Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-179-2018.pdf
PDF · 145.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/179/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 22, Bratislava, IČO: 360 62235 proti žalovaným 1) D.. K. A. A., Z.. XX.X.XXXX, H.W. XX, zast. JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou v Košiciach, Letná 45 a 2) D. Š., Z.. X.X.XXXX, J. X, zast. JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou v Košiciach, Odborárska 7, o zaplatenie sumy 4.914,43 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č. k. 16C/30/2010-342 zo dňa 16. januára 2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie pred vydaním rozsudku č.k. 16C 30/2010-198 zo dňa 10.7.2012 vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a listinnými dôkazmi, výpoveďou žalovaných a priestupkovým spisom Okresného riaditeľstva PZ Košice-okolie, Okresného dopravného inšpektorátu č. p. ORP- P-413/DI-SK-2006 bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade bol ku dňu 6.5.2006 vlastníkom domácky vyrobeného motokrosového motocykla s použitím súčiastok na motocykel značky Aprilia, žalovaný v 2. rade mal záujem o jeho kúpu, z týchto dôvodov v uvedený deň v obci Olšovany so súhlasom žalovaného v 1. rade skúšal jazdiť na uvedenom motocykli , pri prechode k lesnej ceste po miestnej komunikácii zavinil dopravnú nehodu, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, následkom čoho pri prechádzaní stúpajúcej pravotočivej zákruty dostal šmyk, spadol s motocyklom na vozovku, po páde sa motocykel v šmyku dostal do protismeru, kde narazil do dodávkového motorového vozidla značky Renault Master ev. č. A.-XXX-T., pri náraze došlo k prerazeniu nádrže uvedeného dodávkového motorového vozidla a k následnému požiaru vozidla i motocykla, pri tejto opravnej nehode sa ľahko zranil vodič motocykla D. Š., ktorý porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a, b, , § 15 ods. 1 Z. č. 315/1996 Z. z. o premávke za pozemných komunikáciách a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i, l, z. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 2000,- Sk a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvoch mesiacov. Výpoveďou žalovaných i uvedeným spisom o priestupkovom konaní bolo nepochybne preukázané, že motocykel, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Renault Master ev. č. A.-XXX-T. nemal vydané osvedčenie o evidencii vozidla, ani technické osvedčenie vozidla ani obdobný preukaz, súd mal za to, že jeho vlastník nemal povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového vozidla podľa § 3 z. č. 381/2001 Z. z.
3. Súd vychádzal z toho, že listinnými dôkazmi - obsahom likvidačného spisu bolo preukázané, že pri uvedenej dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Renault Master ev. č. A.- XXX T. vlastníka P. B., podľa zápisu o poškodení vozidla spracovaného Allianz -Slovenskou poisťovňou, a.s. dňa 10.5.2006 a zápisu o ohliadke zo dňa 12.7.2006 spoločnosťou Slovexperta poškodenému P. B. poisťovňa pôvodne uhradila škodu na motorovom vozidle vo výške 149.749 Sk - 4970,76 € a listom zo dňa 14.9.2006 vyzvala žalovaného v 2. rade na ej zaplatenie, došlo k dohode o splátkach a tento záväzok nie je predmetom konania, bol už splatený, výpoveďou žalovaného v 2. rade bolo preukázané, že v čase uznania tohto záväzku mal za to, že ide úplné, konečné uspokojenie všetkých nárokov žalobcu z tejto poistnej udalosti a nebol informovaný o dodatočných obhliadkach a oznamovaní škody na prepravovaných veciach. Obsahom likvidačného spisu poisťovne Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group ktorá, bola poverená Slovenskou kanceláriou poisťovateľov podľa § 24 ods. 9 z. č. 381/2001 Z. z. došetrením škodovej udalosti a vyporiadaním poistnej udalosti v mene a na účet kancelárie bolo preukázané, že okrem vyššie uvedenej sumy 149.749 Sk - 4970,76 €, ktorá bola na účet poškodeného poukázaná 25.8.2006 podľa dodatočnej likvidácie bola rovnako na účet poškodeného dňa 25.10.2006 prípadne najneskôr 31.10.2006 poukázaná suma 92.927,- Sk - 3.084,61 €, ide o náhradu škody na motorovom vozidle. Súdu bola doručená kópia likvidačnej správy splnomocnenej poisťovne Kooperativa bez uvedeného dátumu adresovanej poškodenému, avšak celkovým výpisom z inkasa tejto poistnej udalosti evidovanej v žalobcom splnomocnenej poisťovni Kooperatíva pod číslom PU95008924619 bol preukázaný dátum vykonania tejto platby dňom 25.10.2008, prípadne 31.10.2006. Oznámením škodovej udalosti poškodeným datovaným 29.8.2006, vykonaným Jozefom Bártom voči splnomocnenej poisťovni Kooperatíva i jeho čestným vyhlásením zo dňa 12.12.2006 bolo preukázané, že poškodený si takto dodatočne uplatnil aj náhradu škody za poškodené a zničené veci, ktoré v čase dopravnej nehody viezol v poškodenom motorovom vozidle -za motocykel DELIM sumu 1000 €, za náhradné diely na vozidlo značky Fiat 50 €, za ďalšie náhradné diely 40 €, nadobúdaciu cenu týchto veci preukazoval bločkami a faktúrami, ďalej uplatnil náhradu za prenosnú chladničku kúpenú 1.3.2006 v sume 69 €, za 3 kusy tričiek značky Lacoste - nové po 29,97 € za kus, za spací vak sumu 1.200,- Sk, za 4 kusy kolies sumu 10.000,- Sk, za 4 kusy pneumatík 8.000,- Sk, za 9 kusov pneumatík 7.000,- Sk a za 9 kusov plechových bandasiek sumu 350,- Sk za kus - celkom uplatňovaná náhrada vo výške 64.827,- Sk. Podľa likvidačnej správy splnomocnenej poisťovne rovnako bez uvedeného dátumu adresovanej poškodenému je zrejmé, že plnenie za uvedené veci zničené požiarom bolo priznané celkom vo výške 55.125,- Sk, za motocykel Delin 125 bola podľa výpočtu centrály priznaná náhrada vo výške 27.612,- Sk, za náhradné diely Fiat 1865,70 Sk, za ostatné náhradné diely 1492,60 Sk, za prenosnú chladničku suma 7802,40 Sk, za 3 kusy tričiek 1677,45 Sk, za spací vak 600,- Sk, za 4 kusy kolies 5.000,- Sk, za 4 kusy pneumatík 4.000,- Sk, za 9 kusov pneumatík 3.500,- Sk a za 9 kusov bandasiek 1.575,- Sk, z tejto likvidačnej správy vyplýva, že u prenosnej chladničky bola zostatková hodnota určená po zohľadnení 30% amortizácie a u vecí, kde neboli predložené nadobúdacie doklady bola uplatnená zrážka 50%. Výpisom z účtu splnomocnenej poisťovne Kooperativa bolo preukázané poukázanie sumy 55.125,- Sk
- 1829,81 € na účet poškodeného dňa 6.2.2007. žalovaní spochybňovali výšku škody na motorovom vozidle i na zničených veciach dodatočne uznanú a uhradenú poisťovňou uvedenými dvomi platbami, s prihliadnutím na uplatnenie námietky premlčania súd z dôvodu hospodárnosti konania nenariadil znalecké dokazovanie z príslušných odborov a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 Obč. zák. ako prevádzateľ predmetného motocykla, žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu podľa § 420 Obč. zák., porušil povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. a, b, § 15 ods. 1 z. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, obaja žalovaní však uplatnili námietku premlčania nároku, podľa § 106 Obč. zák., žalobca si neuplatnil právo na súde v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá mu v časti žalovanej sumy 3.084,61 € začala plynúť odo dňa nasledujúceho od jej výplaty poškodenému najneskôr od 1.11.2006 a márne uplynula 3.11.2008, teda nárok bol uplatnený na súde aj po uplynutí prípadnej všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. a v časti žalovanej sumy 1829,81 € - 55.125,- Sk dvojročná premlčacia doba začala plynúť od 7.2.2007 a márne uplynula 9.2.2009.
4. Krajský súd v Košiciach ako súd 2. inštancie uznesením č.k. 2Co 291/2012 -228 zo dňa 23.9.2013 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, konštatoval, že z vykonaného dokazovania sa javí, že ide o nárok vyplývajúci z regresného práva, ktorý je možné uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo vyplatené poškodenému plnenie poisťovňou, pričom bolo preukázané, že poškodenému bolo preukázané, že poškodenému bolo plnené v dňoch 18.12.2006 a 6.2.2007, žalobca podal žalobu na
súde 11.11.2009, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ktorá by v prípade plnenia zo dňa 18.12.2006 uplynula 18.12.2009 a v prípade plnenia zo dňa 6.2.2007 dňa 6.2.2010, preto pokiaľ ide o premlčanie, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca neuplatňoval právo na náhradu škody, ale regresný nárok podľa zákona č. 381/2001 Z.z. súd prvej inštancie posúdil nárok podľa ustanovení Obč. zák. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov P. B., narodeného 24.1.1960 s hláseným trvalým pobytom v obci Olšovany poškodeného, vlastníka motorového vozidla značky Renault Master ev.č. A. XXX T. v čase predmetnej dopravnej nehody a F. A., Z. XX.X.XXXX, B.C. V. V. XX - lidvidátora Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a listinnými dôkazmi a s ohľadom na skôr vykonané dokazovanie zistil, že žalovaný v 1. rade bol ku dňu 6.5.2006 vlastníkom domácky vyrobeného motorového motocykla bez prideleného čísla s použitím súčiastok na motocykel Aprilia, tento motocykel bol nepochybne motorovým vozidlom, ktorý nebol spôsobilý na prevádzku v obmedzenom rozsahu a bolo preukázané, že jeho prevádzka nebola poistené dojednaním povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z.z., nebolo naň vydané ani technické osvedčenie, ani obdobný preukaz. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade viedol tento motocykel dňa 6.5.2006 v snahe prejsť na lesnú cestu aj na miestnej komunikácii v obci Olšovany, kde zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku kolízii s motorovým vozidlom značky Renault Master ev.č. A. XXX-T., ktoré viedol jeho vlastník P. B. a v dôsledku požiaru došlo k poškodeniu motocykla žalovaného v 1. rade i motorového vozidla - značky Renault Master s evidenčným číslom A. XXX-T. a k škode na prepravovaných veciach. Rozsah škody na uvedenom motorovom vozidle i na prepravných veciach bol zisťovaný obhliadkou zo dňa i doobhliadkou zo dňa 12.7.2006, ktorú inicioval poškodený.
5. Pretože poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podmienkou vzniku práv poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení nároku na náhradu škody. Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť. Na poistné plnenie podľa odseku 2 písm. a) až c), f) a g) sa vzťahuje § 7. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Ak vznikne spor medzi kanceláriou a poisťovateľom o tom, kto má poškodenému plniť, poistné plnenie poskytne poškodenému kancelária. Ak z ďalšieho prešetrovania vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal poskytnúť poisťovateľ, poisťovateľ je povinný nahradiť kancelárii to, čo za neho plnila. Kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie. Podľa § 24a/ ods. 4, 5, 6, 7 z. č. 381/2001 Z. z. kancelária je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie, a to do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie. Kancelária neposkytne náhradné poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu. Kancelária bez zbytočného odkladu po uplatnení nároku na náhradné poistné plnenie písomne o tom informuje poisťovateľa, u ktorého poistený uzavrel poistnú zmluvu, alebo jeho likvidačného zástupcu.
6. Kancelária má právo na náhradu za náhradné poistné plnenie, ktoré vyplatila poškodenému, od subjektu zodpovedného za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má sídlo poisťovateľ, ktorým je poisťovňa z iného členského štátu, ktorý uzavrel poistnú zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Podľa § 106 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu
škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
7. Podľa § 122 Obč. zák. lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 420 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca žalobcu proti obom žalovaným uplatnená z dôvodu regresného práva podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastník predmetného motocykla - žalovaný v 1. rade nemal povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení tohto motorového vozidla, ktoré nikdy nebolo určené na prevádzku na cestných komunikáciach ani nebolo možné identifikovať údajmi, ktoré sú určené pre zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Z týchto dôvodovo žalobcovi nevznikla povinnosť plniť poškodenému z garančného fondu, ale právo poškodeného na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade plnenia žalobcu išlo o plnenie za iného, avšak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol uplatnený a s ohľadom na uplatnenia námietky premlčania aj došlo k jeho premlčaniu v 2- ročnej premlčacej lehote. V prípade, ak by napriek týmto skutočnostiam bol posudzovaný nárok žalobcu ako regresný nárok za plnenie poskytnuté poškodenému za škodu, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti je potrebné uviesť, že pre počítanie času na posúdenie včasnosti uplatnenia práva na súde nie je podstatný dátum poukázania peňažného plnenia poverenej poisťovni, ale plnenie poškodenému poverenou poisťovňou, ktorá konala v mene žalobcu, pričom žalobca nesprávne počíta plynutie premlčacej doby odo dňa 15.5.2007, kedy však podľa doložených výpisov z účtu žalobcu došlo k jeho uhradám poverenej poisťovni, pričom plnenie v sume 92.927,-Sk - 3084,61 €, ktoré predstavovalo doplatok škody na motorovom vozidle poverená poisťovňa poškodenému poukázala 25.10.2006, teda nedošlo k uplatneniu práva ani v 3- ročnej premlčacej lehote, čo už bolo uistené pred vydaním prvého rozsudku v tejto veci.
8. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že pre každé motorové vozidlo, bez ohľadu na to, či je to veterán, nové auto, po domácky vyrobený motocykel či traktor alebo či má EČV alebo nie, platia v poistení rovnaké pravidlá. Vychádzajú zo zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti vozidla. Je preto povinnosťou každého majiteľa vozidla mať toto auto poistené. Historické vozidlá a veterány sú špeciálnou kategóriou. Napríklad pri historických vozidlách poisťovne v zásade rozlišujú dva druhy historických vozidiel: Prvý typ je historické vozidlo s bežným evidenčným číslom, pričom pri PZP poistení udeľujú takýmto vozidlám zľavu zväčša 75%. Predpokladá sa, že historické vozidlo nejazdí veľa, čo vyplýva hlavne zo štatistík poisťovní. Výška poistenia samozrejme závisí aj od kubatúry (objem valcov), výkonu a iných parametrov. Každá poisťovňa to má však trochu inak. Takéto poistenie je možné uzatvoriť za ceny od 20 do 30 eur. Iné je to s historickým vozidlom so zvláštnym evidenčným číslom. Na tieto prihliadajú poisťovne ešte benevolentnejšie, pričom niektoré poisťovne znižujú poistné dokonca na jednu dvanástinu. Podľa Rozsudku ESD zo 4. 9. 2014 Damijan Vnuk v. Zavarovalnica Triglav d. d. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel" uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou. Uvedený pojem by sa teda mohol vzťahovať na pohyb traktora na dvore farmy, ktorého cieľom je umiestniť vlečku tohto traktora do stodoly, ako v konaní vo veci samej, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží, aby to overil. Povinné zmluvné poistenie sa netýka len automobilov. Podľa zákona sa vzťahuje na akékoľvek motorové vozidlo pohybujúce sa po cestných komunikáciách. Traktor či motokára do tejto kategórie, samozrejme, spadá tiež a to či už je lesný alebo poľnohospodársky stroj. Povinné pzp platí aj pre traktory a motokáry vlastnej výroby. 1. septembra 2013 bolo uzákonené, že aj podomácky vyrobené vozidlá, traktory alebo iné pomocné stroje, sa môžu pohybovať po cestnej
premávke. Z toho vyplýva povinnosť prihlásenia na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorý vozidlu pridelí špeciálne EČV typu C. Sním získava domáci traktor právo využívať cestné komunikácie. Stým prichádzajú aj ďalšie povinnosti- najmä nutnosť uzatvoriť PZP takéhoto traktora. Evidenčné číslo vozidla typu C vám vydajú bez ohľadu na vzhľad alebo, výkon alebo technický vzhľad vozidla. Tieto vozidlá nepodliehajú ani technickej alebo emisnej kontrole. Pokiaľ ale vyjdú na cestu, vzťahuje sa aj na ne povinnosť uzatvoriť zmluvné poistenie. Pravdepodobne nie je nutné vysvetľovať, prečo to tak je. Množstvo traktov sú mohutné a silné stroje, ktoré vyžadujú nemalú zručnosť pri ovládaní. Navyše bývajú pomalšie, ako ostatní príslušníci cestnej premávky, alebo vezú objemný náklad. Ďalej uvádzame, že podľa odôvodnenia rozsudku súdu žalobca doposiaľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, pretože po domácky vyrobená motokrosová motorka sa nemala dať poistiť pzp. K uvedenému uvádzame nasledovné: Podľa zákona č. 8/2009 Z.z. sú definície v § 2 nasledovné: Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami. Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie, že držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia. Motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písmena f) a trolejbus. Nemotorovým vozidlom prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písmena f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h" alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km.h"1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov. Zvláštnym motorovým vozidlom motorové vozidlo vyrobené na iné účely než na prevádzku na cestách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke; ide najmä o poľnohospodárske traktory a lesné traktory, samohybné pracovné, poľnohospodárske, lesné alebo stavebné stroje. Podľa zákona 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je podľa § 2 vymedzenie pojmov nasledovné: motorovým vozidlom samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz; tuzemským motorovým vozidlom motorové vozidlo, ktoré podlieha evidencii vozidiel v Slovenskej republike; za tuzemské motorové vozidlo sa považuje aj motorové vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel, ale jeho vlastník, držiteľ alebo prevádzkovateľ má trvalý pobyt alebo sídlo^} na území Slovenskej republiky alebo motorové vozidlo, ktoré bolo odoslané do Slovenskej republiky z iného členského štátu, ak je Slovenská republika miestom určenia, a to po dobu 30 dní odo dňa, keď kupujúci prevzal motorové vozidlo, aj keď motorové vozidlo nebolo registrované v Slovenskej republike; cudzozemským motorovým vozidlom motorové vozidlo, ktoré je evidované v cudzine; za cudzozemské motorové vozidlo sa považuje aj motorové vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel, aleje vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia Slovenskej republiky; poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu); poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva"); poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti; poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona; škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie; poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu; j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom); orgánom evidencie vozidiel okresný dopravný inšpektorát); centrálnou evidenciou vozidiel automatizovaný informačný systém o motorových vozidlách evidovaných v Slovenskej republike vedený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu); zelenou kartou Medzinárodná karta automobilového poistenia, Podľa § 3 cit. zákona: Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla), v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. (2) V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. Z vedeného je zrejmé, že v prípade po domácky vyrobenej motokrosovej motorky mal jeho prevádzkovateľ uzavrieť povinné zmluvné poistenie. Zo zákona teda vyplýva, že každé vozidlo, ktoré chce vodič používať na slovenských verejných pozemných komunikáciách, musí mať uzavreté povinné zmluvné poistenie. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je daná zákonom objektívne bez ohľadu na zavinenie. Zákon pritom nerozlišuje či ide o cesty prvej, druhej triedy, resp. poľné cesty. Ku škodovej udalosti môže dôjsť aj v uzatvorenom areáli, napr. v objekte patriacom súkromnej spoločnosti. Musíte mať teda poistenie motorky, resp. poistenie motocykla. Toto zmluvné poistenie musí mať každé vozidlo s EČV, či už ide o automobil, motocykel alebo PZP na prípojný vozík, a niektoré špeciálne vozidlá bez EČV ako poľnohospodárske vozidlá alebo vysokozdvižné vozíky. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť PZP pre motocykel, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Motocykel, resp. motorka je motorové vozidlo, a preto musí mať pred použitím na cestách uzavreté PZP v niektorej z poisťovní pôsobiacich na slovenskom trhu. Po druhé: otázka zaplatenia prvej istiny žalovaným v 2. rade: k tomuto uvádzame, že z dopravnej nehody zo dňa 6.5.2006 máme celkove tri istiny, t.j. postihy, podľa toho ako sme plnili z poistného garančného fondu: 1/ istina pozostávajúca z dvoch súm 4970,76 € a 33,19 € - bola zaplatená žalovaným 2) dňa 13.10.2006 vo výške 2.655,51 € a vo výške 2.777,28 podľa Uznania dlhu - je v prílohe. Istina sa v dôsledku postupného splácania navýšila o úrok z omeškania. 2/ istina na sumu 1.829,81 € - nebola vôbec zaplatená a je predmetom tohto súdneho konania. 3/ istina 3.084,61 € - nebola vôbec zaplatená a je predmetom tohto súdneho konania. Na záver tohto bodu uvádzame, že ku dnešnému dňu neevidujeme súdne konanie voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Takýto súdny proces by ma začať žalovaný v 2/ rade, ktorým by sa domáhal vrátenia poskytnutých platieb od SKP. Preto vyzývame žalovaného 2/, nech preukáže že takú žalobu na SKP podal. Okresný súd Košice - okolie v tomto spore V rozsudku 16C/30/2010 totiž tvrdí, že nie sme aktívne legitimovaní a že zo strany SKP došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pre prehľadnosť pripájame zoznam istín, t.j. platieb žalobcu z tejto dopravnej nehody a uvádzame, že spracovateľský poplatok sa od odporcov nevymáha: Istina 1/ Odškodnenie bolo vyplatené za: škodu na motorovom vozidle: 149.749,- Sk /4.970,76 € iné: (PLÚ) 1.000,- Sk / 33,19 € spracovateľský poplatok pre poisťovňu: 14.975,- Sk Istina 2/ Odškodnenie bolo vyplatené za: inú vecnú škodu - tovar: 55.125,- Sk/ 1.829,81 € spracovateľský poplatok pre poisťovňu: 5.513,- Sk Istina 3/ Odškodnenie bolo vyplatené za: škodu na motorovom vozidle (doobhliadka): 92.927,- Sk / 3.084,61 € spracovateľský poplatok pre poisťovňu: 9.293,- Sk Po tretie: otázka premlčania: Súd nárok žalobcu zamietol aj z dôvodu premlčania. Konkrétne odporca v 2/ rade vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa v zmysle § 106 ods. 1 OZ. S takýmto názorom nemôžeme súhlasiť, nakoľko nárok navrhovateľa nie je nárokom na náhradu škody, ale originálnym nárokom v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého má navrhovateľ právo regresu voči osobám bez poistenia zodpovednosti. Z tohto dôvodu nie je možné na premlčanie nároku navrhovateľa aplikovať § 106 ods. 1 OZ, nakoľko navrhovateľ nevystupuje v pozícii poškodenej osoby. Jednoducho povedané: žalobca nie je poškodený, nám odporcovia 1/ a 2/ žiadnu škodu nespôsobili. Žaloba na súd bola podaná titulom regresu, jedná sa o postihové právo. Nárok na plnenie voči zodpovedným osobám škodcom) vzniká navrhovateľovi až výplatou plnenia z poistného garančného fondu. Z tohto dôvodu sa na premlčanie nároku musí aplikovať § 101 OZ, t.j. všeobecná 3-ročná premlčacia lehota. Navrhovateľ vyplatil plnenie poisťovni poškodeného z poistného garančného fondu dňa 15.05.2007, poisťovňa vyplatila poškodeného dňa 18.12.2006. Žaloba bola zaslaná súdu dňa 06.11.2009, čo znamená, že nárok navrhovateľa premlčaný nie je. V žalobnom návrhu žalobca navrhoval zaviazať žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla zodpovedného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaného v 2. rade podľa § 420 ods. 1 OZ za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič tým že poistnú udalosť zavinil. Zo strany žalobcu ide o regres vyplatenej sumy sumy 4914,43 €. Ohľadom postihového práva pripájame ako prílohu výňatok prednášky P.. D. G., C.., výkonného riaditeľa SKP z Omšenia z marca 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca má za to, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná a nie je dôvod ju zamietnuť. Preto navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
9. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 2. rade, zast. JUDr. Kozákovou uviedol, že ak po takej obrovskej nečinnosti jej nebolo zaslané odvolanie, nemá sa k čomu vyjadriť (č. l. 377 spisu), avšak navrhla potvrdiť rozsudok a priznať náhradu trov odvolacieho konania, v podanom vyjadrení na č. l. 378 žalovaný v 1. rade uviedol, Dňa 20.03.2018 sme obdŕžali odvolanie žalobcu, ku ktorému zaujímame toto stanovisko: Touto žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému v 1. rade úhrady škody vo výške 4.914,43 € s 8,6% ročným úrokom od 09.02.2008 do zaplatenia a trov konania. Podľa z. 381/2001 Z.z. žalobca má proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. a/, b/, právo na náhradu toho, čo za neho plnila. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ z garančného fondu sa poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Motorovým vozidlom podľa tohto zákona sa rozumie vozidlo, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie alebo iný obdobný preukaz. V období kedy došlo ku vzniku škody platil z. 315/1996 Zz., podľa ktorého všetky vozidlá, o ktorých orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť vozidla alebo typ vozidla rozhodol, že musia byť evidované a opatrené evidenčným číslom, sa musia prihlásiť do evidencie motorových vozidiel. Motorka, ktorou bola spôsobená dopravná nehoda, takýmto vozidlom nebola, lebo žiaden orgán neschválil technickú spôsobilosť tohto vozidla a nebola určená na prevádzku vozidla po komunikáciách. Žalobca ani nepreukázal, že by išlo o motorové vozidlo, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidiel, technické osvedčenie alebo iný obdobný preukaz. Pre takého vozidlo neupravuje zákon povinnosť uzatvoriť povinné zákonné poistenie. Zákon mal na mysli len motorové vozidlo, evidované príp. schválené pre jazdu na komunikáciách, u ktorých je povinnosť uzatvoriť a uhradiť zákonné poistenie. Z vyššie uvedeného dôvodu, nejde o prípad podľa § 24 ods. 2 písm. b/ 381/2001 Zz., a tak žalobca nemal plniť. Žalobca nemá v tomto spore aktívnu legitimáciu. Aktívne legitimovaný by mal byť poškodený, lebo si žalobca uplatňuje škodu titulom Obč. zákona a aj titulom regresného nároku. § 420 OZ nie je regresnou náhradou. V tomto konaní, navyše nebola preukázaná ani skutočná výška škody ani to, komu sa plnilo. Výpisy z účtov sú dokladmi preukazujúcimi, že sa plnilo len KOOPERATÍVE a nie poškodenému. V priebehu konania žalobca preukazoval súdu, prečo voči žalovaným uplatňovať vždy inú výšku škody, posledným podaním z 01.12.2008 dokonca sumu nižšiu ako žaloval v tomto konaní, a to podaním zo dňa 8.1.2008. Keďže ide o sporný nárok, ktorého výška nebola preukázaná, lebo len čestné prehlásenia, na základe ktorých žalobca niekomu plnil, nie sú dôkazom o výške škody. Z tohto dôvodu by žalobca nemal mať nárok ani na úroky z omeškania, keďže do dnešného dňa nebola preukázaná ani skutočná výška škody. V priebehu tohto konania žalobca neustálil a ani nepreukázal to, na čo ho zaviazal odvolací súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí -jednoznačne ustáliť, či mal majiteľ vozidla uzavrieť povinné zmluvné poistenie -v akom prípade mal žalobca plniť
- či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie regresného práva. Súd môže preto rozhodovať len na základe tých podkladov, ktoré boli predložené do doby rozhodnutia o odvolaní. Nové dôkazy ani predložené neboli, a preto súd nemôže rozhodnúť inak, ako už raz rozhodol, t.j. žalobu zamietnuť. Žalobca nemal plniť a keďže si uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, je tento jeho nárok už aj premlčaný tak, ako je to uvedené v zrušenom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Navrhujeme preto odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému v 1. rade priznať 100% náhradu trov konania.
10. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že ho treba potvrdiť, a to podľa § 387 CSP, pričom dôvod zamietnutia žaloby bol preukázaný.
11. Žalobca nemal čo plniť poškodenému z garančného fondu, s čím treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, ale právo poškodeného na náhradu škody podľa ustanovení Obč. zák., pre prípad plnenia žalobcu išlo o plnenie za iného, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol uplatnený a s ohľadom na uplatnenie námietky premlčania aj došlo k jeho premlčaniu v dvojročnej premlčacej lehote. Aj pre prípad, ak by bol posudzovaný nárok žalobcu ako regresný nárok, došlo k premlčaniu nároku za plnenie poskytnuté poškodenému za škodu, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
12. Odvolací súd dodáva, že ust. § 107 OZ ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby a v ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia (pozri uznesenie NS SR 1Cdo/238/2017).
13. V riešenom spore išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo získané bez úmyselného konania a vtedy dĺžka je tri roky a ak bol takýto prospech získaný pri vedomosti žalovaných. Aj plynutie uvedených lehôt je stanovené odlišne a ich plynutie a skončenie nie sú na seba závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úrok v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ. Plynie odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu (pozri R 25/1986).
14. Odvolací súd skúmal aj pojem zavinenia v občianskom práve, ktoré právo nedefinuje toto zavinenie a pri skúmaní otázky vychádza sa tradične z trestného práva hmotného, zavinenie je pritom založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke, pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná ako aj vôľová zložka.
15. Pre posúdenie premlčania v tomto spore bolo potrebné vyriešiť, že pre počítanie času na posúdenie včasnosti uplatneného práva na súde nie je podstatný dátum poukázania peňažného plnenia poverenej poisťovne, ale plnenie poškodenému poverenou poisťovňou, ktorá konala v mene žalobcu, pričom žalobca nesprávne počítal plynutie premlčacej doby odo dňa 15.5.2007 (s čím súhlasí aj odvolací súd), kedy však podľa doložených výpisov z účtu žalobcu došlo k jeho úhradám poverenej poisťovni, pričom plnenie v sume 92.927,- Sk, čo zodpovedá sume 3.084,61 €, ktoré predstavovalo doplatok škody na motorovom vozidle, poverená poisťovňa poškodenému poukázala až 25.10.2006, teda nedošlo k uplatneniu práva ani v trojročnej premlčacej lehote, čo už bolo zistené pred vykonaním dokazovania a pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie po prvý raz, a po druhý raz vychádzal z ustálenej súdnej praxe súd prvej inštancie.
16. Odvolací súd už len konštatuje, že aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach vychádza z nesprávneho právneho názoru, pretože ak ide o regresné právo podľa uznesenia NS SR z 28.10.2011 4Cdo/284/2010, ak Slovenská kancelária poisťovateľov plnila poškodenému za toho, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je právom na náhradu škody, toto regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák., ktorá plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené.
17. Aj pri nárokoch osobitnej povahy podľa názoru odvolacieho súdu, ak ide o postihové právo, nie je potrebné skúmať otázku právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žalobca proti obom žalovaným žiadal vyplatiť regres, pritom žaloba nebol dôvodná od začiatku, lebo vlastníkom predmetného motocykla je žalovaný v 1. rade, avšak ten nemal povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení tohto motorového vozidla (nie je to podstatné aj keď to zisťoval súd prvej inštancie), avšak jednoznačne, či už mal povinnosť, alebo nemal uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, ide o prípad plnenia žalobcu, keď plnil za iného a vtedy sa má posúdiť spor z hľadiska premlčania podľa lehôt na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatnená námietka premlčania znamená, že právo, ktoré by bolo treba priznať žalobcovi sa neprizná z dôvodu stability právnych vzťahov ako aj stability posúdenia právnych nárokov. Občiansky zákonník jednoznačne námietku premlčania priznáva takémuto účastníkovi sporu, ktorý ju riadne vzniesol v konaní.
18. Aj pre prípad, ak by odvolací súd posudzoval nárok žalobcu ako regresný nárok za plnenie poskytnuté poškodenému za škodu, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu, odvolací súd dopĺňa, že pre počítanie času na posúdenie včasnosti uplatnenia práva na súde nie
je podstatný dátum poukázania peňažného plnenia poverenej poisťovni, ale plnenie poškodenému poverenou poisťovňou, t. j. plynutie premlčacej doby bolo zistené a posúdené správne súdom prvej inštancie odo dňa 15.5.2007, kedy však podľa doložených výpisov z účtu žalobcu došlo k úhradám poverenej poisťovni vo výške 3.084,61 €, toto predstavoval doplatok škody na motorovom vozidle a poverená poisťovňa poškodenému ich poukázala 25.10.2006, od tohto dňa treba počítať právo na plnenie, kedy sa ho mala dožadovať žalobkyňa, teda uplynula doba dlhšia ako tri roky, žaloba podaná podľa prezentačnej pečiatky 11.11.2009, čo je zjavne po trojročnej lehote.
19. Nič nebránilo žalobkyni skôr podať žalobu, a to aj napriek tomu, že žalobca musel vychádzať z protokolu o nehode v cestnej premávke, k nehode došlo 6.5.2006.
20. Správne poukazuje za žalovaného v 1. rade právna zástupkyňa, že skutočná výška škody ani komu sa plnilo v tomto konaní, nebola preukázaná. Žalobca vždy požadoval inú škodu, dokonca nižšiu ako žaloval, a to podaním 8.1.2008, išlo o sporný nárok, ktorého výška nebola preukázaná, lebo len čestné prehlásenia boli uvedené. že žalobca niekomu plnil. Žalobca nemal mať nárok ani na úroky z omeškania, keďže do dnešného dňa nebola preukázaná skutočná výška škody (nešlo o prípad podľa § 24 ods. 2 b) zák. č. 381/2001 Z.z.) a tak žalobca nemal plniť. Nové dôkazy neboli ani predložené v odvolacom konaní a keďže si uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ žalobca, je tento nárok už aj tak premlčaný ako uviedol súd prvej inštancie. Pre prípadné povinné zákonné poistenie žalovaný v 1. rade uviedol, že zákon mal na mysli len motorové vozidlo evidované, resp. schválené pre jazdu na komunikáciách, u ktorých je povinnosť uzatvoriť a uhradiť zákonné poistenie (tento názor nie je správny), avšak vzhľadom na premlčanie nároku odvolací súd nehodnotil tento argument na zamietnutie žaloby podrobne zo strany žalovaného v 1. rade.
21. Žalovaný v 2. rade navrhol taktiež potvrdiť rozsudok ako vecne správny a tiež vzniesol námietku premlčania, pretože žalovaný v 2. rade síce spôsobil škodu, ale tá sa dá vymáhať len do dvoch rokov od zistenia výšky škody a kto ju spôsobil, táto lehota plynie v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, takže nárok žalobcu je premlčaný, s čím jednoznačne treba súhlasiť, keďže žalobca si nárok uplatnil solidárne a premlčateľnosť nároku bola podrobne vyargumentovaná súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku na str. 9, keďže nie je rozhodujúce, či mal niekto poistené motorové vozidlo alebo nie, ak je tu dôvod na zamietnutie žaloby pre premlčanie a súd prvej inštancie k takémuto inštitútu prihliadne, potom už odvolací súd posudzuje len tento dôvod zamietnutia žaloby.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, ale došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
22. Pre úplnosť treba uviesť, že odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP o trovách odvolacieho konania a za stručné vyjadrenia oboch žalovaných 1) a 2) ako úspešných strán sporu týmto nepriznal, pretože nie sú to účelne vynaložené trovy.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.