Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-372-2016.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/372/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: U.. C. I. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., ul. D. XXX/XX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom Košice, Floriánska 16 proti žalovanému: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., o zaplatenie sumy 1.991,64 eur istiny s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.991,64 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne od 26.08.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.991,64 eur od 26.08.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 119 eur na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 25.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.991,64 eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.
2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 18C/372/2016-28 zo dňa 15.12.2016, ktorý bol zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému s poukazom na § 266 ods.3 CSP.
3.Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi: s Dohodou o uznaní dlhu a spôsobe jeho plnenia, príjmovým pokladničným dokladom č. HP16KE104613, potvrdením veriteľa o úhrade časti dlhu, tlačivom pre dokladovanie pomerov strany sporu, správami o pobyte žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
5.Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 1.991,64 eur, ktorú mu mal žalovaný vrátiť do 31.06.2006. Dňa 25.08.2006 bola spísaná Dohoda o uznaní dlhu a spôsobe jeho splnenia, v ktorej žalovaný dlh uznal čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný ako dlžník uznal, že žalobcovi ako veriteľovi dlhuje sumu 1.991,64 eur titulom pôžičky s tým, že žalovaný splní žalobcovi ako veriteľovi dlh do 25.08.2007. Zároveň sa strany sporu dohodli, že k úhrade dlhu dôjde formou bezhotovostného prevodu na bankový účet veriteľa, ktorý veriteľ dlžníkovi na požiadanie oznámi, alebo v hotovosti, osobne do rúk veriteľa oproti písomnému potvrdeniu prijatia peňažnej sumy veriteľovi. V prípade, že sa dlžník
omešká s plnením záväzku, je povinný veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný neuhradil svoj dlh ani len čiastočne.
6.Podľa § 657 obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7.Podľa § 517 ods. 1 a 2 obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8.Podľa § 558 obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
9.Vychádzajúc z § 558 obč. zák., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj do výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Vyplýva preto, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorú zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe trvania. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno sa prenáša na dlžníka. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však nie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom.
10.V konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili ústnu Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1991,64 eur. Táto skutočnosť bola nad všetky pochybnosti preukázaná s poukazom na listinný dôkaz a to Uznanie dlhu a dohody o spôsobe jeho plnenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal dlh čo do dôvodu a výšky, dlh bol uznaný žalovaným titulom zmluvy o pôžičke, ktorú mu žalobca poskytol vo výške 1.991,64 eur. Žalovaný podpisom na tomto uznávacom prejave potvrdil existenciu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a pri uznávacom prejave ani v najmenšom nespochybnil prevzatie predmetu pôžičky. Žalovaný ako dlžník v konaní relevantným spôsobom uznanie dlhu nevyvrátil. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.991,64 eur žalobcovi titulom nevrátenej pôžičky.
11.Súd žalobcovi priznal aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne, pričom súd považoval výšku zmluvnej pokuty za sankciu primeranú, a to s poukazom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným ako i význam zabezpečovaného záväzku.
12.Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5% s poukazom na § 517ods.1,2 obč. zák. a § 3 vl. nar. č. 87/95 Zb., ktoré zo sumy 1.991,64 eur za obdobie od 26.8.2007 ( teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky).
13.Vzhľadom k úspechu žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
14.Súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 18C/372/2016-25, zo dňa 18.10.2016 tak, že priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu (§ 254 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, nakoľko žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Z dôvodov naplnenia podmienok uvedených v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
žalobu. Podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, predstavuje súdny poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 eur, najviac 16.596,50 eur. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 119 eur, vychádzajúc z ceny predmetu konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.