP, nakoľko odročenie pojednávania dňa 27.09.2017 žiadal právny zástupca žalobcu z dôvodov popísaných v predchádzajúcom odseku a nie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu. Taktiež žalobca nesúhlasí s postupom súdu, že súd prvej inštancie vo svojom uznesení zo dňa 28.06.2017 rozhodol, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania prihliadať nebude, nakoľko tým porušil súd ustanovenie § 184 ods. 2 a ods. 3 CSP. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie mohol rozhodnúť, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27.09.2017 prihliadať nebude len v prípade, ak by sa pri odročení pojednávania vytýčeného na deň 28.06.2017 jednalo o odročenie pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli následne tomuto súdu preukázané, alebo ich nebolo možné považovať za dôležité. Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.06.2017 je zrejmé, že tomuto tak nebolo, pretože súd odročil pojednávania vytýčené na deň 28.06.2017 práve z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu a nie z dôvodov, ktoré predpokladá ustanovenie § 184 ods. 2 CSP. Je toho názoru, že súd prvej inštancie až 4x porušil ustanovenie § 183 a § 184 CSP, čím vážne poškodil procesné práva žalobcu.
5. Žalovaní 1/ až 3/ odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslali.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.
9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorí vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
10. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu sa žiada dodať iba nasledovné:
12. Odvolateľ namietal postup súdu a to nevykonanie dôkazu - dopyt na poštu, za účelom zistenia výšky poštovného za situácie, ak by súčasťou zásielky doručenej mu dňa 28.5.2014 od dražobníka bol aj znalecký posudok zo dňa 10.2.2014, čím súd prvej inštancie podľa neho porušil jeho procesné práva, keďže nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, tak ako to uvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
13. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, keď určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola preukázaná, a to i v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať ani záver o pravdivosti rozhodnej skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť, v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi.
14. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy.
15. Iniciatívna pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania, každá strana bola povinná označiť dôkazy na preukázane svojich tvrdení. Súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda nezisťoval skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súd, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku).
16. V zmysle § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 17. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Dôkazy vykonané súdom prvej inštancie zabezpečili dostatočný podklad pre spravodlivé rozhodnutie súdu, nebolo potrebné ich v žiadnom smere doplniť. Povinnosťou súdu nie je vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vychádzajúc z opisu skutkového stavu domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom v žalobe namieta porušenie ust. § 12 ods. 1 cit. zákona v tom, že znalecký posudok č. 147/2014 vypracovaný Ing. Stanislavom Cákom v ktorom výsledná cena draženej nehnuteľnosti bola určená na sumu 17.000 eur nezodpovedá cene obvyklej v mieste a čase trvania dražby a má za to, že hodnota závad na predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 57% je neštandardne nadhodnotená, čo má podstatný vplyv na uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/. Až na pojednávaní dňa 29.11.2016 žalobca prvýkrát (na predchádzajúcich pojednávaniach v dňoch 26.10.2015 a 5.5.2016 sa tak nestalo) namietal neplatnosť tejto dražby aj z dôvodu, že mu predmetný znalecký posudok nebol pred začiatkom dražby riadne doručený a táto námietka tvorila aj jeho hlavnú odvolaciu námietku. Žalobca tvrdil, že nevie presne uviesť kedy mu bol predmetný znalecký posudok doručený, ale predpokladá, že to bolo týždeň pred realizovaním tejto dražby a námietky proti nemu oznámil osobne exekútorovi - JUDr. Jakubcovi.
19. Návrh na vykonanie dôkazov vznesených stranou konania je realizáciou jej procesného práva, ktorým však súd nie je viazaný. Vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu, vzhľadom na skutočnosti, ktoré mali byť navrhovaným dôkazom preukázané, by bolo bez právneho významu a teda bezúčelné. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu ohľadne zistenie výšky poštovného, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nezmení zistený skutkový stav veci a nepreukáže žalobcom tvrdenú skutočnosť, že súčasťou zásielky dražobníka doručenej žalobcovi dňa 28.5.2014 nemohol byť aj znalecký posudok zo dňa 10.2.2014. Z listinných dôkazov a to z fotokópie doručenky a podacieho hárku jasne vyplýva, že dňa 28.5.2014 bola žalobcovi zo strany Dražobnej spoločnosti Almoneda, s.r.o. doručená zásielka ktorá obsahovala sprievodný list oznámenia o dražbe s tým, že ako prílohy sú zasielané Kópia oznámenia o dražbe a Znalecký posudok. Žalobca síce tvrdil, že znalecký posudok mu v tejto zásielke doručený nebol, avšak nepredložil resp. neoznačil žiaden dôkaz o tom, že napr. sa u dražobnej spoločnosti domáhal jeho doručenia, keďže to vyplýva zo samotného sprievodného listu a taktiež je potrebné prihliadnuť aj na samotné konanie žalobcu, ktorý v podanej žalobe namieta neplatnosť dražby len z dôvodu nesprávne určenej výslednej ceny nehnuteľnosti v znaleckom posudku a nie z dôvodu, že mu tento znalecký posudok nebol riadne doručený v zmysle § 12 ods. 1 cit. zákona. Túto skutočnosť začal žalobca namietať až v konaní pred súdom prvej inštancie, keď zo strany žalovaného 1/ bolo uvedené, že v prípade nesúhlasu so závermi znaleckého posudku, tieto už nemôže namietať v tomto konaní, pretože ich mal namietať v zmysle § 12 ods. 5 cit. zákona v lehote 10 dní od jeho doručenia, začal následne žalobca a to na pojednávaní dňa 29.11.2016 spochybňovať jeho doručenie v zmysle § 12 ods. 4 cit. zákona. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobca síce uviedol, že znalecký posudok mu bol doručený tesne pred dražbou, avšak neuviedol, ani deň ani spôsob jeho doručenia. Naopak z dôkazov predložených súdu pritom jasne vyplýva, že znalecký posudok je vypracovaný dňa 6.5.2014 a žalobcovi bol doručený dňa 28.5.2014 spolu s oznámením o termíne dražby dňa 4.7.2014 a daním tak dostatočnej lehoty na prípadné vznesenie námietok proti znaleckému posudku. Na základe uvedeného, preto odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tej skutočnosti, že predmetný znalecký posudok mu mal byť doručený až v týždni, keď sa mala konať predmetná dražba.
20. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, z dôvodu, že súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 27.09.2017 bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že právny zástupca listom zo dňa 14.09.2017 preukázal súdu prvej inštancie, že žalobca trvá na jeho osobnom zastúpení a preto je splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 183 ods. 2 veta prvá CSP, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.
21. Podľa § 183 ods.1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
22. Podľa § 183 ods.2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
23. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 CSP reflektuje na zásadu, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Podľa 180 CSP súd má možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie má riadne a včas doručené, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane bráni byť prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p. do 30.6.2016 ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010.). Strana má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
25. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (viď Nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011).
26. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany, resp. jej zástupcu sporu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP <.). Tento druhý zákonný predpoklad spresňuje § 183 ods. 2 CSP <., pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania, advokát, a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú dve výnimky: a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom“ (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 684).
27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci na pojednávaní dňa 29.11.2016 v prítomnosti všetkých sporových strán odročil pojednávanie na deň 27.06.2017 a následne upovedomením zo dňa 26.5.2017 zmenil tento termín pojednávania na deň 28.6.2017 spolu so zaslaním poučenia o procesných právach sporových strán s citáciou ustanovení §§ 183, 184 ods. 2, 274 a 278 CSP. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v uvedený deň sa osobne zúčastní vopred naplánovanej celodennej
pracovnej porady u svojho klienta K. s.r.o. a jeho účasť na tejto porade je nutná a zároveň uviedol, že žalobca nesúhlasí s pojednávaním bez jeho osobnej účasti. V upovedomení zo dňa 15.06.2017 súd prvej inštancie uviedol právnemu zástupcovi žalobcu, že uvedený dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý a z tohto dôvodu je povinný dostaviť sa v určený čas na pojednávanie a poučil ho, že sa môže dať na pojednávaní zastúpiť iným advokátom. Následne právny zástupca žalobcu dňa 22.06.2017 opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že odo dňa 19.06.2017 je dočasne práceneschopný z dôvodu ťažkej črevnej koliky, o čom priložil aj potvrdenie o práceneschopnosti a uviedol, že jeho klient nesúhlasí s pojednávaním bez jeho osobnej účasti. Predmetné podanie doplnil dňa 23.06.2017. Súd pojednávanie dňa 28.06.2017 odročil na 27.09.2017 o 10.00 s tým, že uznesením č.k. 5C/349/2014 - 153 zo dňa 28.06.2017, právoplatným dňa 05.08.2017, postupom podľa § 183 ods. 2 CSP, 184 ods. 2 a 3 CSP a § 153 ods. 1 ods. 2 CSP, uložil žalobcovi povinnosť dostaviť sa najbližšie pojednávanie alebo si na toto pojednávanie zvoliť zástupcu, resp. v prípade objektívnych dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu, je tento povinný ustanoviť si na najbližšie pojednávanie za seba substitučného zástupcu; zároveň rozhodol o tom, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania prihliadať nebude; súčasne súd uložil stranám, aby všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložili alebo označili v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na neskôr označené alebo predložené prostriedky procesného útoku a procesnej poberaných súd prihliadať nebude. Dňa 14.09.2017 doručil právny zástupca žalobcu súdu opätovne žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27.09.2017, ako dôvod uviedol, že odo dňa 19.06.2017 je dlhodobo práceneschopný a o ďalšom trvaní PN minimálne do 05.10.2017 sa dozvedel na kontrole u jeho všeobecného lekára dňa 13.09.2017. K tomuto podaniu priložil aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a aj list žalobcu zo dňa 14.09.2017 označený ako „Č.k. 5C/349/2014 - odôvodnenie osobného zastúpenia advokátom“, z ktorého vyplýva, že žalobca trvá na tom, aby ho v právnej veci zastupoval výlučne advokát JUDr. Kolenčík z dôvodu, že tento advokát ho od začiatku, t. j. od januára 2015 v tejto právnej veci zastupuje, túto právnu vec dobre pozná, pričom ide v poradí už o piate pojednávanie v tejto v právnej veci. Žalobca tiež poukázal na to, že jeho advokát sa dlhodobo profiluje ako odborník na dobrovoľné dražby, pričom predmetom prejednávanej veci je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca žiadal tunajší súd, aby akceptoval vôľu žalobcu byť osobne zastúpený výlučne advokátom JUDr. Pavlom Kolenčíkom.
28. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že v prípade žiadosti o odročenie pojednávania doručenej súdu dňa 22.06.2017 žalobcovi vyhovel, avšak s poukazom na to, že dôvody uvedené právnym zástupcom žalobcu nepovažoval za dôležité, keďže od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, rozhodol o tom, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania prihliadať nebude. Aj napriek tomu, že k ďalšej žiadosti o odročenie pojednávania (doručenej súdu dňa 14.09.2017) už bolo pripojené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, súd má zato, že tento postup žalobcu a jeho právneho zástupcu vedie k nedôvodným prieťahom v konaní, a preto nepožíva právnu ochranu (čl. 5 základných princípov CSP). Súd ďalej uviedol, že v prípade, ak pojednával dňa 27.09.2017 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, keďže uznesením č.k. 5C/349/2014 - 153 zo dňa 28.06.2017 uložil stranám, aby všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložili alebo označili v lehote 20 dní odo jeho doručenia, s tým, že na neskôr označené alebo predložené prostriedky procesného útoku a procesnej poberaných súd prihliadať nebude (predmetné uznesenie prevzal právny zástupca žalobcu spolu s predvolaním na termín pojednávania dňa 31.07.2017). V tejto stanovenej lehote (ani po jej uplynutí) zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu nebolo súdu doručené žiadne podanie obsahujúce skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov ani hmotnoprávne námietky.
29. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie mal splnené všetky zákonné podmienky, aby mohol na pojednávaní dňa 27.9.2017 riadne konať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 veta prvá CSP a od právneho zástupcu žalobcu bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť (viď § 183 ods. 1 veta druhá C.s.p.). Nemožno sa preto stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení ich práv na spravodlivý proces ako účastníkov konania v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Z podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.9.2017 vyplýva, že ospravedlňuje svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov a zasiela potvrdenie o svojej dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej od 19.6.2017 s ďalšou kontrolou 5.10.2017 o ktorej sa dozvedel dňa 13.9.2017 a zároveň doložil vyhlásenie žalobcu, že nesúhlasí so substitučným zastúpením svojho advokáta, nakoľko JUDr. Pavol Kolenčík sa ako advokát dlhodobo profiluje ako odborník na dobrovoľné dražby a zastupuje ho od začiatku. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú u právneho zástupcu žalobcu splnené podmienky v zmysle ust. § 183 ods. 2 veta prvá CSP, nakoľko u JUDr. Pavla Kolenčíka nejde o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním (ide o dlhodobú PN a kontrola bola 13.9.2017) a taktiež nie je splnená ani podmienka dôvodnosti trvania na osobnom zastupovaní JUDr. Kolenčíkom, keďže ako advokát, v rámci svojho právnického vzdelania môže poskytovať svojmu klientovi právnu službu vo všetkých oblastiach práva a v prejednávanej veci nejde o špecifickú oblasť civilného práva ako napr. autorské právo, právo priemyselného vlastníctva atď. alebo inú oblasť práva ako napr. trestné právo, správne právo a tak právne služby v tejto prejednávanej veci mohol žalobcovi poskytnúť ktorýkoľvek advokát, ktorý sa venuje civilnému právu a preto jeho požiadavka na osobné zastupovanie JUDr. Kolenčíkom nie je v tejto prejednávanej veci dôvodná. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, v danom prípade má prednosť konanie súdu bez zbytočných prieťahov ( čl. 5 CSP). Odvolací súd zdôrazňuje, že primárny je záujem na hospodárnom prejednaní veci, nie záujem strany resp. advokáta a dôvody na strane advokáta môžu byť akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
31. Keďže žalobca sa spolu so svojim právnym zástupcom nezúčastnili pojednávania, napriek tomu, že boli upovedomení o termíne pojednávania, súd prvej inštancie mal splnené podmienky na pojednávanie v ich neprítomnosti. Tým, že sa nedostavili na pojednávanie a neoznačili ďalšie dôkazy, sami sa diskvalifikoval z vykonávania ďalších dôkazov. Takýto postup súdu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie práv žalobcu.
32. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným 1/ až 3/ voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).