Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-75-2018.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/75/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, likvidátor C/L/A consultancy a.s. so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/184/2016-169 zo dňa 22.3.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II. o trovách konania.
II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa svoju žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti zmlúv uvedených v žalobnom návrhu, určenia, že tieto zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.224,38 eur, vzala pred otvorením pojednávania v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Súd prvej inštancie preto nežiadal o súhlas so späťvzatím žaloby žalovaného a s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) konanie zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a § 256 CSP, avšak hoci by žalovanému patrila náhrada trov konania, pretože žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania, súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 257 CSP a náhradu trov konania inak úspešnému žalovanému nepriznal. Mal za to, že žalobkyňa je v pozícii spotrebiteľa ako slabšej strany, pričom u tejto počet úverov, ktoré jej mali byť poskytnuté svedčí o jej finančnej tiesni, v ktorej bola nútená požičať si opakovane peňažné sumy od nebankovej spoločnosti. Zároveň súd prvej inštancie vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa aj v tom, že dôvodom späťvzatia žaloby bola len objektívna nemožnosť predložiť relevantné písomné dôkazy o výške poskytnutých úverov od žalobcu a po zhodnotení predpokladov úspešnosti žalovaného nároku.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Mal za to, že skutočnosť, že sa jedná o tzv. spotrebiteľský spor, nemá absolútne žiaden vplyv na otázku posudzovania nároku na náhradu trov konania a žalobkyňa nie je oslobodená od povinnosti nahradiť trovy konania v prípade, ak zaviní zastavenie konania. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že počet úverov žalobkyne, ktoré jej mali byť poskytnuté, svedčí o jej finančnej tiesni, nie je nijako preukázaný. Žalobkyňa bola od začiatku konania zastúpená advokátom, čo jednak svedčí o jej majetkových pomeroch a zároveň žalovaný nenachádza zákonné ustanovenie o tom, žeby osoba v postavení údajného dlžníka nebola zodpovedná za výsledok súdneho sporu, či jeho
zavinené zastavenie, a teda nebola povinná nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dôvodom späťvzatia žaloby bola len objektívna nemožnosť predložiť relevantné písomné dôkazy. Žalobkyňa zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom podala žalobu bez toho, aby disponovala dôkazmi svedčiacimi o pravdivosti jej tvrdení v žalobe. Tento stav absolútnej nedôvodnosti až žalobnej naivity okresný súd označuje len ako objektívnu nemožnosť predložiť relevantné písomné dôkazy. Tým, že žalobkyňa nepredložila relevantné dôkazy, tak okresný súd nemôže ani len vedieť, či tento spor je skutočne spotrebiteľským sporom, či žalobkyni boli skutočne poskytnuté nejaké spotrebiteľské úvery, alebo či na strane žalobkyne naozaj boli objektívne dôvody, prečo nepredložila relevantné dôkazy. Žaloba od začiatku stála „na vode“ a nebolo potrebné ani uskutočniť pojednávanie a tým navyšovať trovy. Žalobkyňa skúsila svojou žalobou získať majetkový prospech, ktorý jej nepatrí, pričom na tento pokus nemusela vynaložiť ani žiadne náklady, keďže bola od súdnych poplatkov oslobodená. Keď však zistila, že žalovaný sa v konaní bráni a jej vymyslený nárok dôvodne spochybnil, následkom bolo späťvzatie žaloby. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že v danom prípade nie je splnený ani jeden z kumulatívnych dôvodov na aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia z obyčajného konania bez akýchkoľvek osobitností robí niečo výnimočné a pomenúva dôvodmi osobitného zreteľa skutočnosti, ktoré nielenže v konaní neboli preukázané, ale ktoré pre svoju bežnosť takto ani teoreticky označovať nemožno. Uvedené pochybenia odôvodňujú zmenu napadnutého uznesenia o nároku na náhradu trov konania a ich riadne priznanie žalovanému. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
6. Žalovaný v odvolaní namietal, že v danom prípade v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
10. Zákon však upravuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.
11. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).
12. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
13. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/5/2006).
14. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť a ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal.
15. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Citované zákonné ustanovenie § 257 CSP bližšie nekonkretizuje okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli.
16. V prejednávanej veci sú podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné dôvody, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý by mal so zreteľom na zásadu zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania vo veci nárok na náhradu trov konania.
17. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 257 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP. Významným z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia sú okolnosti sporu, predovšetkým tie, ktoré predchádzali podaniu žaloby, prípadne uzavretiu sporných zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.2.2017 (č.l. 17 spisu) ani samotný žalovaný uzavretie sporných zmlúv o spotrebiteľskom úvere nespochybňoval a ich uzavretie nenamietal. Práve naopak, vo vyjadrení k žalobe síce namietal absenciu príloh uvedených v žalobnom návrhu, že tieto mu neboli doručené, avšak na podanú žalobu riadne reagoval, vyvracal argumenty v žalobe uvádzané, namietal absenciu naliehavého právneho záujmu, nepravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a rozpornosť petitu, neprípustnosť žaloby a v ods. V. tiež uvádza, že žalovaný nijako nerozporuje, že predmetom tohto konania sú adhézne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak uvedený stav nemá žiaden vplyv na platnosť týchto zmlúv. Argumentuje tým, že RPMN vo výške 70,38 % je potrebné považovať pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch za primerané, má za to, že odplata - cena úveru, ako aj všetky jej zložky boli dohodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi atď. V bode 5.2 vyjadrenia (č.l. 28 spisu) dokonca sám udáva za príklad a cituje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, kde v tejto súvislosti uvádza, že pri istine 300,- eur a úrokovej sadzbe 22,38 % ročne bol úrok za 60 týždňov pre žalobkyňu len 43,20 eur (odkazuje na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere) a nie 77,26 eur. Dá sa teda predpokladať, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníci uzavreli, avšak žalobkyňa uvedené zmluvy ako listinné dôkazy nepredložila s tým, že sa stratili a nevie preukázať ich uzavretie so žalovaným. Na výzvu súdu v písomnom oznámení zo dňa 13.3.2018 (č.l. 135 spisu) žalovaný uviedol, že požadované zmluvy o
spotrebiteľskom úvere už bohužiaľ k dispozícii nemá, a to z dôvodu sťahovania pobočky žalovaného, a preto ich nemôže súdu poskytnúť. Samotný žalovaný teda nikdy nepoprel, a to v priebehu celého konania, žeby sporné spotrebiteľské zmluvy o úvere so žalobkyňou uzatvoril. Za stavu, ak medzi účastníkmi malo byť uzavretých 7 úverových zmlúv, do úvahy prichádza záver o riadnom nepreskúmaní bonity zadĺženej žalobkyne pred uzavretím jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný preto pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalobkyne ako spotrebiteľky splácať úver a podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne postupoval, keď odmietol tomuto žalovanému priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať primerané, avšak pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému zadĺženiu. Nakoľko v danom konaní sa javí, že ide o spotrebiteľskú právnu vec, a pokiaľ voči spotrebiteľovi boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania úspešnej strane nepriznať.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).