Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-96-2011.pdf
PDF · 161.07 KB
No categories available
17C/96/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobkyne B.. B. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž., C. XX, štátny občan SR, v konaní zast. C.. G. E., bytom Ž., L. X, proti žalovanej Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava. o zaplatenie 14 156,82 Eur, takto
rozhodol:
Súd konanie pre zaplatenie sumy 12 014,90 Eur z a s t a v u j e .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2 141,82 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 14 156,72 Eur pozostávajúcej zo sumy 2 279,30 Eur ako exekúcie vykonanej zrážkami zo mzdy, zo sumy 1 658,34 Eur ako exekúcie vykonanej odpísaním pohľadávky z účtu vedeného vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s. a poplatku za vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur, zo sumy 215,76 Eur ako sumy jednotlivých častí štátnej prémie za roky 2005-2007, ktoré bolo možné získať pri stavebnom sporení č. 1963667/7930 po zablokovaní účtu súdnym exekútorom a zo sumy 10 000 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 05. 2000 bola ako žalovaná 2/ zaviazaná spoločne a nerozdielne na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 1 590 766,44 Kč spolu s príslušenstvom oprávnenému Komerční banka, a.s., Na Příkopě 33, Praha. Predmetný rozsudok sa stal exekučným titulom pre exekučné konanie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha, Exekútorský úrad v Bratislave, Jaskový rad 79. O tomto rozsudku sa dozvedela až dňa 10. 08. 2005 a vydaním upovedomenia o začatí exekučného konania EX 3146/2004-7 zo dňa 01. 03. 2005 začal súdny exekútor vymáhať od nej pohľadávku oprávneného spôsobom prikázania pohľadávky z účtov v bankách Dexia banka a.s. a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a zrážkami zo mzdy jej zamestnávateľa, ktorým bol Colný úrad Žilina. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 35Cb 517/95-80 zo dňa 22. 03. 2000, ktorý sa stal exekučným titulom považovala za nezákonné rozhodnutie, pretože nebola účastníčkou konania. Predmetný rozsudok jej nebol doručený, a preto sa obrátila na Ústavný súd SR a dňa 03. 10. 2005 podala sťažnosť vo veci porušenia základného ústavného práva. Na základe jej sťažnosti Ústavný súd SR uznesením zo dňa 03. 11. 2005, č.k. I.ÚS 242/05-7 rozhodol, že rozsudok nie je možné považovať za právoplatný a lehota na podanie odvolania ešte ani nezačala plynúť. Na základe tohto uznesenia jej Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 05. 06. 2006 doručil rozsudok zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, voči ktorému podala odvolanie a Najvyšší súd SR ktorý ako odvolací orgán uznesením č.k. 3Obo 27/2009 zo dňa 11. 03. 2009 tento napadnutý rozsudok voči nej zrušil a vrátil vec
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 08. 12. 2009, č.k. 35Cb 517/1995-153 rozhodol o zastavení konania voči nej.
3. Žiadosťou o náhradu škody zo dňa 30. 03. 2010 sa žalobkyňa obrátila na žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 14 156,72 Eur, na čo žalovaná na žiadosť nereagovala.
3.1 Žalobou si uplatňuje náhradu škody podľa zák.č. 58/1969. Má za to, že splnila všetky podmienky na uplatnenie nároku v zmysle § 7 zákona č. 58/1969 a to tým, že Najvyšší súd SR ako odvolací orgán uznesením zo dňa 11. 03. 2009, č.k. 3Obo 27/2009 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 voči nej zrušil. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je v jej prípade dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a keďže zákon č. 58/1969 Zb. neupravuje náhradu nemajetkovej ujmy, uplatnila si túto v zmysle § 1 a § 13 O.z. Pracuje v štátnej správe a exekučným konaním na jej pracovisku bola porušená jej integrita, stávala sa nedôveryhodnou osobou, bolo poškodené jej dobré meno pred zamestnávateľom, kde bola nútená vysvetliť svoju situáciu po zaslaní exekučného príkazu na mzdu a tým spochybnila svoju dobrú povesť, ktorá je štátnej správe a ozbrojených zložkách nevyhnutnosťou. Následky boli pre ňu závažné, odrazili sa na jej fyzickom a duševnom zdraví a poškodili ju v spoločenskom a súkromnom živote. Stala sa aj nedôveryhodnou pre banky, ktoré jej nemohli poskytnúť úver, nemohla si založiť osobný účet. Exekučným konaním bolo zlikvidované jej stavebné sporenie, prišla nielen o štátne prémie za 3 roky, ale aj o možnosť čerpania stavebného úveru. Exekúcia na zrážky zo mzdy trvala 1 rok a súdny exekútor na základe ňou podaného odvolania voči rozsudku zrušil exekučný príkaz na mzdu, avšak exekúcia na jej účty v Dexia banke a.s. a vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s. trvala, pričom jej účty boli zablokované do výšky 176 914,70 Eur 5 rokov.
4. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 12 014,90 Eur a predmetom konania zostalo len zaplatenie sumy 2 141,82 Eur, ako škody spočívajúcej v zaplatení trov exekúcie zrážkami z jej mzdy.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 12 014,90 Eur, tunajší súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil so súhlasom žalovanej. Zo sumy, pre ktorú zobrala žalobkyňa čiastočne žalobu späť vo výške 12 014,90 Eur predstavovala suma 10 000 Eur náhradu nemajetkovej ujmy a preto sa následne súd už v konaní náhradou nemajetkovej ujmy nezaoberal.
6. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, fotokópiu Upovedomenia o začatí exekúcie JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora, Exekútorského úradu so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 79 zo dňa 01. 03. 2005, č.k. EX 3146/2004-7, 20Er 1258/2004, fotokópiu exekučného príkazu zo dňa 28. 07. 2005 adresovaného Dexia banka Slovensko, a.s. Žilina a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, exekučný príkaz zo dňa 02. 09. 2005 adresovaný Colnému úradu Žilina, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03. 11. 2005, č.k. I.ÚS 242/05-7, fotokópiu odvolania žalobkyne voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 03. 2009, č.k. 3Obo 27/2009, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 12. 2009, č.k. 35Cb 517/1995-153, fotokópiu žiadosti žalobkyne adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR Bratislava o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 vo výške 14 156,72 Eur, potvrdenie Colného úradu Žilina o vykonaní zrážok zo mzdy žalobkyne od 01. 09. 2005 do 30. 09. 2006 v celkovej výške 68 667,-- Sk, potvrdenie Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 08. 03. 2010, fotokópiu uznesenia Okresného súdu v Žiline zo dňa 11. 09. 2009, č.k. 20Er 1258/2004-168, EX 3146/2004 o zastavení exekučného konania proti žalobkyni.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2011 uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné splnenie 3 podmienok, t.j. aby nastala skutočnosť, ktorá má za následok vznik škody, vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. Žalobkyňa svoj návrh opiera o skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dňa 22. 03. 2000 v konaní sp. zn. 35Cb 517/95 nezákonné rozhodnutie - rozsudok, ktorým bola žalobkyňa ako žalovaná 2/ spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ zaviazaná na zaplatenie peňažnej sumy žalobcovi Komerční banka, a.s., o čom sa žalobkyňa dozvedela až z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 01. 03. 2005 vydaného v exekučnom
konaní sp. zn. EX 3146/2004, v ktorom uvedený rozsudok bol exekučným titulom. Vzhľadom k tomu, že na odvolanie podané žalobkyňou bol rozsudok, č.k. 35Cb 517/95-80 zo dňa 22. 03. 2000 zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, ktoré bolo vo vzťahu k žalobkyni zastavené, žalobkyňa má za to, že rozsudok v konaní 35Cb 517/95-80 zo dňa 22. 03. 2000 je nezákonný a jeho vydaním bola žalobkyni spôsobená škoda vo výške 4 150,72 Eur, čo predstavuje sumu vymoženú exekútorom v exekučnom konaní do jeho zastavenia uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 09. 2000, sp. zn. 20Er 1258/2004-168. Žalovaná má však za to, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, ktorý žalobkyňa označila ako nezákonný bol vo vzťahu k nej zrušený Najvyšším súdom SR v odvolacom konaní sp. zn. 3Obo 27/2009, na základe čoho Krajský súd v Banskej Bystrici pokračoval v konaní, ktoré bolo následne uznesením zo dňa 08. 02. 2009, č.k. 35Cb 517/95-153 zastavené. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 tak nikdy nenadobudol právoplatnosť, a preto ho nie je možné v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu považovať za nezákonné rozhodnutie. Nie je tak splnená podmienka preukázania nezákonného rozhodnutia, v dôsledku ktorého malo dôjsť k vzniku škody a teda nie je možné ani za takého nezákonného rozhodnutia priznať náhradu škody. Taktiež nie je splnená ani druhá podmienka pre priznanie náhrady škody a to preukázanie vzniku škody. Finančné prostriedky odpísané z účtu žalobkyne a zrážané z jej mzdy na základe príslušných exekučných príkazov, ktoré boli následne prevedené na účet oprávneného v exekučnom konaní nepredstavujú škodu spôsobenú žalobkyni v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu. Ich prevodom na účet oprávneného vznikol oprávnenému voči žalobkyni záväzok z bezdôvodného obohatenia a teda pokiaľ oprávnený v exekučnom konaní získal exekúciou od žalobkyne finančné prostriedky, tieto nadobudol bez právneho dôvodu a je ich povinný žalobkyni v zmysle § 451 ods. 1 O.z. vydať. Žalobkyňa tak voči oprávnenému disponuje pohľadávkou, ktorej uspokojenia sa môže domáhať mimosúdne i súdnou cestou a oprávnený má záväzok toto obohatenie vydať. Na strane žalobkyne teda nedošlo k vzniku škody. Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane žalobkyne, ktorej náhrady je možné sa v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním orgánov verejnej moci domáhať od štátu. Žalovaná má za to, že nie je splnená ani tretia podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu verejnej moci a vznikom škody. Žalobkyňa nevyužila možnosti dávané Exekučným poriadkom na obranu v exekučnom konaní, ktoré by zamedzili výkonu exekúcie a teda i ujme na strane žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní. Žalobkyňa po prevzatí Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 3146/2004-7 v zákonnej lehote podala námietky proti exekúcii doručené súdnemu exekútorovi 08. 04. 2005, ktorými žiadala o zastavenie exekúcie a to z rovnakých dôvodov, z akých žiadala odklad exekúcie, ale až neskôr. V čase podania námietok sa dal očakávať odklad exekúcie, ak nie priamo vyhovenie námietkam na zastavenie exekučného konania vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa však podaním zo dňa 06. 07. 2005 vzala námietky voči exekúcii späť, a preto exekučný súd o námietkach nerozhodoval a v exekučnom konaní sa mohlo ďalej pokračovať. Za takéhoto stavu súdny exekútor vydal exekučné príkazy na výkon exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu a zrážkami zo mzdy žalobkyne, ktorých vykonaním sa majetok žalobkyne zmenšil o 3 940,96 Eur - skutočná škoda. Žalobkyňa teda mala možnosť predísť tomu, aby bola na jej majetok vykonávaná exekúcia, čoho si aj bola vzhľadom na podanie námietok vedomá, napriek tomu podané námietky stiahla a umožnila výkon, podľa nej nezákonnej exekúcie. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaná považuje žalovaný nárok podľa § 13 O.z. za ničím neodôvodnený a výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy za neadekvátnu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná má za to, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu, nakoľko nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, ako ani to, že by jej v príčinnej súvislosti so zrušeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/1995-80 vznikla škoda. Taktiež za nepreukázaný považuje i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobený zásahom do osobnostných práv žalobkyne, a preto žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
8. Písomným podaním zo dňa 19. 12. 2011 zobrala žalobkyňa žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 2 697,92 Eur a v tejto časti žiadala konanie zastaviť a to z dôvodu, že požiadala Komerční banku, a.s. o vydanie majetkového prospechu a Komerční banka, a.s. Praha jej na účet pripísala sumu 1 458,80 Eur. Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že nie je možné konštatovať, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože sa s tým nestotožnil ani exekučný súd a ani Krajská prokuratúra v Žiline, kde vo svojom rozhodnutí zn. Kc 2104/05-12 zo dňa 04. 10. 2005 skonštatovala, že lehota na podanie
mimoriadneho dovolania uplynula dňa 29. 05. 2001 a uznala, že rozhodnutie krajského súdu ako prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2000. Všetky súdne inštitúcie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR považovali sporný rozsudok za právoplatný. Túto situáciu mohol zvrátiť sám súd, ktorý rozhodol v prvom stupni a tento právny úkon urobil až na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR a po sťažnosti na predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo zrušené až Najvyšším súdom SR a rozhodnutie krajského súdu bolo v záveroch rozhodnutia Najvyššieho súdu SR považované za nezákonné, pretože súd prekročil petit požadovaný Komerční bankou, a.s. Praha. Touto skutočnosťou a nezákonnosťou vznikla žalobkyni škoda. Má za to, že žalobkyňa preukázala nezákonnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, skutočnú škodu a taktiež príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Týmto podaním žalobkyňa žiadala náhradu škody vo výške 2 697,92 Eur, nakoľko okrem sumy 2 697,92 Eur zobrala žalobu čiastočne späť aj pre zaplatenie sumy 10 000 Eur a aj v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
9. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 09. 04. 2013 žiadala prerušiť konanie na dobu 3 mesiacov a to z dôvodu, že bol podaný návrh na Okresný súd Žilina k sp. zn. 20Er 1258/2004, aby rozhodol o trovách exekučného konania. Žalobkyňa v podanom žalobnom návrhu zo dňa 09. 05. 2011 vyčíslila skutočnú škodu vo výške 4 156,72 Eur, ktorú tvorili zrážky zo mzdy vo výške 2 279,30 Eur, odpísanie pohľadávky z účtu vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 1 658,34 Eur a poplatok za vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur a sumy štátnej prémie za roky 2005-2007 v celkovej výške 215,76 Eur. Kontrolou výplatných pások z archívu mzdovej učtárne Colného úradu Žilina bolo zistené, že sumy vo výplatných páskach sa zhodujú s platbami, ktoré predložil súdu exekútor vo výške 2 141,82 Eur. Na základe žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia Komerční bankou, a.s. jej bola v septembri 2012 pripísaná na účet suma 1 458,82 Eur, a preto žalobkyňa trvá na podanom návrhu, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 2 560,44 Eur pozostávajúcej zo sumy 2 141,82 Eur ako vykonaných zrážok zo mzdy, zo sumy 199,54 Eur ako odpísanie pohľadávky z účtu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., poplatku zrazeného z účtu stavebnou sporiteľňou za vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur a zo sumy 215,76 Eur, ktoré bolo možné získať pri stavebnom sporení, pričom o túto sumu z dôvodu vykonanej exekúcie žalobkyňa prišla. Čo sa týka sumy 2 141,82 Eur, ktorú si ponechal súdny exekútor, k tomu uviedla, že žalobkyňa nemôže ovplyvniť výšku trov exekučného konania, nakoľko exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a exekútor vykonáva úlohy orgánov verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom a to Exekučným poriadkom, preto nemôže zodpovedať za škodu podľa ustanovení O.z., nakoľko sa nejedná o občiansko-právny, ale verejno-právny vzťah. Preto do úvahy prichádza ako zodpovednostný subjekt štát podľa zákona č. 58/1969 Zb. Taktiež exekútor zodpovedať za ním spôsobenú škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže, pretože ju vykonával v súlade s Exekučným poriadkom a to na základe právoplatného exekučného titulu a pre rozhodnutie o náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku nie sú ani splnené podmienky. Vydaný exekučný príkaz bol vydaný v súlade so zákonom. Žalobkyňa zdôraznila, že škoda, ktorá jej vznikla, nevznikla až na základe vykonanej exekúcie, ale na základe nezákonného rozhodnutia a to exekučného titulu. V prípade, že exekútor si ponechá akúkoľvek sumu exekučných trov konania v rámci exekúcie, kde sa preukáže, že exekučný titul bol zrušený pre nezákonnosť a táto suma mu nepatrí, môže prezident komory, minister využiť § 223 ods. 2 a podať návrh na disciplinárne konanie alebo uložiť disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 Exekučného poriadku. Ako poškodená a ako občan z titulu nezákonného rozhodnutia nemala možnosť ovplyvniť výšku exekučných nákladov. Z titulu náhrady škody voči štátu preukazuje iba skutočnú škodu, ktorá jej vznikla a túto aj preukázala. Zobrala žalobu čiastočne späť vo výške 1 458,80 Eur, taktiež pre zaplatenie sumy 137,48 Eur, ako aj pre zaplatenie sumy 10 000 Eur, s tým, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2 560,44 Eur.
10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 07. 2013 uviedla, že získala informáciu, že dňa 09. 05. 2013 vydal Okresný súd Žilina uznesenie o zastavení exekučného konania voči povinnému 1/ Y. M. a to z dôvodu zrušenia exekučného titulu Najvyšším súdom SR zo dňa 29. 01. 2003, č.k. Obo 79/2012 a vo veci nebolo rozhodnuté o trovách konania voči povinnému 1/. Poukázala na skutočnosť, že Okresný súd Žilina od marca 2013 nerozhodol o trovách konania a to ani po niekoľkých urgenciách. Ku škode došlo nezákonným rozhodnutím a to, že bolo vydané rozhodnutie voči účastníčke konania, ktorá nemala vystupovať v konaní ako účastníčka konania a rozhodnutie jej nebolo doručené. Ku škode by nemuselo prísť, pokiaľ by Krajský súd v Banskej Bystrici ako prvostupňový súd v konaní nepochybil aspoň v jednom bode.
11. Tunajší súd uznesením zo dňa 29. 07. 2013, č.k. 17C/96/2011-135 prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina o trovách exekučného konania pod sp. zn. 20Er 1258/2004.
12. Tunajší súd uznesením zo dňa 11. 04. 2018, č.k. 17C/96/2011-198 rozhodol o pokračovaní v konaní.
13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2018 uviedla, že trvá na priznaní sumy 2 141,82 Eur s tým, aby jej súd túto sumu priznal za nezákonný postup správneho orgánu, za ktoré zodpovedá Ministerstvo spravodlivosti SR. Exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 1 590 766,44 Kč bola vykonaná na podklade exekučného titulu a to rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/1995-80, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 05. 2000 a vykonateľnosť dňa 01. 06. 2000. V priebehu exekučného konania Okresný súd Žilina právoplatným uznesením zo dňa 22. 09. 2006, č.k. 20Er 1258/2004-143 povolil odklad exekúcie voči žalobkyni ako povinnej 2/ až do právoplatného skončenia konania o odvolaní vedeného na Najvyššom súde SR. Až zrušením rozsudku č.k. 35Cb 517/1995-80 a následne uznesením č.k. 20Er 1258/2004-168 zo dňa 11. 09. 2009 bolo exekučné konanie voči žalobkyni ako povinnej 2/ zastavené. Dňa 19. 04. 2010 bola podaná na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú žalovaná nereflektovala. Následne bola dňa 09. 05. 2011 podaná na okresný súd žaloba o náhradu škody. V čase podania žiadosti žalobkyňa nemohla predpokladať, či sporná výška sumy sú finančné prostriedky, ktoré patria exekútorovi ako trovy exekúcie. Samotný zákon č. 58/1969 Zb. nehovorí, že je potrebné obrátiť sa na osobu, ktorá sa bezdôvodne obohatila a až následne z listu Komerční banky, a.s. Praha zo dňa 30. 11. 2011 vyplynulo, že zvyšnú sumu si ponechal exekútor ako svoje exekučné náklady. Žalobkyňa má za to, že použila všetky dostupné mimoriadne opravné prostriedky, avšak všetky zákonné lehoty boli uplynuté a aj v zmysle rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 04. 10. 2005, č.k. Kc 2104/05-12 bolo konštatované, že lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula dňa 29. 05. 2001, avšak uznala, že rozhodnutie krajského súdu zo dňa 22. 03. 2000 nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2000. Orgány prokuratúry v tom čase nemali právoplatné rozhodnutie, ktoré by mohli preskúmať. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa ako povinná 2/ zobrala svoje námietky zo dňa 06. 07. 2005 proti exekúcii späť a aj z dôvodu, aby neprišla o súdny poplatok vo výške 106 075,-- Sk. Tvrdenie žalovanej považuje z irelevantné, že podaním námietok zo dňa 06. 04. 2005 sa na základe ich obsahu dal očakávať prinajmenšom odklad exekúcie, dokonca aj samotné jej zastavenie. Odklad exekúcie bol povolený až dňa 22. 09. 2006. Krajský súd v Žiline vo veci náhrady trov konania v uznesení zo dňa 28. 03. 2017 uvádza, že nárok na náhradu škody si mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa bezúspešne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Na jednej strane by bol podaný návrh, či tu je alebo nie je bezdôvodné obohatenie zo strany exekútora a zároveň paralelne by bol podaný návrh na náhradu škody vzniknutý nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Mala by podľa tohto nastať situácia, že by bol najprv podaný návrh na bezdôvodné obohatenie a až následne by musel byť v 3-ročnej lehote v zmysle § 22 zákona č. 58/1969 Zb. podaný návrh na náhradu škody voči štátu. Opätovne poukázala na skutočnosť, že exekútor, ktorý vykonáva úlohy orgánov verejnej moci nemôže zodpovedať za škodu podľa ustanovení O.z. Nie je tu ani priestor na použitie ustanovenia v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ako objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Podľa tohto ustanovenia, predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, príp. jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody. Exekútor ani pri vynaložení všetkého úsilia nemohol zabrániť vzniku škody alebo mohol tak zabrániť a konať v neprospech oprávneného, teda by ostal nečinným. V danom prípade prichádza do úvahy zodpovedný subjekt štát za preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 58/1969 Zb. Má za to, že nebol dôvod žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia a je tu právny vzťah medzi ňou a štátom, ktorý je zastúpený štátnym orgánom. Ak má štát zastúpený správnym orgánom pochybnosti, či trovy patria alebo nepatria exekútorovi a za akých podmienok, je jeho povinnosťou túto skutočnosť upraviť zákonom a nehodiť túto zodpovednosť na plecia už aj tak sklamaného, psychicky poškodeného účastníka konania, ktorým je sám poškodený.
14. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní uviedla, že žalobkyňa v celom rozsahu na podanej žalobe trvá a jednotlivými písomnými podaniami došlo zo strany žalobkyne postupne i čiastočnému späťvzatiu žaloby a to pre zaplatenie sumy 12 014,92 Eur a v tejto časti žiadali konanie zastaviť. Žalobkyňa sa tak domáha už len zaplatenia sumy 2 141,82 Eur, čo sú v podstate trovy exekúcie, čo exekútor potvrdil aj svojím písomným podaním. Túto sumu považuje žalobkyňa za škodu, ktorá jej vznikla. K späťvzatiu
námietok zo strany žalobkyne došlo po rozhovore so sudkyňou, ktorá uviedla, že má exekučný titul a žalobkyňa mala požičaných 100 000,-- Sk na poplatok a v prípade nezobratia námietok späť by prišla o súdny poplatok. Žalobkyňa zobrala námietky späť dňa 26. 07 2005, avšak aj napriek tomuto späťvzatiu a to dňa 01. 08. 2005 požiadali súd o odklad exekúcie. Súd nekonal a dňa 03. 11. 2015 bolo vydané uznesenie Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že exekučný titul nemôže byť právoplatný, pretože nebol riadne doručený. Preto opätovne požiadali o odklad exekúcie. Zrážky zo mzdy žalobkyni sa vykonávali a dňa 30. 01. 2006 požiadali, aby bolo žalobkyni doručené rozhodnutie krajského súdu, ktoré bolo doručené až dňa 05. 06. 2006, voči ktorému bolo podané v zákonnej lehote odvolanie, pričom sa stále vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne. Okresný súd Žilina až dňa 22. 09. 2006 rozhodol o odložení exekúcie a dňa 11. 10. 2006 bola vykonaná posledná zrážka zo mzdy žalobkyne. Zo mzdy žalobkyne bola zrazená suma 2 141,82 Eur, ďalej bola odpísaná zo stavebného sporenia suma 1 658,34 Eur, ktorá však bola žalobkyni vrátená Komerční bankou, a.s. Praha. Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne označila za stranu sporu Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava. Právna zástupkyňa žalobkyne zároveň poukázala vo svojej výpovedi na skutočnosť, že nevie ako mali posúdiť, že zo strany exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu požadovanej sumy 2 141,82 Eur z dôvodu, že za celých 8 rokov súd nedokázal zistiť, či suma 2 141,82 Eur bola adekvátna alebo nie. Taktiež opätovne zdôraznila, že žalobkyňa berie žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 12 014,90 Eur a žiadala, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2 141,82 Eur, ktorá predstavuje trovy exekúcie, ktoré si exekútor ponechal. Poukázala aj na skutočnosť, že oprávnený v rozhodnom čase začatia exekučného konania nesporne formálne disponoval spôsobilým exekučným titulom vo vzťahu k povinnej, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť potvrdil súd. Už na začiatku exekučného konania bolo konštatované v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 7CoE 45/2017-263, že dôvody, prečo bol exekučný titul zrušený a dôvody, prečo sa tak stalo, nemožno ináč konštatovať, len že bola od začiatku neopodstatnená táto exekúcia, ale nie vinou oprávneného ani súdnym exekútorom.
15. Žalobkyňa v konaní uviedla, že sa pripája k výpovedi svojej splnomocnenej zástupkyne.
16. Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní uviedol, že podľa jeho názoru, v danom prípade pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie sú splnené predpoklady a to z dôvodu, že nezákonné rozhodnutie, titulom ktorého mala byť žalobkyni spôsobená škoda nikdy nenadobudol právoplatnosť aj napriek tomu, že bol zrušený Najvyšším súdom SR a teda nie je splnená podmienka § 4 zákona č. 58/69 Zb., podľa ktorého, náhrady škody sa môže domáhať žalobca z rozhodnutia, ktoré bolo zrušené potom, čo nadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody, ktorú majú predstavovať trovy exekútora, ktoré jej mali byť spôsobené v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo na základe predmetného rozhodnutia, avšak už v písomnom vyjadrení uvádzali, že žalobkyňa nevyužila dostupné prostriedky nápravy proti vedeniu tejto exekúcie a to tým, že síce podala voči upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, ktoré následne zobrala späť. Žalovaná má za to, že neuplatnila všetky účinné prostriedky nápravy a to z dôvodu, že počas rozhodovania o námietkach, resp. kým nie je o námietkach rozhodnuté, exekúcia nemôže byť vykonávaná a nedochádzalo by ani k vzniku škody. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07. 02. 2008, sp. zn. III.ÚS 45/2008, kde ústavný súd prejednával sťažnosť v obdobnej veci, kde takisto došlo k zastaveniu exekúcie, následne sa povinný z danej exekúcie domáhal náhrady škody, pričom jeho nárok bol zamietnutý a to z dôvodu, že aj ústavný súd uznal za dôvodný argument, že neboli využité príslušné opravné prostriedky proti vedeniu exekúcie. Poukázal aj na tú skutočnosť, že škodou, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha sú trovy exekúcie, ktoré si v rámci exekučného konania ponechal súdny exekútor, avšak uznesením príslušného exekučného súdu bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán a ani súdny exekútor nemá právo na náhradu trov exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 02. 2013, č.k. II.ÚS 165/2012-45, z ktorého vyplýva, že postavenie súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie a o jeho odmene, nie je postavenie štátneho orgánu vykonávajúceho verejnú moc, ktorý by mal nadradené postavenie voči účastníkovi konania, ale v tomto ohľade v rámci exekučného konania má exekútor postavenie priamo účastníka konania. Postavenie súdneho exekútora v rámci exekučného konania v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie je odlišné od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci a čo sa týka odmeny, súdny exekútor v tomto konaní koná vo vlastnom mene a na vlastný účet, a preto záver, že v tomto postavení nemôže byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia, je podľa Ústavného súdu SR nesprávny a nelogický. V zmysle záveru Ústavného súdu SR, žalovaná má za to, že žalobkyňa by sa mohla náhrady škody voči štátu domáhať až v tom momente, ak by bolo zrejmé, že náhradu týchto prostriedkov si uplatnila voči súdnemu exekútorovi, ktorý sa týmto spôsobom na jej úkor bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný toto plnenie vydať. Trval na tom, že žaloba
tak, ako je podaná, je nedôvodná, nakoľko nie je splnený predpoklad jednak nezákonného rozhodnutia, titulom ktorého malo dôjsť ku vzniku škody a takisto nie je v štádiu konania ani preukázaný vznik škody, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha. Splnomocnený zástupca žalovanej súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne pre zaplatenie sumy 12 014,90 Eur. Zotrval na doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch.
17. Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 05. 2000 a vykonateľnosť 01. 06. 2000 zistil, že žalobkyňa ako žalovaná 2/ bola spoločne so žalovaným 1/ Y. M. zaviazaná zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi Komerční banka, a.s. Praha 1 sumu 1 590 766,44 Kč spolu s 25 %-ným úrokom z omeškania ročne z čiastky 985 000,-- Sk od 11. 11. 1995 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 71 440,-- Sk.
18. Súd z fotokópie Upovedomenia o začatí exekúcie JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 79, č.k. EX 3146/2004-7, 20Er 1258/2004 zistil, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 11. 2004 a to Komerční banka, a.s., Na Příkopě 33, Praha začalo exekučné konanie na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 na zaplatenie sumy 1 590 766,44 Kč s príslušenstvom.
19. Súd z fotokópie Exekučného príkazu vydaného JUDr. Ladislavom Ághom, súdnym exekútorom Exekútorského úradu so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 79 zo dňa 28. 07. 2005 zistil, že súdny exekútor exekučný príkaz adresoval Dexia banka Slovensko, a.s., centrála Žilina, Hodžova 11, Žilina, ktorým vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke Dexia, banka Slovensko na základe exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 pre zaplatenie pohľadávky vo výške 1 590 766,44 Kč s príslušenstvom.
20. Súd z Exekučného príkazu JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora zo dňa 17. 03. 2005 adresovaného Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava zistil, že súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Banke Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. pre zaplatenie sumy 1 590 766,44 Kč s príslušenstvom na základe exekučného titulu a to rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 voči žalobkyni ako povinnej 2/.
21. Súd z Exekučného príkazu JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora zo dňa 02. 09. 2005 zistil, že súdny exekútor nariadil exekúciu zrážkami zo mzdy povinnej 2/ B.. B. Č. pre zaplatenie pohľadávky vo výške 1 590 766,44 Kč na základe exekučného titulu a to rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80.
22. Súd z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 03. 11. 2005, č.k. I.ÚS 242/05-7 zistil, že sťažnosť žalobkyne bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR a z predmetného uznesenia vyplýva, že žalobkyňa ako sťažovateľka má možnosť domáhať sa súdnej ochrany podaním odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 35Cb 517/95-80 z 22. 03. 2000, nakoľko predmetný rozsudok nie je možné považovať za právoplatný.
23. Súd z prípisu Krajského súdu v Banskej Bystrici adresovaného žalobkyni zo dňa 30. 05. 2006 zistil, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. I.ÚS 242/05-7 je jej doručovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 35Cb 517/95-80 zo dňa 22. 03. 2000.
24. Súd z odvolania žalobkyne zo dňa 15. 06. 2006 adresovaného Krajskému súdu v Banskej Bystrici zistil, že žalobkyňa ako žalovaná 2/ podáva odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80.
25. Súd z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 03. 2009, sp. zn. 3Obo 27/2009 zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 v opravnom znení zo dňa 22. 01. 2009, č.k. 35Cb 517/95-80 v napadnutej časti voči žalovanej 2/ zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolanie žalobkyne ako žalovanej 2/ bolo opodstatnené s tým, že aj tvrdenie žalobkyne ako žalovanej 2/ o nesprávne zistenom skutkovom stave je dôvodné a krajský súd ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
prekročil petit požadovaný žalobcom voči žalovanej 2/, ktorým bol viazaný, pričom sa nevysporiadal so zákonom predpokladanými podmienkami a tiež dôsledkami uzatvoreného zabezpečovacieho inštitútu.
26. Súd z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 12. 2009, č.k. 35Cb 517/1995-153, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 01. 2010 zistil, že konanie voči žalobkyni ako žalovanej 2/ bolo zastavené.
27. Súd zo žiadosti žalobkyne adresovanej žalovanej zo dňa 30. 03. 2010 zistil, že žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zaplatenie sumy 14 156,72 Eur.
28. Súd z potvrdenia Colného úradu Žilina zo dňa 20. 01. 2010 zistil, že žalobkyni bola na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha zrazená suma zo mzdy od 01. 09. 2005 do 30. 09. 2006 v celkovej výške 68 667,-- Sk.
29. Súd z potvrdenia Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. zo dňa 08. 03. 2010 zistil, že žalobkyňa mala uzavretú zmluvu o stavebnom sporení s cieľovom sumou 3 320 Eur so stavom na účte k 08. 03. 2010 vo výške 441,81 Eur a zároveň, z ktorého vyplýva, že im bol doručený príkaz na začatie exekúcie EX 3146/2004-27, na základe ktorého bol účet žalobkyne zaťažený výplatou vo výške 1 658,34 Eur a následne poplatkom za vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur s tým, že účet je naďalej blokovaný, nakoľko nebol doručený príkaz na odblokovanie účtu.
30. Súd z príkazu na zrušenie príkazu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha zo dňa 05. 10. 2006 adresovaného Colnému úradu Žilina zistil, že ruší príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy č. EX 3146/2004-69 zo dňa 02. 09. 2005 z dôvodu, že exekučné konanie bude zastavené.
31. Súd z potvrdenia Dexia banka Slovensko, a.s. adresovaného žalobkyni zo dňa 15. 03. 2010 zistil, že dňa 28. 04. 2005 bo zablokovaný účet žalobkyne na základe príkazu na začatie exekúcie EX 3146/2004-32, 20Er 1258/2004 vydaného súdny exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom s tým, že z blokovaného účtu žalobkyne nebola uskutočnená žiadna platba v prospech účtu súdneho exekútora uvedeného v exekučnom príkaze.
32. Súd z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 09. 2009, č.k. 20Er 1258/2004-168, EX 3146/2004 zistil, že exekučné konanie v časti proti povinnej 2/ B. Č. bolo zastavené.
33. Súd zo žiadosti žalobkyne zo dňa 18. 11. 2011 adresovanej Komerční banka, a.s. Praha 1 zistil, že žalobkyňa požiadala Komerční banku, a.s. o zaplatenie sumy 4 153,72 Eur.
34. Súd z oznámenia Komerční banky, a.s. Praha 1 zo dňa 30. 11. 2011 adresovaného žalobkyni zistil, že v rámci exekučného konania EX 3146/2004 vedeného exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom proti jej osobe, obdržala Komerční banka, a.s. od exekútora dňa 06. 02. 2006 čiastku 50 000,-- Sk, čo predstavuje prepočtom 1 431,73 Eur, ktorá jej bude z dôvodu zrušenia exekúcie a bezdôvodného obohatenia vrátená s tým, že ohľadne zvyšku požiadavky odkazuje žalobkyňu na exekútora JUDr. Ladislav Ágha vzhľadom k tomu, že od neho Komerční banka, a.s. neobdržala žiadnu inú čiastku.
35. Súd z výpisu z účtu VÚB banky, a.s. zistil, že žalobkyni bola poukázaná suma 1 458,80 Eur z účtu Komerční banka, a.s. Praha 1.
36. Súd z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha zo dňa 29. 11. 2012 zistil, že z účtov v banke žalobkyne Dexia banka Slovensko, a.s. neboli poukázané žiadne finančné čiastky, z Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. bola poukázaná finančná čiastka vo výške 1 658,34 Eur a to na účet súdneho exekútora a od zamestnávateľa Colný úrad v Žiline boli poukázané finančné čiastky vo výške 2 141,82 Eur na účet súdneho exekútora. Na účet oprávneného Komerční banka, a.s. Praha bola poukázaná čiastka vo výške 1 659,70 Eur dňa 03. 02. 2006 z účtu súdneho exekútora.
37. Súd z oznámenia JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora zo dňa 30. 01. 2013 zistil, že mu bola poukázaná čiastka 2 141,82 Eur, ktorá predstavuje čiastočnú úhradu trov exekučného konania s tým,
že predbežné trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí exekúcie stanovené vo výške 32 785,62 Eur a exekučné konanie naďalej pokračuje proti povinnému Y. M..
38. Súd z potvrdenie Finančného riaditeľstva SR Bratislava zo dňa 04. 04. 2013 zistil, že žalobkyni boli od 9/2005 do 9/2006 vykonané zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu v celkovej výške 64 525,-- Sk.
39. Súd z oznámenia JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora zo dňa 07. 05. 2013 zistil, že si ponechal čiastku vo výške 2 141,82 Eur ako čiastočnú úhradu trov exekučného konania.
40. Súd z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 09. 05. 2013, sp. zn. 20Er 1258/2004, EX 3146/2004 zistil, že exekúcia proti povinnému Y. M. bola zastavená. O trovách exekúcie mal súd rozhodnúť samostatným uznesením.
41. Súd z výzvy Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 09. 2015 adresovanej JUDr. Ladislavovi Ághovi zistil, že súd exekútora JUDr. Ladislava Ágha vyzval, aby dodatočne a bezodkladne predložil vyúčtovanie trov zastavenej exekúcie vo veci oprávneného Komerční banka, a.s. Praha 1 proti povinnému Y. M..
42. Súd z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 27. 02. 2017, č.k. 20Er 1258/2004-2014, EX 3146/2004 zistil, že súd súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi náhradu trov exekúcie nepriznal a oprávnenému Komerční banka, a.s., so sídlom Na Příkopě 33, Praha 1 a povinným 1/, 2/ Y. M. a B.. B. Č. taktiež nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal z dôvodu, že súdny exekútor na výzvu exekučného súdu podaním zo dňa 23. 09. 2015 oznámil, že si priznanie trov exekučného konania súdom neuplatňuje, ako aj s odôvodnením, že v rozhodnom čase začatia exekučného konania oprávnený nesporne formálne disponoval spôsobilým exekučným titulom voči obom povinným, avšak Komerční banka, a.s. ako oprávnený inicioval proti povinným začatie exekučného konania na základe neskôr zrušeného exekučného titulu, a preto mu nemožno pripisovať subjektívne zavinenie a procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie a tým i za trovy zastavenej exekúcie vzniknuté v priebehu exekučného konania. Taktiež, vzhľadom na neskoršie objektívne zrušenie exekučného titulu, nemožno inak ako konštatovať, že exekúcia proti obom povinným bola už od jej začiatku neopodstatnená, nie ale vinou oprávneného a taktiež nie vinou súdneho exekútora, a preto nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti povinných v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za trovy zastavenej exekúcie. Súd rovnako nepriznal nárok na náhradu trov konania povinným 1/ a 2/ aj napriek tomu, že si takýto nárok uplatnili a preto vychádzajúc z procesnej úpravy účinnej v čase vyhlásenia tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p., nárok na náhradu trov konania ani povinnej 2/ nepriznal.
43. Súd z uznesenia Krajského súdu Žilina zo dňa 28. 09. 2017, č.k. 7CoE 45/2017-263 zistil, že Krajský súd v Žiline uznesenie súdu v časti výroku 2/, v ktorej nepriznal povinnej 2/ nárok na náhradu trov exekučného konania, potvrdil.
44. Súd z fotokópie námietok žalobkyne zo dňa 06. 04. 2005 adresovaných JUDr. Ladislavovi Ághovi, súdnemu exekútorovi zistil, že žalobkyňa podala voči exekúcii EX 3146/2004-7, 20Er 1258/2004 námietky.
45. Súd z písomného podania žalobkyne zo dňa 12. 07. 2005 adresovaného Najvyššiemu súdu SR zistil, že žalobkyňa podala podnet vo veci exekúcie EX 3146/2004-7, 20Er 1258/2004, ktorým žiadala, aby bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 35Cb 517/95-80 zo dňa 22. 03. 2000 zrušený a exekučné konanie EX 3146/2004-7, vykonaním ktorého bol poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Ágh zastavené.
46. Súd z návrhu žalobkyne zo dňa 01. 08. 2005 adresovaného Okresnému súdu Žilina zistil, že žalobkyňa podala návrh na odklad exekúcie EX 3146/2004-7, 20Er 1258/2004.
47. Súd z pripojeného spisu sp. zn. 20Er 1258/2004 Okresného súdu Žilina zistil, že dňa 12. 07. 2005 žalobkyňa zobrala námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie EX 3146/2004-7 späť v celom rozsahu.
48. Súd z pripojeného spisu sp. zn. 20Er 1258/2004 Okresného súdu Žilina zistil, že dňa 08. 08. 2005 podala žalobkyňa na Okresný súd Žilina návrh na odklad exekúcie EX 3146/2004-7, 20Er 1258/2004.
49. Súd z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 09. 2006, č.k. 20Er 1258/2004-143, EX 226/2016 zistil, že Okresný súd Žilina povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o odvolaní vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Obo 188/2006.
50. Súd z pripojených spisov 20Er 1258/2004, EX 3146/2004 zistil, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Ágh nevyšpecifikoval sumu 2 141,82 Eur ako sumu, ktorú si ponechal ako trovy exekúcie.
51. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Od 01. 07. 2004 je právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci riadená zákonom č. 514/2003 Z.z.
52. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
53. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
54. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
55. Zákon č. 58/1969 Zb. bol vo vzťahu k O.z. špeciálnym predpisom a ustanovenia O.z. sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.
56. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 58/1969 Zb. nedefinoval pojem škody, ani neupravoval rozsah jej náhrady, je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia O.z.
57. Podľa § 442 ods. 1 O.z., hradí sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pre škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to nie je vylúčené). Taktiež finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmena advokátovi a pod.) znižujú majetkový stav oprávneného, zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, pričom skutočnou škodou môže byť aj ujma spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku nezákonného rozhodnutia ukázali ako zbytočne vynaložené.
58. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
59. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
60. Žalobkyňa v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb. podala u žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a to žiadosť zo dňa 30. 03. 2010, ktorej dátum podania v konaní nebol sporný a žalovaná tento dátum nespochybnila.
61. Tunajší súd v danom prípade mal preukázané a v konaní to nebolo sporné, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostali trovy exekúcie vo výške 2 141,82 Eur, ktoré žalobkyňa na základe zrážok zo mzdy zaplatila súdnemu exekútorovi, pričom po ich zaplatení bola exekúcia zastavená. Žalobkyňa si zaplatenie tejto sumy uplatnila ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a za nezákonné rozhodnutie označila rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, ktorý bol uznesením najvyššieho súdu zo dňa 11. 03. 2009, sp. zn. 3Obo 27/2009 zrušený a na základe zrušenia tohto rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 08. 12. 2009, č.k. 35Cb 517/1995-153 konanie voči žalobkyni ako žalovanej 2/ zastavil.
62. Na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80 začalo dňa 16.12.2004 na základe návrhu oprávneného Komerční banka, a.s., so sídlom Praha 1, Na Příkopě 33, exekučné konanie na exekútorskom úrade so sídlom Bratislava, Jaskový rad 79 a vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Ladislav Ágh ako súdny exekútor. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyni boli na základe nariadenej exekúcie, okrem iného, vykonávané aj zrážky zo mzdy u jej zamestnávateľa Colný úrad Žilina na základe exekučného príkazu zo dňa 02. 09. 2005 a zo mzdy jej bola zrazená suma 2 141,82 Eur, ktorú si ponechal súdny exekútor ako trovy exekúcie, čo mal súd preukázané z jeho potvrdenia.
63. V danom prípade bolo preto v konaní potrebné preukázať existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá žalobkyni vznikla. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu je existencia nezákonného rozhodnutia. Súd po vykonanom dokazovaní mal jednoznačne preukázané, že nezákonné rozhodnutie v danom prípade existuje a nezákonným rozhodnutím je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb/517/95-80, ktorý bol následne uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 03. 2009, č.k. 3Obo 27/2009 zrušený.
64. Ďalším predpokladom pre zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu je vznik škody. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že na strane žalobkyne došlo k vzniku škody a to tým, že zrážkami zo mzdy jej bola zrazená suma 2 141,82 Eur, ktorú si ponechal súdny exekútor ako trovy exekúcie.
65. Okrem preukázania nezákonného rozhodnutia a vzniku škody bolo povinnosťou žalobkyne preukázať aj existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito dvomi predpokladmi. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku a teda, ak by bolo dokázané tým, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Túto príčinnú súvislosť mal súd preukázanú, že nebyť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, na základe ktorého bola žalobkyni zexekuovaná suma vo výške 2 141,82 Eur a ktoré bolo následne ako nezákonné rozhodnutie zrušené, nebolo by následne došlo k exekučnému konaniu 20Er 1258/2004, EX 3146/2004. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci žalobkyňa preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov svojho nároku na náhradu škody, súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 141,82 Eur.
66. V danom prípade sa súd nestotožnil s tvrdením žalovanej v tom smere, že žalobkyňa nevyužila zákonné prostriedky na predídenie vzniku škody a to najmä tým, že síce voči upovedomeniu o začatí exekúcie podala námietky, ktoré ale následne zobrala späť a súd sa nestotožnil s týmto tvrdením najmä z toho dôvodu, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané súdnym exekútorom dňa 01. 03. 2005 a to v čase existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Žalobkyňa námietky doručila súdnemu exekútorovi dňa 05. 04. 2005, kedy ešte stále existoval právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom námietky zobrala späť až 12. 07. 2005, teda v čase ešte existujúceho právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2000, č.k. 35Cb 517/95-80, ktorý bol zrušený až následne uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 03. 2009, t.j. takmer 4 roky po späťvzatí námietok a to uznesením Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Obo 27/2009. Podľa názoru tun. súdu je vysoko pravdepodobné, že podané námietky zo strany žalovanej by neboli úspešné z dôvodu existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Následne žalobkyňa dňa 08. 08. 2005 podala návrh na odklad exekúcie, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté po viac ako roku od podania návrhu na odklad exekúcie uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 09. 2006, č.k. 20Er 1258/2004-143, EX 226/2006 a súd má teda za to, že žalobkyňa využila všetky prístupné opravné prostriedky na to, aby zamedzila vzniku škody.
67. Žalovaná sa v konaní bránila aj tým, že zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu žalobkyni nie je daná s poukazom na tú skutočnosť, že u súdneho exekútora došlo ponechaním si sumy 2 141,82 Eur k bezdôvodnému obohateniu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že za podmienku úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zákon č. 58/1969 Zb. zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky aj titulom bezdôvodného obohatenia a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil za splnenia zákonom predpísaných podmienok žalobkyni ako osobe, ktorá sa stala povinnou v exekúcii na základe nezákonného rozhodnutia súdu škodu, ktorá jej v priamej príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím vznikla. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, nemožno od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby náhradu škody proti štátu uplatňovala až potom, ako sa neúspešne domáhala nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto ho získal.
68. Zodpovednosť štátu za škodu je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti ako skutočnosti predpokladané zákonom, najmä nie skutočnosti, či poškodený využil alebo nevyužil možnosť domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia proti subjektu, ktorý je toto plnenie povinný vydať.
69. Keďže v prejednávanej veci žalobkyňa preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov svojho nároku na náhradu škody, súd jej žalobe v časti zaplatenia sumy 2 141,82 Eur vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 141,82 Eur po čiastočnom späťvzatí žaloby.
70. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
72. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
73. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. V tomto prípade vzala žalobkyňa žalobu späť pre zaplatenie sumy 12 014,90 Eur bez uvedenia dôvodu a tak žaloba voči žalovanej nebola v tejto časti podaná dôvodne a k zastaveniu konania v tejto časti teda došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobkyne. Súd žalobkyni priznal nárok vo výške 2 141,82 Eur a žalobkyňa tak bola v konaní v prevažnej miere neúspešná proti žalovanej, ktorá bola v konaní v prevažnej miere úspešná. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C. s. p. vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni. Keďže si však žalovaná trovy konania neuplatnila, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.