Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/114/2018

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: H.. Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXX/XX, XXX XX I. I., proti žalovaným: 1/ Tomáš Kušnír s. r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, 2/ EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o ochrane osobných údajov, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje. Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky so sídlom Hraničná 12, 820 07 Bratislava.

II. Žalovanému 1/ a 2/ súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 22.06.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, označené ako „písomný príkaz daný žalovaným v rade 1/, 2/: ochrana osobných údajov spotrebiteľa /žalobcu/ - platné nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov GDPR“, ktorým sa žalobca domáhal ochrany osobných údajov. Uvedené podanie bolo súdu doručené do konania vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XC/X/XXXX, v ktorom súd následne toto podanie posúdil ako novú žalobu, ktorá bola zapísaná pod sp.zn. 21Csp/114/2018.

2. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky).

3. V zmysle citovaného ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, súd v každom štádiu konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. K procesným podmienkam konania patrí aj právomoc súdu, pod ktorou sa rozumie vymedzený rozsah vecí, ktoré je súd oprávnený riešiť v civilnom konaní.

4. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

5. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

6. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

7. Z podania žalobcu doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.06.2018 vyplýva, že sa domáha ochrany svojich osobných údajov a zároveň žiada sankcie žalovaným za porušenie ochrany jeho osobných údajov, čo odôvodnil tým, že žalovaní neoprávnene nakladali a spracovávali jeho osobné údaje bez jeho písomného súhlasu.

8. Podľa § 1 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), tento zákon upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

9. Podľa § 80 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov vrátane dozoru nad ochranou osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi pri plnení úloh na účely trestného konania, ak nie je v § 81 ods. 7 a 8 ustanovené inak.

10. Podľa § 99 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, účelom konania o ochrane osobných údajov (ďalej len „konanie“) je zistiť, či došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov alebo došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného predpisu v oblasti ochrany osobných údajov, a v prípade zistenia nedostatkov, ak je to dôvodné a účelné, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne pokutu za porušenie tohto zákona alebo osobitného predpisu pre oblasť ochrany osobných údajov.

11. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, právomoc na preskúmavanie zákonnosti postupu pri spracúvaní osobných údajov je daná Úradu na ochranu osobných údajov, nie súdu. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Pretože súd v konaní zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci o veci konať, v zmysle § 10 ods. 1 konanie zastavil.

12. Keďže žalobca žiada prešetriť postup pri spracovaní jeho osobných údajov, súd vychádzal z ustanovení zákona o ochrane osobných údajov a v zmysle jeho § 80 ods. 1 je tak daná právomoc Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, preto súd po právoplatnosti tohto uznesenia vec v zmysle § 10 ods. 1 postúpi na Úrad na ochranu osobných údajov.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 262 od. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Nakoľko v danom prípade žalobca podal žalobu na orgáne, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil zastavenie konania, preto by nárok na náhradu trov konania mala protistrana (žalovaní). Vzhľadom na to, že žalovaným žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním doposiaľ nevznikli, súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.