Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: KOVOSTROJ a.s. Medzilaborce, so sídlom Mierová 297/11, 068 01 Medzilaborce, IČO: 36 467 138, zastúpeného JUDr. Igorom Raábom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 35538503, proti žalovanému: DAK profi s.r.o., so sídlom Duchnovičova 1677/2, 066 01 Humenné, IČO: 45 845 581, zastúpenému JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42032954, o zaplatenie 1.375,30 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/49/2014-212 z 19.4.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) takto rozhodol: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.375,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.375,30 eur od 18.04.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu o zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania zo sumy 1.375,30 eur ročne od 13.11.2012 do 17.04.2014 zamieta. III. Súd konanie o zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.375,30 eur za obdobie od 17.10.2012 do 12.11.2012 zastavuje. IV. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 52 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2014 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.800,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že po predchádzajúcej ústnej dohode poskytol žalovanému časť svojich podnikateľských priestorov a žalovaný sa zaviazal mu zaplatiť za tieto priestory sumu 1.800,- eur. Žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 12210526 sumu 1.800,- eur, ktorú však žalovaný neuhradil ani čiastočne. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2018 zobral žalobu v časti úroku z omeškania za obdobie od 17.10.2012 do 12.11.2012 späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd v zmysle § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca je vlastníkom haly - stavby súp. č. 78, postavenej na parcele KN č. XXX/XX, k.ú. Q. s podlahovou plochou 300m2. V období od 20.08.2012 do 12.11.2012 tam bol uskladnený materiál, a to polystyrén a lepidlo, ktorý patril žalovanému. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna písomná zmluva o nájme nebytových priestorov a až následne pri skončení nájmu vypracoval žalobca z vlastného popudu zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú však žalovaný nepodpísal. Rovnako medzi stranami nebola uzavretá ani žiadna ústna dohoda, konatelia oboch firiem ani spolu nikdy nejednali. V konaní bolo preukázané, že faktúrou č. 12210526, splatnou 16.10.2012, vyhotovenou 10.10.2012, vystavil žalobca vo vzťahu k žalovanému ako odberateľovi požiadavku na plnenie nájomného za obdobie od 20.8.2012 do 12.11.2012 v sume 1.800,- eur s DPH. Tak, ako to uvádza Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení: „ aj keď možno mať pochybnosti o tom, či skutočne zmluva o nájme predmetnej haly v Medzilaborciach medzi sporovými stranami vznikla, a správny je záver súdu prvej inštancie, že táto nájomná zmluva nemohla vzniknúť, pretože k jej vystaveniu došlo až dodatočne bez komunikácie sporových strán a ku koncu obdobia, ktoré je predmetom tohto konania, zároveň nemožno poprieť, že predmetnú halu užíval žalovaný v súvislosti s vykonávaním zatepľovacích prác pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na T.. V tomto kontexte nie je právne významné, že možnosť užívania tejto haly na uskladnenie materiálu dojednával U. Š. ako predseda predmetného Spoločenstva vlastníkov bytov a na základe tejto skutočnosti nemožno urobiť záver, že vznikol právny vzťah (hoci aj v rovine bezdôvodného obohatenia) medzi žalobcom a týmto Spoločenstvom vlastníkov bytov. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané na súde prvej inštancie nepochybne vyplýva, že U. Š. pri komunikácii s riaditeľom žalobcu vystupoval ako sprostredkovateľ, pričom bolo nepochybné, že túto halu má užívať žalovaný v súvislosti s vykonávaním zatepľovacích prác na uvedenej bytovej jednotke, ktorej správu vykonáva toto Spoločenstvo vlastníkov bytov. Naopak je nepochybné, že túto halu užíval žalovaný, mal v nej umiestnený svoj materiál potrebný na vykonávanie uvedených prác, a preto napriek tomu, že nemal uzavretú platnú zmluvu so žalobcom ohľadom nájmu týchto priestorov, mal by niesť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo jemu, a nie Spoločenstvu vlastníkov bytov, žalovaného ako užívateľa“. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný užívaním haly, ktorá patrila žalobcovi získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Výška bezdôvodného obohatenia bola priznaná žalobcovi tak, ako ju žalobca uplatňoval, ktorý vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní. V znaleckom posudku bola určená výška mesačného nájomného vo výške 492,- eur. Žalobca vypočítal výšku ročného nájomného, čo predstavuje sumu 5.904,- eur /492 x 12 mesiacov = 5.904,- eur/. Z tejto sumy potom žalobca vypočítal denné nájomné vo výške 16,18 eur /5.904 : 365 dní = 16,18/. Následne žalobca túto sumu násobil počtom 85 dní a tak dospel k sume 1.375,30 eur, ktorú uplatňoval v tomto konaní. Túto sumu súd žalobcovi priznal. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania, pričom je nesporné, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške úroku z omeškania a preto súd postupoval podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu skončenia užívania haly a priznal žalobcovi následne úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. účinného taktiež ku dňu skončenia užívania haly. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 13.11.2012 tak, ako upresnil zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2018, ale až od dátumu 18.4.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že čas plnenia medzi stranami sporu dohodnutý nebol, a preto bol žalovaný povinný plniť až na základe výzvy žalobcu. Preukázanú výzvu žalobcu zaslanú žalovanému možno považovať až doručenie žaloby žalovanému dňa 17.4.2014 a následný deň súd preto stanovil ako deň omeškania žalovaného. Je síce pravdou, že žalobca pripojil aj výzvy adresované žalovanému zo dňa 9.10..2013 a 6.11.2013, avšak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o odoslaní týchto výziev žalovanému. Z tohto dôvodu, preto súd zamietol žalobu v časti uplatňovaného úroku z omeškania za obdobie od 13.11.2012 do17.4.2014.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a priznal náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 52% z dôvodu, že žalobca mal v konaní úspech 76% a neúspech 24%. Podľa zásady pomeru úspechu potom súd odpočítal neúspech žalobcu od jeho úspechu a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 52 %.

4. Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

5. Postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko na pojednávaní dňa 19.04.2018 právny zástupca žalovaného navrhol v konaní vypočuť zástupcu žalobcu a rovnako aj zástupcu žalovaného výsluchmi, ktorými by sa malo preukázať akú reálnu výmeru - plochu haly užíval žalovaný a tým by sa ustálila výška bezdôvodného obohatenia. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, pretože strany sporu boli poučení súdom o sudcovskej koncentrácii dôkazov v zmysle § 153 v spojení s § 149 s tým, že nejde o dôkaz, o ktorom by sa žalovaný mohol dozvedieť až neskôr počas konania. Potreba ustáliť výšku primeranej odplaty za užívanie predmetnej haly vyplynula až z uznesenia odvolacieho súdu, ktorý bol žalovanému doručený až dňa 08.01.2018, a teda výsluchom zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného by došlo k naplneniu právneho názoru odvolacieho súdu, nakoľko tieto dôkazy by prispeli k preukázaniu rozsahu, v akom žalovaný užíval halu žalobcu. V odôvodnení napádaného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom znalec H.. B.Y. I. v znaleckom posudku č. 14/2016 stanovil všeobecnú cenu mesačného nájomného za nájom nehnuteľnosti - výrobnej haly č. X, súp. č. XX na parcele KN XXX/XX o rozlohe 300 m2 v Medzilaborciach za obdobie august až november 2012 vo výške 492,- Eur mesačne. Na podklade uvedeného znaleckého posudku súd prvej inštancie ustálil výšku odplaty za užívanie predmetnej haly, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného. Súd prvej inštancie v tomto prípade na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vychádzal z výšky mesačného nájmu za užívanie celej haly t.j. 300 m2. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva, bolo potrebné skúmať, v akom rozsahu resp. akú časť haly žalovaný skutočne užíval.

6. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Dňa 18.6.2018 žalovaný doručil okresnému súdu doplnenie odvolania, v ktorom uviedol, že uznesením krajského súdu zo dňa 22.11.2017 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť primeranú výšku odplaty za vzniknuté bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a následne vo veci zákonne rozhodnúť. V predmetnej hale nebol uskladnený materiál žalovaného, ale tento materiál bol vo vlastníctve Spoločenstva vlastníkov bytov na P. ulici v Q., nakoľko si spoločenstvo za tento materiál uhradilo kúpnu cenu. Teda pri určovaní primeranej výšky odplaty za užívame haly žalobcu je potrebné vziať do úvahy aj to, že žalovaný tam uskladňoval materiál Spoločenstva vlastníkov bytov na P. ulici v Q., a nie svoj vlastný materiál. Teda uvedené priestory boli užívané pre potreby Spoločenstva vlastníkov bytov na Ul. P. v Q.. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa konajúci súd v ďalšom konaní a novom rozhodnutí dôsledne nevysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním z 21.6.2018.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za zákonný a vecne správny, vychádzajúci zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci, pričom súd postupoval procesne správne. Odvolanie žalovaného a jeho odôvodnenie je účelové, zavádzajúce a majúce iba cieľ dosiahnuť ďalší prieťah v konaní. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané na súde prvej inštancie vyplýva, že predmetnú halu žalobcu užíval žalovaný v súvislosti s vykonávaním zatepľovacích prác na uvádzanej bytovej jednotke na Ul. P. v Q., ktorej správu vykonáva uvádzané Spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalovaný mal v hale umiestnený svoj materiál potrebný na vykonávanie uvedených prác a preto napriek tomu, že nemal uzavretú zmluvu so žalobcom ohľadom nájmu týchto priestorov, nesie zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré mu týmto užívaním priestorov žalobcu vzniklo a za toto užívanie nezaplatil. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal v konaní vykonať zistenie primeranej výšky odplaty za vzniknuté bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a následne vo veci zákonne rozhodnúť, čo aj súd prvej inštancie učinil. Za účelom vykonania zistenia primeranej výšky odplaty za takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie bol do konania pribratý znalec, za účelom zistenia primeranej výšky odplaty. Znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu potreby zistenia výšky obvyklého protiplnenia za faktické užívanie časti nehnuteľnosti žalobcu v danom konkrétnom rozsahu, s prihliadnutím na lokalitu, v ktorej k faktickému užívaniu došlo. Na základe toho vypracoval znalec H.. B. I. znalecký posudok č. 14/2016, zo záverov ktorého vyplýva, že primeraná výška mesačnej odplaty za takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie „v období august - november 2012 je 492,- eur“. Predmetný znalecký posudok č. 14/2016 je treba považovať za presvedčivý dôkaz, z ktorého vyplýva primeraná výška odplaty za bezdôvodné obohatenie. Východiská, závery a správnosť predmetného znaleckého posudku č. 14/2016 žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval ani nenamietal. Z dokazovania bolo zrejmé, že žalobca „ustálil... výšku“ odplaty na 1.800,- eur, zatiaľ čo žalovaný na 500,- eur (a údajne aj „fľašku“), takže už samotné očakávanie právneho zástupcu žalovaného, že „...reálnu výšku užívania by mohol preukázať žalobca a zástupca žalovaného, ktorí by skutočne tak ustálili reálnu výšku...“ bolo, s prihliadnutím na predchádzajúce výpovede protistrán a zotrvávanie na nich reálne nereálne. Je nepochybné, že postup právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 19.4.2018 bol účelový, a rovnako účelové je aj odvolanie žalovaného s poukazom na údajné porušenie „práva na spravodlivý proces“ postupom súdu prvej inštancie, keď ten, v súlade so zákonom predmetné návrhy právneho zástupcu žalovaného prednesené popísaným spôsobom na pojednávaní dňa 19.4.2018 zamietol, dokazovanie vyhlásil za ukončené a na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol.

Rovnako dôvod odvolania žalovaného o údajnom nepreukázaní „v akom rozsahu, resp. akú časť haly žalovaný skutočne užíval“ neobstojí. Žalovaný účelovo zavádza, pokiaľ v predposlednom odseku odvolania (neprihliadajúc na návrh petitu) uvádza: „... že súd prvej inštancie ... dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vychádzal z výšky mesačného užívania celej haly t.j. 300 m2“, čo je nielen v rozpore s vykonaným dokazovaním a dôkazmi v spise, vrátane znaleckého posudku č. 14/2016, ale aj skutočnosťou, ktorá opakovane odznela v rámci konania, t.j. že žalovaný užíval výlučne časť predmetnej haly, časť v jemu poskytnutom rozsahu, o výmere 300 m2, určených k jeho výlučnému užívaniu (300 m2) a ním výlučne užívanou výmerou (300 m2). Znalec v znaleckom posudku č. 14/2016 stanovoval hodnotu mesačného nájmu iba časti haly fakticky užívanej žalovaným (nie „celej haly t.j. 300 m2“ ako uvádza žalovaný) ale ako výslovne uvádza, výlučne „časti haly s podlahovou plochou 300 m2“. Ako je zrejmé zo Znaleckého posudku č. 14/2016, celková zastavaná plocha predmetnej haly, v ktorej sa nachádzala časť „haly s podlahovou plochou 300 m2“ (ktorú fakticky užíval žalovaný) činí 2.298,90 m2. Nebolo úlohou znalca, ani znalec nestanovoval nájom „celej haly“ o ploche 2.298,90 m2. Znalec stanovoval nájom dotknutej časti haly, v rozsahu podlahovej plochy 300 m2, ktorý rozsah užíval žalovaný. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo vyjadreniami účastníkov, ako aj svedkami preukázané, že žalovaný fakticky užíval, v konaní špecifikovanú a nezameniteľné určenú časť nehnuteľnosti žalobcu v rozsahu 300 m2, za účelom dočasného uskladnenia materiálu. Ani východiská, ani závery a správnosť znaleckého posudku č. 14/2016, vrátane v konaní opakovane špecifikovanej a nezameniteľné určenej časti nehnuteľnosti žalobcu v rozsahu 300 m2, užívanej žalovaným, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval ani nenamietal.

10. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

11. V doplňujúcom vyjadrení z 11.7.2018 k doplneniu odvolania žalovaného, žalobca uviedol, že v doplnení odvolania zo dňa 18.06.2018 žalovaný poukazuje na údajnú nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov. Zo strany žalovaného ide nielen o popretie dôvodov pôvodného odvolania, kedy namietal „iný rozsah bezdôvodného obohatenia“ sa, teda podľa žalovaného, že mohol užívať aj iný rozsah nehnuteľnosti žalobcu, ale najmä o jednoznačné priznanie sa k uskladňovaniu predmetného materiálu, t.j. „žalovaný tam uskladňoval“. Popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným až v odvolaní, resp. v doplnení odvolania jeho právneho zástupcu vágnou argumentáciou o údajnej kúpe materiálu spoločenstvom, ktorá argumentácia nemá oporu v dôkazoch predložených, či aspoň navrhnutých žalovaným, a rovnako nemá oporu v súdom prvej inštancie vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu podľa § 151 ods. 2 za neúčinné popretie. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz o kúpe a teda vlastníctve predmetného materiálu spoločenstvom, ako ani žiaden dôkaz o tom, že by v priestoroch žalobcu materiál uskladňovalo spoločenstvo. Rovnako vykonanie takýchto dôkazov žalovaný nenavrhol. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný fakticky užíval, v konaní špecifikovanú a nezameniteľne určenú časť nehnuteľnosti žalobcu v rozsahu 300 m2, za účelom dočasného uskladnenia materiálu.

12. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením z 3.8.2018, kde uviedol, že naďalej považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 19.04.2018 právny zástupca žalovaného navrhol v konaní vypočuť zástupcu žalobcu a rovnako aj zástupcu žalovaného výsluchmi, ktorými by sa malo preukázať akú reálnu výmeru - plochu haly užíval žalovaný, a tým by sa ustálila výška bezdôvodného obohatenia. Súd však tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Naďalej trvá na tom, že potreba ustáliť výšku primeranej odplaty za užívanie predmetnej haly vyplynula až z uznesenia odvolacieho súdu, ktorý bol žalovanému doručený až dňa 08.01.2018 a výsluchom zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného by došlo k naplneniu právneho názoru odvolacieho súdu, nakoľko tieto dôkazy by prispeli k preukázaniu rozsahu, v akom žalovaný užíval halu žalobcu. Ďalším dôvodom odvolania je nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, konkrétne, že v predmetnej hale nebol uskladnený materiál žalovaného, ale tento materiál bol vo vlastníctve Spoločenstva vlastníkov bytov na P. ulici v Q.. Zároveň, ak by odvolací súd dospel k názoru, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného, a nie na strane Spoločenstva, súd prvej inštancie v tomto prípade na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vychádzal z výšky mesačného nájmu za užívanie celej haly t.j. 300 m2. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva, bolo potrebné skúmať, v akom rozsahu resp. akú časť haly žalovaný skutočne užíval, nakoľko, ak žalovaný neužíval celých 300 m2 výrobnej haly, vykonaním napádaného rozsudku by sa do bezdôvodného obohatenia dostal naopak žalobca voči žalovanému.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení z 13.8.2018 poukázal na tú skutočnosť, že popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným až v odvolaní, resp. v doplnení odvolania jeho právneho zástupcu vágnou argumentáciou o údajnej kúpe materiálu spoločenstvom, ktorá argumentácia nemá oporu v dôkazoch predložených, či aspoň navrhnutých žalovaným, a rovnako nemá oporu v súdom prvej inštancie vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu podľa § 151 ods. 2 za neúčinné popretie. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz o kúpe a teda vlastníctve predmetného materiálu spoločenstvom, ako ani žiaden dôkaz o tom, že by v priestoroch žalobcu materiál uskladňovalo spoločenstvo. Aktuálne predkladanie „dôkazov“, t.j. preddavkovej faktúry a výpisu z účtu, ktoré ani samy o sebe, ani v súvislosti s tvrdeniami žalovaného, ani v súvislosti s vecou samotnou nie sú spôsobilé vo veci nič preukázať, je možné považovať za právne nesprávne, nemajúce oporu v platnom procesnom predpise. Žalovaným predložené dôkazy, t.j. preddavková faktúra a výpis z účtu nie sú dôkazom o vlastníctve uskladňovaného materiálu inou osobou, t.j. Spoločenstvom vlastníkov bytov. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný fakticky užíval, v konaní špecifikovanú a nezameniteľne určenú časť nehnuteľnosti žalobcu v rozsahu 300 m2, za účelom dočasného uskladnenia materiálu. A naopak, žalovaný nepreukázal svoje aktuálne tvrdenia, že materiál ako vlastný uskladňovala iná osoba.

14. Žalovaný vo vyjadrení z 11.10.2018 považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko bola postupom súdu prvej inštancie žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a tým znemožnil žalovanému uplatňovanie jemu patriacich procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok v sporovom konaní priznáva. Naďalej trval na tom, že potreba ustáliť výšku primeranej odplaty za užívanie predmetnej haly vyplynula až z uznesenia odvolacieho súdu, ktorý bol žalovanému doručený až dňa 08.01.2018, a teda opakovane uviedol, že výsluchom zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného by mohlo dôjsť k naplneniu právneho názoru odvolacieho súdu, nakoľko uvedené dôkazy by prispeli k preukázaniu rozsahu, v akom žalovaný užíval halu žalobcu. Vzhľadom k uvedenému naďalej zotrval na skutočnosti, že žalovaný neužíval celu rozlohu predmetnej haly, t.j. 300 m2, ale len jej časť, a zároveň materiál, ktorý bol v predmetnej hale uskladnený, nebol materiálom žalovaného, ale vlastníctvom Spoločenstva vlastníkov bytov na P. ulici v Q..

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, ani výrok rozsudku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania zo sumy 1.375,30 eur ročne od 13.11.2012 do 17.04.2014 zamietnutá, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

24. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom haly - stavby súp. č. XX, postavenej na parcele KN č. XXX/XX, k.ú. Q.. V období od 20.08.2012 do 12.11.2012 predmetnú halu užíval žalovaný v súvislosti s vykonávaním zatepľovacích prác pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na ulici P. v Q.. Mal tam uskladnený materiál, a to polystyrén a lepidlo. Medzi stranami sporu nebola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Faktúrou č. 12210526, splatnou 16.10.2012, vyhotovenou 10.10.2012, vystavil žalobca vo vzťahu k žalovanému ako odberateľovi požiadavku na plnenie nájomného za obdobie od 20.8.2012 do 12.11.2012 v sume 1.800,- eur s DPH. Znalec H.. B. I. v znaleckom posudku č. 14/2016 stanovil všeobecnú cenu mesačného nájomného za nájom nehnuteľnosti

- výrobnej haly č. 3, súp. č. XX na parcele KN XXX/XX o rozlohe 300 m2 v Medzilaborciach za obdobie august až november 2012 vo výške 492,- eur mesačne.

25. Je nepochybné, že túto halu užíval žalovaný, mal v nej umiestnený svoj materiál potrebný na vykonávanie uvedených prác, a preto napriek tomu, že nemal uzavretú platnú zmluvu so žalobcom ohľadom nájmu týchto priestorov, musí niesť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo. Tieto závery vyplývajú z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie a sú v súlade s právnym názorom vysloveným v prejednávanej veci odvolacím súdom pri skoršom prejednaní tejto veci v štádiu odvolacieho konania. Bolo totiž nepochybne zistené, že žalovaný predmetnú halu užíval a mal v nej aj uskladnený materiál. Svedok Š., ktorý o predmetnej veci jednal s riaditeľom žalobcu vystupoval len ako sprostredkovateľ žalovaného a nie ako zástupca spoločenstva vlastníkov bytov, v opačnom prípade by bola faktúra vystavená na spoločenstvo a nie na žalovaného, prípadne by so spoločenstvom uzavretá zmluva o nájme predmetnej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo.

26. Pokiaľ odvolateľ namieta, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalovaného došlo tým, že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z č.l. 48 ods. 2 Ústavy SR. Za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol navrhnuté dôkazy žalovaným nevykonať (bod 36. odôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a na zistený skutkový stav prijal správny právny záver. Ním zistený skutkový stav obstojí.

27. K ďalšej odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

28. Neobstojí ani odvolací dôvod o nepreukázaní rozsahu, resp. akú časť haly žalovaný skutočne užíval. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný užíval výlučne časť predmetnej haly, časť v jemu poskytnutom rozsahu o výmere 300 m2. Aj znalec v znaleckom posudku č. 14/2016 stanovoval hodnotu mesačného nájmu iba časti haly fakticky užívanej žalovaným s podlahovou plochou 300 m2.

29. Rovnako neobstojí argument žalovaného, že v predmetnej hale nebol uskladnený materiál žalovaného, ale tento materiál bol vo vlastníctve Spoločenstva vlastníkov bytov na P. ulici v Medzilaborciach. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz o kúpe, a teda o vlastníctve predmetného materiálu Spoločenstvom, ako ani žiaden dôkaz o tom, že by v priestoroch žalobcu materiál uskladňovalo Spoločenstvo. Rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie takýchto dôkazov žalovaný nenavrhol. Žalovaný až v rámci odvolacieho konania predložil faktúru č. 2020120001 z 26.7.2012. Žalovanému ale nič nebránilo predložiť uvedený dôkaz už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto s poukazom na ust. § 366 odvolací súd na predmetný listinný dôkaz pri prejednávaní odvolania prihliadať nemohol.

30. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

31. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .