Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/56/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava Pajštúnska 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO : 36 613 843, proti žalovanej: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., U. XXX/X, o zaplatenie 2.564,47 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/206/2016-91 zo dňa 12. septembra 2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Súčasne o trovách konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f), čl. 12, hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné, článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len v znení účinnom od 01.05.2014, § 1 ods.1, § 2, § 4 ods.1, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy tým, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.05.2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 2564,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2555,22 eur za čas od 11.5.2013 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca uzatvoril dňa 18.12.2006 so žalovanou zmluvu číslo 0212318096, na základe ktorej jej poskytol úver v sume 230 000 Sk. Žalovaná sa zaviazala veriteľovi tieto vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach každú v sume 83,15 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť včas a riadne vykonať splátky, preto veriteľ dňa 10.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2013 spornú pohľadávku nadobudol žalobca a v čase postúpenia táto bola v sume 2564,47 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná žiadnu sumu nezaplatila. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 18.12.2006 žalovaná ako dlžník a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ ) uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere , na základe ktorej veriteľ žalovanej poskytol úver v sume 230 000 Sk, ktorý úver žalovaná mala splácať v mesačných splátkach po 2505 Sk a mala vykonať 137 splátok. Súd na predmetný právny vzťah aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej je vzťahom, v ktorom žalovaná je spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter sporu uviedol, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany

spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi . Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Vychádzajú z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach uviedol, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaná ako spotrebiteľ sa v porovnaní s pôvodným veriteľom ako dodávateľom ocitla v znevýhodnenom postavení, ktoré ju viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred veriteľom bez toho, aby mohla ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Vzhľadom na to, že v danej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol povinný predovšetkým zisťovať, či táto zmluvy obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č.258/2001 a ak nie, aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Vzhľadom na obsah predmetnej úverovej zmluvy súd konštatoval, že v nej nie je uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-u 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je dôležitá z pohľadu ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel aká suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval súd v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 a preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, navyše podľa názoru súdu sa jednalo o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - ďalej len „neprijateľná podmienka"). Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán - neuvedením takéhoto rozčlenenia splátky - v neprospech spotrebiteľa súd videl v týchto skutočnostiach : nečlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v podstate znamená, že spotrebiteľ musí plniť pôžičku v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky . Veriteľ to od samého začiatku vie, má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. To potom znamená, že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by takisto určoval veriteľ a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v prípadne vyžiadanej amortizačnej tabuľke, opäť by len veriteľ určil jednostranne a svojvoľne ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena - úroky, a to bez dohody so spotrebiteľom. Neprijateľná zmluvná podmienka v žiadnom prípade nemôže veriteľovi poskytnúť tú výhodu, že napriek neuvedenia tejto zákonom stanovenej náležitosti v zmluve o pôžičke , by sa pôžička nemala považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na vyše uvedené skutočnosti, absencia zmluvnej náležitosti , teda určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru súdu mala za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ustanovenie §-u 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy podľa názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/1, pretože jeho právne závery sa týkajú

výkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu. Súd poukázal na to, že zákonodarca SR v zákone č. 258/2001 Z. z. zakotvil v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) túto náležitosť a aj následok absencie tejto náležitosti, preto súd výklad tohto zákonného ustanovenia contra legem nemôže vykonať. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaná je povinný veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostala. Žalovaná na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostala (230 000 Sk) 7634, 60 eur a žalovaná doteraz zaplatila 8961,32 eur. Z vyšie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná doteraz veriteľovi vrátila celú úverovú istinu. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú a žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a pri plnom úspechu žalovanej jej nepriznal náhradu trov konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by jej týmto konaním akékoľvek trovy vznikli.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s posúdením predmetnej zmluvy podľa právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený typ úveru nespadá pod úpravu uvedenú v zákone o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na čl. I. zmluvy, ktorý je označený ako „Základné podmienky“, kde je uvedený druh úveru, ktorým je v danom prípade Úver PLUS na bývanie. Z uvedeného nesporne vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo viazaný na nadobudnutie, resp. dodatočné stavebné úpravy stavby určenej na bývanie. Vzhľadom na uvedené nemožno pri posudzovaní náležitostí zmluvy vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento sa v zmysle § 1 ods.2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v danom prípade nie je možné posúdiť poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov a žaloba žalobcu je dôvodná.

3. Vyjadrenie žalovanej strany k podanému odvolaniu podané nebolo.

4. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 a dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je dôvodne podané, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

8. Podľa § 389 ods.1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

10. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle 220 (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia) a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.05.2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 2.564,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2555,22 eur za čas od 11.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 18.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212318096, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume7.634,60 eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať úver v dohodnutých mesačných splátkach každú vo výške 83,15 eur. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho veriteľ v zmysle bodu 7.6.1. VOP dňa 10.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2013 spornú pohľadávku nadobudol žalobca a v čase postúpenia táto bola v sume 2564,47 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná neuhradila dlžnú sumu, ani čiastočne. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. 0212318096 zo dňa 18.12.2006 vyplýva, že v čl. I. bod 1 zmluvy je uvedené, že predmetom tejto zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti.

12. Podľa § 1 ods.2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

13. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

14. Podľa § 4 ods.4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

15. Podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. V danej právnej veci z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom úverové podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. S poukazom na vyššie uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú.

17. V danej právnej veci súd prvej inštancie vychádzal z aplikácie zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom a dospel k záveru, že v danej právnej veci je špeciálnou právnou úpravou zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade , preto posudzoval predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (s poukazom na obsah zmluvy o splátkovom úvere č. 0212318096 z ktorej čl. I. bod 1 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti) nevyplýva, z akého právneho dôvodu súd prvej inštancie v danej právnej veci aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov s poukazom na znenie ustanovenia § 1 ods.2 písm. a) vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

19. Naviac súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v takom znení, ktoré nebolo v čase uzatvorenie predmetnej zmluvy právne účinné a potom z daného dôvodu, vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k

záveru, že s poukazom na obsah predmetnej úverovej zmluvy v nej nie je uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-u 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá skutočnosť mala za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ustanovenie §-u 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ žalovaná na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostala sumu 7.634, 60 eur a doposiaľ uhradila sumu 8961,32 eur, vrátila celú úverovú istinu, potom žalobcovi na iné plnenie nevznikol právny nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva odpoveď na vyššie uvedené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd sa v danej právnej veci s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav veci nestotožňuje s prijatými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi danú právnu vec z pohľadu odvolacích dôvodov odvolateľa, z pohľadu vyššie citovaných právnych predpisov a z úradnej moci (ex offo) bude tiež skúmať, či sa predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a v tomto smere svoje rozhodnutie skutkovo a právne dostatočne odôvodní.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 . V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 .

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .