Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-201-2018.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/201/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XX, M., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 66,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/171/2009 - 25 zo 4. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/171/2009 - 25 zo 4. októbra 2018 p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/171/2009 - 25 zo 04.10.2018 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 58 ods. 1, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 51, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 583 Občianskeho zákonníka, čl. 11 a § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že posúdil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu, pričom dospel k záveru, že v predmetnom konaní nedošlo k preklúzii exekučného titulu, a preto nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP. Súd prvej inštancie poukázal na právne závery konštatované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 z 26.06.2013, vychádzajúc z ktorých vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Všeobecný právny predpis, ktorým je správny poriadok, vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže zákon o priestupkoch nemá od 01.09.2008 právnu úpravu, ktorá by obsahovala lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom vymáhať, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) o udelení pokuty za priestupky podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Súd prvej inštancie z obsahu spisu a z exekučného titulu rozhodnutia - Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresný dopravný inšpektorát Trnava - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2418578 zo dňa 14.12.2006, zistil, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 02.01.2007. Ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do
31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t. j. od 02.01.2007. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008, by sa potom skončila dňa 02.01.2010. Z uvedeného je zrejmé, že 3-ročná lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.08.2008, sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.10.2013. Súd prvej inštancie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP preto napadnutým uznesením ako nedôvodný zamietol.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním oprávnený.
5. Oprávnený v odvolaní namietal, že v prejednávanej veci uplynula prekluzívna lehota. Poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 a novelizačný zákon č. 298/2008 Z. z. V súlade so zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik práva posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. V oblasti správneho trestania novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie, bude platiť spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna norma upravovala pre adresáta prísnejšie, resp. nevýhodnejšie. Ak však novšia právna norma obsahuje úpravu, ktorá je pre adresáta nevýhodnejšia oproti staršej právnej úprav, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity. Ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného, ktorému bola uložená pokuta, vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať rozhodnutie v dlhšej dobe ako staršia právna úprava. Z uvedeného dôvodu nemožno novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, aplikovať na prípady, kedy prekluzívna lehota začala plynúť za účinnosti pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota v takýchto prípadoch musí podľa pôvodnej právnej úpravy aj skončiť. Oprávnený má preto za to, že prekluzívna lehota uplynula v prejednávanej veci dňa 02.01.2010. Márnym uplynutím uvedenej prekluzívnej lehoty stratil exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, a preto nie je možné na jeho základe vykonávať exekúciu. Došlo k zániku práva oprávneného vymáhať predmetnú pohľadávku a je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Na zánik tohto práva musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené oprávnený v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že z dôvodu preklúzie exekúciu zastaví a zaviaže povinného na náhradu trov exekučného konania.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor.
7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje z vecnej aj právnej stránky za správne. Súčasne z dôvodu existencie iného dôvodu na zastavenie exekúcie žiadal o vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, ktoré si vyčíslil podaním zo dňa 09.10.2018.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto je potrebné potvrdiť ho. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.03.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh (právneho predchodcu) oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 06.03.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2418578 zo dňa 14.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2006 a vykonateľnosť dňa 02.01.2017. Súd prvej inštancie dňa 03.04.2009 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu. V priebehu exekúcie podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
13. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
14. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
15. Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného od 01.01.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
16. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a podľa § 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní, vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (reprezentovanej napr. uznesením sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013), uvádza, že ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch upravuje v III. časti zákona o priestupkoch, upravujúcej konanie o priestupkoch, vo všeobecnej rovine vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku. Zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku zákonom špeciálnym a z tohto vzťahu uvedených právnych predpisov vyplýva, že na konanie o priestupku sa prioritne vzťahujú ustanovenia zákona o priestupkoch a jedine v prípadoch absencie určitej právnej úpravy v zákone o priestupkoch sa podporne použijú ustanovenia správneho poriadku.
18. V zákone o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., účinnou od 1. septembra 2008, v jeho III. časti pod marginálnou rubrikou Výkon rozhodnutia nachádzala v ustanovení § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (a ďalšie tam uvedené rozhodnutia) vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj správny poriadok v jeho piatej časti pod názvom Výkon rozhodnutí v ustanovení § 71 ods. 3. Novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z. z., účinná od 1. januára 2004, zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch a že po prijatí novely správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou
v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.“
19. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
20. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku.
21. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t. j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo.
22. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
23. V prejednávanej veci podkladom pre exekúciu - exekučným titulom je blok na pokutu za priestupok vydaný 14. decembra 2006, ktorý nadobudol vykonateľnosť 2. januára 2007. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 2. januára 2007 a bez zmeny právnej úpravy by uplynula dňa 2. januára 2010. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. V § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. To znamená, že aj podľa novej právnej úpravy, trojročná lehota začala plynúť 2. januára 2007 a uplynie 2. januára 2010. Oproti úprave v zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase (na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorá stanovovala časový rámec, v ktorom je potrebné výkon rozhodnutia nielen iniciovať, ale aj celú exekúciu vykonať). Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
24. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v posudzovanej veci treba pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu.
25. Keďže v súčasnosti zákon o priestupkoch a ani správny poriadok (v rozsahu, v ktorom je použiteľný subsidiárne na konanie o priestupkoch vrátane jeho vykonávacej fázy) neustanovuje prekluzívnu lehotu,
v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen nariadiť ale aj uskutočniť, nemohol odvolací súd dospieť k záveru o prekludovaní exekučného titulu v prejednávanej veci.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
27. Z už uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
28. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.