Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobkyne: K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX I. T., proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, právne zast.: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.7.2021 sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. V dôvodoch žaloby uviedla, že so žalovaným žili od 10.9.2020 ako druh a družka v jeho rodinnom dome, nachádzajúcom sa v H. č. XX. Konštatovala, že na bývanie bola potrebná čiastočná rekonštrukcia, preto sa so žalovaným rozhodli si svojpomocne postupne veci opravovať podľa finančných možností. Keďže druh už vtedy nemal zamestnanie ani príjem a veľmi často požíval alkoholické nápoje, väčšinu výdavkov spojených s chodom domácnosti ale i inými poplatkami, uhrádzala sama z jej príjmov, preto žiada aspoň čiastočne vyplatenie výdavkov vynaložených v čase, keď spoločne žili. Malo ísť o zaplatenie pôžičky Quatro v 18.9.2017 v sume 850,- eur, kúpu plastových okien 7.10.2011 v sume 251,77 eur, vrátenie pôžičky Pamiatkovému úradu za obnovu strechy 7.10.2013 v sume 3.000,- eur, zaplatenie pôžičky na zimné zásoby 20.8.2019 v sume 1.500,- eur, doplatenie mobilného telefónu 15.1.2021 v sume 150,70 eur + 103,60 eur. Žalobkyňa predložila ako dôkaz: výpisy z účtov, ústrižky z úhrady faktúry. Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie , tvrdí, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že namiesto neho v jeho nehnuteľnosti platila finančné pohľadávky, lebo on z jeho príjmu nebol schopný platiť. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd vydal rozsudok, že žalovaný je povinný aspoň čiastočne vykompenzovať jej výdavky, ktoré mala s jeho nehnuteľnosťou. Záverom dodala, že vzhľadom na to, že sa z mesiaca na mesiac musela po odchode druha zo spoločnej domácnosti vysťahovať, pretože nehnuteľnosť predal, žiada, aby súd rozhodol v jej prospech.

2. Na výzvu súdu zo dňa 4.8.2021 na doplnenie a spresnenie žaloby žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 16.8.2021, v ktorom uviedla, že sa domnieva, že súdu predložené výdavky, ktoré uhradila výhradne ona, mali z titulu spoločného užívania domácnosti hradiť rovnakým podielom. Navyše výdavky zo zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve jej bývalého druha speňažil predajom vo svoj prospech v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu upresňuje svoj žalobný návrh a navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť jej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 2.928,35 eur a trovy súdneho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.10.2021 uviedol, že žalobkyňa žila so žalovaným ako druh a družka v rodinnom dome žalovaného od 10.1.2002 do 10.9.2020. K zaplateniu pôžičky Quatro dňa 18.9.2017 v sume 850,- eur uviedol, že žalovanému bola poskytnutá pôžička od danej spoločnosti 7.9.2011 a túto pôžičku žalovaný aj zaplatil danej spoločnosti a preto nie je mu zrejmé, z akého právneho dôvodu žalobkyňa uvádza, že túto pôžičku splatila ona a nie žalovaný. Aj keď by žalobkyňa zaplatila predmetnú pôžičku za žalovaného, z opatrnosti vznáša námietku premlčania nároku, pretože si ho žalobkyňa uplatnila po 2-ročnej premlčacej lehote. Ku kúpe plastových okien dňa 7.10.2011 vo výške 251,77 eur uviedol, že tieto objednal a zaplatil žalovaný zo svojich finančných prostriedkov, nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že tieto okna zaplatila ona z vlastných finančných prostriedkov, z opatrnosti opätovne aj k danému nároku vznáša námietku premlčania. K vráteniu pôžičky Pamiatkovému úradu dňa 10.7.2013 v sume 3.000,- eur uviedol, že tie peniaze Pamiatkovému úradu vrátil žalovaný tak, ako to vyplýva zo žalobkyňou predloženého poštového poukazu, na ktorom je uvedené meno a priezvisko žalovaného. K zaplateniu pôžičky na zimné zásoby dňa 20.8.2019 v sume 1.500,- eur uviedol, že túto pôžičku vrátil žalovaný a nie žalobkyňa. K doplateniu mobilného telefónu dňa 15.1.2021 v sume 150,70 eur a 103,60 eur uviedol, že žalobkyňa uzavrela s Orange Slovensko a.s. kúpnu zmluvu dňa 17.12.2019, ktorou zakúpila mobilný telefón. Uvedený mobilný telefón zakúpila v zľave z dôvodu, že mala u daného operátora zriadený paušál v zmysle zmluvy o pripojení, avšak tento mobilný telefón darovala žalovanému na Vianoce. Napriek tomu žalovaný splácal predmetný mobilný telefón. Zastáva názor, že dar nemožno požadovať vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia a preto tento nárok považuje za bezdôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 2.11.2021 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že na podanej žalobe naďalej trvá. Pri žiadosti doložila všetky doklady o zaplatených spomínaných pohľadávkach. Dodnes má ten istý účet, z ktorého má urobené prevody alebo priame platby za žalovaného. A mobilný telefón mu nedarovala - jemu by operátor nedal, nemal na to príjem. A on si platil ale len paušál za spomínaný mobilný telefón. Ona ako majiteľ musela platiť za mobilné zariadenie. Taktiež nesúhlasí s tým, že je už premlčaná doba, pretože to, ako spoločne opravili, zveľadili nehnuteľnosť po čas tých 20 rokov a v júni 2021 žalovaný predal spomínanú nehnuteľnosť, získal 45.000,- eur a ona s maloletou dcérou prišli o strechu nad hlavou. Ostali bez ničoho a pod holým nebom. Taktiež nevie, čo by iné dodala, všetko už spomenula a zdokladovala.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 23.11.2021 k replike žalovanej uviedol, že žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2021 neuvádza nič iné ako to, čo uviedla v žalobnom návrhu a jeho doplnení. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že žalovanému by poskytovateľ mobilných služieb nedal telefón z dôvodu, že žalovaný nemal príjem. Dané tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, pričom poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. uviedla, že žalovaný má príjem cca 700,- eur, pričom aj na základe skutočností uvádzaných v predmetnom spore súd zaviazal žalovaného na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur mesačne. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne o nedostatku príjmu na strane žalovaného. Zotrváva na svojom vyjadrení, že predmetný mobilný telefón predstavoval dar zo strany žalobkyne pre žalovaného. K plynutiu premlčacej doby uvádza, že v celom rozsahu zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.10.2021 a má za to, že nárok žalobkyne uplatňovaný v predmetnom konaní je nedôvodný, žiadnym spôsobom nepreukázaná a premlčaný.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 3.3.2022 uviedla, že zotrváva na podanej žalobe, na všetkom čo tam uviedla, ona musela chodiť do Nemecka a ťažko pracovať. Dúfa, že existuje inštitúcia, ktorá rozhodne spravodlivo, keďže ona ostala škodná a aj jej deti. K výdavkom na telefón, ktorý označila v podanej žalobe uviedla, že ten mobilný telefón brali na prevádzke spolu so žalovaným, pretože žalovanému by, vzhľadom na jeho príjem, mobilný telefón nedali. Telefón brali na jej meno, ona uhrádzala jednotlivé splátky za aparát. Keď žalovaný odišiel, bola v spoločnosti Orange, aby tie splátky uhrádzal žalovaný, avšak bolo jej povedané, že telefón je na jej meno, takže to musí splácať ona. Kým so žalovaným žili spoločne, žalovaný si platil paušál, ona platila telefón. Následne, keď žalovaný odišiel, uhradila celú sumu v hotovosti. Pokiaľ je v žalobe a v jej prílohách uvedená suma na 103,60 eur, ide o sumu, ktorú vyplatila za telefón, ktorý používal žalovaný, túto sumu vyplatila v hotovosti. Pokiaľ sa v spise nachádza aj dohoda o zaplatení zvyšnej časti kúpnej ceny na sumu 150,70 eur, k tomuto uviedla, že uvedenú sumu vyplatila za mobilný telefón, ktorý užíval jej syn. Nie je pravdou, že by mala mobilný telefón darovať žalovanému na Vianočné sviatky, pretože mu ho kupovala z dôvodu, že potreboval ho pre pracovné

účely. Žalovaný si prevzal predmetný mobilný telefón hneď na predajni, keď im bol odovzdaný a následne ho už používal on.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 3.3.2022 zotrval svojich písomných a aj na ústnych vyjadreniach, uviedol, že má za to, že predmetný nárok nie je riadne zdokladovaný a navyše je premlčaný, nakoľko uplynula jednak subjektívna a jednak aj objektívna premlčacia lehota upravená v . Pokiaľ ide o náhradu za telefón, ktorá by teoreticky nemusela byť premlčaná, poukázal na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, kde z uvádzanej sumy je suma 150,70 eur, ktorá bola vynaložená na mobilný telefón syna žalobkyne, teda nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie žalovaného. Pokiaľ ide o mobilný telefón, zotrváva na tom, že išlo o dar žalovanému a poukázal tiež na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, že medzi ňou a žalovaným nebola žiadna dohoda o nejakej náhrade za mobilný telefón, pričom ide o nejakú sumu 100,- eur, ktorá sa v podstate bežne v domácnosti uhrádza ľuďmi, ktorí spolu žijú a títo ľudia nepožadujú náhradu týchto nákladov. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Súd na základe žalobkyňou predložených listinných dokladov a vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa žila so žalovaným v čase od 10.1.2002 do 10.9.2020 ako druh a družka, v rodinnom dome, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na adrese H. XX.

10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.9.2011 súd zistil, že žalovanému V. V. bola poskytnutá pôžička v sume 278,10 eur s tým, že predmetom financovia pôžičky bol tovar: stavebný materiál - plastové okná. Z faktúry vyhotovenej Blach Stal s.r.o. dňa 26.7.2013 plynie, že uvedená spoločnosť fakturovala žalovanému sumu 775,98 eur za dodávku materiálu: plech rovný ocynk-zvitok a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.7.2013 plynie, že došlo k úhrade uvedenej faktúry. Ďalej z faktúry vystavenej dňa 27.8.2013 W. J. súd zistil, že žalovanému bola fakturovaná suma 2.224,02 eur za práce pri výmene strešnej krytiny a z príjmového pokladničného dokladu plynie, že suma v uvedenej výške bola prijatá organizáciou W. J. od V. V.. Z výpisu z osobného účtu vedeného v Poštovej banke s názvom účtu V. V. je zistiteľné, že dňa 19.6.2013 bola na uvedený účet prijatá suma 3.000,- eur od VÚ ŠR, MK SR a dňa 24.6.2013 bol realizovaný výber hotovosti v uvedenej výške (3.000,- eur). Z podacieho lístka zo dňa 7.10.2013 je zrejmé, že uvedeného dňa bola realizovaná platba na adresu Ministerstva kultúry SR Bratislava v sume 3.000,- eur, s menom odosielateľa: V. V. (žalovaný). Zo žiadosti o vystavenie potvrdenia o zostatku úveru zo dňa 18.9.2017 vystaveného Poštovou bankou žalovanému - V. V. vyplýva, že zostatková suma úveru zo dňa 17.6.2014 vrátane príslušenstva činí ku dňu 2.10.2017 sumu 843,42 eur. Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 18.9.2017 mal súd preukázané, že žalovaný uvedeného dňa požiadal o predčasné splatenie úveru zo dňa 17.6.2014. Z potvrdenia pre klienta zo dňa 25.9.2017 je zrejmé, že bol realizovaný vklad v hotovosti vo výške 850,- eur. Z výpisu z osobného účtu s názvom K. K. plynie, okrem iného že dňa 25.9.2017 bol realizovaný výber v hotovosti v sume 900,- eur. Z potvrdenia Poštovej banky, a.s. zo dňa 20.8.2019 vyplýva, že dňa 16.8.2017 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, ktorý úver bol dňa 20.8.2019 splatený v plnej výške vrátane príslušenstva. Z dohody o zaplatení zvyšnej časti kúpenej ceny za mobilné zariadenie plynie, že dňa 15.1.2021 žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 103,60 eur naraz a z pokladničného bloku zo dňa 15.1.2021 je zrejmé, že bola realizovaná platba v uvedenej sume. Z dohody o zaplatení zvyšnej časti kúpenej ceny za mobilné zariadenie plynie, že dňa 15.1.2021 žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 150,70 eur naraz.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

11. Podľa ustanovenia (ďalej len ako „“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

14. Podľa ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úprav.

15. Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

16. Podľa platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

17. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

20. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

21. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

23. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, riadiac sa citovanými zákonnými ustanoveniami, súd právne uzatvára:

24. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že žalobkyňa so žalovaným žili ako druh a družka v rodinnom dome žalovaného od 10.1.2002 do 10.9.2020. Rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, počas trvania partnerského spolužitia žalobkyne a žalovaného došlo v rokoch 2011 a 2013 k čiastočnej rekonštrukcii tohto rodinného domu.

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že so žalovaným žila ako druh a družka v jeho rodinnom dome nachádzajúcom sa v

H. č. XX, počas ktorého spolužitia vynaložila určité finančné prostriedky na rekonštrukciu domu a úhradu iných výdavkov, preto žiada, aby je žalovaný aspoň čiastočne vykompenzoval výdavky, ktoré mala s jeho nehnuteľnosťou, a to vo výške 2.928,35 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že rekonštrukciu domu uhrádzal zo svojich finančných prostriedkov, rovnako tak zo svojich peňazí vrátil pôžičku Pamiatkovému úradu aj ďalšiu pôžičku. Tvrdil, že nárok žalobkyne nie je riadne preukázaný. Napokon vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to, že uplynula tak subjektívna ako aj objektívna doba lehota. Taktiež nesúhlasí s tým, že sa mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne užívaním mobilného telefónu, nakoľko tvrdí, že išlo zo strany žalobkyne o dar na Vianoce.

26. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.

27. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú - získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech u obohateného), - protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a - príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, pričom nemôže ísť o prípad, kedy napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami (prípadne medzi viacerými individuálne určenými osobami), samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.

28. Súd je toho názoru, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na jej úkor, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na skutočnosť, že počas ich spolužitia sa mala podieľať na rekonštrucii domu, splatení pôžičiek a úhrade výdavkov spojených s chodom domácnosti. Je potrebné uviesť, že ak sa žalobkyňa v čase spolužitia so žalovaným podieľala na úhrade výdavkov spojených s domácnosťou, resp. na úhrade pôžičiek získaných za tým, účelom, ide o výdavky, ktoré boli konzumované jej spolužitím so žalovaným a preto tieto nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s rekonštrukciou domu, k tomuto je potrebné uviesť že je nesporné, že rodinný dom, v ktorom žili žalobkyňa a žalovaný ako druh a družka, bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V danom prípade žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by náklady na čiastočnú rekonštrukciu boli uhrádzané z jej finančných prostriedkov, nakoľko uvedená skutočnosť zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva (faktúra zo dňa 26.7.2013 - plech rovný - vystavená na sumu 775,- eur na meno V. V., pokladničný doklad o zaplatení faktúry bez označenia osoby, ktorá sumu uhrádzala; faktúra zo dňa 10.9.2013 - výmena strešnej krytiny - vystavená na sumu 2.224,02 eur na meno V. V., príjmový pokladničný doklad o zaplatení sumy 2.224,02 eur osobou V. V.; platba v sume 3.000,- eur uhradená dňa 7.10.2013 Ministerstvu kultúry SR odosielateľ- V. V.).

29. V tomto smere súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá

upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

30. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu len uzavrie a o veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania.

31. Súd z predložených listinných dokladov a z výpovede žalovanej nemal preukázané, že by na strane žalovaného došlo k naplneniu niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa či .

32. Navyše žalovaný v konaní poprel dôvodnosť nároku žalobkyne a zároveň vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd musel zaoberať.

33. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému vyplatenia výdavkov, ktoré uhradila počas spoločného užívania domácnosti so žalovaným, nakoľko sa domnieva, že tieto by sa mali hradiť rovnakým dielom (č.l. 35 - doplnenie a spresnenie žaloby). K tomuto je v prvom rade potrebné uviesť, že ak účastníci právneho vzťahu neuzavreli manželstvo, ich vzájomné nároky nemožno posudzovať s prihliadnutím na . Existencia blízkeho partnerského vzťahu sama osebe nebráni plynutiu premlčacej doby vo vzťahu k nárokom medzi druhom a družkou ani námietku premlčania nerobí rozpornou s dobrými mravmi. Partneri si majetkovú situáciu medzi sebou môžu upraviť dohodou; ak tak neurobia, v prípade zániku ich vzťahu im zákon neposkytuje obdobnú ochranu, aká prináleží manželom. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5. novembra 2018, sp. zn. ).

34. V danom prípade žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala čiastočnej úhrady za zaplatenú pôžičku dňa 18.9.2017, za kúpu plastových okien 7.10.2011, vrátenie pôžičky Pamiatkovému úradu dňa 7.10.2013, zaplatenie pôžičky za zimné zásoby dňa 20.8.2019 a doplatenie mobilných telefónov dňa 15.1.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 21.7.2021.

35. V zmysle sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

36. Po preskúmaní dôvodnosti námietky premlčania, riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami , , dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala čiastočnej úhrady zaplatenia pôžičky Quatro dňa 18.9.2017, kúpy plastových okien 7.10.2011, vrátenia pôžičky Pamiatkovému úradu dňa 7.10.2013 je premlčaný tak v subjektívnej dvojročnej, ako aj v objektívnej lehote. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha vyplatenia čiastočnej úhrady investícii vynaložených na rekonštrukciu domu žalovaného, ktorá mala byť realizovaná v rokoch 2011 a 2013, v tomto smere súd navyše poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej vynaložením investícii do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, táto začína plynúť odo dňa investovania peňazí do domu. S poukazom na uvedené, po preskúmaní dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd konštatuje, že nakoľko rekonštrukčné práce na dome boli vykonané v rokoch 2011 a 2013 a žalobkyňa podala žalobu až dňa 21.7.2021, je jej nárok vo vzťahu k investíciám vloženým do nehnuteľnosti žalovaného v rokoch 2011 a 2013 premlčaný tak v subjektívnej ako aj objektívnej lehote.

37. K nároku žalobkyne, ktorým sa domáha čiastočnej úhrady zaplatenia pôžičky dňa 20.8.2019, súd uvádza, že z potvrdenia o splatení spotrebiteľského úveru zo dňa 20.8.2019 (č.l. 22) plynie, že dňa

16.8.2017 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou (K. K.), ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur; týmto potvrdením bolo deklarované, že dňa 20.8.2019 bol úver splatený v plnej výške, vrátane príslušenstva; výška poslednej splátky úveru bola 69,16 eur. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola poskytnutá žalobkyni a pokiaľ žalobkyňa splatila uvedený úver, splnila len svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazala ona osobne. Ak žalobkyňa tvrdí, že uvedená pôžička mala byť použitá na zabezpečenie zimných zásob a na takýto účel by uvedená pôžička bola aj skutočne použitá (čo však žalobkyňa v konaní ani nepreukázala relevantnými dôkazmi), aj v takomto prípade by bolo potrebné konštatovať nedôvodnosť tohto nároku, nakoľko by išlo o výdavok potrebný na chod domácnosti, ktorý bol spotrebovaný osobami žijúcimi v partnerskom súžití a teda nemožno ho považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

38. Ďalej súd dospel k záveru, že nie je dôvodný nárok žalobkyne ani v časti, ktorou sa domáha vyplatenia sumy, ktorým realizovala doplatky mobilných telefónov dňa 15.1.2021 v sume 150,70 eur a 103,60 eur. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 150,70 eur, tento nie je opodstatnený z dôvodu, že z prednesu samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 3.3.2022 vyplynulo, že uvedená suma spočívala vo vyplatení mobilného telefónu, ktorý užíval syn, teda nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Vo vzťahu nároku na zaplatenie sumy 103,60 eur, ktorou mala žalobkyňa uhradiť doplatok za mobilné zariadenie, ktoré užíval žalovaný, súd konštatuje, že ani v tejto časti nie je možné považovať jej nárok za dôvodný. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 3.3.2022 totiž vyplynulo, že mobilný telefón, ktorý užíval žalovaný, zakúpila žalobkyňa v spoločnosti Orange, kde bola spolu so žalovaným, uviedla, že mobilný telefón kúpila žalovanému z dôvodu, že ho potreboval pre pracovné účely, tento mobilný telefón hneď po jeho prevzatí odovzdala žalovanému a ten ho začal hneď používať. Žalovaný tvrdil, že mobilný telefón mu žalobkyňa kúpila ako dar na Vianoce. Žalobkyňa poskytnutie mobilného telefónu žalovanému titulom daru poprela.

39. Podstatou darovacej zmluvy v zmysle a nasl. je, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Predmetom darovania môže byť čokoľvek, čo je predmetom občianskoprávneho vzťahu, najmä vec, právo, iná majetková hodnota, ale aj čokoľvek iné, čo má majetkový význam. Pre darovaciu zmluvu je charakteristická jednak bezodplatnosť, teda vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného, pričom obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu a tiež dobrovoľnosť, keď poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona, z uzavretej zmluvy alebo súdneho rozhodnutia.

40. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 3.3.2022 vyplynulo, že ohľadom zaplatenia ceny mobilného telefónu žalobkyňa nemala so žalovaným uzavretú žiadnu dohodu. Je nesporné, že otázka zaplatenia ceny mobilného telefónu počas trvania ich partnerského spolužitia riešená nebola, žalobkyňa peniaze za mobilný telefón nežiadala, domáha sa ich až po ukončení ich partnerského vzťahu, a to teraz prejednávanou žalobou. Ak teda žalobkyňa bezprostredne po prevzatí mobilného telefónu odovzdala tento aparát žalovanému s tým, aby ho užíval na pracovné účely s tým, že pri jeho odovzdaní, ani následne, počas ich partnerského súžitia, nežiadala, aby jej žalovaný zaplatil kúpnu cenu za tento telefón, nemožno z tohto jej prejavu vôle dospieť k inému záveru, než, že sa jednalo o dar. Žalobkyňa totiž podľa názoru súdu urobila prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo ním chcela prejaviť, keďže mobilný telefónu po prevzatí odovzdala žalovanému a zároveň nedala najavo akýkoľvek úmysel požadovať od žalovaného peniaze za zaplatenie kúpnej ceny tohto mobilného telefónu. Rozhodujúcim je pritom prejav vôle urobený v čase, keď žalobkyňa zakúpila mobilný telefón a odovzdala ho na užívanie žalovanému. Ak si toto žalobkyňa po uplynutí niekoľkých mesiacov rozmyslela, či už z dôvodu ukončenia vzájomného partnerského vzťahu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, táto skutočnosť nemôže byť v neprospech žalovaného, ktorý dar od žalobkyne prijal.

41. Zhrnúc uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade, žalobkyňa nepreukázala vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a preto rozhodol tak, že žalobu žalobkyne o zaplatenie 2.928,35 eur zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, riadiac sa citovanými zákonnými ustanoveniami, súd právne uzatvára:

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

45. Súd teda v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa (, ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.