Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-12-2021.pdf
PDF · 124.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: G. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. L. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 254 173, o zaplatenie sumy 5.642,84 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.606,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.606,94 Eur od 28.08.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 4.3.2021, sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 5.642,84 Eur s príslušenstvom.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s., IČO: 31 320 155) poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.11.2014 pod číslom úverového účtu XXXXXXXXXX a reg. číslom XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“) úver vo výške 6.732,94 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok.
3. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu ho preto vyzval na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, časť „Podmienky predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 13.8.2018 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru.
4. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 20.8.2018 v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
časť „Doručovanie a vyhlásenie klienta“. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa od 28.8.2018 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.
5. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.2.2020, a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 8.7.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 5.642,84 Eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný ani napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.
6. Žalobca k žalobe pripojil Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelovú zo dňa 28.11.2014, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 28.11.2014, Informácie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky, informácie o úvere zo dňa 28.11.2014, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, účinné od 10.10.2014 (ďalej len „VOP“), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácie podľa § 15 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, mailovú komunikáciu medzi VÚB, a.s. a žalovaným, Žiadosť o zmenu zmluvných podmienok zo dňa 8.9.2015, Dodatok k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.9.2015, výpis z úverového účtu žalovaného, tretiu upomienku
- pokus o zmier zo dňa 9.7.2018 spolu s potvrdením o podaní na pošte, ďalej výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.8.2018 spolu s doručenkou, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2020, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok.
7. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom zo dňa 22.3.2021, sp. zn. 32Up/220/2021, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
8. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku a navrhol žalobu zamietnuť. V podanom odpore ďalej uviedol, že poskytnutý spotrebiteľský úver riadne splácal do septembra 2015, kedy sa v dôsledku choroby dohodol s vtedajším veriteľom na odklade splátok za mesiace 10/ 2015 až 1/2016 a posune dátumu splatnosti na 28. deň v mesiaci. Po odklade splátok splátky za mesiace 02/2016 až 04/2016 riadne uhradil. Omeškal sa však so splátkami za mesiace 05/2016 až 06/2016, a teda prvýkrát sa dostal do omeškania dňa 29.5.2016. Splátku za mesiac 05/2016 uhradil až dňa 26.7.2016 spolu so splátkou za 07/2016 a splátku za mesiac 06/2016 uhradil až dňa 30.8.2016 spolu so splátkou za 08/2016, s ktorou bol tiež v omeškaní. Splátky za mesiace 09/2016 až 11/2016 riadne uhradil. Následne sa dostal do omeškania so splátkami za mesiace 12/2016 a 01/2017. Splátku za 12/2016 uhradil až dňa 12.1.2017 a splátku za 01/2017 až dňa 8.2.2017, druhýkrát sa teda dostal do omeškania dňa 29.12.2016. Splátky za mesiace 03/2017 až 09/2017 uhrádzal riadne. Následne sa dostal do omeškania so splátkou za mesiac 10/2017, ktorú uhradil až v mesiaci 01/2018. Tretíkrát sa dostal do omeškania dňa 29.10.2017. Následne sa dostal do omeškania so splátkou za mesiac 02/2018, ktorú už neuhradil, t.j. štvrtýkrát sa dostal do omeškania dňa 1.3.2018.
9. Do omeškania sa tak žalovaný dostal prvýkrát dňa 29.5.2016 a poslednýkrát dňa 1.3.2018. Skutočnosť, že žalobca svoje právo využil až neskôr a oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zaslal žalovanému až v 08/2018 nič nemení na fakte, že žalobca si svoje právo mohol vykonať prvýkrát dňa 29.5.2016. Keďže návrh na súd podal až dňa 4.3.2021, urobil tak podľa slov žalovaného po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a to nielen prvého omeškania, ale aj následných troch omeškaní.
10. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že pohľadávka nie je premlčaná, žalovaný rozporoval výšku dlžnej sumy. Podľa žalobcom priloženého prehľadu o úhradách z istiny 7.040,- Eur totiž žalovaný uhradil sumu 1.433,06 Eur, a teda zostatok istiny predstavuje sumu 5.606,94 Eur. Okrem toho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pôvodný veriteľ splátku zo dňa 23.4.2019 v časti 56,70 Eur nesprávne podľa slov žalovaného započítal oproti úroku, napriek tomu, že ju mal započítať oproti istine. Výsledná výška istiny je tak 5.550,24 Eur a nie 5.642,84 Eur ako uvádza žalobca.
11. V rámci repliky sa do konania vyjadroval žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto nepovažuje za dôvodnú. Premlčacia doba pre zaplatenie celej
sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 28.8.2018 a žalovaná pohľadávka tak bola dňa 4.3.2021 uplatnená na súde v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Uplatnený nárok je tak podľa jeho slov plne dôvodný a preukázaný.
12. V podanej duplike žalovaný uviedol, že dátum doručenia oznámenia o predčasnej splatnosti úveru je podľa jeho názoru pre počítanie lehoty premlčania irelevantný. Zákon stanovuje počiatok lehoty na moment, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát, a to je moment omeškania dlžníka. To, že zákon veriteľovi ukladá povinnosť počkať určitú lehotu pred vyhlásením okamžitej splatnosti, nemá podľa názoru žalovaného vplyv na okamih, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To, že žalobca svoje právo na vykonanie práva nevyužije alebo ho využije v čase po okamihu, kedy sa mohlo vykonať po prvýkrát, je právom a vecou veriteľa. Avšak toto právo je zákonom limitované premlčacou dobou. Ak veriteľ svoje právo neuplatnil včas, musí niesť zákonné následky premlčania svojho práva. Žalobca svoj návrh podal na súd dňa 4.3.2021, preto sú všetky jeho práva, ktoré si mohol uplatniť pred 4.3.2018, premlčané. Pred 4.3.2018 sa žalovaný dostal do omeškania celkovo štyrikrát, preto podľa názoru žalovaného niet pochýb nad tým, že k premlčaniu došlo.
13. Vo vyjadrení žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa nijako nevyjadril k rozporovaniu dlžnej sumy, neuviedol ako dospel k výške žalovanej sumy, aká suma bola predmetom úveru, akú sumu žalovaný uhradil, koľko z uhradenej sumy právny predchodca žalobcu započítal na úhradu istiny a prečo.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje správnu výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pri výške úveru 7.040,- Eur, 120 splátkach po 96,26 Eur a celkovo splatenej sume 11.551,20 Eur je totiž úroková sadzba podľa jeho názoru 10,82 % a nie 10,90 %. Predmetná zmluva obsahuje podľa slov žalovaného tiež nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, v zmluve je uvedená RPMN 11,37 %, pričom pri 120 splátkach po 96,26 Eur, je RPMN 11,35 %. Rovnako tak úverová zmluva obsahuje nesprávnu celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Táto je totiž v zmluve nesprávne uvedená v sume 11.550,40 Eur, pričom správne má byť 11.551,20 Eur (96,26 Eur x 120 splátok). Z uvedeného vyplýva, že výška celkových nákladov uvedená v zmluve v sume 4.510,40 Eur je uvedená nesprávne, pričom správne má byť uvedená vo výške 4.511,20 Eur (11.551,20 Eur - 7.040,- Eur). Zmluva tiež podľa slov žalovaného obsahuje nesprávnu výšku RPMN, správna výška by totiž podľa neho mala byť 10,28 %. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalovaného potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
15. Žalobca žalovanému poskytol celkovo sumu 7.040,- Eur. Do podania žaloby na súd žalovaný zaplatil sumu 3.964,56 Eur na splátkach a sumu 63,- Eur na poplatkoch. Spolu tak uhradil 4.024,56 Eur. Preto pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, žalovaný žiadal oproti nároku žalobcu na vrátenie poskytnutej sumy úveru započítať platby žalovaného vo výške 4.024,56 Eur.
16. V podaní, doručenom súdu dňa 17.1.2022 žalobca upresnil, že žalovanému bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver v sume 7.040,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 96,26 Eur. Žalovaný uhradil na svoj záväzok sumu 4.156,56 Eur, čo je zrejmé z predloženého výpisu z úverového účtu. Z predmetného výpisu je zrejmý aj rozpad konkrétnych platieb na jednotlivé položky - istinu, úroky a poplatky. V tomto konaní si však žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie istiny, ktorá nebola žalovaným uhradená, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania. Keďže žalovaný nehradil predpísané splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu ho vyzval na ich uhradenie. Uvedená výzva bola žalovanému odoslaná na ním uvedenú adresu dňa 9.7.2018, čo vyplýva z predloženého podacieho hárku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani napriek tomu omeškané splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 13.8.2018, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 17.4.2018. Vyhlásenie predčasnej splatnosti prevzal žalovaný dňa 20.8.2018.
17. Na pojednávaní dňa 8.2.2022, ktoré súd vykonal len za účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu, právny zástupca žalobcu zotrval na svojom tvrdení, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný by mal žalobcovi uhradiť len rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a vykonanými platbami s tým, že žalovaný súhlasí s tým, že suma, ktorú uvádza žalobca vo svojom poslednom vyjadrení, a síce suma 4.156,56 Eur, je suma, ktorú žalovaný uhradil. Právny zástupca žalovaného ponechal na zvážení súdu, či došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, zotrval však na svojom skoršom tvrdení, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný.
18. Následne súd žalovaného a jeho právneho zástupcu oboznámil s predbežným právnym posúdením veci v tom smere, že uplatnený nárok žalobcu nie je podľa jeho názoru premlčaný, rovnako tak poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. V závere pojednávania súd konštatoval, že bude vyzvaný žalobca, aby sa písomne vyjadril k tvrdeniam žalovaného.
19. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.2.2022. Uviedol, že aktívnu legitimáciu v spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na ním uvedenú adresu, čo bolo podľa jeho názoru preukázané predloženým podacím hárkom. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom žalobca riadne hmotnoprávne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4Obo 210/01, v zmysle ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení“. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku vrátane omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktoré právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však napriek písomnej výzve právneho predchodcu svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Keďže žalovaný napriek výzve banky, ktorá mu bola riadne doručená, bol viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu voči banke vrátane omeškaných splátok, na ktorých zaplatenie bol preukázateľne vyzvaný, právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, pridržal sa svojho skoršieho tvrdenia, že nárok uplatnený žalobou premlčaný nie je.
20. Súd dňa 3.3.2022 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a tiež v neprítomnosti ich právnych zástupcov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnili s tým, že súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, zároveň zotrval na vznesenej námietke premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Pre prípad, že by súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú a poskytnutý úver by nepokladal za bezúročný a bez poplatkov, žiadal, aby súd od poskytnutej sumy 7.040,- Eur odrátal sumu 4.156,56 Eur, ktorú žalovaný uhradil. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými do súdneho spisu.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
24. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
29. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
30. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
31. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zák. č. 483/2001 Z. z.“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 28.11.2014 (ďalej len „Zák. č. 129/2010 Z. z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
34. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
35. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), j), y) Zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
36. Podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
37. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe Žiadosti žalovaného o bezúčelovú flexipôžičku zo dňa 28.11.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.11.2014 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovanému jednorázovo bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.040,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120-tich splátkach po 96,26 Eur mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 17.12.2014 a splatnosťou každej ďalšej splátky vždy k 17. dňu v mesiaci, neskôr na žiadosť žalovaného bola splatnosť upravená na 28. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola v zmluve dojednaná na 10,90 % ročne, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 11,37 %, priemerná RPMN vo výške 11,25 %. Žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil riadne a včas, preto ho právny predchodca žalobcu upozornil na omeškanie splátok a na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, a to výzvou zo dňa 9.7.2018, označenou ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“. Keďže si žalovaný svoju povinnosť ani následne nesplnil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvou vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.8.2018, a to pre splátku splatnú v 04/2018.
40. K namietanej aktívnej legitimáciu žalobcu súd uvádza, že túto mal vzhľadom na tvrdenia žalobcu, ako aj predložené listinné dôkazy za dostatočne preukázanú. Právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu po splnení podmienok uvedených v cit. ust. § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z., pričom postúpenie pohľadávky žalovaného na žalobcu bolo žalovanému zo strany postupcu riadne oznámené.
41. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, s ktorou sa však súd nestotožnil. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu využil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.8.2018. Ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, pričom bol zároveň právnym predchodcom žalobcu upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti pre nesplnenie splátky splatnej dňa 28.4.2018 (žalobca nesprávne uvádza pôvodne dohodnutý deň splatnosti „17.4.2018“), čím došlo k splneniu zákonných predpokladov v súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ a §
565 OZ. V súlade s ust. § 103 OZ všeobecná trojročná premlčacia doba začala najneskoršie plynúť odo dňa zročnosti práve tejto nesplnenej splátky (28.4.2018). Zmluvné strany si dohodli plnenie v splátkach. Vyhlásením predčasnej splatnosti začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti, a to aj pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Čo sa týka splátok, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením predčasnej splatnosti, premlčacia doba plynie od ich splatnosti. Vo vzťahu k týmto splátkam nezačína plynúť nová premlčacia doba. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.3.2021, nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom toho, že právny predchodca mohol (a mal) vykonať svoje právo už nezaplatením prvej splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania (resp. pri prvom až štvrtom omeškaní). Ak sa totiž dlžník dostane do omeškania so zaplatením splátky, premlčacia doba jednotlivých splátok plynie odo dňa ich zročnosti. Ak pre niektorú z takto nezaplatených splátok veriteľ pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu, premlčacia doba pre túto a ďalšie splátky začína plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Je totiž len na rozhodnutí veriteľa, ktorý jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, rozhodne, pre ktorú nezaplatenú splátku pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru a či vôbec k takémuto kroku pristúpi alebo si bude uplatňovať nárok na zaplatenie jednotlivých nezaplatených splátok bez toho, aby vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
42. Z prehľadu splátok vyplynulo, že k 13.8.2018 (kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru) zaplatil žalovaný celkom 1.083,59 Eur, čo predstavuje zaplatenie necelých 12 splátok. Ďalšie necelé 4 splátky zaplatil po vyhlásení predčasnej splatnosti. Keďže žalovaný neurčil poradie splátok, ktoré uhrádza, uhradené splátky za započítavali postupne na úhradu najstaršej nesplatenej splátky. Z uvedeného potom vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť pre splátku splatnú dňa 28.4.2018, s ktorou bol žalovaný v omeškaní aj ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, a nárok žalobcu nie je premlčaný ani len čiastočne.
43. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný z istiny poskytnutého úveru vo výške 7.040,- Eur uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.433,06 Eur. K výške uvedenej sumy možno dospieť aj z predloženého výpisu z úverového účtu (č.l. 25 súdneho spisu). Žalobca si podanou žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru, a to sumu 5.642,84 Eur. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu mal súd za preukázanú nesplatenú časť úveru vo výške 5.606.94 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 7.040,- Eur a sumou, ktorú na istinu úveru žalovaný uhradil, t. j. sumou 1.433,06 Eur. V tejto súvislosti súd tiež uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že splátku zo dňa 23.4.2019 právny predchodca žalobcu neoprávnene započítal vo výške 56,70 Eur najskôr na príslušenstvo a až potom v sume 73,17 Eur na istinu, nakoľko síce v zmysle ust. § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, avšak vo VOP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa v článku IV. bod 11 uvádza, že veriteľ je oprávnený započítať akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak - z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ nepostupoval v rozpore so zmluvou a VOP.
44. Súd potom vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 5.606,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.8.2018 do zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 28.8.2018. Vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.8.2018 mu totiž právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvou a VOP poskytol 7-dňovú lehotu na plnenie, pričom predmetná výzva bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 20.8.2018. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok žalobcu nemal v tejto časti za preukázaný.
45. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poskytnutý úver by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákon totiž považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. úver za bezúročný a bez poplatkov len v prípade, ak zmluva neobsahuje stanovené náležitosti a ak je uvedená nesprávne RPMN, avšak len za predpokladu, že je to v neprospech spotrebiteľa. Z gramatického výkladu daných ustanovení teda vyplýva, že úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade absencie taxatívne vymedzených údajov, čo v danom prípade nebolo splnené. Ak by zákonodarca mal v úmysle zaviesť požiadavku uvádzať správnu hodnotu údajov pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tak, ako je to pri RPMN, uviedol by to priamo v zákone.
Úverová zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené údaje, a aj keby súd dospel k záveru, že výpočty žalovaného sú správne, neboli by splnené podmienky pre to, aby sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z.. Relevantné v tomto prípade je totiž len uvedenie RPMN, ktoré v prípade, ak je táto uvedená nesprávne a zároveň je to v neprospech spotrebiteľa, spôsobí to, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zák. č. 129/2010 Z. z.. Keďže však v zmluve o úvere bola právnym predchodcom žalobcu uvedená RPMN len s min. odchýlkou a navyše to nebolo v neprospech spotrebiteľa, táto skutočnosť nemohla vyvolať následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovovosti poskytnutého úveru. Naviac drobná odchýlka v hodnote RPMN, ako aj ostatných namietaných náležitostí úverovej zmluvy, ktoré sú v skutočnosti výhodnejšie pre žalovaného (napr. úroková sadzba v zmluve dohodnutá na 10,90 % ročne, v skutočnosti však vo výške 10,82 % ročne), nemohla podľa názoru súdu ovplyvniť rozhodnutie žalovaného úver si zobrať a zmluvu podpísať.
46. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
49. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v tomto konaní úspešný v rozsahu 99,36 % (nárok na zaplatenie sumy 5.642,84 Eur predstavuje úspech v rozsahu 100 %, priznaný nárok v sume 5.606,94 Eur predstavuje úspech v rozsahu 99,36 %) a žalovaný v rozsahu 0,64 % (nepriznaný nárok na zaplatenie sumy 35,90 Eur), čistý úspech žalobcu teda predstavuje 98,72 % (100 % - 99,36 %). Vzhľadom na tú skutočnosť, že neúspech žalobcu bol len veľmi nepatrný, súd mu proti žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.