Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-67-2018.pdf
PDF · 106.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s. r. o Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: X. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX W. Q., zastúpeného Špireková & Partners s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o zaplatenie 1 967,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/49/2016-91 z dňa 5. 10. 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/49/2016-91 zo dňa 05. 10. 2017, p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 967,74 € s príslušenstvom titulom náhrady škody. Nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 19.09.2011 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. 606101702, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 400,00 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 728,00 €, t.j. spolu 2 128,00 € v 4-roch mesačných splátkach po 532,00 € počnúc dňom 28.10.2011. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok a porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok a jeho dlh sa dňa 30.01.2013 stal splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom spis. zn. 3T/174/2013-40 zo dňa 01.10.2013 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 3T/174/2013-40 zo dňa 01.10.2013 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2013. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Zmluvou bol žalovanému poskytnutý úver na účel zamestnania, nemožno ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroc.
3. Žalovaný uviedol, že v rámci trestného konania svoj čin oľutoval a škodu uhradil. Zmluvný vzťah založený úverovú zmluvu č. 606101702 je vzťahom spotrebiteľským. Úverová zmluva je bezúročná s bez poplatkov. Navrhol žalobu zamietnúť a priznať mu náhradu trov konania. Požičané peniaze použil čisto na osobné účely, nie na výkon zamestnania v tom čase nebol v žiadnom pracovnom pomere a ani sa zamestnať nechystal. Bežnou praxou žalobcu pri uzatváraní obdobný úverových zmlúv bola snaha označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt ak to nie je možné účelovo zaškrtnúť poličko určujúce účel použitia finančných prostriedkov na účel zamestnania, respektíve povolania. Ako spotrebiteľ absolútne nemal a nemohol mať vedomosť, čo zaškrtnutie daného políčka znamená. Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou číslo 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Vzťah z predmetnej úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaný je vzťahom spotrebiteľským.
4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 290 CSP, 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., § 420, § 106 ods. 1, 2, § 112 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.09.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. 606101702. Žalobca pri uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba spotrebiteľ. V zmluve o úvere je síce zaškrtnuté políčko, v zmysle ktorého boli žalovanému finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, ale ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom zamestnania žalovaného. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje takéto označenie účelu použitia finančných prostriedkov žalovaným, okresný súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalobcu, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, ani to, že žalovaný ako nepodnikateľ bral úver na výkon svojho zamestnania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačenej zmluve, takýmto dôkazom nie je, vymedzenie účelu poskytnutia úveru v danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalobcu má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, okresný súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu zmluvy ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel okresný súd k záveru, že Zmluvu o úvere č. 60610170 je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
6. Žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 606101702 zo dňa 19.09.2011 uviedol žalobcu do omylu tým, že v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol nepravdivý údaj , že je zamestnaný a predložil falošné potvrdenie o príjme. Trestným rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 3T/174/2013-40 zo dňa 01.10.2013 a vykonateľným dňa 29.10.2013 súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke plnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobil škodu malú. Súd súčasne žalobcu, ako poškodeného, odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba. Právo na náhradu škody sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade žalobca najneskôr dňom právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 3T/174/2013-40 zo dňa 01.10.2013 mal vedomosť nielen o škode, ktorú si uplatnil už v trestnom konaní (v t.z.. adhéznom konaní, počas ktorého premlčacia doba neplynula, nakoľko v ňom žalovaný ako poškodený riadne pokračoval) ale aj o zodpovednostnom subjekte, t.j. o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Trestné konanie bolo v danom prípade právoplatne skončené 29.10.2013. Žalobca podal žalobu dňa 22.06.2016, t.j. až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, a teda je zrejmé, že nárok na náhradu škody je premlčaný.
7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
8. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Uviedol, že podal návrh na náhradu škody na súd dňa 22. 06. 2016 a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1 967,74 € s prísl., na tom skutkovom základe, že Okresný súd Žiar nad Hronom uznal trestným rozkazom sp. zn. 3P/174/2013-40 zo dňa 01. 10. 2013 žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu v postavení poškodeného v súlade s ust. § 288 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
9. Odvolateľ uviedol, že zmluva bola uzavretá v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ide o absolútny obchod. Žalobca uzatvoril so žalovaným aj dodatok k zmluve, v ktorom žalovaný dobrovoľne vyhlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 400 € použije na školenie a rekvalifikáciu, prehlásenie žalovaný potvrdil podpisom. Žalovaný priviedol žalobcu do omylu je teda potrebné akceptovať dobrú vieru žalobcu, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval, čo je v súlade aj s judikatúrou ESD. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Zároveň poukázal na rozhodnutia iných súdov, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/975/2015, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, rozhodnutie Ústavného súdu SR z 13. 04. 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37. Odvolateľ má za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, čo má za následok zaujatie predčasného právneho záveru,. Poukázal na nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie, čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom.
10. Odvolateľ poukázal na to, že pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, škodou na účely trestného zákona sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorú by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. V prípade, že by ho žalovaný neuviedol do omylu, nedošlo by k uzavretiu zmluvy.
11. Podľa odvolateľa niet pochýb, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu. Žalovaný teda naplnil znaky zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o premlčanie odvolateľ má za to, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 106 ods. 1, ale na plynutie premlčacej doby je nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Obč. zák. v zmysle ktorého „najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. V prípade, že bol nárok na náhradu škody priznaný právoplatným rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy aplikácia § 110 ods. 1, prípadne v prípade, ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škody. Poukázal tiež na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. a uviedol tiež, že úmyslom zákonodarcu v ust. § 110 ods. 2 OZ bolo nepochybne, aby škodca, ktorý úmyselne spôsobil škodu, túto škodu aj nahradil s možnosťou poškodeného domáhať sa tejto náhradu v dlhšom časovom intervale. Nemožno ustáliť, že žalobca sa z trestného rozsudku dozvedel o škode a najmä v akom rozsahu vznikla, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 04. 2008 sp. zn. 4Cdo/44/2008, podľa ktorého dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Bolo preukázané, že išlo o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný prijal finančné prostriedky a použil ich výlučne na súkromné účely. Žalobca predložil k odvolaniu „Dodatok k zmluve“ v rozpore s § 366 CSP, preto na tento dôkaz nie je možné prihliadnuť. Je zrejmé, že nárok je premlčaný.
13. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na odvolaní. Žalovaný, ak nehodlal brať úver za účelom zamestnania, čo bolo pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru, zmluvy o úvere a dodatku zjavné, mal vyzvať žalobcu na predloženie iného formulára zmluvy o úvere. Zároveň poukázal na ust. § 373, § 757, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
14. Žiadne iné vyjadrenia vo veci podané neboli.
15. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379, 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
18. Odvolacie dôvody uvedené odvolateľom v odvolaní nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
19. Na základe skutkových tvrdení žalobcu sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, z dôvodu, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 3T 174/2013 - 40 zo dňa 01. 10. 2013 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a podľa § 288 ods. 1 TP odkázal žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
20. Odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že sa nedomáha zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne z dôvodov, že nárok nepovažoval za premlčaný, nakoľko niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Podľa odvolateľa pri škode spôsobenej úmyselne sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 OZ). Do úvahy podľa odvolateľa prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1, 2 OZ, mal za to, že aj keď právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní bolo rozhodnuté o vine žalovaného, neplatí automaticky, že týmto dátumom sa poškodený dozvedel o tom, že škoda vznikla a najmä v akom rozsahu vznikla. Odvolateľ poukázal na to, že nejde o spotrebiteľský zmluvný vzťah, zároveň v odvolacom konaní predložil nové tvrdenie a listinný dôkaz - Dodatok k zmluve o úvere. Poukázal na to, že škoda mu vznikla vo výške sumy, ktorú mohol odôvodnene dosiahnuť, nebyť úverového podvodu.
21. Odvolací súd k uvedeným odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. Pokiaľ odvolateľ namietal, že predmetný zmluvný vzťah nemožno posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a v odvolacom konaní uviedol tvrdenie a listinný dôkaz o tom, že žalovaný v Dodatku k zmluve, dobrovoľne a vlastnoručne písomne vyhlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 400 € použije na „školenie a rekvalifikáciu“, čo potvrdil podpisom odvolací súd udáva, že okresný súd správne v súlade s CSP zistený skutkový stav správne posúdil, tak že účastníci uzatvorili úverovú zmluvu, išlo o spotrebiteľskú zmluvu, skutkové zistenia a právne posúdenie súd prvej inštancie uviedol v bode 8. odôvodnenia rozhodnutia, so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Námietka žalobcu, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené nie je dôvodná. Z ustálenej judikatúry ESĽP jednoznačne vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale len na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Okresný súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci rozhodnutie riadne odôvodnil, posudzoval konkrétne zistené skutočnosti, jeho závery nie sú v rozpore s ČL. 2 CSP.
23. Odvolateľ v odvolacom konaní uviedol tvrdenie a predložil listinný dôkaz o tom, že žalovaný v Dodatku k zmluve dobrovoľne a vlastnoručne písomne vyhlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 400 € použije na „školenie a rekvalifikáciu“, čo potvrdil podpisom. O tomto tvrdení a predloženom dôkaze až v odvolacom konaní žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by tento prostriedok procesného útoku nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, neboli tak splnené podmienky v súlade s § 366 a odvolací súd na uvedený prostriedok procesného útoku nemohol prihliadnuť. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť, teda skutkové tvrdenie, že žalovaný podpísal Dodatok k zmluve, z ktorého odôvodňuje žalobca svoj nárok až v odvolacom konaní nie je možné posúdiť. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Odvolateľ netvrdil, že tieto nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Preto odvolací súd nemôže na túto novotu prihliadnuť.
24. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že nárok nepovažuje za premlčaný vzhľadom k ustanoveniam § 110 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 106 ods. 2 OZ . Uvedená odvolacia námietka nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne posudzoval nárok v súlade s § 420 a § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a návrh zamietol z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie sa so zisteným skutkovým stavom rozhodným pre aplikáciou ustanovení o premlčaní podrobne vysporiadal v bode 10 odôvodnenia. V konaní bolo nesporne zistené, že Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom č.k. 3T 174/2013 zo dňa 01.10.2013 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 22.06.2016, t.j. až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z ust. § 106 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cz 129/74 (čo do otázky "vzťahu subjektívnej a objektívnej lehoty) ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy objektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca si svoje právo na náhradu škody v trestnom konaní riadne uplatnil, s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske-súdne konanie, subjektívna premlčacia doba začala plynúť dńom právoplatnosti, vykonateľnosti rozsudku, (29.10.2013) kedy sa žalobca najneskôr dozvedel o škode a o tom kto za škodu zodpovedá. Keďže žaloba bola podaná na súd až 21.6.2016, bola podaná až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, a preto nie je právne relevantné, či k danému dňu uplynula/neuplynula objektívna premlčacia doba. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodcu zodpovedná (NS SR 25 Cdo 2782/2013). Nie je zrejmé, na čo odvolateľ poukazuje, pokiaľ ide o jeho tvrdenú nevedomosť o rozsahu škody, keď nárok si uplatnil vo výške 1 967,74 € s úrokom z omeškania od 30. 01. 2013, čiže k tomuto dňu mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania v takejto výške a teda mal vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach, na základe ktorých, vzhľadom na oblasť svojho podnikania a samotný uplatnený nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zmluvy o úvere, jeho vedomosť o výške škody bola daná. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaný bol odsúdený trestným rozsudkom až následne z toho, že spáchal úmyselný trestný čin.
25. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ odvolateľ v súvislosti so svojou argumentáciou o nepremlčaní nároku poukazuje na ustanovenie §110 ods. 1, 2 OZ, toto ustanovenie nie je možné aplikovať na danú vec, žalobcovi nebolo priznané právoplatným rozhodnutím právo na zaplatenie žalovanej sumy v určitej lehote alebo v splátkach (žalobca ani netvrdí, že by bolo v nejakom konaní jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy zistené a žalovanému určená lehota na plnenie). Námietka žalobcu, že z dôvodu, že sa žalovaný dopustil prečinu úverového podvodu, nie je mu možné poskytnúť ochranu spotrebiteľa odvolací súd udáva, že súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku, pričom § 106 OZ upravuje aj premlčanie práva na náhradu škody spôsobenú úmyselne, čo bolo zohľadnené. Žalobca iné dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím nároku z dôvodu premlčania nároku neuviedol, a preto sa nestali predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým návrh žalobcu zamietol. Odvolací súd taktiež potvrdil závislý výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).