Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-84-2021.pdf
PDF · 73.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/84/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného T. P., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní poškodeného B. O. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.7.2021, č.k. 27T/18/2019-398, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.3.2022 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku, ktorým bol poškodený B. O., nar. XX.XX.XXXX s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces a podľa § 329 Trestného poriadku sa poškodený B. O., nar. XX.XX.XXXX odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
II. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného B. O., nar. XX.XX.XXXX proti výrokom o vine a treste zamieta ako podané neoprávnenou osobou.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 27.7.2021, č.k. 27T/18/2019-398 rozhodol tak, že obžalovaný T. P. je vinný , že spoločným konaním s dosiaľ nezistenými páchateľmi v presne nezistenom čase v ranných hodinách dňa 12.12.2015 v herni RIO v Galante na Bratislavskej ulici v budove so zaužívaným názvom „ERIK“, ktorá je verejne prístupná, fyzicky napadli bejzbalovou duralovou palicou, kľúčom na zaťahovanie skrutiek kolesa vozidla a teleskopickými kovovými obuškami poškodeného B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., J. R. XXXX/X a týmto útokom mu spôsobili zranenia hlavy, vykĺbenie pravého ramena, puknutie stavca chrbtice, pomliaždenie brušnej steny, chrbta a ľavého ramena s dobou liečenia tri týždne podľa odborného vyjadrenia, teda - spoločným konaním na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, - spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví , čím spáchal - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 2000 (dvetisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon úhrnného peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., J. R. XXXX, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
2. Po vyhlásení tohto rozsudku sa obžalovaný aj prokurátor vzdali práva podať odvolanie. Preto súd vyhotovil zjednodušený rozsudok podľa ustanovenia § 172 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý neobsahoval odôvodnenie. Proti rozsudku podal odvolanie poškodený a to proti výrokom o vine, o treste a o náhrade škody. 3. Podané odvolanie poškodený odôvodnil tým, že uložený trest je mizerný a neprimeraný pre obžalovaného. Vyjadril hlboké podozrenie, že obžalovaný sa dopustil závažného zločinu, s úmyslom zabiť poškodeného a to z osobitného motívu. Má za to, že nie je možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, teda trest mierny, keďže sa jednalo o pokús zabitia a tento páchateľ má bohatú kriminálnu minulosť. Žiadal okresný súd, aby konanie prehodnotil, nakoľko mal porušené jeho procesné postavenie. Žiada, aby bol súdený v zločine a spravodlivo v záujme zákonov Slovenskej republiky. Peňažný trest nepovažuje v tomto prípade za adekvátny. Žiada, aby bol súdom 1. stupňa o odškodnený aj s ujmou 10 000 euro. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 329 Trestného poriadku ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa § 307 Trestného poriadku (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. (2) Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že je dôvod na zamietnutie odvolania poškodeného, ktoré podal proti výrokom o vine a o treste v zmysle § 316 ods. 1, druhá alinea Trestného poriadku. Poškodený, nie je v zmysle ustanovenia § 307 ods. 1 Trestného poriadku osobou oprávnenou podať
odvolanie proti výrokom o vine a o treste. Preto odvolací súd výrokom uvedeným v bode II. tohto uznesenia odvolanie poškodeného proti týmto výrokom zamietol. 6. Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného, ktoré podal voči výroku o náhrade škody, odvolací súd konštatuje, že poškodený je oprávnenou osobou na podanie takéhoto opravného prostriedku a jeho odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. 7. Tak ako je uvedené v odseku 2 tohto uznesenia, písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku neobsahovalo odôvodnenie, pretože sa obžalovaný i prokurátor v zákonom určenej lehote vzdali práva na podanie odvolania. Nedostatok odôvodnenia rozsudku má za následok aj to, že vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade škody, keď prvostupňový súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nemožno v odvolacom konaní meritórne preskúmať správnosť tohto, poškodeným napadnutého výroku. Inými slovami povedané, odvolací súd nemohol preskúmať, či prvostupňový súd rozhodol správne alebo nesprávne, keď odkázal poškodené jeho s jeho nárokom na civilný proces dôvodne, pretože toto rozhodnutie nebolo prvostupňovým súdom v písomnom vyhotovení rozsudku odôvodnené. 8. Odvolací súd musel napadnutý výrok o náhrade škody podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušiť, keďže nebolo možné preskúmať jeho správnosť pre nedostatok odôvodnenia. Odvolací súd nemohol sám rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody a to z rovnakého dôvodu, pre ktorý musel zrušiť napadnutý výrok prvostupňového súdu, teda pre nedostatok akéhokoľvek odôvodnenia. Následne odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 329 Trestného poriadku, ktorý mu prikazuje v takomto v prípade odkázať poškodeného na civilný proces. Preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.