Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25 IČO : 35 807 598, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej : C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., T. XXX/XX, o zaplatenie 201,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 21Csp/104/2016-51 zo dňa 25.10. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania 21Csp/104/2016-51 zo dňa 25.10. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že predmetom sporu bol nárok žalobcu vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2012, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 200 eur, pričom v spore sa žalobca domáhal zaplatenia zostatku zmluvnej pokuty vo výške 201,28 eur, trov mediačného konania vo výške 138,25 eur, poplatku za upomienky vo výške 28,- eur, úroku vo výške 32% ročne špecifikovaného za jednotlivé obdobia a úroku z omeškania vo výške 8% ročne špecifikovaného za jednotlivé obdobia omeškania dlžníčky. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53, § 54 Občianskeho zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a súčasne aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia § 1, § 9 a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Z uvedených dôvodov sa na zmluvu hľadí ako na zmluvu bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd taktiež poukázal na to, že výška úrokovej sadzby nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a hoci v predmetnej zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba, avšak žalobca si žalobou uplatňuje úrok vo výške 32% ročne, hoci v čase uzavretia zmluvy výška úrokových sadzieb pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch obdobného typu poskytovaných bankami podľa údajov

NBS bola vo výške 15,39%. Z tohto hľadiska dohodnutá úroková sadzba podstatne prevyšuje úrokové sadzby uplatňované v obchodnej činnosti komerčných bánk a teda je v rozpore s dobrými mravmi. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 28,- eur, ako aj úrok vo výške 32% nie je dôvodný. Súd poukázal na to, že administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere „spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ sú neprimerane vysoké už aj vzhľadom k výške požičanej sumy 200,- eur a zo strany žalobcu ničím nepreukázané, v čom tieto náklady spočívali. Súd vzhľadom na ich výšku (viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru) považoval toto dojednanie za odporujúce dobrým mravom a teda neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 201,28 eur súd prvej inštancie poukázal na to, že výška tejto zmluvnej pokuty nebola v zmluve o úvere dojednaná a žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu pri uzavretí zmluvy o úvere. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by súčasťou zmluvy o úvere bolo dojednanie povinnosti žalovanej zúčastniť sa v prípade porušenia zmluvných povinností mediačného konania a uhradiť jej náklady. Takéto ustanovenie obsahujú iba všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobcu, s ktorými však žalovaná nebola preukázateľne oboznámená pri uzavretí zmluvy o úvere. V závere odôvodnenia rozsudku súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol aj na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľke z dôvodu premlčania nároku žalobcu a vyslovil, že nároku žalobcu nemohol vyhovieť ani z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, pretože zmluva o úvere bola uzavretá 30.10.2012, žalovaná mala zaplatiť úver v 12 mesačných splátkach počnúc od 25.11.2012, termínom konečnej splatnosti úveru by mal byť deň 25.11.2013 a žaloba vo veci bola podaná až 19.10.2016. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. V prejednanej veci mala plný úspech žalovaná, ktorej však trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie keď uviedol, že žalobca v postavení veriteľa uzatvoril so žalovanou dňa 30.10.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 200,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 196,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu vo výške 316 eur v dvanástich mesačných splátkach vo výške 33 eur, počnúc dňom 25.11.2012. Žalovaná neplatila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca uplatnil svoje nároky zo zmluvy pred príslušným súdom, ktorý určil, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková a žalobu zamietol aj z dôvodu, že považuje nárok žalobcu za premlčaný, keď súd prihliadol ex offo na premlčanie v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca má za to, že súd nebol oprávnený prihliadať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia na premlčanie ex offo, nakoľko aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neprichádza do úvahy, ale do úvahy prichádza premlčanie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca namieta, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom v zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Žalobca s dôrazom na autonómiu vôle zmluvných strán uviedol, že žalovaná bola oboznámená s predmetnými ustanoveniami a súhlasila s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy, na znak čoho ju aj podpísala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ ďalej uviedol, že pokiaľ by odvolací súd i napriek uvedenej argumentácii posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalobca uvádza, že uvedený zákon považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko nedošlo k naplneniu uvedených dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalovaná nepoukázala, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca ďalej dôvodí, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom riadne informovaný. Nikde nie je zvlášť ustanovená povinnosť prerozdelenia splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko podľa názoru odvolateľa nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov, nemožno

považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v tomto zákone, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V zmluve bola taktiež jasne dojednaná RPMN vo výške 309,86 % a výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy so vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v zmluve. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, avšak podľa názoru odvolateľa nemožno sa dovolávať údajov výlučne bánk, súd tak koná v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Správne by mal súd prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné, zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na závery rozhodovacej praxe, podľa ktorých u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Na základe uvedených odvolacích dôvodov potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

5. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanej domáhal nároku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2012, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 200 eur za dojednaných zmluvných podmienok, pričom v spore sa žalobca domáhal zaplatenia zostatku zmluvnej pokuty vo výške 201,28 eur, trov mediačného konania vo výške 138,25 eur, poplatku za upomienky vo výške 28,- eur, úroku vo výške 32% ročne špecifikovaného za jednotlivé obdobia a úroku z omeškania vo výške 8% ročne špecifikovaného za jednotlivé obdobia omeškania dlžníčky. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Žalobca v odvolaní namietal spotrebiteľských charakter uzatvorenej zmluvy o úvere a tvrdil, že si zmluvné strany dojednali podriadenie tohto záväzkového vzťahu ustanoveniam Obchodného zákonníka.

6. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Odvolací súd sa tak predovšetkým vysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý argumentuje, že právny režim, ako aj práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o úvere, sa spravujú výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka a výslovne v odvolaní spochybnil spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy. Odvolací súd poznamenáva, že na tento argument, a to vzhľadom na citované zákonné ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, nemožno prihliadnuť. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1. mája 2014) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa pred

neprijateľnými zmluvným podmienkami, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015 (zhodne však aj v rozhodnutiach NS SR č. 3M Cdo 9/2014 a sp. zn. 3MCdo 12/2014), ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Odvolací súd v súvislosti s problematikou spätnej aplikácie neskoršej právnej úpravy prijatej do Občianskeho zákonníka novelou č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2015 poznamenáva, že pri vyslovení tohto právneho názoru Najvyšším súdom SR v tejto otázke a pokiaľ tieto rozhodnutia a vyslovené názory Najvyššieho súdu SR neboli doposiaľ žiadnym zákonným spôsobom spochybnené, je odvolací súd povinný na ne prihliadať a tieto závery a vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR pri svojom rozhodovaní rešpektovať.

9. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2012 preukázané, že aj na právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou je nutné aplikovať okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka zaoberajúcimi sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv, aj ustanovenia osobitnej právnej normy a to zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, nakoľko sú naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu tejto osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. a/, b/ a d/ Zákona o spotrebiteľskom úvere. Lex specialis v konkrétnom prípade upravuje osobitne predovšetkým obligatórne náležitosti úverovej zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľského úveru.

10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

11. V nadväznosti na uvedené, podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) a § 10 ods. 1.

12. Predmetom odvolania, ktoré podal žalobca, je ďalej spochybnenie záveru súdu o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa kritérií zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia konkrétnej zmluvy o úvere. Žalovaný, ako odvolateľ, nesúhlasí so závermi súdu, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje zákonom požadované obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, i/ a k/, v dôsledku čoho potom súd vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý ako odvolateľ namietal vecnú správnosť meritórneho rozsudku súdu prvej inštancie, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku.

13. Odvolací súd mal z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2012 možnosť zistiť, že pokiaľ súd prvej inštancie vytýkal tejto zmluve nedostatok obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 písm. f/ a i/, teda absenciu údaju s uvedením presného a konkrétneho termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sú tieto výhrady súdu voči konkrétnej zmluve dôvodné. Posudzovaná zmluva neobsahuje tieto obligatórne údaje vôbec, navyše odvolací súd poznamenáva pre úplnosť, že neobsahuje navyše ani obligatórnu náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. y) a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom je nutné zdôrazniť, že absencia už či i len jedinej zákonom požadovanej obligatórnej náležitosti má v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákonný následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovanej zmluvy o úvere a právny záver súdu prvej inštancie tak bol správny.

14. Okresný súd preto vecne správne rozhodol, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že obsah konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v dôsledku absencie povinných údajov považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a v dôsledku tohto záveru aj zamietol žalobu v časti požadovaných úrokov a poplatkov (úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov za upomienky).

15. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanej aj zostatok zmluvnej pokuty, ktorá mala byť medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške 312 eur, odvolací súd s prihliadnutím na výšku úveru 200 eur sa taktiež v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu o neprimeranosti tejto sankcie pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa s tým, že aj napriek spornosti, či bola vôbec zmluvná pokuta medzi stranami sporu dojednaná platne, je však jednoznačný záver, že jej výška je v porovnaní so záväzkom spotrebiteľky neprimerane vysoká (tvorí viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru) a je ju tak nutné považovať za dojednanie absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje dobrým mravom. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že absolútnu neplatnosť tohto dojednania možno vyvodiť aj s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve a spôsobujúcu značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa.

16. Taktiež súd prvej inštancie správne zamietol žalobu aj v časti uplatnených (a bližšie nešpecifikovaných, no najmä absolútne nepreukázaných) trov mediačného konania. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca ničím hodnoverne nepreukázal nielen výšku trov mediačného konania, no ani len to, či vôbec akékoľvek trovy žalobcovi v súvislosti s mediačným konaním vznikli, keďže ani začatie mediačného konania žalobca súdu nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti a zákonnosti tohto uplatneného nároku voči spotrebiteľke.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .