Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/131/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX V., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C/176/2014-75 zo dňa 07.12.2017 jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku VI.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

„ I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok č. SR 00209/14 zo dňa 13.6.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.

II. Určuje, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedená ako bod 5. Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2012 je neplatná.

III. Určuje, že uznanie dlhu uvedené ako bod 10. Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2012 je neplatné.

IV. Určuje, že dohoda o vyplnení zmeniek uvedená ako bod 13. Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2012 je neplatná.

V. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

VI. V prevyšujúcom rozsahu žalobu o určenie, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 3.1.2012 je neplatná, zamieta.

VII. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 3, 4 písm. a), r), 5, 6 a 12, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 až 3, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1,2 a 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1 písm. j), § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 5a ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 137 písm. c, § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 3 ods. 2, čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993.

3. V odôvodnení uviedol, že posudzovaný právny vzťah sporových strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy dňa 03.01.2012 v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, z dôvodu vyhlásenia žalobcu v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o klasický postup v snahe vyhnúť sa prísnejšej právnej úprave zameranej na ochranu „slabšej strany“. Konanie žalovaného má znaky nekalej obchodnej praktiky, pretože tým, že žalobca podpísal celú predformulovanú zmluvu, zároveň podpísal aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania aj keď žalovaný takéto nekalé praktiky mal zakázané používať. Žalobca uviedol, že žalovanému oznámil, že je živnostník, avšak nepodniká v súvislosti s úvermi, finančnými službami a ani neponúka služby v tejto oblasti, teda vo vzťahu k žalovanému - dodávateľovi koná ako neprofesionál. Finančné prostriedky potreboval na súkromné účely, t.j. pre potreby jeho rodiny za účelom zabezpečenia nákupu vecí ako sú potraviny, aby preklenuli obdobie finančných ťažkostí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danom prípade uzatvoril dňa 03.01.2012 v skutočnosti zmluvu o spotrebiteľskom a bezúčelovom úvere. Ďalej dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver, ktorá predstavuje 96,8 % požičanej sumy. Za nekalú obchodnú praktiku považoval aj skutočnosť, že žalobca musel vyplniť biankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25 % ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú) a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie považoval žalobcu za účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nutné práve z týchto dôvodov zrušiť. Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, nakoľko plnenie priznané v rozhodcovskom konaní odporuje ZoSÚ, pretože tento úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Naliehavý právny záujem žalobcu mal preukázaný tým, že ak by žalovaný začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, ako veriteľ si uplatnil svoje právo, môže dôjsť bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, čím sa žalovaný môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Dokazovaním dospel k záveru o nedostatku slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis zmluvy spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. Žalovaný neposkytol žalobcovi dôslednejšie vysvetlenie aj o rizikách vyplývajúcich z úverového vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, odkazuje na neurčitú výšku aktuálnej pohľadávky. Takéto určenie je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie Dohoda o zrážkach spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Súd prvej inštancie považoval uznanie dlhu uvedené v bode 10. Všeobecných obchodných podmienkach za neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v čase jeho podpísania žalobcom nebola špecifikovaná a zrejmá celková výška uznaného dlhu. Uviedol, že bod 13. Všeobecných obchodných podmienok obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je v rozpore s ust. § 17 ods. 3 ZoSÚ, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere, ako aj jej článku 13, ktorý je súčasťou zmluvy a to dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení bianko zmenky samo o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Na základe takto neplatnej dohody nevzniklo žalovanému právo bianko zmenku vyplniť ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Zamietol žalobu o určenie, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 3.1.2012 je neplatná z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP. Žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania, nakoľko trovy konania priznať nežiadal.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku I. až V. a VII. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že dňa 03.01.2012 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon podnikania. Žalobca zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník pod obchodným menom A. M.-X., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Na základe uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobcom následne aj úver využitý, žalovaný neskúma, nakoľko to je už nepodstatná informácia. Žalovaný vychádzal z vyhlásení žalobcu, že koná v rámci predmetu svojho podnikania a peňažné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Nakoľko zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nemožno ju posudzovať z hľadiska toho, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľských zmlúv a tým úver určiť za bezúročný a bez poplatkov a rovnako nemôže byť predmetom skúmania z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že spĺňa základné náležitosti podľa § 551 Občianskeho zákonníka, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s Dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa vzhľadom k tomu, že a/ zákonný predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia, b/ predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zarážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/ ak by sa stalo, že platiteľ mzdy zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť. Ak zákonodarca podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zakázal použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti) a pri ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Výkladom a contrario možno vyvodiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia je pre spotrebiteľské úvery prípustná. Aj sám zákonodarca teda, v súlade s príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa - v žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú. Vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky dôvodil, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku VI. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny po právnej, ako aj formálnej stránke. Súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, tento správne vyhodnotil a správne aplikoval príslušné právne normy. Taktiež odôvodnenie rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, súd prvej inštancie jasne uviedol, akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci samej. Dodal, že iné rozhodnutie súdu by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepodrobil prieskumu výrok VI. rozsudku, nakoľko tento nebol odvolaním napadnutý.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci ohľadom odvolaním napadnutých výrokov sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

11. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bol nespotrebiteľský charakter zmluvy.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 03.01.2012, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je okrem údajov potrebných na identifikáciu dlžníka (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), uvedené aj jeho obchodné meno a IČO. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom), ako aj fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO).

14. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu na „podnikanie“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného, vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.03.2011 č. k. 17C 45/2011-35, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.05.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Skutočnosť, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu, a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľa, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jeho podnikaním (porovn. nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11). Žalobca uviedol, že peňažné prostriedky chcel použiť na osobnú spotrebu. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na účel výkonu podnikania.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ.

16. Rovnako sa nestotožňuje odvolací súdu s argumentáciou žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie výslovne konštatoval absenciu náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená (obsahovala len opis spôsobu jej vzniku na základe vystavenej zmenky). Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu).

17. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

18. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá v bode 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (vytlačených na druhej strane úverovej zmluvy minimalistickým písmom), ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere, ktorý zabezpečovací prostriedok žalobca nemal možnosť odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere (ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený, bez možnosti zo strany žalobcu tento obsah ovplyvniť), nebola individuálne so žalobcom dojednaná. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo práve na žalovanom preukázanie individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy (ako súčasť všeobecných podmienok zmluvy o úvere, bod 5). Znakmi individuálneho dojednania zmluvných ustanovení nie je vyplnenie a podpísanie formulárového dojednania spotrebiteľom. Z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zmluvné dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nepovažovalo za individuálne dojednané.

19. Žalovaný ako veriteľ do prejavu vôle žalobcu zahrnul uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútil žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

21. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

22. Vzhľadom na uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel, argumentácia žalovaného, týkajúca sa prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho inštitútu aj v spotrebiteľských zmluvách, bola bez právneho významu (súd prvej inštancie tento inštitút apriori nevylúčil ako neprípustný prostriedok na zabezpečenie pohľadávky v spotrebiteľských zmluvách).

23. Súd prvej inštancie ďalej pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z toho, že dohoda o vyplňovacom práve je neplatná, a že nie je možné uzavrieť dohodu o vyplňovacom práve len s odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Obsah takejto dohody nemohol dlžník žiadnym spôsobom ovplyvniť. K uzavretiu dohody o vyplňovacom práve nemôže dôjsť len odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, naviac nepodpísané žalobcom, a preto potom v zhode so súdom prvej inštancie je možné konštatovať, že neplatnosť dohody o vyplňovacom práve znamená nemožnosť pôvodného majiteľa zmenky vyplniť zmenku. Zaradenie dohody o vyplnení zmenky do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane zmluvy už samo o sebe pojmovo vylučuje možnosť, že uvedená podmienka bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne. Jej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť a nemohol ju ani odmietnuť bez toho, aby tým nezmaril uzatvorenie úverovej zmluvy ako celku. Pre takúto dohodu sa spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana dostal do značne nevýhodného postavenia oproti veriteľovi - oprávnenému, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky zakladá pre veriteľa - oprávneného jeho oprávnenie určiť výšku dlžnej sumy, ktorá sa stane zmenkovou sumou a rovnako aj dátum, od ktorého sa bude táto suma úročiť. Uvedené dojednanie navyše neprimerane sťažuje (a to až na hranici úplného znemožnenia) spotrebiteľovi výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď spotrebiteľovi ani len neumožňuje zistiť, z čoho pozostáva veriteľom určená zmenková suma. Tým sa spotrebiteľ dostáva do postavenia, v ktorom si nedokáže „overiť“ oprávnenosť veriteľom požadovaného plnenia zlúčeného do jedného číselného údaju zmenkovej sumy, a naopak oprávnený dostáva do rúk efektívny nástroj rozhodnúť, že ním požadované plnenie, ktorého výšku sám určil, je v súlade so zmluvou o úvere, ale aj v súlade so všeobecnými právnymi predpismi.

24. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 cit.: Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ: pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

25. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 rozsudok okrem výroku VI. ako vecne správny potvrdil.

27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .