Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoEk/19/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: VBC SLOVAKIA s.r.o., naposledy so sídlom Južná trieda 123/A, Košice, IČO: 36 200 310, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, pod sp. zn. EX 828/2007, o vymoženie 3.479,85 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.03.2013, č.k. -11 v spojení s dopĺňacím uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 29.02.2024, č.k. -33

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 18.03.2013, č.k. -11 v spojení s dopĺňacím uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 29.02.2024, č.k. -33.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II a Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.03.2013 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 29.02.2024 označenými v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok), oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,41 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok) a exekúciu vyhlásil za neprípustnú (III. výrok).

2. V odôvodnení uznesenia zo dňa 18.03.2013 Okresný súd Košice II uviedol, že poverením zo dňa 14.09.2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 20.01.2012 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný zanikol. Podľa výpisu z obchodného registra bol povinný dňa 02.03.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. -23 zo dňa 18.01.2010. Okresný súd Košice I zrušil obchodnú spoločnosť (povinného), podľa , a to bez likvidácie podľa ustanovenia . Po citovaní , a súd konštatoval, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. , , a Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 33,41 EUR podľa ust. , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

5. Uviedol, že v danom prípade nie je možné ustáliť nemajetnosť povinného, keďže v exekučnom konaní oprávnený eviduje úhrady od povinného vykonané v priebehu roku 2007 a 2008 v celkovej sume 1.210,78 EUR. Povinný počas exekúcie disponoval finančnými prostriedkami, exekútor mohol viesť exekučné konanie účelnejšie a mohol od povinného vymôcť aspoň trovy exekúcie. Súd prvej inštancie mal správne vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný stratil hmotnoprávnu spôsobilosť a zároveň spôsobilosť byť účastníkom konania. Z uvedených dôvodov oprávnený nesúhlasil s odôvodnením súdu týkajúceho sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie, pretože nie je preukázaná nemajetnosť povinného v čase podania exekučného návrhu ani počas exekúcie. Zároveň bol názoru, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie, a je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Súdny exekútor nemá vždy a absolútne právo na náhradu trov exekúcie. V časti náhrady trov exekúcie považoval oprávnený rozhodnutie za nepreskúmateľné a niektoré úkony súdneho exekútora považoval za v rozpore so zmyslom a účelom Exekučného poriadku.

6. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -21 zo dňa 24.09.2013 vec vrátil súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd mal rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť doplniť výrok napadnutého uznesenia o rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie a po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu.

8. Mestský súd Košice dopĺňacím uznesením č.k. -33 zo dňa 29.02.2024 doplnil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. -11 zo dňa 18.03.2013 o III. výrok v znení „III. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú“.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

11. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10.08.2007, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10.05.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2007 a vykonateľnosť dňa 19.07.2007. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 14.09.2007 poverenie na vykonanie exekúcie.

17. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 20.01.2012 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti - povinného.

18. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa z dôvodov podľa na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -23 zo dňa 18.01.2010. Z Obchodného registra bol povinný vymazaný ex offo dňa 02.03.2010.

19. Podľa v znení účinnom do 30.09.2020 (ďalej len „“), zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

20. Podľa , spoločnosť sa zrušuje a) uplynutím času, na ktorý bola založená, b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, c) odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, d) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, e) z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

21. V posudzovanom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. z dôvodov podľa ust. . Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 02.03.2010. Ust. pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.03.2013, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

23. Zároveň odvolací súd dodáva, že súd má v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Oprávneného nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného; v takom prípade znáša trovy exekúcie súd bez možnosti ich náhrady.

24. Na záver odvolací súd už len dodáva, že aj keď výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú v dopĺňacom uznesení je nadbytočný, keďže exekúcia bola správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, nemalo to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením v celom rozsahu.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli resp. vzniknúť ani nemohli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).