Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-143-2018.pdf
PDF · 126.4 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/143/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti povinnému 1/: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, V. - M. V., povinnému 2/: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, V. - M. V., o vymoženie (zmenkovej) sumy 3.917,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/761/2014 - 57 zo dňa 18. júna 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/761/2014 - 57 zo dňa 18. júna 2018 ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4 a 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (bod 6. veta posledná odôvodnenia napadnutého uznesenia).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súdny exekútor dňa 25.01.2016 doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený doručil exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 19.01.2016 a predložil súdu Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.10.2007, odstúpenie od zmluvy, výzvu na úhradu a oznámenie o vyplnení zmenky. Dňa 20.01.2016 oprávnený uvedené listiny doručil aj priamo súdu prvej inštancie. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že uvádza opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a priložil dôkazy, ktoré osvedčujú tieto skutočnosti. Oprávnený resp. jeho právny predchodca spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s. na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o úvere boli povinnému ako stavebnému sporiteľovi poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobného podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v Zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto Dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinným. V zmysle Dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky bankou sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky Zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky, podľa Dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v oznámení o vyplnení zmenky, povinný zmenkovú sumu neuhradil.
4. Súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 1Zm/86/2012, teda spisu, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Oprávnený predložil súdu Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.10.2007, z ktorej vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný v 1. rade ako dlžník a povinná v 2. rade ako spoludlžníčka. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 15.10.2007 vyplýva, že povinný v 1. rade bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech remitenta banky. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na základe zmluvy o úvere. Zo zmenky č. 2057535603/20071015 zo dňa 13.12.2011 bola vyplnená vlastná zmenka bez protestu na rad Prvej stavebnej sporiteľni a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, na sumu 3.917,32 eura. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie konštatoval, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) ExP v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd prvej inštancie podľa § 200 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia v prípade ich vyčíslenia a vyúčtovania povereným súdnym exekútorom, osobitným uznesením.
6. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním oprávnený.
7. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
8. Oprávnený v odvolaní uviedol, že novelizačným zákonom č. 438/2015 Z. z. koncipované oprávnenie exekučného súdu zastaviť exekúciu bolo zavedené práve preto, že v konaniach vo veci vydania
zmenkového platobného rozkazu sa súdy nezaoberali otázkami skutkového stavu pred vydaním/ vyplnením zmenky, a preto bolo potrebné v prostredí súčasnej ochrany spotrebiteľa tieto otázky dodatočne preskúmať, a tak poskytnúť povinným/spotrebiteľom ochranu v tých exekúciách, kde je to potrebné (teda tam, kde nárok obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom). Aby exekučný súd mohol exekúciu zastaviť, bol povinný: 1. posúdiť, či nárok oprávneného obsahuje/neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; 2. následne či bolo alebo nebolo na tieto podmienky prihliadnuté v konaní pred súdom prvého stupňa; 3. následne, ak by exekučný súd dospel k záveru, že na tieto podmienky nebolo prihliadnuté, mohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie. V rámci záveru, že exekúciu treba zastaviť, bol súd povinný rozlíšiť v nároku oprávneného tú časť, ktorá bola vedená v rozpore so zákonom a zastaviť len túto časť exekúcie. Exekučný súd nemôže pri posudzovaní podmienok na zastavenie exekúcie ignorovať princíp delenej neplatnosti právnych úkonov uplatňujúci sa v civilnom práve (a platný i pre exekučné konania v súlade s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučné súdy majú oprávnenie preskúmať skutkový stav a prípadne vysloviť zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku tam, kde to bude potrebné k zabezpečeniu primeranej ochrany spotrebiteľa. Riadne preskúmanie skutkového stavu je pre vyslovenie záveru o materiálnej stránke veci nevyhnutné. K náležitému objasneniu veci mal súd pristupovať komplexne. V čase podpisu Zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere bol v platnosti a účinnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 obsahuje negatívne vymedzenie typov úverov, na ktoré sa zákon nevzťahuje, medzi inými v prípade písm. a) ak sa úver poskytuje na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Práve tento účel je vymedzený v intenciách čl. 1 ods. 2 zmluvy o úvere. Na základe toho je zmluva o úvere vylúčená z pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017. Oprávnený predložil súdu všetky podklady, z ktorých bolo jasne určiteľné, že právny predchodca poskytol povinným úver vo výške 2.655,51 eura dňa 29.10.2007 a 531,10 eura dňa 02.05.2008, spolu teda vo výške 3.186,61 eura. Do odstúpenia od Zmluvy o úvere uhradili povinní splátky v celkovej výške 716,08 eura (v období od roku 2007 do roku 2011) + započítanie pohľadávky vo výške 96,70 eura + čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 257,72 eura. Celkovo teda povinný uhradil sumu 1.070,50 eura. Po odstúpení od zmluvy povinní neuhradili žiadne splátky. Uvedené vyplýva aj z rozpisu z účtu odstúpeného medziúveru, ktorý si oprávnený vyžiadal od svojho právneho predchodcu a predložil ho v prílohe k odvolaniu. Exekučným poriadkom (novela č. 438/2015 Z. z.) zavedená povinnosť exekučného súdu skúmať, či ide o neprijateľne vedenú exekúciu, má sledovať ochranu spotrebiteľa tam, kde „ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku“, „zmenku, ktorá bola použitá v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa“ (dôvodová správa k novele č. 438/2015 Z. z.). Novela č. 438/2015 Z. z. zaviedla nástroj kontroly „zákonnosti“ prebiehajúcich exekúcií tam, kde sa vymáha záväzok, ktorý nemá žiaden materiálny základ. Oprávnený poukázal na to, že oprávnenie exekučných súdov zavedené novelou nemá byť nástrojom na zastavovanie všetkých exekúcií vedených na podklade zmeniek, ale nástrojom na zabezpečenie kontroly zákonnosti exekúcie. Oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekúcii riadne preukázal vo svojom Doplnení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18.01.2016 (dodržal zákonnú lehotu zavedenú novelou č. 438/2015 Z. z. a opísal rozhodné skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a tiež dané skutočnosti doplnil listinnými dôkazmi) a dokázal, že exekúcia vedená proti povinným má svoj materiálny základ - úverový vzťah zhmotnený do písomnej zmluvy o úvere a ostatných písomných podkladov. Uznesenie o zastavení exekúcie v celom rozsahu spôsobilo oprávnenému odňatie práva na súdnu ochranu proti povinným, ktorí si nesplnili svoju povinnosť splniť dlh riadne a včas. Oprávnený trvá na tom, že pri posudzovaní možnosti na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, musia exekučné súdy postupovať tak, aby poskytli ochranu nielen spotrebiteľovi, ale taktiež spôsobom, ktorým zabezpečenia ochranu subjektu oprávneného v exekúcii v tej časti jeho právoplatne priznaného nároku, o ktorom niet v prostredí dnešnej právnej úpravy pochýb. Oprávnený priložil k odvolaniu príkladmo niektoré uznesenia exekučných súdov, ktoré povolili pokračovanie v exekúciách oprávneného na podklade obdobného skutkového stavu. Taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/378/2017 zo dňa 29.11.2017.
9. Oprávnený sa odvolacím návrhom uvedeným v odvolaní domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že v exekúcii proti povinným pokračuje a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Alternatívne sa oprávnený domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, nakoľko v prejednávanej veci zistil existenciu dôvodov zrušenia napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.06.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh (právneho predchodcu) oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené dňa 20.06.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 30.06.2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/86/2012 - 15 zo dňa 30.12.2013. Dňa 25.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie súdneho exekútora, ktorý predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 19.01.2016. Dňa 20.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie (pôvodného) oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v nadväznosti na zákon č. 438/2015 Z. z. Dňa 28.11.2016 súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Er/761/2014 - 40 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto doterajšieho oprávneného do konania vstupuje PRIVATdebt s.r.o. Rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka konania nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2016. Dňa 23.12.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie podanie oprávneného, ktorým doplnil podklady k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18.01.2016. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
16. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
17. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
18. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
19. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
20. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
21. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
22. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
23. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
24. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
25. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
26. Odvolací súd úvodom tejto časti poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3Oboer/1/2017, v ktorom bola prípustnosť dovolania daná dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, teda dovolanie inter alia smerovalo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, riešil právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a ktorá má vplyv aj na vec prejednávanú v tomto konaní. V uvedenom dovolacom konaní, ako to vyplýva z bodu 16. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017, bola riešená otázka zásadného právneho významu, ktorá spočívala v tom, či môže exekučný súd zastaviť exekúciu len na základe konštatovania, že súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz vydal, neprihliadol na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby sám mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú. Zároveň otázkou zásadného právneho významu bola aj otázka, či možno zmluvu (v danej veci o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere) uzavretú medzi (v danej veci právnym predchodcom) oprávneného a povinnými považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keď sa ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na predmetnú zmluvu nevzťahujú.
27. Aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu platí, že len rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP. Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. V systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou NS SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a ak ide o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu. Účastníci konania, čo platí v plnom rozsahu aj pre exekučné konania, legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej
situácie rovnakým spôsobom. Ak súd dospeje k záveru, že v prejednávanej veci nastala typická situácia, riešená už v judikatúre súdov určitým spôsobom, súd je s poukazom na čl. 2 ods. 1 a 2 CSP v zásade povinný rozhodnúť podľa tejto ustálenej súdnej praxe. Pokiaľ sa chce súd od takejto praxe odkloniť, je jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci akceptovať ustálenú súdnu prax. Odklon od ustálenej súdnej praxe pritom môže byť odôvodnený rozdielnosťou skutkového stavu, ale aj vývojom právneho názoru.
28. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že vyriešenie obidvoch uvedených právnych otázok (bod 26.) je relevantné aj v intenciách prejednávanej veci, nakoľko prejednávaná vec je skutkovo i právne obdobná veci, ktorá bola predmetom uvedeného dovolacieho konania. Odvolací súd teda zistil, že v prejednávanej veci nastala typická situácia, riešená už v judikatúre súdov (a to v uvedenom dovolacom konaní - bod 26., ďalej v dovolacích konaniach, v ktorých NS SR rozhodol uznesením sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017) určitým spôsobom. Z uvedeného dôvodu, v súlade s čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov CSP a pri zistení, že v prejednávanej veci sa nevyskytujú žiadne také skutkové osobitosti prípadu, ktoré by odôvodňovali odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a súčasne nedošlo ani k prekonaniu právneho názoru, ktorý sa ustálil v rozhodovacej praxi (čl. 2 ods. 3 základných princípov CSP a contrario), odvolací súd zakladá svoj právny názor (popísaný v nasledujúcich bodoch) v prejednávanej veci na uvedenej ustálenej súdnej praxi.
29. Zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.09.2015 boli novelizované viaceré zákony, vrátane zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Účelom uvedeného zákona bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi. Týmto zákonom bola zavedená povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a to v rámci základného konania, ako aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní.
30. Podľa vyššie citovanej právnej úpravy (body 20. až 25.) oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu (prípadne vzťahu právneho predchodcu) s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, jej prípadné prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
31. Povinnosťou exekučného súdu je z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu (Občiansky zákonník, prípadne zákon o spotrebiteľských úveroch alebo iný zákon upravujúci právne vzťahy so spotrebiteľom), b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
32. Preskúmavacia povinnosť exekučného súdu uvedená v predchádzajúcom bode vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod R 93/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatňovaného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
33. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nedoplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, alebo síce návrh na vykonanie exekúcie doplnil, ale ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.
34. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou (predchádzajúci bod) preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
35. V tejto prejednávanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie (bod 31.) a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku) alebo o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
36. V odvolaním napadnutom uznesení súd prvej inštancie skonštatoval, že z listinných dôkazov predložených oprávneným a ani z pripojeného zmenkového spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
37. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že tým, že súd prvej inštancie ako exekučný súd na základe oprávneným predložených listinných dôkazov skúmal len (i) či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu (Občianskeho zákonníka, prípadne zákona o spotrebiteľských úveroch), avšak neskúmal (ii) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo zákonom, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
38. Odvolací súd k uvedenému ale zároveň uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj povahu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Toto posúdenie je v intenciách prejednávanej veci obzvlášť významné, pretože len ak je preukázaný spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými je nutné skúmať skutočnosti uvedené v bode 31. písm. b) tohto odôvodnenia. Ak spotrebiteľský charakter uvedeného
právneho vzťahu preukázaný (a to v prejednávanej veci preukázaný v zmysle uvedenom v nasledujúcom odseku) nie je, je to bez ďalšieho dôvod na rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.10.2007 (t. j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. S poukazom na prechodné ustanovenie § 879j k úpravám účinným od 1. januára 2008 sa ustanoveniami účinnými od 1. januára 2008 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 31. decembra 2007 s výnimkou, že vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2007 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
40. V prejednávanej veci nárok oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) vznikol do 31. decembra 2007. Z tohto dôvodu je podľa odvolacieho súdu bez uvedenia ďalších skutočností aplikácia ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2008 na posúdenie úverovej zmluvy z 15.10.2007 nesprávna.
41. Odvolací súd pritom poukazuje aj na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 15.10.2007, podľa ktorého sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru (napríklad § 497 až 507 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zmluva predložená oprávneným pritom podľa svojho obsahu predstavuje zmluvu uvedenú v ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom súd prvej inštancie v napadnutom uznesení na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vôbec nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy, čím vec nesprávne právne posúdil.
42. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel okrem záveru o nesprávnom právnom posúdení súdom veci súdom prvej inštancie aj k záveru o tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Práve tento záver odvolacieho súdu je významný pre rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu, že za uvedených okolností sú naplnené všetky podmienky ustanovené v § 389 ods. 1 písm. b) CSP, za ktorých je odvolací súd povinný zrušiť napadnuté uznesenie a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
43. Ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP prikazuje odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany (resp. v exekučnom konaní účastníka konania) nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide okrem iného napr. o právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na preskúmanie rozhodnutia, právo na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
44. Postup súdu pri poskytovaní súdnej ochrany a taktiež aj jeho následné rozhodnutie vo veci ako hlavný produkt súdneho konania nesmie byť pre účastníkov prekvapivé, pokiaľ majú legitímny dôvod očakávať určitý postup či určité rozhodnutie vo svojej veci. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania a rozhodnutia môže byť chápaná v niekoľkých významoch. Jedným z nich je aj ten, že ak vychádzajú účastníci konania pri (vlastnom) právnom posúdení veci z judikatúry ustálenej v danom čase, nemôže rozhodnutie v ich veci vykazovať znaky svojvoľného odchýlenia sa od nej, ale prípadné odlišné rozhodnutie musí súd založiť na relevantných dôvodoch a argumentoch, ktoré musia byť účastníkom vysvetlené v odôvodnení tohto rozhodnutia.
45. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie v čase, kedy už existovala vo vzťahu k právnym otázkam, zásadným pre rozhodnutie v prejednávanej veci, ustálená rozhodovacia prax najvyššej súdnej autority všeobecného súdnictva - NS SR (bod 26., 28.). Súd prvej inštancie však na túto súdnu prax vo svojom rozhodnutí nijako nereflektoval, teda nepostupoval v súlade s ňou (ale zaujal v prejednávanej veci úplne opačný právny názor) a ani toto svoje odlišné rozhodnutie nezaložil na žiadnych relevantných dôvodoch a argumentoch. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v tomto smere vykazuje znaky svojvoľného odchýlenia sa od ustálenej súdnej praxe. Takýmto konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na predvídateľné rozhodnutie. Tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní, pretože ak by už za súčasnej procesnej situácie odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, pripravil by svojim konaním povinného o právo na preskúmanie rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vo veci opätovne po ďalšom konaní rozhodne a ktoré je taktiež jedným z čiastkových práv práva na spravodlivé súdne konanie.
46. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda napadnuté uznesenie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
47. Odvolací súd, plniac si povinnosť ustanovenú v § 391 ods. 3 CSP uvádza, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými 1/ a 2/ je spotrebiteľskou zmluvou, a to v zmysle uvedenom odvolacím súdom v bodoch 39. až 41. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, rozhodne o pokračovaní v exekúcii (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zmluva je spotrebiteľskou, posúdi na základe vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu (body 30. až 35.), či v prejednávanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
48. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP).
49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 2 CSP nerozhodoval.
50. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.