Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-218-2018.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Subarea
13Co/218/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, v zast. JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, proti žalovanému: W. J., narodený XX.XX.XXXX, D. XXXXX, G., občan SR, do 30.06.2016 za účasti: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962 (do 30. 06. 2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zast.: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, AK Bratislava Dobrovičova 13, v konaní o zaplatenie 800,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/118/2014-72 zo dňa 26. 06. 2015 v znení opravného uznesenia zo dňa 29. 09. 2016, č.k. 7C/118/2014-87 v spojení s dopĺňacím rozhodnutím zo dňa 07.02.2018, č.k. 7C/118/2014-107, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu n e p r i z n á v a.
III. Žalobca je povinný zaplatiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO 42362962 náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania (prvý výrok). Súd prvej inštancie ďalej zamietol žalobu o zaplatenie 896,77 Eur s príslušenstvom (druhý výrok). Žalobkyňu zaviazal nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere. Žalobca v dôsledku porušenia zmluvných podmienok žalovaným pristúpil k zosplatneniu dňa 05.09.2010, pričom splatnosť celého nesplateného úveru žalovaným nastala dňa 26.09.2010 a prvým dňom kedy sa mohol žalobca plnenia z tejto zmluvy domáhať súdne bol 27.09.2010. Všeobecná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka pri aplikácii § 103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 27.09.2013. Súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadal na premlčanie nároku. Keďže v uvedenom prípade bola žaloba podaná až dňa 31.03.2014, teda až po uplynutí zákonnej lehoty na uplatnenie nároku voči žalovanému, pričom
žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie nemohol nároku žalobcu vyhovieť a žalobu zamietol. Z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil, že v rámci spotrebiteľského práva bola uplatnená premlčaná pohľadávka, súd prvej inštancie sa už nezaoberal dôvodmi žaloby (R 29/1983). Ďalej okresný súd poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) a uviedol, že zástupca vedľajšieho účastníka si v súvislosti s úspešne vznesenou námietkou premlčania uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur. Tieto trovy pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie veci 2/ vyjadrenie vo veci - námietka premlčania) každý v hodnote 51,45 euro a dvoch režijných paušálov po 8,04 Eur. Nakoľko vedľajší účastník bol v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania v konaní v plnej miere úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu takto uplatnených trov konania. Na záver súd prvej inštancie dodal, že výrok o pripustení vedľajšieho účastníka vychádzal z ustanovenia § 93 ods. 1, 2 a 3 OSP. Na základe námietok žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd prvej inštancie preskúmal svoje prvotné (písomne nevydané) rozhodnutie a zistil, že Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. preukázala predložením stanov a výpisu z Ministerstva vnútra SR, že je občianskym združením, ktorého hlavnou náplňou činnosti je zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní pred súdom. Podstatnou skutočnosťou bol podľa súdu prvej inštancie tiež fakt, že vedľajší účastník do konania vstúpil pred účinnosťou ustanovenia § 93 ods. 3 OSP, kedy ešte na vstup vedľajšieho účastníka do konania súhlas žalovaného nebol potrebný. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že pre vstup vedľajšieho účastníka boli splnené zákonné podmienky, žiadne skutočnosti vylučujúce jeho vstup do konania zistené neboli a preto vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.
3. Okresný súd Lučenec vydal dňa 29. 09. 2016 opravné uznesenie pod sp. zn. 7C/118/2014-87, ktorým opravil napadnutý rozsudok v druhom výroku tak, že má správne znieť: ,,Súd zamieta žalobu o zaplatenie 800,90 Eur s príslušenstvom.“
4. Okresný súd Lučenec ďalej dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07.02.2018 č. k. 7C/118/2014-107 rozhodol tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v zmysle § 225 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) vydal dopĺňací rozsudok, ktorým priznal žalovanému plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol neúspešný v konaní, preto žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa výsledku konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, do výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne dôvody účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, trovy právneho zastúpenia podľa neho predstavujú náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie, aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Argumentoval, že od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho účastníka na strane žalovaného stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanom mal informácie získané od súdu.
6. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle § 219 OSP potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na viaceré judikáty, ktoré opodstatňujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Napríklad v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012 je uvedené, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať s v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Ďalej zacitoval uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012 podľa ktorého: ,,Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom,
sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.“ Na záver zacitoval uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012 v zmysle ktorého má vedľajší účastník samozrejme i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
7. Žalobca sa k vyjadreniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka vyjadril, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013. V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že: ,,Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.“ Žalobca bol presvedčený, že závery z uvedeného rozhodnutia sú plne aplikovateľné a použiteľné aj v tomto spore. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby podanému odvolaniu vyhovel a v súvislosti s predložením tohto vyjadrenia si neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
8. Odvolanie žalobcu bolo podané na pošte dňa 24. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 teda nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex
- Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania pôvodného vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31. 03. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 800,90 Eur z titulu uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Dňa 22. 09. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného (č. l. 31 spisu). Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 7C/118/2014-72 zo dňa 26. 06. 2015, tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania (prvý výrok), žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť (dovtedajšiemu) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia (tretí výrok). Voči tretiemu výroku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
11. Žalobca v podanom odvolaní namieta priznanie náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.
12. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. Odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Pre účely ďalšieho (v
tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania). Nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 CSP). S účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v konaní, na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi (z týchto dôvodov uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupoval v konaní na strane žalovaného vedľajší účastník) ako aj o trovách odvolacieho konania aj vo vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.
13. Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
14. V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016 vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania.
15. Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 OSP za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znela: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada." Predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania. Súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe do konania doručil pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného súdu prvej inštancie dňa 22.09.2014 (č.l. 31 spisu).
16. Ustanovenie § 93 ods. 3 OSP (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník vstúpil do konania, resp. akým získal procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania boli v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavovalo procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia takéhoto úkonu. Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta OSP v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho
účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam.
17. Z ustanovenia § 93 ods. 2 OSP vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 OSP) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 OSP bol z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 OSP, ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 OSP. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta OSP, podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
18. Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu žalovanému, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
19. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku vo väčšej časti zamietnutá považoval odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nárok vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov konania za dôvodný.
20. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 22. 09. 2014 (č. l. 31 spisu). Po tom, čo mu bol doručený návrh, podal dňa 26.11.2014 vedľajší účastník v zastúpení právnym zástupcom vyjadrenie vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na nárok uplatnený žalobcom, nešlo o všeobecné podanie (č. l. 58 - 59 spisu). Úkony vedľajšieho účastníka boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania (prevzatie veci, podanie, ktorým konkrétne reagoval na uplatnený nárok žalobcom). Ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku. Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka i žalovaného vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci, nešlo o úkony nadbytočné, opakované. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, nakoľko práve v dôsledku pôvodným vedľajším účastníkom úspešne vznesenej námietky premlčania bol návrh žalobcu zamietnutý.
21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne, podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (uviedol aplikáciu právneho predpisu, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).
22. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.
23. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, pretože ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle § 396 ods. 1 CSP, rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na strane žalovaného priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Krajský súd na záver považuje za potrebné uviesť, že právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy zostali v zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP zachované v tom zmysle, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa účastníkom konania stali do 30.06.2016; len z dôvodu zmeny právnej úpravy, spočívajúcej v tom, že Civilný sporový poriadok už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval z § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 neupravuje, nemohlo dôjsť k automatickému zániku vzniknutých nárokov Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v spore. Na úkony tohto subjektu, ktoré boli urobené do 30.06.2016, preto v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP odvolací súd prihliadol, akceptoval jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobcu došlé súdu dňa 23.05.2016 a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Aj keď nová úprava v CSP, daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje, a tento už nie je stranou sporu, predmetom odvolacieho konania bol nárok týkajúci sa Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, preto je v súlade s princípom spravodlivosti rozhodovať o jeho nároku, ktorý žalobca rozporoval, za jeho účasti, t.j. za účasti subjektu o nároku ktorého sa rozhoduje. Odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (vedľajší účastník na strane žalovanej do 30. 06. 2016), aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje, keď v súlade s Čl. 3, 4 CSP toto je v súlade s princípom spravodlivosti, rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov. O trovách Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd aplikujúc § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto Združenia na ochranu občana spotrebiteľa vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Názor odvolacieho súdu je súladný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/181/2015, v ktorom najvyšší súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom podľa § 93 ods. 1 OSP.
26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).