Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: HIPOKRAT, spol. s r.o., so sídlom Bernolákova 369/1, 908 51 Holíč, IČO: 36 358 703, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., Holubyho 35, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: AVA-stav, s.r.o., so sídlom Puškinova 700/90, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, o zaplatenie 26.564,58 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17Cb/16/2015-152 zo dňa 17.10.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.564,58 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe návrhu, skutkového zistenia a právneho posúdenia veci, keď žalobca poukazoval na to, že uzatvoril so žalovaným dňa 27.02.2012 kúpnu zmluvu č. 13/2012 podľa ust. § 409 a nasl. Obchod. zák., na základe ktorej dodal žalovanému tovar pre občianske združenie Providentia so sídlom v Sládkovičove. Žalovaný sa za dodaný tovar zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 170.280,- eur, ktorú si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 20120090 zo dňa 02.07.2012, splatnou dňa 30.10.2012. Žalovaný ale kúpnu cenu uhradil až po lehote splatnosti faktúry a aj to v splátkach, pričom v čl. 2./3 kúpnej zmluvy si strany dohodli, že predávajúci v prípade omeškania s úhradou kúpnej ceny si môže uplatňovať úrok z omeškania vo výške 0.05% z dlžnej ceny za každý deň omeškania, čo je 18,25% ročne. Tým, že žalovaný hradil kúpnu cenu v splátkach a po lehote splatnosti, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania až do úplného splatenia kúpnej ceny, čo v kapitalizovanom vyjadrení predstavuje čiastku 26.564,58 eur, ktorej sa žalobca v tomto konaní s poukazom na § 369 ods. 1 Obchod. zák. domáha.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a poukázal na znenie čl.. 2/2 kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa nemohol dostať do omeškania, pretože investor nemal a ani nemá k rozhodnému dňu voči žalovanému splnené záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo a jej dodatkov a keďže medzi časom žalovaný kúpnu cenu v plnej výške uhradil napriek tomu, že zo strany investora nedošlo k uhradeniu všetkých záväzkov, nemohol sa dostať do omeškania.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a žalobe vyhovel, keď sa žalovanému nepodarilo preukázať, že žalobca vedel o tom, aké zmluvy o dielo a k nim dodatky boli uzatvorené, čo malo byť odkladacou podmienkou pre zaplatenie kúpnej ceny a tým aj určenie termínu plnenia, žiadne zmluvy o dielo nikdy neboli žalobcovi predložené k nahliadnutiu, ich obsah ani predmet mu nebol známy, žalobca nebol vôbec oboznámený, o aké zmluvy sa malo jednať, a kedy boli uzatvorené. Žalovaný tiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, že po vystavení faktúry žalobcom by bol túto namietal a informoval žalobcu o tom, že investor si svoje podmienky vyplývajúcemu zo zmluvy o dielo nesplnil.

5. Dokazovanie však preukázalo, že strany sporu dňa 27.02.2012 uzatvorili kúpnu zmluvu č. 13/2012 a z dôvodu potreby zmeny rozmerov dodávaného tovaru, po vzájomnej komunikácii k podmienkam dodania tovaru do domu seniorov v Sládkovičove bola dňa 16.03.2012 uzatvorená ďalšia kúpna zmluva, ktorá je totožná obsahovo s predchádzajúcou zmluvou, okrem termínu plnenia, na základe čoho sa prvoinštančný súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, podľa ktorého sa nejedná o novú kúpnu zmluvu, ale o dodatok k pôvodnej kúpnej zmluve, ktorým sa iba zmenil a predĺžil termín dodania dohodnutého tovaru. Prvoinštančný súd tak prvú kúpnu zmluvu zo dňa 27.02.2012 posúdil ako riadne uzatvorenú kúpnu zmluvu, ktorá je podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. za platnú a kúpnu zmluvu, ktorá je datovaná dňom 16.03.2012 označil za dodatok ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27.02.2012, ktorou sa iba zmenil termín plnenia. Z čl. 1. kúpnej zmluvy nevyplýva, že by investorom bolo občianske združenie Providentia, ani v nej nie je uvedené, aké konkrétne zmluvy o dielo v znení dodatkov mali byť medzi žalovaným a investorom uzatvorené, a ak žalovaný tvrdil, že si zmluvy mohol nájsť žalobca aj na internete v centrálnom registri zmlúv, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože takéto zmluvy sa na týchto stránkach nenachádzajú. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že hoci by mal aj žalobca vedomosťo tom, kto je investorom, nemožno od neho spravodlivo očakávať, aby akceptoval odkladaciu podmienku v znení, v akom bola do kúpnej zmluvy zakomponovaná. Cieľom odkladacích podmienok pri subdodávateľských vzťahoch je, aby v tomto prípade kupujúci mal povinnosť zaplatiť predávajúcemu až vtedy, keď kupujúcemu budú preplatené ceny za tovar, pričom žalovanému boli preplatené všetky sumy za tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, ako bolo potvrdené i z vyjadrenia riaditeľa občianskeho združenia Providentia. Súd prvej inštancie však s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zák. skonštatoval, že odkladacia podmienka tak, ako je formulovaná v čl. 2/2 kúpnej zmluvy je neurčitým právnym úkonom a tak absolútne neplatným, na ktorú neurčitosť musí súd prihliadať ex offo. Neurčitý právny úkon ale je možné oddeliť od ostatnej časti úkonu, preto je v ostatnej časti platným. Predmetnú neurčitosť nemožno odstrániť ani výkladom, ktorý však nemôže právny úkon dopĺňať. Odkladacia podmienka, tak ako je vyjadrená v čl. 2/2 veta druhá kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2012 je neurčitým právnym úkonom a tak absolútne neplatný.

6. Žalobcom uplatnený nárok na plnenie istiny predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania pri sadzbe 0,05% denne, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve a k zaplateniu ktorého prvoinštančný súd podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchod. zák. žalovaného zaviazal s tým, že žalobca podľa § 150 C.s.p. uniesol dôkazné bremeno, ktorým opodstatnenosť nároku preukázala, oproti čomu argumentáciu žalovaného označil za účelovú. V súvislosti s aplikovanou procesnou právnou úpravou prvoinštančný súd zdôraznil povinnosť tvrdenia, kedy strany majú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a táto povinnosť sa vzťahuje tak na procesný útok ako i procesnú obranu, ku ktorej ale súd nemôže vyzývať strany , preto vychádza iba z toho, na čo strany samotné poukážu, k čomu dal do pozornosti ust. § 150 C.s.p. a rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009 a sp. zn. 4Cdo/217/2007, z ktorých časť v odôvodnení citoval, ako i nález Ústavného súdu SR I.ÚS38/2013. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. V odvolacích dôvodoch uvádzal, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako je uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.. Namietol, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal jeho argumentami ktoré predniesol vo vyjadrení zo dňa 29.06.2017, a podľa ktorých k uzatvoreniu zmluvného vzťahu mohlo dôjsť až 14.03.2017, čo preukazuje dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným, k čomu nie je podstatné, aký dátum je na predložených zmluvách. Je nespochybniteľné, že žalobca presne vedel, do akého zariadenia sú tovary dodávané, kto je investorom, čo sú podstatné skutočnosti pre posúdenie obsahu čl. 2/2 kúpnej zmluvy, žalobca mal o celom projekte i investorovi vedomosť, ako i o financovaní a splatnosti faktúr, dohode o zmluvných podmienkach predchádzalo vzájomné osobné rokovanie strán, čo potvrdili i výpovede svedkov O. L. i H. R., podľa ktorých žalobca o omeškaní investora vedel, sám sa ponúkol, že bude pri vymáhaní pohľadávok nápomocný, z čoho vyplýva, že prvoinštančný súd sa dostatočne resp. vôbec nezaoberal argumentami, na ktoré žalovaný poukazoval v súvislosti so zistením vedomosti žalobcu o investorovi a v končenom dôsledku v súvislosti s posúdením platnosti čl. 2/2 kúpnej zmluvy. Okrem toho nie je povinnosťou žalovaného, aby žalobcovi predkladal kópie zmlúv o dielo, ktoré mal uzatvorené s investormi. Práve od žalobcu bolo rozumné očakávať, že si preverí všetky podmienky zmluvných vzťahov, ak prejaví vôľu byť nimi viazaný, pričom každý podnikateľ nesie vlastné riziko podnikania, preto musí pri výkone podnikateľskej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, inak by to bolo v rozpore s princípom istoty, kedy by sa každý podnikateľ mohol vyhovárať na nevedomosť o tom, čo podpisuje. Dedukcia, ktorú vyslovil prvoinštančný súd v bode 14 odôvodnenia rozsudku nie je namieste, pretože medzi stranami nebolo sporné, pre aké zariadenie sa tovar dodáva, akej investičnej akcie sa týka, čo je predmetom konania vedeného pod sp.zn. 35Cb/4/2014, ktorý spor má súvislosť s týmto konaním, nakoľko zmenené projekty z marca 2012 priamo ovplyvnili realizáciu diela.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozhodnutie potvrdiť, rozsudok považuje za správny a dostatočne odôvodnený, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že odkladacia podmienka je určitá, ani tvrdené skutočnosti, podľa ktorých žalobca o všetkých záväzkoch investora, ktoré vyplývali zo zmlúv o dielo a ich dodatkov, ktorých splnenie bolo podmienkou pre zaplatenie kúpnej ceny vedel. Súd sa vyporiadal i s dvoma kúpnymi zmluvami, keď za platnú kúpnu zmluvu označil kúpnu zmluvu zo dňa 27.02.2012 a moment posúdenia vzniku obchodného vzťahu pri posúdení dôležitosti a určitosti odkladacej podmienky je zo strany žalovaného neopodstatnený.

9. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo zaslané žalovanému s výzvou na podanie odvolacej repliky, ktorý ho dňa 20.06.2018 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 C.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§385 ods.1 C.s.p.) a po doplnení a zopakovaní pre posúdenie veci relevatného dokazovania (§ 384 ods.1 C.s.p. ) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej strany sporu nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a je ho potrebné podľa § 387 C.s.p.potvrdiť.

11. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k odvolateľom namietaným skutkovým zisteniam (§384 ods.1 C.s.p) zopakoval dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu a zmeral sa na zodpovedanie otázky, z akého dôvodu žalobca podpísal kúpnu zmluvu datovanú dňom 27.02.2012, ak podpísal i kúpnu zmluvu s rovnakých poradovým číslom i dňa 16.03.2012, k čomu zástupca žalovaného uviedol, že si zrejme konateľ nevšimol, akým dátum je zmluva opatrená. Zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojej argumentácii, ktorú uvádzala počas konania pred súdom prvej inštancie ako na ktorú poukázala i vo vyjadrení k odvolaniu.

12. Podľa § 380 C.s.p.

(1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

(2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti, ako vyžaduje ust. § 380 ods.2 C.s.p., preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich žalovaná strana sporu vymedzila v odvolaní, ktoré podala s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p.

14. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .

15. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. V kontexte s týmito odvolacími dôvodmi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok zaviedol do súdneho procesu prostriedok procesnej obrany, založený na materiálnom podklade. Bolo tak na žalovanom, aby použil vo svojom odvolaní také argumenty, ktoré mu zákon poskytuje, keď odvolací súd môže prihliadať iba na ne. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania uvádza, že odkaz odvolateľa na obsah jeho vyjadrenia zo dňa 29.06.2017 urobeného pred prvoinštančným súdom, nemožno akceptovať ako argument zakladajúci relevantný dôvod odvolania, pre ktorý odvolateľ prvoinštančné rozhodnutie napáda. Odvolateľ sa v podanom odvolaní zameral na vysvetľovanie okolnosti a momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená až dňa 14.03.2017 a nie dňa 27.02.2012, ku ktorému termínu dokazovaním dospel prvoinštančný súd. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že prvoinštančný súd rozhodnutie založil na právnom posúdení odkladacej podmienky obsiahnutej v čl. 2./2 kúpnej zmluvy ako absolútne neplatnej pre jej neurčitosť podľa § 37 ods.1 Obč. zák., ktorá tak nemohla založiť odklad platenia kúpnej ceny. Odvolací súd pri stotožnení sa s takýmto právnym posúdením neopomenul ani ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR , napr. I.ÚS 243/07, I.ÚS 242/2007, IV.ÚS 15/2014, I.ÚS 640/2014, ktorá sa vyporiadava s prílišným formalizmom a neprimeranými nárokmi na formuláciu zmlúv a favorizuje výklad, ktorý nevedie k neplatnosti zmlúv, avšak, s prihliadnutím na v bode 13. tohto odôvodnenia citované právne ustanovenie konštatuje, že k tomuto právnemu posúdeniu, (neplatnosti odkladacej podmienky) odvolávajúci sa žalovaný žiadne odvolacie argumenty neuviedol. Odvolací súd preto nepovažuje za absurdnú dedukciu, ako uvádza odvolateľ ani názor vyslovený prvoinštančným súdom v bode 14. jeho odôvodnenia, podľa ktorého by tak splatnosť kúpnej ceny nastala až po tom, ako budú všetky záväzky z akýchkoľvek zmlúv a ich dodatkov splnené, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Samotná vedomosť žalobcu o osobe investora ešte nezakladá aj jeho vedomosť o existencii a obsahu všetkých zmlúv a dodatkov, ktoré mal žalovaný ako kupujúci a povinný zaplatiť kúpnu cenu, uzatvorené s investorom. Poukaz na prebiehajúci súdny spor vedený pod sp. zn. 35 Cb /4/2014 na Okresnom súde Galanta sa týka aj podľa odvolateľa naviac prác, vykonaných pri výstavbe zariadenia pre seniorov, ale ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako má tento spor ovplyvniť toto konanie a následné rozhodnutie.

17. Odvolací súd považuje za vhodné poukázať ešte na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 12/97 zo dňa 29.04.1998, ktorým súd vyslovil, že ak odkladacia podmienka dohodnutá v kúpnej zmluve upravenej Obchodným zákonníkom spočíva v tom, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu do určitej doby po jej zaplatení ďalším kupujúcim, nejde o nemožnú podmienku, na ktorú sa neprihliada, z ktorého vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy môžu zaplatenie kúpnej ceny podmieniť odkladacou podmienkou, ktorá ale musí byť určitá a nie absolútne neplatná práve pre svoju neurčitosť (§ 37 ods.1 Obč. zák.,) a pri takomto nedostatku sa nemožno dovolávať ani zmluvnej voľnosti.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.). Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba je dôvodná, odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú neopodstatnené, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).