Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/19/2015

Potvrdené rozhodnutím 7CoKR/6/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: A.. W. M., S.Á. XX, Z., správca konkurznej podstaty úpadcu: KOBE SK, s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 993, Spišská Belá, IČO: 45 937 273, zastúpený JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom Francisciho 35, Prešov, IČO: 42039231, proti žalovanému: ABATON, s.r.o., so sídlom 1. Mája 4500/30, Poprad, IČO: 43 940 862, o zaplatenie 183.482,20 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/19/2015-149 z 18.12.2018 , takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Mgr. Anna Gaľová, Slnečná 39, 080 01 Prešov, Správca konkurznej podstaty úpadcu: KOBE SK, s.r.o., so sídlom Továrenská 993, 059 01 Spišská Belá, IČO: 45 937 273, proti žalovanému ABATON, s.r.o., so sídlom ul. 1. mája 4500/30, 058 01 Poprad, IČO: 43 940 862, o zaplatenie 183.482,20 €, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.04.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 183.482,20 €, s príslušenstvom, čo zdôvodnil tým, že úpadcovi KOBE SK, s.r.o. Spišská Belá nebola uhradená faktúra č. 2507002.13 zo dňa 24.07.2013 splatná 07.08.2013 v sume 183.482,20 € za práce a dodávky HSV a PSV na stavbe Polyfunkčný objekt Poprad, č.p. 1890. Uvedenú sumu konečného vyúčtovania zákazky si žalovaný jednostranne započítal so zmluvnou pokutou vyúčtovanou faktúrou č. 2013009 zo dňa 25.07.2013 splatnou 08.08.2013 znejúcej na sumu 259.782,19 €.

2. Žalobca ako správca toto jednostranne započítanie faktúry úpadcu v sume 183.482,20 € so zmluvnou pokutou neuznal a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný sa k výzve správcu nevyjadril. Správca vyúčtovanú zmluvnú pokutu považuje za neoprávnenú a započítanie za neplatné, nakoľko má za to, že vyúčtovanie zmluvnej pokuty a jej započítanie s faktúrou za stavebné práce je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a neplatné podľa ust. § 39 Obč. zákonníka a nie je v súlade ani so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka a preto započítanie zmluvnej pokuty s pohľadávkou úpadcu nemôže požívať právnu ochranu.

3. Stavebné práce pre žalovaného boli vyfakturované 12 faktúrami v období od 22.03.2012 do 30.06.2013, avšak v priebehu uvedeného obdobia ani v jednom prípade nebolo porušenie zabezpečovacej povinnosti sankcionované zmluvnou pokutou. Podľa uzavretej zmluvy o dielo č.2012.03.20 zo dňa 22.3.2012 článku X. bodu 10. boli rozpísané povinnosti zhotoviteľa, ktorých plnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Žalovaný vyúčtoval pokutu faktúrou č. 2013009 zo dňa 25.07.2013 splatnú 08.08.2013 až po ukončení výstavby diela nasledovne : por.č. 1 zmluvná pokuta 18.000 € - meškanie plnenia postupových termínov stavby určených harmonogramom podľa článku X bod 10.1 zmluvy, por.č. 2 podľa článku X. bod 10.2 zmluvy zmluvná pokuta vo výške 22.200 €- dielo malo byť odovzdané dňa 31.12.2012, meškanie 74 dní, zákazka splnená dňa 22.03.2013, por. č. 3 podľa článku X. bod 10.3 zmluvy o dielo zmluvná pokuta vo výške 148.500 € z dôvodov meškania s odstránením zjavných vád a nedorobkov, tieto mali byť odstránené do 03.05.2013, boli odstránené až dňa 25.07.2013, por.č. 4 v zmysle článku X. bod 10.6 zmluvy o dielo zmluvná pokuta 34.800 € za meškanie s vyprataním staveniska, toto malo byť vypratané do 30.03.2013 v skutočnosti bolo vypratané až 25.07.2013 meškanie 116 dní, por.č. 5 v zmysle článku X. bod 10.8 fakturovaná suma 32.282,19 € ako náhrada spôsobenej škody z titulu, že stavba nebola odovzdaná dňa 31.12.2012 čo spôsobilo, že stavba nebola predaná záujemcom včas a žalovaný platil vyššie úroky.

4. Žalovaný v zmysle zmluvy o dielo preberal stavebné práce na stavbe podľa dojednaných - etáp stavebných prác - harmonogramu. Pokiaľ by žalovaný jednotlivé etapy stavebných prác preberal a nesplnenie povinností zhotoviteľa prác zmluvnou pokutou sankcionoval tak ako bolo dohodnuté, nevznikal by dôvod na účtovanie ďalších tak vysokých zmluvných pokút, ktoré toho času už nepostihujú zhotoviteľa stavby, ale budú postihnúť jedine veriteľov v konkurznom konaní. V prípade, ak by žalovaný sankcionoval zmluvnými pokutami úpadcu po zistení nesplnenia povinnosti v zmysle Zmluvy o dielo, rozhodne by zhotoviteľ stavby - úpadca nielen inicioval uzavretie dodatku k zmluve o dielo s posunom či úpravami ďalších termínov postupu prác na stavbe tak, aby sa nedostal do sklzov a vyhol sa ďalším sankciám, alebo by ich aspoň minimalizoval a vniesol by do zmluvného vzťahu aj viac disciplíny pre ďalšiu spoluprácu so žalovaným.

5. Žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu až po odovzdaní stavebných prác v čase, keď úpadca už svoju činnosť neprevádzkoval a nemohol podať ani návrh súdu na zníženie pokuty v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka, pretože žalovaný ju jednostranne započítal s pohľadávkou úpadcu vyúčtovanou faktúrou č. 2507002.13 zo dňa 24.07.2013 splatnej 07.08.2013 v sume 183.482,20 €. Ďalej so zmluvnou pokutou 259.782.19 € žalovaný započítal zádržné vo výške 23.289,13 € a pôžičku vo výške 26.576.55 €, poskytnutú žalovanému v zmysle zmluvy o pôžičke č.20120822 zo dňa 22.08.2012. Nezapočítaný rozdiel zmluvnej pokuty vo výške 32.469,46 € si žalovaný prihlásil do konkurzu.

6. V zmluve o dielo č. 2012.03.20 uzavretej dňa 22.03.2012 nebolo dojednané jednorazové vyúčtovanie zmluvnej pokuty až po ukončení stavebných prác, t.j. pri konečnom vyúčtovaní zákazky. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá ma byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, je potrebné presne identifikovať a opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Podľa názoru správcu porušením zmluvnej povinnosti zhotoviteľa stavby - úpadcu vzniklo objednávateľovi stavby právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zaplatiť zmluvnú pokutu mal zhotoviteľ stavby po jej vyúčtovaní v dohodnutej dobe splatnosti bez zbytočného odkladu. Započítať zmluvnú pokutu mohol žalovaný len s pohľadávkou úpadcu, splatnou v období keď sa stretli a vzájomne sa kryli, t.j. v čase porušenia povinnosti zhotoviteľa. Žalovaný teda zmluvnú pokutú vyúčtoval a jednostranne započítal s pohľadávkou úpadcu v rozpore s dohodnutými podmienkami v Zmluve o dielo. Zmluvná pokuta vyúčtovaná po ukončení stavby a ukončenia činnosti zhotoviteľa nie je postihom porušovateľa povinnosti ale postihom veriteľov, ktorým úpadca zostal dlžný za vykonané práce a služby. Zmluvná pokuta nesplnila svoj účel, na ktorý bola dojednaná.

7. Žalovaný so žalobu nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že tvrdenia žalobcu sú nekonkrétne, nepravdivé, skreslené a nemajú oporu ani v zákone a ani v zmluve. Nároky fakturované žalovanou spoločnosťou vo výške 259 782,19 € sú nespochybniteľné a oprávnené, boli uplatnené na základe skutočnej reality, zmluvy aj právnych predpisov a boli uznané aj úpadcom, spoločnosťou KOBE SK, s.r.o., resp. jej konateľom a voči predmetnej faktúre neboli doposiaľ vznesené žiadne námietky ani po formálnej, vecnej či účtovnej stránke. V predmetnom čase spoločnosť KOBE SK, s.r.o. nebola v konkurznom konaní a konkurz bol vyhlásený až o 13 mesiacov po započítaní pohľadávok /v auguste 2014/ a žalovaný v tom čase ani o čo i len možnom konkurznom konaní nemal žiadnu vedomosť, takže nie je vôbec ani mysliteľné, žeby svojim uplatneným nárokom mienil postihnúť nie zhotoviteľa stavby, ale vraj veriteľov v konkurznom konaní, ako tvrdí správca konkurznej podstaty. Napokon žalovaný ani nepoznal výsledky hospodárenia spoločnosti KOBE SK s.r.o., či zámer nejakých jeho veriteľov o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu poslať KOBE SK s.r.o. do konkurzu. Všetky sankcie a ich výška majú oporu v zmluve o dielo /pričom vôbec neodporujú zákonu /, návrh zmluvy predložil sám úpadca a tento si sám v zmluve stanovil sankcie a ich výšku, ktoré sú inak v súlade so zaužívanými obchodnými zvyklosťami v stavebníctve, pričom v zmysle ustanovenia § 264 Obch. zák. majú dokonca prednosť pred ustanoveniami Obch. zák. Podklad pre ich uloženie je reálny a presne zistený. Vystavenú faktúru a veci s ňou súvisiace podrobne preveroval z hľadiska DPH aj Daňový úrad Poprad a následne i Daňové riaditeľstvo, ktoré vykonalo kontrolou podrobnú previerku fakturovaných skutočností / ktoré boli aj predmetom započítania / na strane žalovaného i úpadcu a potvrdilo všetky fakturované položky, ich dôvodnosť, reálnosť a aj správnosť účtovných postupov. V rámci toho vypočulo viacero osôb, konateľov úpadcu a žalovaného stavebný dozor, pracovníkov a pod. Preto ak správca vyzval po dvoch rokoch /!/ od fakturácie a započítania žalovaného na úhradu žalovanej sumy, na základe faktúry, ktorá už bola riadne a dávno započítaná, zúčtovaná, zahrnutá v daňových priznaniach a aj odobrená daňovými kontrolami, s odôvodnením, že neuznáva postup žalovaného, je pochopiteľné, že žalovaný, ktorému úpadca stále dokonca dlhuje, ani na takú výzvu nereagoval. Postup správcu je podľa názoru žalovaného právne ničotným právnym úkonom a nemá oporu v zákone. Započítanie vzájomných pohľadávok bolo vykonané v súlade s platnou zmluvou a ako jednostranný právny akt spĺňa všetky zákonné či zmluvné podmienky.

8. Tvrdenie správcu uvádzané v žalobe o nevyhnutnosti fakturovať omeškanie zhotoviteľa diela už vtedy, keď omeškanie vznikne je tvrdenie nielen mylné, ale i účelové a v rozpore s logikou. Je predsa jasné, že počet dní omeškania je možné stanoviť až po tom, keď omeškanie zanikne. Žiadna právna povinnosť fakturovať omeškanie počas jeho trvania / napr. po 2 dňoch / pritom neexistuje a tvrdiť, že ak sa fakturuje po jeho ukončení je v rozpore s právom či zmluvou, ba dokonca dobrými mravmi, ako sa snaží prezentovať správca je minimálne mylné. Veď nakoniec správca to v žalobe konštatuje len všeobecne a neuvádza ani jedno ustanovenie zákona, podľa ktorého je taký postup protiprávny. Vzťah úpadcu a žalovaného bol vzťahom dvoch podnikateľských subjektov, vznikol na základe Zmluvy o dielo a podliehal režimu Obch. zák. Preto nie je ani možné sa dovolávať dobrých mravov, iba zásad poctivého obchodného styku, ktorých rozsah je vymedzený užšie, ako dobré mravy. Avšak v žalobe správca taktiež nikde neuvádza, v čom aj boli dobré mravy porušené žalovaným, ktoré konkrétne normy spoločensky všeobecne vyžadovaného správania boli porušené a akým postupom žalovaného. Rovnako neuvádza, prečo nárok žalovaného odporuje zásadám /a ktorým/ poctivého obchodného styku. Zrejme podľa správcu je správnym a morálnym práve také konanie žalobcu, spočívajúce v tom, že zaviní vyše polročný sklz stavby, vyrobí neodstrániteľné vady, neodovzdá stavbu, nevyprace ju a ujde z nej, neodstráni vady a pod. a nechá jej dokončenie vlastnému objednávateľovi, reálne neposkytne 5 ročnú záruku na stavbu /lebo už nefunguje/, čo znamená, že všetky vady, ktoré počas záruky vzniknú bude znášať žalovaný sám/, pričom predĺži žalovanému splácanie úveru, navýšenie úrokov, zrútenie finančného plánu, stratu záujemcov o odkúpenie priestorov i iné škody, v súlade s poctivým podnikaním či dobrými mravmi ?! Práve postup žalovaného bol v súlade so všetkými možnými zásadami poctivého podnikania, právom i spravodlivosťou. Sankcie i škoda, ktorú si uplatnil, ani nenahrádza to, čo utrpel konaním či nečinnosťou úpadcu. Žalobca svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi, len uvádza akési všeobecné, nič nehovoriace konštatovania, ktoré nemajú oporu ani v zákonoch a ani v zmluve, čím neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, svedkov Jozefa Pavloviča, Ing. Radoslava Urbana oboznámením žaloby, faktúr č. 2507002.13 zo dňa 24.07.2013, č. 2013009 zo dňa 25.07.2013, súpis nedorobkov a vád pri odovzdávaní a prevzatí stavby z 9.1.2013, Zmluvy o prevzatí dlhu z 01.07.2013, Započítania z 09.08.2013, doručenka započítacieho prejavu z 13.08.2013, Zmluvy o postúpení pohľadávok od Tatraspolu J, s.r.o., započítania pohľadávky z 05.08.2014, doručenka započítacieho prejavu z 20.08.2014, prípis VÚB, a.s. o uvoľnení účelovo viazaných prostriedkov, strany 9 Rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad z 18.11.2014, prihláška pohľadávky do konkurzu z 10.10.2014 ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

10. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/20/2014 zo dňa 20. augusta 2014, zverejneným v OV SR č. 164/2014 dňa 26.08.2014 na majetok dlžníka KOBE SK, s.r.o. IČO: 45 937 273 vyhlásil konkurz a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Annu Gaľovú, so sídlom kancelárie Slnečná 39, 080 01 Prešov.

11. Žalobca ako správca konkurznej podstaty eviduje voči žalovanému nárok na zaplatenie neuhradených faktúr, ktorý žalovaný namieta, ako to vyplýva z jeho prednesu. Obranu žalovaného žalobca v celom rozsahu odmietol, podľa jeho názoru bola zmluvná pokuta vyúčtovaná neoprávnene nakoľko zmluvná pokuta má zabezpečovať po 1. splnenie záväzku v dohodnutom čase, po 2. má byť motiváciou pri plnení povinnosti a po 3. pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti okrem odškodnenia pokuta je aj postihom - trestom. Vyúčtovaná zmluvná pokuta neplní ani jednu z uvedených funkcií. Získaním zmluvnej pokuty /započítaním/ si žalovaný vylepšil svoj hospodársky výsledok. Takáto zmluvná pokuta nepostihuje porušovateľa povinnosti - úpadcu, je neprimerane vysoká a je neprimeraná hodnote zabezpečeného diela a jej započítanie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. / ust. § 265 Obeh. zák./ Podľa článku V. zmluvy o dielo č.2012.03.20 zo dňa 22.03.2012 cena za zhotovenie diela - výstavba Polyfunkčného objektu v Poprade č. p. 1890 bez DPH bola dohodnutá v sume 856.702,45 € s DPH v cene 1.028.042,94 €. Vyúčtovaná pokuta v sume 259.782,19 € predstavuje 30,32 % z celkovej hodnoty stavby. Pritom práve Daňový úrad Kežmarok, ktorý preveroval fakturáciu prác úpadcu v súvislosti s odvodom DPH mal za to, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a vyzval konateľa úpadcu Ing. Radoslava Urbana, aby faktúru s dokladmi o započítaní zmluvnej pokuty odovzdal správcovi na ďalšie konanie. Nie je správne, aby si žalovaný pokutou vylepšil hospodársky výsledok na úkor veriteľov - podnikateľov, ktorí nemohli vyplatiť zamestnancom mzdu za prácu, čím sa dostali do finančných problémov. Pokuta nepostihuje zhotoviteľa stavby ale len veriteľov. Preto by mal súd prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovaných povinností, brať v úvahu čas účtovania pokuty, jej výšku i to, že žalobca nenamieta započítanie vzniknutej škody a že v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty zmluvné strany neboli v rovnakej pozícii a že úpadca plnil a splnil zabezpečované povinností a súčasne posúdiť platnosť zmluvy o dielo č. 2012.03.20 zo dňa 22.03.2012 v článku X. zmluvné pokuty, najmä čo sa týka posúdiť výšku pokút ako aj oprávnenosť jednostranného započítania pokuty.

12. Žalovaný vo svojom prednese poukázal na to, že prvý započítací prejav vo výške 265.817,34 € voči úpadcovi, ktorý vtedy ešte riadne podnikal, nebol na neho vyhlásený konkurz bol vykonaný písomne dňa 09.08.2013, má všetky náležitosti a bol doručený konateľovi spoločnosti KOBE SK, s.r.o. dňa 13.8.2013. Toto započítanie nebolo nikdy nikým zo štatutárov či spoločníkov spochybnené, bolo riadne preukázané aj v daňovom konaní počas daňovej kontroly žalovaného a rovnako úpadcu, ako to konštatuje napr. aj protokol DÚ Poprad na strane 9, a v tomto daňovom konaní, kde boli vypočutí obaja štatutári úpadcu, títo potvrdili skutočnosti, ktoré boli podkladom pre započítanie a započítanie nijako nespochybnili. Rovnako to bolo aj so zmluvou o prevzatí dlhu medzi Slavomírom Habiňákom a ABATONom s.r.o, s ktorou konateľ úpadcu súhlasil a vlastnoručne zmluvu podpísal. Druhý písomný započítací prejav žalovaného voči úpadcovi bol realizovaný vo výške 23.289,13 € dňa 05.08.2014. V súlade so zmluvou o dielo čl. VI. bod. 6 si žalovaný ponechával 3 % z každej faktúry vystavenej úpadcom ako zhotoviteľom, ako zábezpeku toho, že si bude plniť po svoje záruky za akosť diela v prípade vád diela, za ktoré zodpovedá. Táto suma bola ponechávaná so špeciálnou viazanosťou na účte žalovaného vo VÚB a.s. predstavovala k dátumu započítania sumu 23.289,13 €. Úpadca však neplnil žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu zo záruky na akosť, vady neodstránil a stavbu opustil bez riadneho odovzdania a vypratania. Preto nastal dôvod, aby žalovaný spôsobené vady penalizoval i uplatnil si zľavu z ceny diela a následne započítal s pohľadávkou úpadcu vo výške 23.289,13 € , ktorú mal na výplatu zábezpeky. Tieto peniaze žalovanému bank uvoľnila, čím nárok úpadcu z tohto dôvodu a tejto výške voči žalovanému zanikol a jeho dlh voči žalovanému sa znížil o túto sumu. Započítanie bolo doručené dňa 20.08.2014 osobne konateľovi úpadcu Ing. Urbanovi, čo preukazuje doručenka. Taktiež poukázal na to, že dlh úpadcu voči žalovanému sa ďalej navýšil aj z dôvodu, že spoločnosť TATRASPOL J, s.r.o., ktorej úpadca nevyplatil 79.969,73 €, po tlaku na žalovaného, že tento materiál je bez zaplatenia na budove žalovaného ako jej fasáda, v podstate prinútil žalovaného túto pohľadávku prevziať ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.12.2013. Žalovaný tak vyplatil TATRASPOLu J uvedenú sumu, ktorú jej dlhoval úpadca. Túto pohľadávku ako i účtovný zvyšok dlhu úpadcu si následne žalovaný riadne uplatnil prihláškou ako veriteľ v rámci konkurzu dňa 10.10.2014.

13. Štatutárny zástupca žalovaného Slavomír Habiňák, vo svojej výpovedi podal vysvetlenie k predmetu sporu, pričom uviedol, že na predmetnú stavbu im bol poskytnutý úver, žalovaný sa však dostal do omeškania s plnením diela, v dôsledku čoho stavebný dozor Ing. Jurčišin, spolu s právnym zástupcom žalovaného pripravili podľa zmluvy o dielo uplatnenie majetkových sankcii a následne boli realizované jednostranné zápočty. Úpadcovi zaplatili všetky práce, ktoré reálne vykonal a to už v čase, keď boli v omeškaní, okrem prác naviac. Podľa získaných informácii však úpadca svojim subdodávateľom nič nezaplatil, preto sa títo doposiaľ obracajú na nich so žiadosťou o plnenie.

14. Svedok Jozef Pavlovič, bývalý konateľ úpadcu, ktorý mal na starosti stavebnú činnosť vo svojej výpovedi k predmetu sporu uviedol, že stavebná pripravenosť bola zabezpečená, dielo sa realizovalo podľa harmonogramu, kým nenastáli nepriaznivé poveternostné podmienky, ako aj iné problémy, ktoré spôsobili zdržanie. Dovtedy boli faktúry zo strany žalovaného uhradené riadne a včas. Nevedel sa však vyjadriť k uplatneniu sankcii a k započítaniu. V priebehu šetrenia vecí Daňovým úradom podal vysvetlenie k prácam naviac kde uviedol, že všetky objednané práce boli zrealizované.

15. Svedok Ing. Radoslav Urban, konateľ úpadcu vo svojej výpovedi uviedol, že do spoločnosti vstúpil neskôr, už keď bol zazmluvnený vzťah predchádzajúcim konateľom, pričom potvrdil problémy s financiami, s plnením, v dôsledku čoho vzniklo omeškanie. Žalovaná spoločnosť si preto uplatnila majetkové sankcie vo výške, ktorá bola zmluvne dohodnutá. Z jeho pohľadu sú tieto sankcie oprávnené, nakoľko mohli byť uplatnené aj vo väčšej výške. Ako zdôraznil preskúmal aj základ majetkových sankcii z hľadiska počtu dní omeškania a zistil, že boli vystavené oprávnene, preto to nenapadal.

16. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

17. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

18. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

19. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa § 580 Obč. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

21. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

22. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu

23. Podľa § 149 ods.1 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

26. Žalobca ako správca zdôvodnil uplatnený nárok spochybnením jednostranného započítania zo strany žalovaného so zmluvnou pokutou vyúčtovanou faktúrou č. 2013009 zo dňa 25.07.2013 splatnou 08.08.2013 na sumu 259.782,19 €, ktorú považuje za neoprávnenú a započítanie za neplatné, v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.

27. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. upravuje zmluvnú pokutu len parciálne, pri jej dojednávaní je tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu objektivizuje. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý preferuje zmluvnú pokutu ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, zakotvuje zásadu, že pre povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu nie sú významné okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Teda ani vyššia moc zaviazanú stranu, ak sa strany nedohodli inak, nezbavuje povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta nemá povahu odstupného (§ 497), takže dlžník nemôže voliť medzi jej zaplatením a splnením povinnosti, t. j. nemôže sa splnenia záväzku zbaviť zaplatením pokuty.

28. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkov, štatutárnych zástupcov úpadcu ako aj z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané omeškanie úpadcu s termínom dokončenia diela, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. Svedok Ing. Radoslav Urban dokonca potvrdil, že uplatnená zmluvná pokuta, ktorá bola zmluvne dohodnutá je oprávnená aj z hľadiska dní omeškania, pričom mohla byť uplatnená aj vo väčšej výške. Úpadca prostredníctvom svojich zástupcov teda vedel aký záväzok nemôže porušiť a aké následky z toho vyplývajú. Na základe preukázaného porušenia zmluvnej povinnosti si preto žalovaný oprávnene uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty aj s presným výpočtom a teda žalobca (správca) vedel aká je výška záväzku úpadcu a muselo mu byť dostatočne zrejmé, akú zmluvnú povinnosť úpadca porušil, na základe čoho vzniklo žalovanému takéto právo. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o neoprávnenosti zmluvnej pokuty okrem svojho právneho hodnotenia neoznačil žiadne dôkazy a teda relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel ani nespochybnil, preto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 považujú za nesporné.

29. Výška zmluvnej pokuty nie je pritom zákonom limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka (OZ), teda všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Skúmanie možného rozporu právneho úkonu z dobrými mravmi, teda konania vykazujúceho znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka však musí vychádzať jednak z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodený, ako aj z konkrétnych okolností, za ktorých bola vznesená námietka tohto nároku uplatnená. Posúdenie, či dohodnutá sadzba je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi musí byť vždy predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu, zohľadňujúc okolností, za akých bola dohodnutá, najmä dôvodov, ktoré účastníkov zmluvy viedli k dohode, charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, záväzkov, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla, poprípade aj dopadmi priznania dohodnutej pokuty na osobu, voči ktorej je uplatňovaný.

30. V danom prípade si zmluvné strany v zmluve vypracovanej úpadcom dohodli konkrétne podmienky, v prípade porušenia ktorých vznikne veriteľovi právo na uplatnenie dohodnutých majetkových sankcii a teda od začiatku zmluvného vzťahu vedeli o následkoch porušenia zmluvnej povinnosti, napriek čomu si úpadca v rozpore so zásadou vzájomného plnenia záväzkov svoje povinnosti s uzavretej zmluvy riadne neplnil. Úpadca pritom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nenamietal a žalobca ako správca namietal iba jej výšku, pre rozpor s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku.

31. Súd pri skúmaní možného rozporu uplatneného nároku z dobrými mravmi vychádzal z okolností a dôvodov za akých bola zmluvná pokuta dohodnutá, charakteru záväzku dlžníka s hroziacimi dôsledkami jeho nesplnenia, v kontexte so záväzkami, ktoré na seba prevzal žalovaný, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá mu vznikla, najmä vzhľadom na úpadcom zavinený vznik havarijného stavu na stavbe, vznik škody, pričom nezistil skutočností, na základe, ktorých by mohol konštatovať, že v predmetnom právnom vzťahu dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom. Naopak účelom dohodnutej zmluvnej pokuty v tejto veci, najmä v súvislosti s použitím finančných prostriedkov z bankového úveru a povinnosti jeho splácania bolo donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, a v prípade jeho porušenia k zabezpečeniu plnenia funkcie paušalizovanej náhrady škody a to aj tej, ktorá sa v súvislosti s porušením zmluvných povinností úpadcom neskôr ešte len môže prejaviť, ako to bolo v tomto prípade. Vyhodnotením všetkých rozhodujúcich skutočností preto súd prijal záver, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je v danom zmluvnom vzťahu primeraná k významu a hodnote ňou zabezpečeného záväzku. Zároveň súd nezistil rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, teda významnou konkretizáciou všeobecnejších morálnych zásad, či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy, tvoriacich ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý, ktoré nemôže byť prostriedkom právnej ochrany ak výrazne naruší právnu istotu oboch účastníkov obchodnoprávnych vzťahov a teda ochrana nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám porušil uzatvorenú zmluvu, nakoľko nárok na zmluvnú pokutu vznikol iba z dôvodu omeškania žalovaného.

32. Moment povinnosti uplatnenia práva na zmluvnú pokutu veriteľa voči dlžníkovi nie je v zákone určený a je ponechaný na jeho vôli, pod následkom premlčania po uplynutí lehoty počítanej odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát uplatniť na súde. Preto je argumentácia žalobcu o nevyhnutnosti fakturovať omeškanie zhotoviteľa diela už vtedy, keď omeškanie vznikne nesprávne. Veriteľovi preto ukončenie zmluvného vzťahu nebránilo, aby si uplatnil svoj nárok na zmluvnú pokutu vystavením faktúry voči dlžníkovi, ktorý v prípadnom súdnom konaní môže voči takémuto nároku uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

33. V prejednávanej veci žalovaný okrem iného zdôvodnil nedôvodnosť žalovaného nároku zánikom pôvodného práva úpadcu na cenu diela, v dôsledku svojho započítacieho prejavu, čo v konaní riadne preukázal. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu alebo ak medzi účastníkmi dôjde k dohode o započítaní takýchto pohľadávok. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Žalovaný si teda v konaní neuplatnil voči žalobcovi (úpadcovi) iné nároky, než nároky z vadného plnenia, ktoré si v rámci obchodného vzťahu riadne a včas uplatnil a teda tieto nároky neboli ani prekludované. Z listinných dôkazov produkovaných žalovaným, ktorých dôvodnosť žalobca ničím nespochybnil mal súd preukázané, že pohľadávka žalovaného bola spôsobilá na započítanie vo vzťahu k nároku žalobcu, v dôsledku čoho nárok žalobcu (úpadcu) zanikol.

34. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.