Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-218-2018.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/218/2018
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: Chytrý nájem s.r.o. so sídlom Chotíkov č. 479, 330 17 Chotíkov, Česká republika, IČ: 291 58 959, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Chytrý nájem s.r.o. - organizačná zložka so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 48 223 832, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: W. G., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. XXX, E. A. A. A. N. E., takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného - N. A. D. Č.. XXX, E. S.G. S., E. M., O..Ú.. M. Y. F.. H.. I. F.. Č.. XXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/XX - S. S. F. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. Y. X. A. X. A. F.. Č.. XXX/XX N. Y. H. X. - H. T..
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2018 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to nehnuteľnosti zapísané A. D. Č.. XXX, E. S.G. S., E. M., O..Ú.. M. Y. F.. H.. I. F.. Č.. XXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/XX - S. S. F. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. Y. X. A. X. A. F.. Č.. XXX/XX N. Y. H. X. - H. T.. V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že on ako veriteľ uzatvoril dňa 8.6.2018 so žalovaným a s pani P. P., A.. XX.X.XXXX Dohodu o uznaní dlhu, predmetom ktorej je uznanie dlhu vyplývajúceho žalovanému a F.. P. P. ako dlžníkom zo Zmluvy o pôžičke č. 009861504, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným dňa 11.10.2016 pôžičku vo výške 15.000,- eur, Zmluvy o pôžičke č. 009861505, na základe ktorej poskytol žalovaným dňa 8.11.2016 pôžičku vo výške 17.000,- eur, Zmluvy o pôžičke č. 009861506, na základe ktorej poskytol žalovaným dňa 22.02.2017 pôžičku vo výške 20.000,- eur a Zmluvy o pôžičke č. 009861507, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému dňa 16.06.2017 pôžičku vo výške 19.000,- eur. Na základe týchto zmlúv boli dlžníkom poskytnuté pôžičky celkom vo výške 71.000,- eur, z ktorej títo dňa 12.06.2017 uhradili sumu vo výške 14.300,- eur. Zostatok neuhradenej istiny tak predstavuje sumu vo výške 56.700,- eur. Ďalšiu peňažnú pohľadávku žalobcu voči dlžníkom predstavuje zmluvná pokuta vo výške 58.312,50 eur, na zaplatenie ktorej vznikol žalobcovi nárok po tom, ako boli dlžníci viac než rok v omeškaní s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. K uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu došlo na základe písomnej žiadosti dlžníkov, ktorí mali záujem dlžnú sumu v pravidelných splátkach počas niekoľkých rokov splácať. Odo dňa uzavretia dohody do podania žaloby dlžníci neuhradili ani časť dlžnej sumy. Žalobca šetrením zistil, že na nehnuteľnosť, vyššie špecifikovanú, vo výlučnom vlastníctve žalovaného viaznu záložné práva v prospech Tatra banky, a.s., ako aj záložné právo v prospech Daňového úradu Žilina, čím žalobca odôvodnil svoju obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Ďalej žalobca šetrením zistil, že žalovaný, ako aj F.. P. P. sú dlžníkmi v Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež sú vedení ako dlžníci Finančnou správou SR ako dlžníci na daniach. Ako predmet, ku ktorému má byť zriadené záložné právo
žalobca označil nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného a existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému odôvodnil Dohodou o uznaní dlhu, z ktorej táto jednoznačne vyplýva.
2. Podľa § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
3. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.
12. Súd, v zmysle citovaného ust. § 344 C.s.p., pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postupoval analogicky tak ako pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku podmienkami pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia spôsobilého predmetu záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zriadením záložného práva zabezpečená a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca bol povinný preukázať súdu potrebu zriadenia záložného práva na veci, ktorá je spôsobilým predmetom záložného práva a tiež existenciu obavy pred prípadným budúcim zmarením exekúcie. Žalobca musí v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to rovnako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu obavy pred prípadným zmarením exekúcie. Zo samotnej povahy zabezpečovacích opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie, súd sa obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu existuje nárok, na zabezpečenie ktorého bude zriadené exekučné záložné právo z dôvodu existencie obavy pred zmarením exekúcie a či zriadením záložného práva bude zabezpečená peňažná pohľadávka veriteľov.
13. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného
inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 a slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
14. Žalobca ako potencionálny oprávnený v exekučnom konaní sa podanou žalobou/návrhom domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, vyššie špecifikované, vo výlučnom vlastníctve žalovaného za účelom ochrany peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ako aj F.. P. P., vyplývajúcej zo zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným a F.. P. P. ako dlžníkmi. Existencia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému súdu vyplýva z Dohody o uznaní Dlhu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a F.. P. P. dňa 8.06.2018, ktorou títo svoj dlh voči žalobcovi celkom vo výške 56.700,- eur písomne uznali a zaviazali sa dlžnú sumu, vrátane zmluvnej pokuty celkom vo výške 58.312,50 eur, splácať v pravidelných mesačných splátkach počnúc dňom 15.08.2018. Do dňa podania žaloby na tunajšom súde, t.j. do dňa 23.11.2018, žalovaný neuhradil ani časť dlžnej sumy vyplývajúcej z Dohody o uznaní dlhu. Súd má tiež za to, že žalobca súdu dostatočne preukázal obavu z uspokojenia pohľadávky voči dlžníkov v prípadnom exekučnom konaní, existenciou niekoľkých záložných práv viaznucich na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo súdu tiež jednoznačne vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, ako aj aktuálnou nepriaznivou situáciou žalovaného, ale aj F.. P. P., t.j. dlžníkov žalobcu, ktorí vystupujú ako dlžníci voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako aj ako dlžníci na daniach voči Finančnej správe SR. Existencia spôsobilého predmetu záložného práva súdu vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, z ktorého mal súd preukázané výlučné vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam špecifikovaným žalobcom v podanej žalobe.
15. Súd sa, v zmysle uvedeného, stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že žalobca osvedčili danosť práva (nároku) a súd nemal ani vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto súd v celom rozsahu vyhovel. Za daných okolností súd považoval za odôvodnené zriadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu s tým, že neurčil dobu trvania zabezpečovacieho opatrenia. Súd s poukazom na citované ust. § 334 C.s.p. zabezpečovacie opatrenie na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.