Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkýň: 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, 3/ G. Y., nar. X.X.XXXX, 4/ U. Y., nar. X.X.XXXX, všetky bytom T. XXX/XX, L., právne zastúpené JUDr. Tibor Bicko, advokát so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou Ilava, n.o. so sídlom Štúrova 3, Ilava, právne zastúpený Mgr. Erika Ranušová, advokát so sídlom Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy a iné

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyniam 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

III. Intervenient na strane žalovaného má proti žalobkyniam 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

IV. Znalecká organizácia MED - PRO - ORTO, s.r.o., Tatranská ul. č. 11, Košice, IČO: 36 824 488 má proti žalobkyniam 2/, 3/ nárok na náhradu znalečného v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením.

V. Štát má proti žalobkyniam 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

VI. Žalovanému, intervenientovi na strane žalovaného, znaleckej organizácii MED - PRO - ORTO, s.r.o., Tatranská ul. č. 11, Košice, IČO: 36 824 488, štátu súd nepriznáva náhradu trov konania voči žalobkyni 4/.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa 1/ Y. L. a žalobkyne 2/ až 4/ sa žalobou podanou dňa 19.6.2013 domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 16.000 Eur, žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 14.000 Eur a náhradu škody v sume 1.503,11 Eur, a každej zo žalobkýň 3/, 4/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 10.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedli, že žalobkyňa 1/ bola manželkou nebohého C. L., nar. XX. XX. XXXX. Z ich manželstva pochádza žalobkyňa 2/, ktorá má s manželom N. dcéry žalobkyne 3/, 4/. Žalobkyňa 1/ žila v spoločnej domácnosti s manželom C. L. v L.. Manžel bol okrem stabilizovaného stavu v súvislosti s problémami so srdcom zdravý a vitálny. Staral sa o dom, pomáhal žalobkyni 1/ v domácnosti a venoval sa svojim záľubám , prácam okolo domu a v záhrade a vnučkám,

teda žalobkyniam 3/, 4/. V prístavbe k domu ( v jednom dvore ) býva žalobkyňa 2/ s manželom N. a žalobkyňami 3/, 4/. Tvorili kompaktnú rodinu s trvalými a hlbokými citovými zväzkami. Dňa 21. 06. 2011 podľa názoru lekárov pravdepodobne po diétnej chybe, mal C. L. zdravotné problémy a bolesti brucha s hnačkami. Keď problémy neustupovali, privolali mu žalobkyne rýchlu lekársku pomoc, ktorá sa dostavila toho dňa o 14.38 hod. Po vyšetrení lekárom mu bola podaná infúzia a predpísané lieky. Keďže jeho zdravotné problémy neustupovali, bola toho istého dňa znova zavolaná rýchla zdravotná pomoc a okolo 22,30 hod bol C. L. hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou n. o. Ilava na internom oddelení. Vyšetrujúci lekár bol oboznámený s anamnézou a zistil, že má bolesti v oblasti pupka a pri vyšetrení cez konečník bola zistená čerstvá krv. Po hospitalizovaní na internom oddelení mu bola aplikovaná liečba prostredníctvom infúzie a laboratórnym vyšetrením krvi bola zistená zvýšená glukóza, pankreatický enzým, hraničný ukazovateľ zápalu a zistená bola zvýšená hodnota bielych krviniek. Na druhý deň ráno (22. 06. 2011) okolo 07.45 hod. bolo C. L. urobené RTG brucha a hrudníka, kde RTG obraz brucha bol rádiológom hodnotený ako ileózny stav (črevná nepriechodnosť). Po vyšetrení chirurgom udával bolesti v okolí pupka a opakované hnačky od predchádzajúceho dňa. Chirurg vylúčil náhlu brušnú príhodu a odporučil konzultovať infektológa. Okolo 08.24 hod. absolvoval C. L. gastroenterologické vyšetrenie so záverom stukovatenie pankreasu, „USG kritérium chronického zápalu žlčníka pravdepodobne po dietetickej záťaži“. Stále mal bolesti brucha, ktoré mal nafúknuté. Pri vyšetreniach okolo 17.00 hod. mu bol zistený vzostup ukazovateľov zápalu a vzostup pankreatického enzýmu a o 20.00 hod. Lekár zistil, že mal stiahnuté brušné svaly, nepočuteľnú peristaltiku a napriek intravenóznej analgetickej liečbe výrazné bolesti brucha. Oproti ranným laboratórnym vyšetreniam bol zistený vzostup amyláz. Pre podozrenie na náhlu príhodu brušnú bol odoslaný na chirurgické konziliárne vyšetrenie do Fakultnej nemocnice Trenčín, kde bol prijatý a hospitalizovaný o 20.56 hod. Vzhľadom na kritický stav bol podrobený dňa 23.6.2011 o 00.15 hod. operácii brušnej dutiny, pri ktorej bolo zistené, že má celé tenké črevo a časť hrubého čreva „odumreté“ následkom porušenia krvného zásobenia. C. v ten istý deň o 10.30 hod. tomuto závažnému stavu podľahol. Žalobkyňa 2/ je ošetrovateľkou, má základné medicínske znalosti, a považovala lekársku starostlivosť o otca za nedostatočná. Preto podala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) sťažnosť. Úrad jej dňa 27.12.2011 pod číslom PO 1487/2011 oznámil, že jej sťažnosť je dôvodná a otcovi zo strany žalovaného nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Pre podozrenie zo zanedbania zdravotnej starostlivosti bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-90/1-OVK- TN-2013 zo dňa 5.2.2013 začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona. V žalobe žalobkyne odcitovali ustanovenia § 11, § 13, § 16, § 420, § 449 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 2 ods. 9 , § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. , o ktoré opreli uplatnený nárok. Žalovaný je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z., je zapísaný v registri neziskových organizácií Ministerstva vnútra SR s druhom všeobecne prospešných služieb na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci v zariadení opatrovateľskej služby. Pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom zdravotnej starostlivosti je žalovaný poistený u intervenienta. Žalovaný pred podaním žaloby spočiatku prejavil snahu dobrovoľne zaplatiť náhradu, písomne to i uznal, avšak neskôr svoj názor zmenil, poukázal na vyjadrenie intervenienta, že o nároku na náhradu škody musí rozhodnúť súd. Úrad po prešetrení sťažnosti žalobkyne 2/ konštatoval, že napriek natívnej RTG snímky brucha C. L. z 22. 06. 2011 o 7.45 hod., ktorá bol záverovaná ako RTG obraz ileózneho stavu, chirurg (žalovaný) pri vyšetrení c 08.00 hod. zhodnotil stav ako akútny zápal čreva a konštatoval, že jeho stav nevyžaduje chirurgickú liečbu. Tento stav však vyžadoval opakované chirurgické kontroly a pacient mal byť chirurgom sledovaný a včas preložený na chirurgické oddelenie alebo kliniku. Od vzniku príznakov ochorenia C. L. po jeho operáciu vo FN Trenčín ubehlo viac ako 30 hodín a v prípade včasného preloženia na chirurgické oddelenie by mu bola poskytnutá zodpovedajúca liečba. Pri takomto liečebnom postupe by C. L. mohol dodnes žiť. Zo správy Úradu nepochybne vyplýva, že C. L. žalovaný neposkytol zdravotnú starostlivosť tak ako mu ukladá ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z. z.. Zavinením ošetrujúceho lekára bola pacientovi stanovená nesprávna diagnóza, nebola mu poskytnutá zodpovedajúca lekárska starostlivosť, nebol sledovaný chirurgom a včas preložený na chirurgické oddelenie alebo kliniku aby mohol byť prípadne operovaný. Ošetrujúci lekári porušili zákon v tom, že nevyužili a nevyčerpali všetky diagnostické možnosti bežnej praxe v súlade so súčasnými poznatkami medicínskej vedy, pretože bezodkladne nevykonali všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy. Vzhľadom na rozsah poškodenia (odumretia) tenkého čreva a časti hrubého čreva bol tento nález po prevoze pacienta do FN Trenčín operačne neriešiteľný. Pri správnom vyhodnotení príznakov ochorenia pacienta sa dalo fatálnemu a nezvratnému následku predísť. Protiprávnosť zásahu do osobnostných práv žalobkýň je preukázaná a z citovaného výsledku šetrenia Úradu vyplýva, že je preukázaná aj príčinná súvislosť

medzi porušením zákonných povinností žalovaného a úmrtím C. L.. Žalobkyňa 1/ bola manželkou nebohého C. L. takmer 60 rokov (od roku 1953). Vychovali spolu dve deti, tvorili kompletnú, veľmi silne citovo viazanú rodinu. Žili prakticky v jednom rodinnom dome s dcérou žalobkyňou 2/ a s vnučkami žalobkyňami 3/, 4/. Strata manžela žalobkyňu 1/ veľmi zasiahla a vzhľadom na jej vek jej veľmi skomplikovala zdravotný stav. Stratila životného partnera, v dôsledku čoho je ochudobnený jej citový život. S manželom si veľmi dobre rozumeli, mali sa radi, o všetkom sa rozprávali a spoločne sa starali o rodinu, pomáhali dcére a vnúčatám. Tento stav je navždy zmarený a to zavinením žalovaného. Preto, že stav je nevratný a preto, že na sklonku života prišla o životného partnera, jediný spôsob zadosťučinenia za zásah do jej osobnostných práv je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch hoci jej to manžela, dcére otca a vnučkám starého otca nevráti. Vzhľadom na doterajšiu prax súdov primeraná náhrada je 16.600 Eur. Žalobkyňa 2/ mala s otcom C. L. veľmi dobrý vzťah a na sebe veľmi lipli. Ak mal otec zdravotné problémy, posťažoval sa žalobkyni 2/, ktorá má základné medicínske znalosti, to mu pomáhalo a zároveň upevňovalo ich vzťah, pretože mu vedela poradiť. Venoval sa svojim vnúčatám, tieto miloval a keďže sa stýkali denne, ich vzťah bol veľmi pevný a pekný. Bol na vnučky pyšný. Ako zdravotník si žalobkyňa 2/ uvedomuje závažnosť pochybení lekárov pri jeho liečbe a veľmi ju trápi, že mu nemohla pomôcť. Nemôže sa s týmto vyrovnať. Domnieva sa, že náhrada nemajetkovej ujmy v jej prípade je oprávnená vo výške 14.000 Eur. Keďže žalobkyňa 1/ je dôchodkyňa a nebola schopná po úmrtí otca sa na nič sústrediť a nič vybaviť, všetky záležitosti s pohrebom bola nútená vybavovať žalobkyňa 2/. Za pohreb otca žalobkyňa 2/ celkovo zaplatila 2.998,23 Eur. Táto suma zahŕňa náklady na rakvu 591,73 Eur, zhotovenie hrobu a pomník 2150 Eur, na kar 171,20 Eur, na kyticu a vence 76,30 Eur a prenájom domu smútku 9 Eur. V zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 sa náklady na pomník uhrádzajú do výšky 663,88 Eur. Z celkovej sumy za pomník vo výške 2150 Eur si preto žalobkyňa 2/ uplatnila sumu 663,88 Eur. Spolu si titulom pohrebných nákladov uplatnila sumu 1.503,11 Eur. Žalobkyne 3/, 4/, vnučky nebohého C. L. od mala vyrastali s ním, starý otec sa im venoval, hral sa s nimi ako s deťmi, brával ich na prechádzky a podobne. Nedal na nich dopustiť a tešil sa z ich úspechov. Rád sa s nimi rozprával a vedel im aj poradiť. Jeho strata žalobkyne 3/, 4/ značne zasiahla, pretože zomrel náhle na banálnu príčinu zavinením toho, kto mal všetky predpoklady pre to, aby mu pomohol. Stratou starého otca bol nenávratne prerušený ich citový vzťah, jeho budovanie a rozvoj. Podstatou práva na rodinný život je oprávnenie utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Vzhľadom na vek žalobkýň 3/, 4/, nezvratnosť vzniknutého stavu a závažnosť zásahu do ich práva považujú za primeranú nemajetkovú ujmu vo výške po 10.000 Eur pre každú. Keďže žalovaný odmietol žalobkyniam uhradiť ich nároky, boli nútené domáhať sa ochrany na súde a žiadať, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im žiadané sumy.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 7.10.2013. V ňom potvrdil, že C. L. bol od 21.6.2011 do 22.6.2011 hospitalizovaný na internom oddelení žalovanej nemocnice a dňa 22.6.2011 bol odoslaný na chirurgické vyšetrenie do Fakultnej nemocnice Trenčín, kde bol ponechaný. Podľa názoru žalovaného na základe predložených dokladov u skutočnosti uvedených v žalobe nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného došlo k úmrtiu C. L.. Poukázal na oznámenie o výsledku šetrenia podania Úradu zo dňa 27.12.2011, v ktorom sa konštatuje, že C. L. hol sledovaný v kardiologickej ambulancii pre ischemickú chorobu srdca, prekonal srdcový infarkt, absolvoval kardiochirurgický zákrok, sledovaný hol v pľúcnej ambulancii pre reštrikčnú ventilačnú poruchu ľahkého stupňa, v júni XXXX mal odstránený kožný nádor v spánkovej oblasti. Ďalej v písomnosti Úrad uvádza, že pri uzávere brušnej cievy je operatívna liečba možná, je spojená s vysokou úmrtnosťou 85 - 100 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno jednoznačne preukázať, že i v prípade správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného by nedošlo k úmrtiu menovaného. K uplatnenému nároku žalobkyne 2/ na náhradu škody žalovaný uviedol, že nie sú splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu, a to existencia príčinnej súvislosti medzi smrťou pána C. L. a zavineným porušením povinnosti zo strany žalovaného. Z opatrnosti vzniesol žalovaný aj námietku premlčania nároku na náhradu škody a poukázal na skutočnosť, že pohrebné náklady sú uplatnené v neprimeranom rozsahu. Primeranosť nákladov na pohreb sa posudzuje podľa predpisov o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na pracovné úrazy a choroby z povolania. Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa za náklady spojené s pohrebom považujú najmä : a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, c ) cintorínske poplatky, d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, e) náklady na úpravu hrobu, pričom žalobkyňa 2/

si uplatňuje aj iné náklady spojené s pohrebom, ktoré považuje žalovaný za neoprávnené s poukazom na citovanú zákonnú úpravu.

3. K žalobe sa vyjadril intervenient na strane žalovaného podaním zo dňa 1.10.2013. Intervenient uviedol, že žalovaný má s ním uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a teda výsledok konania sa intervenienta môže priamo týkať. Intervenient nesúhlasí s tvrdeniami žalobkýň, že v dôsledku neposkytnutia zdravotnej starostlivosti v súlade s právnymi predpismi došlo dňa 23.6.2011 k úmrtiu pána C. L.. Hoci intervenient nechce nijakým spôsobom zľahčovať a dehonestovať situáciu, v ktorej sa pozostalí ocitli po smrti blízkej osoby, je nutné zdôrazniť, že vzhľadom na uplatňovaný nárok musia žalobkyne v konaní preukázať, že smrť pána L. bola zapríčinená výlučne v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Toto preukázané nie je a nevyplýva to ani z predložených listinných dôkazov. Svoj nárok žalobkyne odôvodňujú rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ako „Úrad“) zo dňa 27.12.2011. Úrad vo svojom rozhodnutí síce konštatoval porušenie povinností, toto tvrdenie však automaticky nezakladá právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Nie je totiž preukázané, že aj pri včasnom zásahu lekárov by nielen vzhľadom na závažné ochorenia ale aj vek pacienta (84 rokov) nedošlo k jeho úmrtiu. Vo svojom rozhodnutí Úrad uviedol, že „pacient sa dostáva na operačný stôl až pri rozvoji príznakov náhlej príhody brušnej“ (str. 3 rozhodnutia). Takýto postup v danom prípade splnený bol, nakoľko z dostupnej zdravotnej dokumentácie (ako aj rozhodnutia Úradu) vyplýva, že pri zistení príznakov náhlej brušnej príhody dňa 23.6.2011 o 20:00 bol p. L. lekármi NsP Ilava odoslaný do FN Trenčín za účelom chirurgického zákroku. Úrad ďalej konštatuje, že „výsledok zákroku závisí od rozsahu postihnutia čriev a ostatných orgánov. Rozvoj príznakov závisí od rozsahu uzávery cievy. I keď dnes je operatívna liečba možná, je spojená s vysokou úmrtnosťou 85 -100%“. Znamená to, že aj pri včasnom chirurgickom zákroku je riziko úmrtia veľmi vysoké. Záverom Úrad konštatoval, že zdravotný stav si vyžadoval chirurgické kontroly a pacient nebol chirurgom včas preložený na chirurgické oddelenie, v čom Úrad videl neposkytnutie zdravotnej starostlivosti v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Nikde Úrad neuvádza, že by toto konanie žalovaného viedlo k smrti pacienta. To, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis ešte neznamená, že bola príčinou smrti pacienta. Aby žalobkyniam vznikol nárok na náhradu škody titulom vynaložených pohrebných nákladov a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch musia preukázať existenciu príčinnej súvislosti, teda že včasným poskytnutím zdravotnej starostlivosti by k smrti pána L. a teda zásahu do ich rodinného života nedošlo. Príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta (ako jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu) musí byť naisto postavená a na strane žalujúcej je dôkazné bremeno o tvrdenej príčinnej súvislosti, takže v prípade jeho neunesenia postihujú žalujúcu stranu nepriaznivé procesné následky spočívajúce v tom, že žalobe nemožno vyhovieť (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1689/2003). Preto žiadal intervenient žalobu zamietnuť

4. V priebehu konania žalobkyňa 1/ dňa 28.12.2013 zomrela, a preto súd uznesením č.k. 20C 135/2013-101 zo dňa 30.1.2014 konanie o jej nároku zastavil.

5. Súd vykonal pojednávania podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a následne od 1.7.2016 podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného, intervenienta na strane žalovaného, žalobkyne 4/ (ktorá sa nezúčastnila pojednávaní v dňoch 15.6.2016 a 18.12.2018), ktorí boli na pojednávanie predvolaní riadne a včas, neprítomnosť ospravedlnili, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

6. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň 2/, 3/, 4/, svedkov G.. U. G., D.., G.. M. H., znalcov G.. F. K., G.. R. M., oboznámením oznámenia o narodení žalobkyne 2/, rodného listu žalobkyne 4/, oznámenia o narodení žalobkyne 3/, úmrtného listu C. L., výpisu z registra neziskov organizácií ohľadom žalovaného, sobášneho listu zo dňa XX.X.XXXX, faktúry zo dňa XX.X.XXXX, listu žalovaného zo dňa X.X.XXXX, uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru ORPZ v Trenčíne zo dňa 5.2.2013, vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.12.2012, oznámenia Úradu o výsledku šetrenia podania č. PO 1487/2011 zo dňa 27.12.2011, listu mimosúdne urovnanie zo dňa 14.3.2012, zápisu zo stretnutia vo veci mimosúdneho urovnania zo dňa 24.4.2012, podania žalobkýň zo dňa 22.7.2013, vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.10.2013, vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného zo dňa 1.10.2013, znaleckého posudku č. 167/2013 vypracovaného forensic.sk zo dňa 12.9.2013, úmrtného listu žalobkyne 1/, vyjadrenia intervenienta na strane žalovaného zo dňa 24.2.2014 k znaleckému posudku, vyjadrenia

žalovaného zo dňa 18.3.2014 k znaleckému posudku, vyjadrenia žalobkýň zo dňa 16.4.2014, vyjadrenia intervenienta zo dňa 15.7.2014, správ o majetkových, príjmových pomeroch žalobkýň a žalovanej, znaleckého posudku LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. č. 10/2015 zo dňa 4.6.2015, vyjadrenia žalobkýň zo dňa 12.10.2015 k znaleckému posudku, vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.2015 k znaleckému posudku, vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného zo dňa 30.10.2015 k znaleckému posudku, záverečný návrh žalovaného zo dňa 14.6.2016, podania žalobkýň zo dňa 21.6.2016, zo dňa 15.7.2016, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 16D 15/2014 zo dňa 29.6.2016, znaleckého posudku MED - PRO - ORTO s.r.o., znalecká organizácia č. 51/2017 zo dňa 30.11.2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.1.2018k znaleckému posudku, vyjadrenie intervenienta zo dňa 12.1.2018 k znaleckému posudku, vyjadrenia žalobkýň zo dňa 20.1.2018 k znaleckému posudku, vyjadrenie intervenienta zo dňa 1.3.2018, vyjadrenia žalobkýň zo dňa 7.3.2018, podania žalobkýň zo dňa 15.5.2018, vyjadrenia intervenienta zo dňa 12.6.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.6.2018, podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín zo dňa 13.8.2018 a príloh tohto podania, a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Úrad prešetril podanie žalobkyne 2/ č. PO 1487/2011 a žalobkyni 2/ adresoval oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 27.11.2011. Z obsahu oznámenia vyplýva, že Úrad vychádzal zo zdravotnej dokumentácie C. L., so zameraním sa na lekárske záznamy zo dňa 21.6.2011, 22.6.2011, 23.6.2011. Pacient trpel viacerými závažnými ochoreniami. Bol sledovaný v kardiologickej ambulancii pre ischemickú chorobu srdca, prekonal srdcový infarkt, mal degeneratívne zmeny na srdcových chlopniach, sklerózu aorty (srdcovnice). Dňa 21.6.2011 bol C. L. vyšetrený lekárom RLP pre bolesti brucha a hnačky, udal diétnu chybu, bol riadne vyšetrený, mal podanú liečbu (infúziu, liek proti zvracaniu, od bolesti) hodnota tlaku krvi bola 156/89. Následne večer pre pretrvávanie ťažkostí bol prijatý na interné oddelenie v NsP v Ilave, pri príjme boli konštatované tráviace ťažkosti a krvácanie z čreva. Natívna rtg snímka brucha v stoji vyhotovená 22.6.2011 o 7.45 hod bola záverovaná ako rtg obraz ileózneho stavu, neskôr mierna regresia (rtg v čase o 7.52 hod). Chirurg pri vyšetrení o 8.00 hod zhodnotil stav ako akútny zápal čreva, konštatoval, že pacient nevyžaduje chirurgickú liečbu. Stav pacient však podľa názoru Úradu vyžadoval opakované chirurgické kontroly pre pretrvávanie bolestí brucha, napriek tomu, že bola podávaná analgetická liečba. Pacientov stav vyžadoval opakované chirurgické kontroly. Nebol chirurgom sledovaný a včas preložený na chirurgické oddelenie alebo chirurgickú kliniku. Preto Úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalovanej nemocnice poskytnutá neb. C. v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. , nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podanie žalobkyne 2/ preto vyhodnotil Úrad ako opodstatnené.

8. Ohľadom úmrtia C. L. bolo na OR PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-90/1- OVK-TN-2013 vedené trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, pričom v trestnom konaní bola uznesením vyšetrovateľa zo dňa 5.2.2013 ustanovená znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.. Uvedená znalecká organizácia z odboru zdravotníctvo a farmácia vypracovala dňa 12.9.2013 znalecký posudok č. 167/2013. Podkladom k posudku bolo trestné oznámenie žalobkyne 2/, zápisnica o jej výsluchu zo dňa 23.6.2011, oznámenie Úradu o výsledku šetrenia podania č. PO 1487/2011, zdravotná dokumentácia C. L., najmä záznamy z kardiologickej ambulancie, záznamy z ošetrení záchrannou zdravotnou službou zo dňa 21.6.2011, nálezy zo zdravotnej dokumentácie na internom oddelení žalovanej nemocnice zo dňa 21.6.2011, 22.6.2011, nálezy z chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 22.6.2011, 23.6.2011. Znalecká organizácia zistila, že C. sa liečil na ischemickú chorobu srdca, prekonal srdcový infarkt, liečil sa aj na vysoký krvný tlak, zápal priedušiek, a trpel na ateroskleróza (tzv. kôrnatenie ciev), pri ktorej dochádzalo k postupnému upchávaniu mezenterickej tepny aterosklerotickým procesom. Najpravdepodobnejšou príčinou kritického uzáveru mezenterickej tepny bola akútna trombóza (vznik krvnej zrazeniny) na aterosklerotickom pláte - čo bol mechanizmus, ktorý viedol k nedokrveniu čriev, ktorý napokon viedol k smrti pána C. L.. Znalecká organizácia uviedla, že zmeny na snímkach pri rádiologickom vyšetrení (RTG) nie sú prejavom akútneho ochorenia. Natívna (bezkontrastná) RTG snímka brucha vyhotovená 22.6.2011 ukazovala črevnú kľučku naplnenú črevným plynom a niekoľko hladiniek, čo svedčí pre stagnáciu črevného obsahu. Takýto nález býva pri vážnych ochoreniach v bruchu, ale môže sa vyskytnúť aj pri hnačke alebo následkom podania liekov. Pri kontrolnom vyšetrení sa rtg nález čiastočne normalizoval. Výsledky laboratórnych vyšetrení, vyššia hladina amyláz , upozorňovali na možnosť zápalu slinivky brušnej, ktorá diagnóza je aj uvedená v diagnostickom závere. Hladina D-diméru je zvýšená mierne, čo býva skôr prítomné pri zápale, ako pri masívnej

cievnej trombóze. Dňa 22.6.2011 bol pacient vyšetrený chirurgom, ktorý nezistil príznaky náhlej príhody brušnej, predpokladá infekčnú hnačku. Tento záver je podľa znaleckej organizácie zlučiteľný s možným klinickým nálezom v danom čase a s dostupnými pomocnými vyšetreniami. Pacient dostával v žalovanej nemocnici medikamentóznu a infúznu liečbu s tým, že liečba bola primeraná a správna dovtedy stanoveným diagnózam. Na základe analýzy zdravotnej dokumentácie znalecká organizácia uzavrela, že v prípade pacienta nedošlo k uplatneniu chybného postupu pri jeho diagnostike a liečbe pracovníkmi žalovanej nemocnice. Smrť C. L. nenastala v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ochorenie pána C. L. bolo spôsobené uzatvorením hornej mezenterickej tepny (arteria mesenterica superior), ktorá zásobuje krvou tenké črevo a časť hrubého čreva. Pokiaľ ide o takto náhly a zjavne úplný uzáver, dochádza v priebehu niekoľkých hodín k odumretiu veľkého úseku čriev v dôsledku nedostatku kyslíka v tkanive črevnej steny. Postihnutie v takom rozsahu, ako bolo zistené u nebohého pána C. L. pri operácii vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne sa považuje za nezlučiteľné so životom. Klinický priebeh ochorenia podľa zdravotnej dokumentácie poukazuje na rýchly vývoj príznakov poruchy zdravia. Znalecká organizácia však pri analýze podkladov nezistila taký zjavne jasný a dokumentovaný diagnostický moment vo vývoji zdravotného stavu pána C. L., ktorý by jednoznačne mal znamenať skoršiu indikáciu k operačnému zákroku. Zvrátiť nástup smrti C. L., resp. predĺžiť jeho život včasnou operáciou nebolo, na základe analýzy prípadu, možné - uplatnením konkrétnych postupov medicíny. Napriek tomu, že pacient sa cítil zle, zo začiatku podľa zdravotnej dokumentácie nemal silné, typicky kruté, zničujúce, až agonálne (smrtiace) bolesti, ktoré sa uvádzajú medzi charakteristickými príznakmi uzáveru hornej mezenterickej tepny, a ktoré by na správnu diagnózu mohli najskôr upozorniť. Z typických príznakov chýbal údaj o bolestiach po bohatom jedle v minulosti, ktoré sú spojené s miernym nedokrvením čreva pri postupne sa rozvíjajúcom zúžení hornej mezenterickej tepny. Pre prípadný náhly uzáver mezenterickej tepny putujúcou krvnou zrazeninou (embolom) nie je zistiteľný prípadný podozrivý zdroj embolu. Aortosklerózu na RTG snímkach lekári oprávnene nemuseli vyhodnotiť ako abnormalitu, keďže vo vyššom veku sa tento nález vyskytuje aj u klinicky zdravých ľudí. Nebolo vykonané CT vyšetrenie brucha a angiografické vyšetrenie , ktoré by pravdepodobne umožnilo stanoviť správnu diagnózu. Pri diagnózach s ktorými lekári na základe vtedy dostupných informácií pracovali, tieto vyšetrenia neboli okamžite a jednoznačne indikované. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva záver, že postup lekárov Interného oddelenia žalovanej nemocnice a chirurgického konziliára bol štandardný a v danom čase správny. Lekári žalovanej nemocnice riešili nejednoznačný obraz ochorenia. Len v prípade typických jednoznačných príznakov je reálna možnosť, aby lekár u pacienta rozpoznal príznaky tejto potenciálne smrtiacej choroby okamžite. Úvodné subjektívne ťažkosti pána L. ako i objektívne syndrómy boli nešpecifické, teda neboli zjavne typické pre určitú chorobu pre konkrétnu nozologickú jednotku (chorobný stav, ktorý sa svojou príčinou, patogenézou a prejavom jednoznačne líši od iných chorobných stavov, napr. infekcia od krvácania). Až keď sa v ďalšom priebehu ochorenia oneskorene rozvinuli nastupujúce príznaky náhlej príhody brušnej, lekári žalovanej nemocnice tieto správne rozpoznali a odoslali pána C. L. na chirurgickú kliniku. Pochybenia zdravotníckeho personálu žalovanej nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti teda znalecká organizácia nezistila. Znalecká organizácia záverom zdôraznila, že nedokrvenie a nasledovné odumretie veľkej časti čreva následkom náhleho uzáveru hornej mezenterickej tepny je zriedkavé ochorenie. Podľa údajov z českej a slovenskej odbornej literatúry aj podľa aktuálnych údajov z rešpektovaného lekárskeho internetového portálu eMEDICINE a MEDSCAPE je dôvodom pre približne 0,1% prijatí na chirurgické oddelenie. Jeho príznaky bývajú väčšinou necharakteristické a na zahájenie účinnej liečby je k dispozícii len krátka doba. Zámena s inými, menej závažnými chorobami je častá. Úmrtnosť je vysoká, hlavne u starších a starých ľudí. Záleží nielen od samotnej liečby, ale hlavne od rozsahu postihnutia a pri rozsiahlom postihnutí čriev sa blíži k 100%. Sťažnosti na chybnú diagnostiku a liečbu tejto choroby sú časté - napríklad zo 180 prípadov sťažností vo Veterans Affairs Medical Center in Virginia, USA, sa ich 7 týkalo práve tohto ochorenia (temer 4% pri 0,1% incidencii, t.j. asi 40 - násobok priemeru). Uvedené údaje ilustrujú, aká obtiažna a „záludná“ je diagnostika a liečba predmetného ochorenia. Vzhľadom na klinický vývoj ochorenia, pridružené ochorenia pána L., zistený rozsah postihnutia črevného traktu znalecká organizácia konštatovala, že šanca na stanovenie správnej diagnózy a skorší operačný zákrok s následnou neistou prognózou bola minimálne pravdepodobná aj v prípade využitia všetkých prostriedkov modernej medicíny.

9. Na základe návrhu žalobkýň bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia a za znalca bola ustanovená LEGE ARTIS, znalecká organizácia s.r.o.. Znalecká organizácia po oboznámení sa s obsahom spisu, zdravotnej dokumentácie C. L., za súčinnosti konzultanta z odvetvia brušnej chirurgie vypracovala dňa 4.6.2015 posudok č. 10/2015. Znalecká organizácia dospela k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalovanej nemocnice poskytnutá C. L. riadne a včas, pretože

stav pacienta si vyžadoval opakované chirurgické kontroly a sledovanie chirurgom, pre nelepšiaci sa klinický stav aj včasný preklad na chirurgické oddelenie s možnosťou operačnej revízie brušnej dutiny, čo na internom oddelení žalovane nemocnice nebolo možné riadne a včas zabezpečiť. Potrebu okamžitého prevozu pacienta do Fakultnej nemocnice Trenčín indikovali výsledky RTG vyšetrenia pri prijatí 21.6.2011, kde bol popísaný obraz ileózneho stavu. Uzáver hornej mezenterickej tepny bolo možné diagnostikovať duplexným ultrasonografickým vyšetrením, CT - angiografickým vyšetrením, špecializovaným DSA vyšetrením (rontgenové zobrazenie prietoku v tepne po podaní kontrastnej látky). Podľa názoru znaleckej organizácie príznaky C. indikovali potrebu vykonania týchto špecializovaných vyšetrení. Žalovaná nemocnica nebola v rozhodnom čase vybavená na poskytnutie takejto zdravotnej starostlivosti pacientovi. Prevoz C. L. na chirurgické oddelenie Fakultnej nemocnice v Trenčíne 22.6.2011 o 20.02 hod hodnotila znalecká organizácia ako neskorý, keďže od začiatku klinických príznakov u menovaného pacienta uplynulo viac ako 24 hodín. Ošetrujúci personál nezhodnotil dostatočne to, že C. L. v čase rozvoja klinických príznakov bol vo veku 84 rokov, užíval lieky na vysoký krvný tlak, a ischemickú chorobu srdca, pretože uzávera hornej mezenterickej tepny sa vyskytuje u pacientov vo veku nad 50 rokov a u pacientov s rozvinutým kôrnatením ciev. Keďže celková úmrtnosť na uzáver hornej mezenterickej tepny aj včasne zistený a operačne riešený je 60 až 100%, vzhľadom k vysokému veku pacienta a pridruženým ochoreniam nie je možné tvrdiť, že včasný prevoz na chirurgickú kliniku do FN v Trenčíne a chirurgické riešenie by odvrátilo úmrtie pacienta. Pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti , hlavne oneskorené chirurgické riešenie zhoršilo možnosti liečebného zásahu do rozvíjajúcej sa diagnózy u nebohého a tým nepriamo zhoršilo možnosti vyliečenia, ktoré pri danej diagnóze sú štatisticky veľmi malé. Nie je možné tvrdiť, že riadnym a včasným poskytnutím zdravotnej starostlivosti by bolo možné zabrániť smrti C. 10. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že dňa 21.6.2011 potom ako jej otec zjedol obed tak o 10 minút mu prišlo nevoľno. Začal mať bolesti v oblasti pupka, mal studený pot, dostal hnačku. Keďže žalobkyňa pracovala ako opatrovateľka, mala určité znalosti z oblasti zdravotníctva, privolala rýchlu zdravotnú pomoc (RZP), zamestnanci ktorej otcovi aplikovali infúziu zrejme proti bolesti, zmerali mu tlak, ktorý bol trocha zvýšený Tk 156/89, mal bledú kožu, predpísali mu liek proti hnačke. Po podaní infúzie mu bolesti trocha ustúpili. Žalobkyňa 2/ na pohotovosti vybrala liek proti hnačke, ktorý mu následne podala. Keďže mal otec stále zvýšený tlak, dala mu tabletku proti vysokému tlaku. Hnačka však neustupovala a preto privolala asi o 21,30 hod RZP. Zdravotníci otca rýchlo vyšetrili, v tom čase mu namerali krvný tlak 190/85, previezli ho do NsP Ilava. Zamestnanci RZP ubezpečili žalobkyňu 2/, že to bude v poriadku, preto žalobkyňa 2/ s otcom nešla do nemocnice. Večer okolo pol noci žalobkyňa 2/ zatelefonovala lekárke, ktorá mala službu na internom oddelení NsP Ilava, a tá žalobkyni 2/ povedala, že otec je tlakovo stabilizovaný, robili mu nejaké vyšetrenie a zistili mu krv v stolici, na čo sa žalobkyňa lekárky spýtala, či by nebolo vhodné otca previezť na chirurgiu, avšak podľa jej názoru to nebolo potrebné, povedala, že do rána sa uvidí, ako sa bude jeho stav vyvíjať. Nasledujúci deň 22.6.2011 bola žalobkyňa 2/ o 10 hod. navštíviť otca. Podávali mu infúziu. Sťažoval sa na bolesť brucha, ktoré mal veľmi nafúknuté, nedokázal sa preto ani posadiť na posteli. Napínalo ho na zvracanie, avšak nezvracal. Keď ho napínalo, vyšli z neho len nejaké sliny. Žalobkyňa 2/ povedala sestričke, aby lekárke dala vedieť, že otca napína na zvracanie. Potom sa žalobkyňa 2/ stretla s ošetrujúcou lekárkou, ktorá jej povedala že otcovi robili RTG pľúc a brucha, a nič sa však nezistilo, nič akútne. Ošetrujúcej lekárke nechala žalobkyňa 2/ všetky lieky, ktoré bral otec, a bolo žalobkyni 2/ povedané, že poobede mu všetky lieky nasadia, keďže je stabilizovaný a na piatok mal otec naplánované vyšetrenie hrubého čreva cez konečník, pretože podľa lekárky malo ísť o zápal hrubého čreva. V tom čase ošetrujúca lekárka žalobkyni 2/ nepovedala, že u otca bol zistený ileózny stav. Pokiaľ by jej to povedala, určite by sa žalobkyňa 2/ snažila presvedčiť lekárov, aby bol otec prevezený do Nemocnice v Trenčíne, keďže v Ilave chirurgické oddelenie nie je. Následne popoludní išla žalobkyňa 2/ na kurz opatrovateľky a keď sa z kurzu vrátila, tak večer okolo 20.00 hod. so žalobkyňou 3/ bola navštíviť otca, pretože mala obavy o jeho zdravotný stav. Otec bol stále hospitalizovaný na internom oddelení. Mal veľké bolesti brucha. Nemohol poriadne ani rozprávať kvôli bolestiam, vzdychal a povedal žalobkyni 2/, že ho majú previezť do Trenčína, mal znečistené pyžamo stolicou. Otec žalobkyni 2/ povedal, že lekárka mu vyčítala v ten deň poobede, že načo volali RZP. Následne otca previezli do Nemocnice v Trenčíne na chirurgiu. Žalobkyňa 2/ telefonovala so službukonajúcim lekárom a ten jej povedal, že po prvotných vyšetreniach vyhodnotil stav otca tak, že nejde o pankreatitídu ale pravdepodobne o upchatie hlavnej cievy, ktorá zabezpečuje okysličovanie tenkého čreva s tým, že sa žalobkyne 2/ pýtal, akú dobu pretrvávajú obtiaže otca a potom čo mu na to odpovedala, zaujal lekár názor, že otec mal byť už dávno prevezený na chirurgické oddelenie. Meno toho lekára si už žalobkyňa 2/ nepamätala. V noci otca operovali. Nasledujúci deň ošetrujúci lekár žalobkyni 2/ povedal, že potom ako otca otvorili, zistili mu odumreté celé tenké črevo a časť hrubého čreva, črevá

už boli čierne. Išlo o stav nezlučiteľný so životom, nemohli ho zachrániť. Ošetrujúci lekár povedal, že pokiaľ by bol otec na operačnom stole skôr, bola by vyššia šanca na záchranu jeho života. Mohla by byť odrezaná časť hrubého čreva a črevá spojené, prípadne by sa mu urobil vývod. Žalobkyňa 2/ by otca doopatrovala. Poukázala na to, že jej otec bol vitálny. Normálne chodil. Pomáhal manželke , ktorá bola slepá na jedno oko, pohybovala sa ťažko o francúzskych barlách. Žalobkyňa 2/ mala s otcom veľmi dobrý vzťah. Od malička v podstate žila s ním a s matkou. Keď sa žalobkyňa 2/ vydala, ostala bývať v rodičovskom dome s manželom a deťmi a rodičia ostali bývať v prístavbe vybudovanej pri rodičovskom dome. Obe stavby majú spoločný dvor a teda boli v každodennom kontakte. Aj žalobkyne 3/ a 4/ mali veľmi dobrý vzťah s nebohým. Išlo o veľmi pekný a intenzívny vzťah. Otec žalobkyne 2/ sa o žalobkyne 3/, 4/, jeho vnučky od malička staral. Čítal im rozprávky. Zaujímal sa o ich úspechy v škole. C. L. bol veľmi dobrý človek, jeho náhla smrť žalobkyne veľmi zasiahla. Následne po jeho smrti sa zhoršoval aj zdravotný stav matky žalobkyne 2/, ktorá v priebehu tohto konania zomrela. Pred jej úmrtím ju žalobkyňa 2/ opatrovala. Žalobkyňa 2/ má za to, že nesprávnym postupom žalovaného, jeho zamestnancov, ktorí nesprávne vyhodnotili zdravotný stav otca žalobkyne 2/ mu nedali šancu na život. Po úmrtí otca žalobkyňa 2/ nevyhľadala odbornú psychiatrickú pomoc a to z toho dôvodu, že úmrtie otca zasiahlo všetkých členov rodiny, nemal sa kto postarať o pohreb a pokiaľ by žalobkyňa 2/ navštívila psychiatra a on by jej predpísal utlmujúce lieky, ničomu by to neprospelo. Bola by z liekov utlmená, ospalá. Nemal by sa kto postarať o chorú matku žalobkyne 2/ a zabezpečiť pohreb otcovi. Myslí si však, že vzhľadom na citovú ujmu ktorú utrpela by jej asi pomohli psychiatrické lieky. Musela vyvinúť maximálne úsilie, aby zabezpečila všetky potrebné veci. Žalobkyne 3/, 4/ toho neboli schopné, boli prvé dni po úmrtí stále v posteli, smútili za starým otcom. Celú rodinu zasiahla depresia.

11. Žalobkyňa 3/ na pojednávaní žiadala, aby súd žalobe vyhovel. Uviedla, že dňa 21.6.2011 sa jej starému otcovi po zjedení obedu zhoršil zdravotný stav, pretože ho začalo preháňať, bolelo ho brucho. Matka žalobkyne 3/ zavolala RZP, ktorej zamestnanci nasadili dedkovi infúziu, predpísali nejaké lieky proti hnačke a tie matka bola vyzdvihnúť, následne mu ich podala. Keďže však hnačky v priebehu dňa neprestávali a starý otec mal zvýšený krvný tlak, zavolali aj večer RZP a títo odviezli starého otca do NsP Ilava. Žalobkyňa 3/ dňa 22.6.2011 dopoludnia spolu s matkou išla navštíviť starého otca do nemocnice. Dedko bol ešte pri zmysloch, pričom keď sa žalobkyňa 2/ rozprávala s ošetrujúcou lekárkou, bola žalobkyňa 3/ pri starom otcovi, ktorý chcel ísť na toaletu, nemohol sa však posadiť ani na posteli, a žalobkyňa 3/ si všimla, že má veľmi nafúknuté brucho, bolo mu na zvracanie. Žalobkyňa 3/ začala plakať, pretože starého otca v takomto stave ešte nevidela. Keďže ošetrujúca lekárka stála s mojou matkou pri dverách v izbe, žalobkyňa 3/ počula ako lekárka žalobkyňu 2/ upokojuje, že to nie je nič vážne. Z nemocnice teda žalobkyne odišli. Potom keď sa žalobkyňa 2/ vrátila z kurzu, tak večer po návštevných hodinách išli opäť žalobkyne 2/, 3/ do NsP v Ilave, avšak stav C. L. bol oveľa horší, zle rozprával, zle sa mu dýchalo. Povedal žalobkyniam, že lekárka mu poobede v ten deň vyčítala, prečo volali záchranku. Tiež im povedal, že ho majú previezť na chirurgiu do Trenčína. Zostali s ním, kým mu nepobalili veci a kým ho nenaložili do sanitky. Žalobkyňa 2/ večer volala do NsP Trenčín a konzultovala stav svojho otca s ošetrujúcim lekárom. Nasledujúci deň boli žalobkyne v nemocnici v Trenčíne za starým otcom, ktorý im zomrel pred očami. Žalobkyňa 3/ mala so starým otcom veľmi pekný a dobrý vzťah. Od malička sa o ňu ako aj o jej sestru vždy zaujímal. Žalobkyňa 3/ trávila veľa času so starým otcom. Spolu sedávali na lavičke na dvore. Rozprával im o svojich zážitkoch z mladosti, z vojny. Keď bola žalobkyňa 3/ ešte malá, vodil ju do školy, vždy po prechod. Zaujímal sa o výsledky na strednej škole ako aj na vysokej škole. Bol na ňu veľmi pyšný, že sa jej na vysokej škole darí. On takú šancu študovať nemal. Vždy keď niekam odišli, bál sa o nich, strachoval sa a keď sa mali vrátiť tak ich vyčkával a bol rád, že sa vrátili v poriadku. Starý otec bol pre žalobkyňu vzorom, bol to rozvážny a dobrý človek. Jeho náhla smrť žalobkyňu 3/ veľmi ranila. Starý otec nerobil rozdiely medzi žalobkyňami 3/, 4/. Obe mal rovnako rád, aj keď im dával nejaké darčeky, vždy im dal podobný alebo rovnako hodnotný dar. Keď žalobkyne 3/, 4/ spolu s rodičmi potrebovali pomoc napr. aj pri prestavbe rodinného domu, vždy im C. pomohol, nielen fyzicky ale aj dobre mienenou radou. Aj vo svojom vysokom veku pomáhal pri prácach na záhrade, hoci ho žalobkyne nabádali, aby si šiel oddýchnuť, aby to nechal tak. Plodiny, ktoré vypestovali, tak tie požili všetci. Chovali aj sliepky, z ktorých mali úžitok žalobkyne ako aj C. s manželkou.

12. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní uviedla, že v júni 2011 prišlo starému otcovi poobede zle, bolelo ho brucho a mal hnačku. Žalobkyňa 2/ zavolala RZP, a keď prišla sanitka, nasadili mu infúziu a predpísali nejaké lieky. Keďže ani po podaní liekov sa stav starého otca nezlepšoval, tak večer znova privolali RZP a vtedy už starého otca odviezli do NsP Ilava. V ten večer žalobkyňa 2/ volala do nemocnice v Ilave a tam ju ubezpečili, že starý otec je stabilizovaný a že je všetko v poriadku a tak sa všetci členovia

rodiny ukľudnili. Nasledujúci deň ráno odišla žalobkyňa 2/ spolu so žalobkyňou 3/ do NsP Ilava, pričom žalobkyňa 4/ išla na tanečný kurz. Večer keď sa žalobkyňa 4/ vrátila domov , tak jej matka so sestrou povedali, že starého otca previezli ako akútny stav do nemocnice v Trenčíne. Nasledujúci deň musela ísť žalobkyňa 4/ ráno do školy a jej matka spolu so staršou sestrou odišli do Trenčína za starým otcom. Keď sa vrátili, tak žalobkyni 4/ povedali, že starý otec zomrel. Žalobkyňa 4/ mala veľmi dobrý vzťah so starým otcom. Pamätá si na neho dobre. Každý deň boli v kontakte. Starý otec zvykol ráno vstávať veľmi skoro o piatej, kŕmil sliepky, bol vitálny a stávalo sa že ich prišiel aj zobudiť, keď so sestrou ešte o 9 hod. spali. Keď bola žalobkyňa 4/ malá, mávala často vysoké horúčky a vtedy ju starý otec vždy navštívil, pýtal sa, ako sa má, ľutoval ju, bál sa o ňu a zaujímal sa o jej zdravotný stav. Cez deň starý otec rozprával žalobkyniam 3/, 4/ zážitky zo svojej mladosti. Keď žalobkyňu 4/ a jej sestru rodičia karhali, tak starý otec sa ich vždy zastal. Chválil ich za dobré výsledky v škole. Páčilo sa mu, že sa žalobkyňa 4/ venuje tancu, podporoval ju v tom. Ukazovala mu fotky a videá z tanca. Raz keď ho rodičia vzali autom do Dubnice nad Váhom, tak sa bol aj osobne pozrieť na tanečné vystúpenie žalobkyne 4/. Smrť starého otca žalobkyňu 4/ veľmi zasiahla. Bola na neho zvyknutá od malička. Starý otec jej veľmi chýba. Od kedy C. L. zomrel, tak členovia rodiny chodia každý deň na cintorín mu zapáliť sviečku a pomodliť sa.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobkyne uvádzali, že C. bol vitálny človek, poukázala na zistenia obsiahnuté v znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania ako aj v správe Úradu, ktoré boli čerpané zo zdravotnej dokumentácie nebohého a podľa ktorých C. L. trpel viacerými závažnými ochoreniami a to na ischemickú chorobu srdca, prekonal infarkt myokardu, liečil sa na vysoký krvný tlak, chronickú bronchitídu, poruchy srdcového rytmu a kôrnatenie ciev, v dôsledku ktorého ochorenia dochádza aj k upchávaniu cievy. Ďalej uviedla, že v NsP v Ilave funguje jednodňová chirurgia a zdravotný stav neb. C. L. bol konzultovaný s chirurgom. Zdravotná starostlivosť zo strany odporcu bola poskytnutá lege artis.

14. Poverená zamestnankyňa intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú v plnom rozsahu. Intervenient má za to, že závery znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania je možné použiť aj pre účely tohto občianskoprávneho konania, pretože znalecká organizácia v znaleckom posudku posudzovala či postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neb. C. L. bol v súlade so zákonom a dospela k záveru, že zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá vzhľadom na príznaky jeho ochorenia, priebeh ochorenia v súlade so zákonom. Znalci v posudku zároveň uzavreli, že nie je daná príčinná súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti neb. C. L. a jeho úmrtím. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupoval správne, intervenient je toho názoru, že príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného a úmrtím C. L. nie je daná, pretože nebola preukázaná. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/211/2012, v ktorom krajský súd zhodne s okresným súdom konštatovali porušenie povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľky a postupom zdravotníckeho zariadenia.

15. Vzhľadom na rozporné závery oboznámených znaleckých posudkov súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia súd ustanovil MED - PRO - ORTO, s.r.o. znaleckú organizáciu, Košice, ktorej súd uložil, aby sa vyjadrila k správnosti záverov znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného dňa 4.6.2015 znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. aj so zameraním na rozpory tohto posudku so závermi posudku č. 167/2013 vypracovaného dňa 12.9.2013 znaleckou organizáciou forensic.sk, inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. pokiaľ ide o správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ustanovená znalecká organizácia vypracovala dňa 30.11.2017 posudok č. 51/2017. Posudok vypracovala na základe spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie, konzultácie znalcov na pracovisku digitálnej subtrakčnej angiografie, angiografie a intervenčnej rádiológie, počítačovej tomografie a nukleárnej magnetickej rezonancie Kliniky rádiológie a zobrazovacích metód Univerzitnej nemocnice L. Pasteura , Trieda SNP 1 v Košiciach, konzultácie na pracoviskách Kliniky rádiológie Nemocnice Košice - Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica, Lúčna ul. Č. 57, Košice - Šaca, konzultácie znalcov na pracoviskách III. Chirurgickej kliniky SZU Bratislava a UPJŠ Košice Nemocnice Košice - Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica, Lúčna ul. Č. 57, Košice - Šaca a na základe odbornej zdravotníckej literatúry. V posudku znalecká organizácia po odbornej stránke vysvetlila príčiny ochorenia uzáveru hornej mezenterickej cievy, jeho klinické príznaky, spôsob jeho diagnostiky, spôsoby liečby, štatistickú úspešnosť liečby. Znalecká organizácia sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi znaleckého posudku číslo 167/2013

vypracovaného dňa 12.09.2013 znaleckou organizáciou forensic.sk, inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.. Zdravotná starostlivosť bola C. L. zo strany žalovanej nemocnice poskytnutá správne, v dostatočnom rozsahu, podľa štandardných medicínskych algoritmov aktuálnej úrovne poznania - a teda v súlade so zásadami lege artis, k porušeniu štandardných diagnostických a terapeutických postupov v posudzovanom prípade nedošlo. Pokiaľ by aj bol pacient prevezený okamžite po prvých ťažkostiach na chirurgické pracovisko, neexistovalo žiadne diagnostické vodidlo, ktoré by chirurga prinútilo k okamžitej operácii. Neexistoval na to v prvých hodinách dôvod , pretože pacient bol tlakovo a pulzovo stabilizovaný, nemal príznaky šoku a ani príznaky akútnej brušnej príhody a jeho klinický stav a subjektívne ťažkosti boli oprávnene vyhodnotené ako dyspepsia (porucha trávenia) s hnačkou po diétnej chybe, prípadne počínajúci atak pankreatitídy, čo sú vyslovene kontraindikácie operácie. Vzhľadom na atypický, plazivý, zákerný priebeh a veľmi diskrétny klinický nález v reálnom čase ošetrujúci lekári objektívne nemali žiadne diagnostické vodidlo, ktoré by signalizovalo akútne ohrozenie života pacienta C. L., až do doby, kedy bolo na jeho záchranu neskoro a teda objektívne nebolo možné terapeuticky zasiahnuť a predísť tak fatálnemu priebehu. Toto konštatovanie ale nemožno chápať ako arteficiálne zlyhanie na niektorej z úrovní diagnostického a liečebného procesu, jednoducho vyplýva zo samej podstaty tohto zriedkavého /počet prípadov menej ako 0,1 percenta hospitalizovaných na chirurgických pracoviskách/ a mimoriadne zákerného ochorenia, ktoré aj v dnešnej dobe zakaždým reálne atakuje hranice možností dnešnej medicíny, a v seniorskom veku pacientov ich neúprosne prekonáva. Čo sa týka možnosti liečby a perspektívy „quo ad vitam“- rozsah postihnutia kmeňa mezenterickej artrérie a gangrény tak rozsiahleho úseku tenkého a hrubého čreva u poškodeného C. L., nar. XX.XX.XXXX, berúc do úvahy celkovo limitovanú fyzickú výkonnosť a minimálne rezervy polymorbidného stareckého organizmu pokladá znalecká organizácia za nezlučiteľný zo životom. Poškodený mal v čase smrti 84 rokov /v roku 2011 bola priemerná dĺžka života u mužov v SR 71 rokov/, trpel viacerými závažnými - predovšetkým kardivaskulárnymi - ochoreniami, a tak neexistovala možnosť adekvátnej liečby s perspektívou prežitia, žiaden prevoz, čo aký rýchly a nasadenie diagnostiky - čo akej precíznej - by prognózu tak rozsiahleho postihnutia u ťažko chorého seniora s minimálnymi fyzickými rezervami nezmenilo. Znalecká organizácia uviedla zásadnú výhradu k metodike vypracovania posudku konzultantom Úradu a posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o., pretože sa nechali zviesť k hodnoteniu priebehu ochorenia, jeho diagnostiky a liečby takpovediac „odzadu“

- ex post - kedy so znalosťou konečného výsledku sa jednotlivé fragmenty diagnostickej skladačky v čase stávajú zreteľnými a ľahko interpretovateľnými, v posudzovanom prípade ale pri objektívnom hodnotení, keď na celý diagnostický a liečebný proces pozeráme v reálnej časovej postupnosti z hľadiska ošetrujúcich lekárov, ktorí v konkrétnom časovom úseku mali len vtedy známy konkrétny a konečný počet informácií /“ex ante“/, tak je nesporný fakt, že vzhľadom na atypický, plazivý, zákerný priebeh a veľmi diskrétny klinický nález v reálnom čase objektívne nemali žiadne diagnostické vodidlo, ktoré by signalizovalo akútne ohrozenie života pacienta - až do doby, kedy bolo na jeho záchranu neskoro a teda objektívne nebolo možné terapeuticky zasiahnuť a predísť tak fatálnemu priebehu. Toto konštatovanie ale nemožno chápať ako arteficiálne zlyhanie na niektorej z úrovní diagnostického a liečebného procesu, jednoducho vyplýva zo samej podstaty tohto zriedkavého a mimoriadne zákerného ochorenia, ktoré aj v dnešnej dobe zakaždým reálne atakuje hranice možností dnešnej medicíny, a v seniorskom veku pacientov ich - žiaľ - neúprosne prekonáva. Znalecká organizácia zároveň konštatovala, že fatálny priebeh zriedkavého a mimoriadne zákerného a závažného ochorenia nemožno pokladať za následok zlyhania diagnostiky a liečby, v posudzovanom prípade máme do činenia s ochorením, ktoré svojou zhubnou podstatou, agresivitou, zákerným a nevypočítateľným priebehom je spravidla za hranicou možností dnešnej medicíny, a prakticky beznádejnou prognózou. Poukázala na významného britského brušného chirurga A. J. Cokkinisa - ktorý v roku 1926 vo svojej monografii „Mesenteric vascular occlusion“ uviedol, že oklúzia /uzáver/ hornej mezenterickej tepny je stav, kde diagnóza je nemožná, prognóza je beznádejná a terapia zbytočná...“. Podstatná časť pesimizmu vyplývajúceho z tejto vety je žiaľ platná doposiaľ.

16. Žalobkyne so znaleckým posudkom č. 51/2017 znaleckej organizácie MED - PRO - ORTO, s.r.o. nesúhlasili. V podaní zo dňa 20.1.2018 žalobkyne označili predmetný znalecký posudok za nedostatočný a nepoužiteľný vo veci, pretože v posudku sa znalecká organizácia nevyjadruje k zisteniam Úradu a znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o., v zmysle ktorých zdravotná starostlivosť nebola C. L. zo strany žalovanej nemocnice poskytnutá riadne a včas. Znalecká organizácia MED - PRO - ORTO, s.r.o. vo svojom posudku vychádza absolútne nedôvodne z nepodloženého predpokladu o akejkoľvek zbytočnosti poskytnúť nebohému potrebnú zdravotnú starostlivosť. Vo svojom posudku cituje názor

britského brušného chirurga z 90 rokov starej odbornej publikácie, no lekárska veda od tej doby výrazne pokročila.

17. Žalovaná strana nemala námietky ani pripomienky k znaleckému posudku č. 51/2017 znaleckej organizácie MED - PRO - ORTO, s.r.o..

18. Žalobkyňa 2/ v záverečnej reči uviedla, že znalci posudzovali situáciu na základe zdravotnej dokumentácie, avšak ako očitý svedok žalobkyňa 2/ videla aj veci, ktoré sú mimo zdravotnej dokumentácie a teda nemohli byť zohľadnené znalcami. Zarážajúcou bola už len vec, že pri stave jej otca, ktorý bol z pohľadu žalobkýň akútny, mal na sebe studený pot, šokový stav, mu bolo vyčítané, že vôbec volali RZP. Znalci konštatovali, že zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že stav C. L. nebol akútny. S týmto tvrdením však nemôže žalobkyňa 2/ súhlasiť, nakoľko otca mala denne na očiach, bol to vitálny človek, ktorý sa zo dňa na deň nedokázal posadiť na posteli, jeho brucho bolo viditeľne neúmerne nafúknuté, čoho svedkami boli žalobkyne na návšteve v nemocnici v dopoludňajších hodinách. Aj keď percento úmrtnosti je podľa štatistík vysoké, úmrtnosť na toto ochorenie nie je 100%. Sú aj pacienti, ktorí túto diagnózu prežili. C. L. nebolo včasnou diagnózou ani umožnené situáciu riešiť, pokiaľ bol čas a zistiť, v akom štádiu sa črevá nachádzajú. Poukázala na vyjadrenie znalca MUDr. F. K., ktorý uviedol, že nemôže vylúčiť, ani potvrdiť, že by C. L. pri včasnej diagnóze a včasnej operácii prežil a tiež uviedol, že nebol postup lege artis žalovanej nemocnice po vyhotovení röntgenového snímku brucha, kde bol zachytený ileózny stav - nepriechodnosť čriev, pretože tento mal byť riešený tak, že pacient mal byť preložený na chirurgické oddelenie, za účelom vykonania vyšetrení chirurgom, pričom tento časový sklz v liečbe pacienta bol v jeho neprospech, keďže každý časový sklz je v neprospech liečby pacienta. Q. G.. M. uviedol, že nech by bol prevezený kdekoľvek, už mu nebolo pomoci, avšak otázne je, či by to znalec mohol tvrdiť, keby bol pacient privezený na chirurgické oddelenie o 30 hodín skôr. Žalobkyňa 2/ je presvedčená, že jej otec mal právo v noci 21.06.2011 na chirurgickú konzultáciu v Trenčíne, kde funguje chirurgická pohotovosť. Miesto výčitiek od lekárky, ktorá sa zamerala len na diétnu chybu, mu mohol byť už v noci urobený ultrazvuk a chirurga, ktorý premýšľa nad chirurgickými diagnózami, by tak mohla táto diagnóza napadnúť, nakoľko do úvahy treba brať vek pacienta, celkovú anamnézu, infarkt srdca a ostatné. Tým pádom by bol skôr operovaný a časť postihnutého čreva sa mohla odstrániť a zdravé časti spojiť, prípadne stómia. Na chirurgii po jeho smrti žalobkyni 2/ povedali, že cieva nemusela byť hneď trombom úplne upchatá, a črevo nemuselo byť odumreté, takže ešte mohol mať čas na záchranu. Pre pani doktorku N. v Ilave bol asi vek 84 rokov faktorom, pre ktorý ho nepreviezli, ale uložili na izbu, postupovali tak, že počkajú do rána a uvidia. Keďže mal pacient krv v stolici, telefonicky menovanú lekárku žalobkyňa 2/ poprosila, či by predsa len nemal byť na chirurgii. 22.06.2011 bol pacientovi röntgenom zistený ileózny stav, čo je chirurgická diagnóza, ako už uviedol vo svojom posudku G.. F. K., ale chirurg G.. N. to považoval za stabilizovaný neakútny stav, so záverom, že to bude niečo s hrubým črevom. Tým nebola pacientovi chirurgická liečba poskytnutá lege artis, o čom zodpovedajú ďalšie vyšetrenia. Zo záznamu o vyšetrení o 15:30 hod, na ktorom je nečitateľný podpis, vyplýva, že pacient napriek liečbe stále udával bolesť brucha, pohyb čriev prítomný (tak ako mohli byť odumreté), ale nikto sa neobťažoval zmerať mu tlak, prípadne zopakovať odbery. Zo záznamu z vyšetrenia o 17:00 hod bez mena lekára, vyplýva, že pacient mal stále bolesti brucha, zobrané odbery, vyhodnotené ako zápal pankreasu. Zarážajúce je, že prevoz bol nariadený až o 20:00 hod, v sanitke už bol pacient tlakovo veľmi nízko. Počas dňa mu isto tlak klesal, ale nikto mu ho do večera neodmeral. Žalobkyňa 2/ trvala na tom, že ošetrujúci personál nemal diagnostické vodítko preto, lebo sa o zistenie diagnózy ani nesnažil. Jej otec bol odložený na izbe, kde bol sám a nebola mu venovaná patričná pozornosť, o čom svedčia vyšetrenia počas dňa. Medzi 8:00 a 15:30 hod pacienta vlastne nikto nevyšetril, ale jeho stav sa každou hodinou zhoršoval. Nie je o tom žiadny zápis. Je síce uvedené vyšetrenie o 11:00 hod, podľa žalobkyne vykonané asi len sestričkou, pretože v tom čase boli žalobkyne na izbe s pacientom skoro až do 12:00 a nijaký lekár tam neprišiel. Dňa 22.06.2011 o 19:00 našla žalobkyňa 2/ otca na oddelení v zúboženom stave. Pre veľké bolesti nevládal dýchať, ani žalobkyni 2/ neodpovedal na otázky. Žalobkyňa si myslí, že bolesti nemohli prísť z minúty na minútu, liečba, ktorú mu naordinovali, nezaberala, nakoľko sa na bolesti stále sťažoval, ale bol odložený sám na izbu, kde si až pri večernej toalete všimli, že je zle. Žalobkyňa 2/ dúfala, že pre jej otca bude zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť. Asi práve ten jeho vek bol faktorom, kvôli ktorému bol podceňovaný jeho stav. V dokumentácii chýba veľa podstatných faktov. Nie je tam uvedené, že pacienta napínalo na zvracanie a žalobkyňa 2/ žiadala sestričku, aby to dala do zápisu. Keby v tomto stave v ten deň videli otca žalobkyne 2/ znalci, tak by nemohli tvrdiť, že jeho stav nebol akútny. Po prešetrení Úradom sa žalovaná nemocnica proti rozhodnutiu neodvolala, čím súhlasila s ich rozhodnutím, že zdravotná starostlivosť otcovi žalobkyne 2/ nebola poskytnutá včas a

v plnom rozsahu. Žalovaná nemocnica pozostalým neprejavila ani najmenšiu ľútosť, ospravedlnenie a taktiež ani pani doktorka N. po jeho smrti neprejavila ľútosť, že mu vyčítala príchod do NsP Ilava. Otec žalobkyne 2/ celý život ťažko pracoval, vo svojom veku mal tenkú zdravotnú dokumentáciu, zdravotníctvo nezneužíval a keď ho raz vážne potreboval, bolo mu to vyčítané. Žalobkyňa 2/ má za to, že smrť jej otca bola spôsobená ľahostajnosťou personálu žalovanej nemocnice, podcenením situácie a nevyužitím možností, ktoré boli vo Fakultnej nemocnici Trenčín k dispozícii, kam sa dostal už neskoro. Takúto smrť a bolesti si nezaslúžil.

19. Právny zástupca žalobkýň v záverečnej reči uviedol, že pochybenie žalovaného je preukázané správou Úradu zo dňa 27.12.2011, kde je jednoznačne a bez pochybností konštatované, že zdravotná starostlivosť nebola C. L. poskytnutá v súlade so zákonom. Žalovaná nemocnica spočiatku svoju zodpovednosť nepopierala, čo vyplýva z jej vyjadrení zo 6.8.2012 a 20.12.2012. Na základe nápravných opatrení zo strany Úradu splnila uložené povinnosti a to najmä vo vzťahu k akútnym chirurgickým ochoreniam. Práve potreba posúdenia zdravotného stavu C. L. chirurgom a jeho ďalšie sledovanie bolo dôvodom na konštatovanie Úradu o pochybení žalovaného. Aj znalecký posudok znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o. č. 10/2015 zo dňa 4.6.2015 potvrdzuje, že zdravotný stav C. L. mal byť sledovaný chirurgom. Žalovaná zabezpečila prevoz C. L. na chirurgické oddelenie na NsP v Trenčíne oneskorene, a tento bol dňa 22.6.2011 podrobený operácií, pri ktorej bolo zistené odumretie tenkého a hrubého čreva čo už nebolo chirurgicky riešiteľné. C. L. 23.6.2011 v dôsledku tohto stavu nezlúčiteľného so životom o 00:15 hod. zomrel. Znalci v predmetnom znaleckom posudku uviedli, že stav nebohého C. L. si vyžaloval opakované chirurgické kontroly, jeho stav indikoval okamžité ošetrenie chirurgom, ktoré mu nebolo poskytnuté a žalovaná nie je dostatočne prístrojovo vybavená pre akútnu chirurgickú starostlivosť. Pre uvedené pochybenia znalci v predmetnom znaleckom posudku jednoznačne konštatovali, že zdravotná starostlivosť C. L. nebola poskytnutá v súlade so zákonom. Podľa posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO s.r.o. číslo 51/2017 zo dňa 30.11.2017 žalovaná nemocnica poskytla zdravotnú starostlivosť C. L. v súlade so zákonom, nebolo zistené žiadne konkrétne pochybenie dôležitej povinnosti zamestnanca žalovanej, teda pochybením konkrétnej osoby. Znalecká organizácia uviedla, že u nebohého sa nevyskytovali typické príznaky a vzhľadom na veľmi vysokú mortalitu pacientov, vek nebohého a jeho zdravotný stav je pravdepodobné, že aj v prípade včasného stanovenia diagnózy by C. L. zomrel. Aj keď posudok na strane 7 a 8 v bode 6 uvádza, že predmetnú problematiku konzultovala znalecká organizácia na iných odborných pracoviskách, posudok neuvádza konkrétne mená a výsledky konzultácií. V dôsledku toho je znalecký posudok nepreskúmateľný. Aj G.. M. za MED-PRO-ORTO s.r.o. na pojednávaní 9.11.2018 kedy doslovne uviedol, že stav C. L. vyžadoval chirurgickú odbornosť a zdôraznil, že nemá problém potvrdiť, že nebohý bol prevezený do Fakultnej nemocnice Trenčín neskoro. Ihneď však podľa názoru žalobkýň znalec tendenčne dodal, že by to nič nezmenilo na jeho zdravotnom stave a na chirurgickom oddelení v Trenčíne by mu bola poskytnutá taká istá liečba ako na internom oddelení u žalovaného. Tieto závery G.. M. sú tendenčné, pretože bez opory v zdravotnej dokumentácií prípadne iných dôkazov hypoteticky hodnotí ďalší priebeh liečby. G.. M. sa v celej svojej výpovedi na pojednávaní 9.11.2018 mimoriadne upriamil iba na hodnotenie závažnosti uzávery hornej mezenterickej tepny a vysokú mortalitu tohto ochorenia, pričom sa vyhýbavo vyjadroval k nutnosti prevozu C. L. z interného oddelenia u žalovanej na vyššie pracovisko do Trenčína. Tak ako G.. K. aj G.. M. potvrdil jedno, že zdravotný stav nebohého vyžadoval chirurgickú odbornosť. Znaleckému posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO s.r.o. možno právom vyčítať, že hodnotil vykonané dôkazy čo nie je úlohou znalca a v posudku na strane 19 pri otázke 5,6 dokonca hodnotí aj právne otázky čo znalcovi vôbec neprislúcha. G.. K. uviedol, že nemôže vylúčiť ani potvrdiť, že by nebohý C. L. pri včasnom a správnom diagnostikovaní ochorenia prežil. V tejto súvislosti znalec uviedol, že časový sklz v tejto záležitosti je vždy v neprospech pacienta. Oba znalecké posudky (tak ako potvrdili G.. M. a G.. K. na pojednávaní) vychádzajú tak zo spisu ako aj zo zdravotnej dokumentácie nebohého C. L.. V zdravotnej dokumentácií sa však evidentne nachádzajú zápisy, ktoré nie sú v súlade s § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 576/2004 Z.z. v platnom znení. Záznam v zdravotnej dokumentácií zo dňa 22.6.2011 o 15:30 hod. nie je podpísaný lekárom. Nečitateľný podpis znemožňuje jeho identifikáciu čo je jednoznačne v rozpore s citovaným ustanovením. V zdravotnej dokumentácií sa nachádza ešte jeden záznam zo dňa 22.6.2011 časovo neoznačený, ktorý síce popisuje zdravotný stav C. L. o 20.00 hod, avšak tento zápis je evidentne nesprávny, pretože už 22.6.2011 o 20:02 bol C. L. privezený do nemocnice v F.. Keďže uvedené zápisy v zdravotnej dokumentácií dôvodne vzbudzujú pochybnosti o ich autenticite, sú dôvodné pochybnosti či uvedené ošetrenie C. L. bolo skutočne vykonané. Napriek uvedenému pochybeniu znalecká organizácia MED-PRO-ORTO s.r.o. uvádza, že zdravotná starostlivosť bola nebohému poskytnutá lege artis. Zodpovednosť žalovanej je v tomto prípade objektívna, teda bez ohľadu

na zavinenie. Lekárska veda poskytuje dostatok vyšetrení a postupov na správnu diagnózu nebohého L.. Nielenže žalovaná stav evidentne vyžadujúci ošetrenie a sledovanie chirurgom takto neposúdila, ale vedomá si svojej nevybavenosti na 24hodinovú chirurgickú starostlivosť, nebohého L. previezla neskoro na vyššie pracovisko, čo bolo výrazne v neprospech jeho ďalšej liečby. Aj s prihliadnutím na zlú prognózu ochorenia uzávery hornej mezenterickej tepny, žalovaná sa nemôže brániť tým, že sa jedná o diagnózu s veľkou mortalitou a zdravotnú starostlivosť môže poskytnúť laxne. Žalovaná je zo zákona povinná poskytnúť pacientovi zdravotnú všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť aj v prípadoch, kedy je stav pacienta beznádejný. Ak by žalovaná naozaj poskytla zdravotnú starostlivosť nebohému v súlade so zákonom, mohol by sa nepriaznivý následok pripisovať na vrub nepredvídateľnej okolnosti. Aj v právnej veci sp. zn. 20C/190/2013 Okresný súd Trenčín zaviazal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ospravedlniť sa navrhovateľke za protiprávne zásahy do osobnostných práv, spôsobených nesprávnou liečbou. Súd v tejto veci rozsudkom konštatoval, že aj keď príslušný lekár nezvolil nesprávny postup pri operácii, nedošlo k optimálnemu zrasteniu kostí a žalovaný poskytovateľ nevykonal ďalšiu operáciu, nepostupoval lege artis. V tomto zmysle vyznieva aj rozsudok ESĽP číslo 50772/11 zo 6.6.2017 vo veci Erdic Kurt a ďalší proti Turecku. V tejto veci ESĽP konštatoval, že iba v prípade ak je preukázané, že lekári vykonali operáciu v súlade s pravidlami lekárskej vedy a pri zohľadnení príslušných rizík, môže byť spôsobená škody považovaná za nepredvídateľný následok liečby. V opačnom prípade by chirurgovia nikdy neboli braní na zodpovednosť, keďže každý chirurgický zákrok so sebou nesie určitý stupeň rizika. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyne považujú ich žalobu za dôvodnú a navrhli jej vyhovieť.

20. Žalovaný v záverečnom návrhu uviedol žiadal, aby súd predmetnú žalobu žalobkýň na náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv, ktorý im mal byť spôsobený smrťou ich otca a starého otca C. L., ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Poukázal na výsledky vykonaného rozsiahleho dokazovania podanými znaleckými posudkami ako aj výpoveďami znalcov a konfrontácie znalcov, v zmysle ktorých v konaní nebolo preukázané, že konanie žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. L. bolo v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s úmrtím menovaného. V znaleckom posudku č. 167/2013 vypracovanom znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. znalecká organizácia uvádza, že smrť C. L. nenastala v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Menovaný trpel pomerne zriedkavým a bez ohľadu na liečbu väčšinou smrteľným ochorením. Liečba na internom oddelení žalovaného bola primeraná a správna dovtedy stanoveným diagnózam. LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. vo svojom znaleckom posudku č. 10/2015 uvádza, že vzhľadom k tomu, že celková úmrtnosť na uzáver hornej mesenterickej tepny aj včasné zistený a operačne riešený je 60 - 100 %, vzhľadom ku vysokému veku nebohého C. L. a pridruženým ochoreniam nie je možné tvrdiť, že včasný prevoz na chirurgickú kliniku do Fakultnej nemocnice Trenčín a chirurgické riešenie by odvrátilo úmrtie nebohého. Zároveň počas konfrontácie znalcov znalec uvedenej organizácie MUDr. F. K. uviedol, že aj v prípade skoršieho prevozu pacienta do nemocnice v Trenčíne, by mu podľa jeho názoru bola poskytnutá rovnaká liečba ako u žalovaného. Tiež uviedol, že si nemyslí, že pri včasnom preložení pacienta na chirurgické oddelenie by sa zlepšila šanca pacienta na prežitie vzhľadom na diagnózu, ktorú mal. MED-PRO- ORTO, s. r. o. znalecká organizácia vo svojom znaleckom posudku č. 51/2017 uvádza, že znalci znaleckej organizácie nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že smrť nebohého C. L. bola spôsobená arteficiálne - teda zavinením, resp. pochybením konkrétnej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť bola C. poskytnutá správne, v dostatočnom rozsahu, podľa štandardných medicínskych algoritmov aktuálnej úrovne poznania - a teda v súlade so zásadami lege artis, k porušeniu štandardných diagnostických a terapeutických postupov v posudzovanom prípade nedošlo. Čo sa týka záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poukázal žalovaný na skutočnosť, že objektívne vyjadrenie znalcov, resp. znaleckých organizácií zapísaných v zozname znalcov má vždy vyššiu váhu ako závery rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V zmysle platnej právnej úpravy o neoprávnený zásah do súkromia pozostalých nepôjde, ak smrť poškodeného nastala bez toho, aby v príčinnej súvislosti k nej existovalo protiprávnej konanie tretej osoby. Pre vyslovenie zodpovednosti určitého subjektu za neoprávnený zásah do osobnostných práv inej osoby je nevyhnutné, aby príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv a konaním subjektu, ktorému sa má za to pričítať zodpovednosť, bola jednoznačne preukázané zistená. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný zato, že v konaní nebolo preukázané, že za zásah do osobnostných práv žalobcov, ktorý vznikol úmrtím C. L. zodpovedá žalovaný.

21. Intervenient na strane žalovaného v záverečnej reči žiadal zamietnutie žaloby z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov, že smrť nebohého C. L. nastala

v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej nemocnice. Zo znaleckého posudku č. 167/2013 vypracovaného v trestnom konaní znaleckou organizáciou Forensic.sk vyplýva, že smrť p. L. nenastala v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti... trpel pomerne zriedkavým a bez ohľadu na liečbu väčšinou smrteľným ochorením... zvrátiť nástup smrti p. L. resp. predĺžiť jeho život včasnou operáciou nebolo na základe analýzy prípadu možné. Zo znaleckého posudku č. 51/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o. vyplýva, že neexistovala možnosť adekvátnej liečby s perspektívnou prežitia. Len v znaleckom posudku vypracovanom znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. sa uvádza, že zdravotná starostlivosť nebola nebohému poskytnutá riadne a včas, pretože jeho stav si vyžadoval opakované chirurgické kontroly a sledovania chirurgom, avšak znalec G.. F. K. z organizácie LEGE ARTIS , s.r.o. na pojednávaní dňa 09.11.2018 uviedol, že si nemyslí, že pri včasnom preložení pacienta na chirurgické oddelenie by sa zlepšila šanca pacienta na prežitie vzhľadom na diagnózu, ktorú mal. Z dokazovania vyplýva, že u pacienta neexistovala perspektíva prežitia, čo však nemožno pripísať na ťarchu žalovanej nemocnice.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

28. Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

29. Žalobkyne sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalovaný zasiahol neoprávnene do ich osobnostných práv, konkrétne do práva na ochranu súkromia. Svoju žalobu opreli žalobkyne o ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho Zákonníka, ktoré upravujú ochranu osobnostných práv, t.j. práv spätých s osobnosťou človeka. Medzi tieto práva patrí aj právo na ochranu súkromia. Judikatúra súdov ako aj Najvyššieho súdu SR je už ustálená v tom smere, že súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním napĺňajúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Tento jednotný právny názor prezentoval Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 77/2009 zo dňa 27.10.2010, v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, v rozsudku sp. zn. 3Cdo 228/2012 zo dňa 26.9.2013. Koncepcia ochrany osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Nevyžaduje sa teda zavinenie zodpovednostného subjektu, ktorý zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Zákon poskytuje ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Ďalšou podmienkou je, že neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Je nevyhnutná aj príčinná súvislosť medzi správaním sa zodpovednostného subjektu a ohrozením, alebo porušením osobnostného práva. Ak sú v tieto predpoklady dané, má fyzická osoba podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov (negatórna

žaloba), aby sa odstránili následky už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), a aby bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (satisfakčná žaloba). Pokiaľ by sa zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezdalo postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Neoprávnenosť zásahu do osobnosti fyzickej osoby tvorí objektívnu kategóriu. Zásah môže spočívať v aktívnom správaní pôvodcu zásahu ako aj v jeho pasívnom správaní, ktoré spočíva predovšetkým v nesplnení konkrétnej právnej povinnosti. Žalobkyne svojou žalobou uplatnili nárok na materiálnu satisfakciu podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa 2/ nárok na náhradu škody titulom pohrebných nákladov podľa § 420 ods. 1, 2, § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu zásahu do ich osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovanej nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. 30. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná nemocnica bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti C. L. od 21.6.2011 do 22.6.2011. Hoci z predžalobnej korešpondencie medzi stranami sporu a zápisu zo stretnutia zo dňa 24.4.2012 vyplýva, že žalovaná nemocnica prejavila pôvodne ochotu rokovať so žalobkyňami vo veci mimosúdneho urovnania ich nároku, a žalovaná nemocnica bola povinná vykonať opatrenia, ktoré jej uložil Úrad, ako vyplýva zo správy Úradu zo dňa 13.8.2018, odpovede žalovanej nemocnice adresovanej Úradu zo dňa 29.2.2012, ich príloh, v súdnom konaní žalovaná nemocnica nárok žalobkýň neuznávala, a otázku, či pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol jej postup v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. bolo možné vyriešiť len v súčinnosti s osobami s príslušnou odbornou spôsobilosťou v odbore zdravotníctvo a farmácia, ktoré súd ustanovil za znalcov. Postup žalovanej nemocnice v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti C. L. v období 21.6.2011 až 22.6.2011 skúmala ako prvá znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorú pribral ako znalca do trestného konania vyšetrovateľ v trestnej veci prečinu usmrtenia. Súd preto zohľadnil aj znalecký posudok č. 167/2013 vypracovaný touto znaleckou organizáciou, keďže v ňom znalecká organizácia analyzovala správnosť postupu aj ošetrujúceho personálu žalovanej nemocnice od prijatia C. na interné oddelenie žalovanej nemocnice do jeho preloženia na chirurgické oddelenie Fakultnej nemocnice v Trenčíne, a závery sformulované touto znaleckou organizáciou sú využiteľné nielen pre trestné konanie , ale aj pre civilné sporové konanie. Táto znalecká organizácia ako aj znalecká organizácia MED - PRO - ORTO, s.r.o. z odboru zdravotníctva a farmácia, ktorú súd ustanovil v tejto právnej veci za znalca, vo svojich znaleckých posudkoch posudzovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti C. L. zo strany žalovanej nemocnice a po analýze zdravotnej dokumentácie pacienta sa zhodli v tom, že menovaný pacient nemal spočiatku typické charakteristické príznaky uzavretia hornej mezenterickej tepny, a to náhlu zničujúcu, krutú bolesť v bruchu, šokový stav, zvracanie. U C. L. sa podľa zdravotnej dokumentácie pri prijatí na interné oddelenie v žalovanej nemocnici prejavili príznaky, ktoré sú nešpecifické, často zameniteľné s inými menej závažnými ochoreniami. Znalecké organizácie zhodne s Úradom uviedli, že pri tomto zákernom zriedkavom ochorení je veľmi krátka doba na zahájenie účinnej s tým, že úmrtnosť sa blíži k 100%, hlavne u starších ľudí. Znalec G.. R. M., traumatológ, ktorý bol vypočutý za MED - PRO - ORTO znaleckú organizáciu s.r.o. uviedol, že akonáhle dôjde k uzáveru hornej mezenterickej tepny, na zásah, na obnovenie prietoku krvi v tepne je potrebných 3 až 4 hodiny, pričom len samotný operačný výkon trvá 3 hodiny. Okrem operácie, pri ktorej sa otvorí brušná dutina pacientovi, je možné toto ochorenie riešiť rádiointervenčnou metódou, keď za kontroly RTG prístroja sa vo vnútri cievy dopraví na miesto uzáveru katéter, ktorým sa rádiológ snaží spriechodniť upchatú cievu. Dodal, že ide o raritnú diagnózu. Veľmi malé percento pacientov s týmto ochorením sa dostane na operačný stôl a úspešne je vyliečený. Rekonštrukciou takto postihnutej cievy je možné vykonať, ale malo by ísť o pacienta mladého, ktorý ma cievy zdravé, má typický priebeh ochorenia a je tam diagnostické vodidlo. V prípade C. L. chýbalo takéto diagnostické vodidlo, ktoré by viedlo k záveru o tomto ochorení. Súdom ustanovená znalecká organizácia LEGE ARTIS, znalecká organizácia, s.r.o. vo svojom posudku konštatovala nesprávny postup žalovanej nemocnice, ktorá pacienta nedala previezť na chirurgické oddelenie už po vyhotovení rtg snímky brušnej dutiny, na ktorej bol zadokumentovaný ileózny stav, čo vyžadovalo opakované chirurgické kontroly, sledovanie chirurgom. Q. G.. F. K., chirurg a neurochirurg, konajúci

za túto znaleckú organizáciu na pojednávaní v rámci konfrontácie so znalcom G.. R. M. toto tvrdenie z posudku upresnil, že preloženie pacienta ráno 22.6.2011 na chirurgické oddelenie nemalo byť za účelom jeho operácie, pretože v tom čase nemal pacient typické príznaky uzavretia hornej mezenterickej tepny a dodal, že podľa jeho názoru by pacientovi vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne na chirurgickom oddelení poskytli rovnakú liečbu ako v žalovanej nemocnici. Čakali by, či sa jeho stav zlepšuje, alebo zhoršuje a pokiaľ by sa zhoršoval, operovali by ho. Z posudkov znaleckých organizácií, obsahujúcich prepis zdravotnej dokumentácie vyplýva, že počas hospitalizácie C. L. v žalovanej nemocnici bol tento dňa 22.6.2011 o 08:00 hod vyšetrený konziliárom chirurgom, ktorý skonštatoval, že pacient nevyžaduje chirurgickú liečbu s tým, že tento záver chirurga je podľa znaleckého posudku forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 167/2013 ako aj posudku MED- PRO - ORTO znaleckej organizácie, s.r.o. zlučiteľný s možným aktuálnym klinickým nálezom v danom čase a s dostupnými pomocnými vyšetreniami. Znalecké organizácie vo svojich posudkoch vysvetlili akými vyšetreniami je možné diagnostikovať predmetné závažné ochorenie (ultrasonografické vyšetrenie CT, CT angiografické vyšetrenie), pričom žalovaná nemocnica nemala v dispozícii vlastný CT prístroj a nemala v prevádzke operačné sály na akútnu chirurgickú starostlivosť. Znalec G.. F. K. v rámci konfrontácie so znalcom G.. R. M. súhlasil s tvrdením znalca MUDr. R. M., že zamestnanci žalovanej nemocnice vzhľadom na príznaky pacienta nemali žiaden dôvod predpokladať, že sa u neho rozvíja ochorenie uzáver hornej mezenterickej tepny, a preto nebolo potrebné nasadiť diagnostiku, ktorou sa táto diagnóza stanovuje. Rovnaký záver bol konštatovaný aj v posudku forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 167/2013 s tým, že G.. F. H., cievny chirurg, ktorý sa podieľal na vypracovaní tohto posudku v rámci svedeckej výpovede uviedol, že príznaky, ktoré boli zadokumentované v zdravotnej dokumentácii C. L. nesvedčili jednoznačne tomu, že by sa u neho jednalo o predmetnú závažnú diagnózu, príznaky napovedali tomu, že stanovená diagnóza gastroenteritída je správna. Pokiaľ by svedok bol ošetrujúcim lekárom C. L., v danom čase by postupoval rovnako ako ošetrujúci personál žalovaného. Q. G.. F. K. na pojednávaní vysvetlil, že ileózny stav v podstate znamená zastavenie činnosti čriev, hromadenie plynov v črevnej dutine, s následným rozvojom patologického a chorobného stavu, ktorý v konečnom dôsledku vedie k prestupu toxických črevných tekutín a baktérií cez črevnú stenu do pobrušnicovej dutiny a rozvoju akútneho zápalu pobrušnice. Kým znalec G.. F. K. poukazoval na to, že preloženie pacienta na chirurgické oddelenie odôvodňoval na rtg snímke brucha zachytený ileózny stav, znalec G.. R. M. tomu oponoval, že tento stav môže mať viacero príčin, no nie všetky treba operovať, niektoré je aj zakázané operovať. Svedok G.. M. H. uviedol celý rad ďalších diagnóz (crohnova choroba, ulcerózna kolitída, nádorové ochorenie, divertikulitída), ktoré mohli zodpovedať ileóznemu stavu a uviedol, že ileózny stav pacienta neindikuje okamžité chirurgické riešenie, pričom dodal, že pokiaľ je pacient stabilizovaný, môže byť dovyšetrovaný na internom oddelení a na základe výsledkov vyšetrení preložený na chirurgické oddelenie. Taktiež v znaleckom posudku forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 167/2013 je vysvetlené, že ileózny stav zachytený na rtg snímke z rána 22.6.2011 (črevná kľučka naplnená plynom s niekoľkými hladinkami, svedčiaca o stagnácii črevného obsahu) sa môže vyskytnúť nielen pri prekážke priechodnosti čreva ale aj pri vcelku nezávažnej hnačke. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že včasným nepreložením C. L. na chirurgické oddelenie za účelom sledovania chirurgom mu nebola poskytnutá správne zdravotná starostlivosť v súlade so zákonom. Znalci znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. ako aj MED - PRO - ORTO znaleckej organizácie s.r.o. dospeli k inému záveru, a síce, že lekári žalovanej nemocnice riešili nejednoznačný obraz ochorenia, pacientovi bola stanovená diagnóza , ktorej zodpovedal priebeh ochorenia, bola mu nasadená liečba primeraná stanoveným diagnózam, postup lekárov žalovanej nemocnice a chirurgického konziliára bol štandardný a v danom čase správny vzhľadom na nešpecifické, nejednoznačné príznaky, ktoré sa u C. L. vyskytovali v rozhodnom čase podľa zdravotnej dokumentácie. Až keď sa v ďalšom priebehu ochorenia rozvinuli nastupujúce príznaky náhlej príhody brušnej (výrazná bolestivosť brucha napriek analgetickej liečbe, nepočuteľná peristaltika, stiahnuté brušné svaly - podľa zápisu zo dňa 22.6.2011 o 20.00 hod), tieto príznaky ošetrujúci personál žalovanej nemocnice správne rozpoznal a odoslal C. L. na chirurgické oddelenie do Nemocnice v Trenčíne. Súd znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 167/2013 ako aj znalecký posudok MED

- PRO - ORTO znaleckej organizácie s.r.o. č. 51/2017 považoval za komplexnejšie a presvedčivejšie odborné posúdenia než oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku šetrenia zo dňa 27.12.2011. Úrad vo svojom oznámení stručne uvádza, že je potrebné myslieť pri stanovení diagnózy aj na toto závažné ochorenie, a že pacient mal byť preložený na chirurgické oddelenie pre pretrvávajúce bolesti brucha napriek podaným analgetikám. V posudku forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 167/2013 je obsiahnutá detailná analýza postupu žalovanej nemocnice

na základe výsledkov jednotlivých vyšetrení vykonaných C. L., interpretácia výsledkov vykonaných vyšetrení, sú zhodnotené prejavené príznaky ochorenia a správnosť k ním priradených diagnóz zo strany žalovanej nemocnice, je vysvetlené, aké špecifické príznaky sa neprejavili u C. L., aby bolo možné uvažovať o uzávere hornej mezenterickej tepny a nasadiť diagnostiku pre overenie tohto závažného ochorenia. Znalecká organizácia LEGE ARTIS, s.r.o. vo svojom posudku uvádzala, že ošetrujúci personál žalovanej nemocnice nedostatočne zhodnotil vysoký vek pacienta, jeho pridružené ochorenia, so zreteľom na to, že táto závažná diagnóza postihuje osoby nad 50 rokov s rozvinutým kôrnatením ciev. Tento záver , ktorý má vychádzať z odbornej literatúry, ale ostatné dve znalecké organizácie nezaradili medzi relevantné skutočnosti, ktoré mali ošetrujúci personál žalovanej nemocnice jednoznačne naviesť na úvahu o ochorení uzáver hornej mezenterickej tepny. Podľa posudku znaleckej organizácie MED - PRO - ORTO s.r.o. a podľa posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. neexistovalo žiadne diagnostické vodidlo, ktoré by malo primäť ošetrujúci personál k úvahám o potrebe vykonania diagnostiky na potvrdenie ochorenia uzáver hornej mezenterickej tepny. Aj znalec MUDr. F. K., za znaleckú organizáciu LEGE ARTIS, s.r.o. na pojednávaní v rámci konfrontácie so znalcom G. konštatoval, že u pacienta spočiatku neboli prítomné príznaky náhlej príhody brušnej, nebol dôvod predpokladať, že sa u neho rozvíja ochorenie uzáver hornej mezenterickej tepny. Preto je potom podľa názoru súdu správny záver znaleckej organizácie MED - PRO - ORTO s.r.o. vyslovený v jej posudku v tom smere, že Úrad ako aj LEGE ARTIS, znalecká organizácia s.r.o., vo svojich posudkoch hodnotili priebeh ochorenia, jeho diagnostiku a liečbu spätne, t.j. so znalosťou konečného výsledku veci, kedy sa príznaky, výsledky vyšetrení u pacienta stávajú zreteľnými a ľahko interpretovateľnými, a nepostupovali pri hodnotení postupu nemocnice so zreteľom na to, že v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej nemocnice pacientovi bol klinický nález u pacienta veľmi diskrétny, šlo o nejednoznačný obraz ochorenia, chýbalo diagnostické vodidlo, ktoré by signalizovalo akútne ohrozenie života pacienta. Choroba sa demaskovala (prejavili sa jej špecifické príznaky) až v čase, kedy bolo na jeho záchranu neskoro a teda objektívne nebolo možné terapeuticky zasiahnuť a predísť tak fatálnemu priebehu. Z tohto pohľadu ostalo nepreukázané tvrdenie žalobkyne 2/, že žalovaná nemocnica nevenovala patričnú pozornosť pacientovi, že sa ošetrujúci personál žalovanej nemocnice nesnažil zistiť jeho diagnózu, pretože znalci znaleckých organizácií MED - PRO - ORTO znalecká organizácia s.r.o. a forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. uzavreli, že pri stanovovaní diagnózy a liečbe C. L. postupoval ošetrujúci personál žalovanej nemocnice v súlade so štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi. Súd preto nezistil, žeby žalovaná nemocnica porušila svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.

31. Príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta musí byť v konaní nepochybne preukázaná. Pretože nebol preukázaný nesprávny postup žalovanej nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. L., je zrejmé, že smrť pacienta nemohla nastať v dôsledku konania/nekonania žalovanej nemocnice a teda nie je daná existencia príčinnej súvislosti medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovanou nemocnicou a úmrtím C. L.. Znalecká organizácia LEGE ARTIS, s.r.o. vo svojom posudku uviedla, že vzhľadom k tomu, že celková úmrtnosť na uzáver hornej mezenterickej tepny aj včasne zistený a operačne riešený je 60% až 100%, vzhľadom k vysokému veku pacienta , jeho pridruženým ochoreniam nie je možné tvrdiť, že včasný prevoz na chirurgickú kliniku Fakultnej nemocnice Trenčín a chirurgické riešenie by odvrátilo úmrtie pacienta. Na pojednávaní znalec G.. F. K., za znaleckú organizáciu LEGE ARTIS, s.r.o. uviedol, že oneskorené preloženie pacienta na chirurgické oddelenie oddialilo jeho operáciu a stanovenie jeho diagnózy, no nevedel vylúčiť ani potvrdiť, či by pacient C. L. prežil pri skoršom preložení zo žalovanej nemocnice na chirurgické oddelenie. G.. F. K. pri výsluchu dňa 9.11.2018 zároveň uviedol, že pokiaľ by aj bol pacient prevezený na chirurgické oddelenie do Nemocnice v Trenčíne už 21.6.2011 aj pri nasadení diagnostiky a príslušnej liečby by nasledovala jeho smrť vzhľadom na rozsiahle postihnutie , uzáver celej mezenterickej tepny (jej kmeňa), čo bolo zistené pri operácii pacienta vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, z ktorej lekársky záznam a prepúšťacia správa zo dňa 23.6.2011 sú obsiahnuté v spise, a znalecké organizácie z nich vychádzali. Zo záverov ďalších dvoch znaleckých organizácií, ktoré vypracúvali znalecké posudky k zhodnoteniu postupov žalovanej nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vyplýva, že smrť C. L. nenastala v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou nemocnicou, ale jeho smrť bola dôsledkom zákerného ochorenia, a zvrátiť nástup smrti C. L., resp. predĺžiť jeho život včasnou operáciou nebolo na základe analýzy prípadu možné uplatnením konkrétnych postupov medicíny. Úmrtie C. L. teda nebolo v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovanou nemocnicou.

32. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd uzavrel, že nebolo preukázané tvrdenie žalobkýň, že postup žalovanej nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. L. nebol v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., a že v súvislosti s tým bolo zapríčinené úmrtie menovaného pacienta. Zasiahnuté do osobnostných práv žalobkýň (do práva na súkromie a rodinný život) malo byť podľa ich tvrdenia úmrtím C. L.. Nebol preukázaný neoprávnený zásah žalovaného do osobnostných práv žalobkýň, a teda neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyniam podľa § 13 Občianskeho zákonníka.

33. Neboli preukázané ani predpoklady potrebné pre vznik zodpovednosti žalovanej nemocnice za škodu titulom pohrebných nákladov v súvislosti s pohrebom C. L., ktorý nárok uplatnila žalobkyňa 2/ podľa § 420 ods. 1, ods. 2, § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu tejto škody nevzniká v prípade ak nie je splnená čo i len jedna zo zákonných podmienok: 1/ porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona, zo zmluvy, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, 4/ zavinenie na strane škodcu. Z oboznámených znaleckých posudkov znaleckých organizácií forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., MED - PRO - ORTO, s.r.o. nevyplýva záver o tom, žeby ošetrujúci personál žalovanej nemocnice porušil svoje povinnosti pri hodnotení výsledkov vyšetrení, stanovení diagnózy, a podaní liečby pacientovi. Žiadna zo strán netvrdila, žeby trestné konanie viedlo k právoplatnému trestnému rozsudku, ktorým by bola vyslovené zavinené porušenie povinnosti niektorého subjektu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. L. počas jeho hospitalizácie v žalovanej nemocnici. Nebola preukázaná ani danosť vecnej príčinnej súvislosti medzi diagnostickými, liečebnými postupmi žalovanej nemocnice a úmrtím C. L..

34. Žalobkyne v rámci záverečných návrhov tvrdili, že záznamy z lekárskych vyšetrení nie sú v súlade s § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 576/2004 Z.z., pretože jeden záznam nebol podpísaný lekárom, čo znemožňuje jeho identifikáciu a ďalší záznam zo dňa 22.6.2011, ktorý popisuje zdravotný stav C. L. o 20.00 hod, je evidentne nesprávny, pretože už 22.6.2011 o 20:02 bol C. L. privezený do Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Tieto zápisy v zdravotnej dokumentácií preto podľa žalobkýň dôvodne vzbudzujú pochybnosti o ich autenticite, a sú dôvodné pochybnosti či uvedené ošetrenie C. L. bolo skutočne vykonané, pričom žalobkyne vyčítajú znaleckej organizácii MED-PRO-ORTO s.r.o., že napriek uvedenému pochybeniu uzavrela, že zdravotná starostlivosť bola nebohému poskytnutá lege artis. Žalobkyne v rozpore so zásadou koncentrácie konania tieto tvrdenia neuvádzali už v žalobe, resp. v inom okamihu ešte pred nariadením znaleckého dokazovania (pričom znalci vychádzali zo zdravotnej dokumentácie pacienta, ktorú začali žalobkyne spochybňovať po podaní znaleckých posudkov), a neuvádzali, čo im bránilo namietať tieto výhrady skôr, nenavrhli vykonať žiadne dôkazy na preukázanie ich tvrdení v tomto smere. Nenamietali nesúlad, resp. nesprávnosť zápisov v zdravotnej dokumentácii ani pred Úradom, ktorý ani takéto pochybenia žalovanej nemocnice nezistil, keďže takéto pochybenia nie sú uvedené v jeho oznámení o výsledku šetrenia podania. Pokiaľ je podpis lekára na zápise v zdravotnej dokumentácii nečitateľný, resp. nesedia časové údaje na zápise, nemožno len z toho vyvodzovať záver, že vyšetrenie nebolo vykonané. Táto skutočnosť (absencia podpisu ošetrujúceho lekára) nie je dôkazom toho, že by pacientovi nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a v príčinnej súvislosti s tým nastalo úmrtie pacienta.

35. Pokiaľ žalobkyne namietali, že v posudku č. 51/2017 vypracovanom MED - PRO - ORTO, znaleckej organizácie, s.r.o., je uvedené, že mal byť vypracovaný za súčinnosti s konzultantmi, avšak neboli uvedené konkrétne mená konzultantov a ani výsledky konzultácií, táto výhrada nečiní nepreskúmateľným daný znalecký posudok. Právo pribrať konzultanta z príslušného odboru na zodpovedanie čiastkových otázok súd znaleckej organizácii priznal v uznesení, ktorým ju ustanovil za znalca. V predmetnom posudku na str. 7 sú uvedené presné názvy a adresy inštitúcií, s ktorými znalecká organizácia konzultovala dielčie odborné otázky ohľadom chirurgie, angiografie, rádiológie, počítačovej tomografie a výsledky konzultácii sú zahrnuté v obsahu posudku, v záveroch znaleckého posudku. Rovnako tak aj znalecký posudok č. 10/2015 vypracovaný LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. neobsahuje osobitný výťah z konzultácií s konzultantkou brušnou chirurgičkou, ale výsledky konzultácii boli tiež premietnuté do záverov tohto znaleckého posudku. Napokon zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ani nevyžaduje, aby povinnou náležitosťou znaleckého posudku bolo osobitné vyjadrenie pribratého konzultanta. Odborné vyjadrenie konzultanta preto môže znalec, ktorý vypracúva posudok zapracovať do záverov posudku, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

36. Rozsudok ESĽP č. 50772/11 vo veci Erdinc Kurt a ďalší proti Turecku zo dňa 6.6.2017, na ktorý poukazovali žalobkyne, rieši inú skutkovú situáciu, pretože podľa sťažovateľov malo dôjsť k poškodeniu zdravia pacientky počas jej operácie v nemocnici, sťažovatelia bezúspešne napádali nedostatočnosť znaleckého posudku, na základe ktorého súdy zamietli ich nárok na odškodnenie a súdy nevyhoveli návrhu sťažovateľov na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. V danom prípade totiž napriek posudku č. 167/2013 vypracovaného Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. v súvisiacom trestnom konaní, v ktorom posudku nebolo zistené pochybenie žalovanej nemocnice pri liečbe C. L., súd na návrh žalobkýň nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, umožnil stranám položiť znalcovi otázky, a to za účelom ustálenia, či bola pacientovi žalovanou nemocnicou poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, a či je daný nárok žalobkýň. Bolo nariadené a vykonané aj kontrolné znalecké dokazovanie. Pokiaľ sa posudky znaleckých organizácii líšili vo vyhodnotení niektorých otázok, súd nariadil a vykonal aj konfrontáciu znalcov, ktorí boli zodpovední za vypracovanie posudkov. ESĽP v citovanom rozsudku vyčítal všeobecným súdom Turecka, že nedali vypracovať kontrolný znalecký posudok k znaleckému posudku, z ktorého súdy vychádzali, a v ktorom posudku je síce konštatované, že lekári nekonali nedbanlivo, no v znaleckom posudku nie sú uvedené postupy počas operácie, po operácii a ani ich vyhodnotenie s ohľadom na príslušné lekárske pravidlá a protokoly. Na rozdiel od veci, ktorú posudzoval ESĽP v citovanom rozsudku, znalecké organizácie MED - PRO - ORTO s.r.o. a Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. vo svojich posudkoch (z ktorých súd tiež vychádzal) zrozumiteľne a preskúmateľne zanalyzovali postup žalovanej nemocnice pri stanovení diagnózy C. L., poskytnutí liečby a dostatočne vysvetlili, že vzhľadom na nešpecifické príznaky ochorenia, ktoré sa u menovaného pacienta prejavili, v súlade s dostupnými pravidlami lekárskej vedy personál žalovanej nemocnice stanovil diagnózu, ktorá zodpovedala priebehu ochorenia, jeho prejavom.

37. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu výrokom I. zamietol.

38. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom G.. G. Z. k oznámeniu Úradu zo dňa 27.12.2011 ako to navrhovali žalobkyne. Z oznámenia Úradu zo dňa 27.12.2011 vyplýva, že podnet žalobkyne 2/ vybavovala G.. G. Z.. G.. G. Z. nebola ošetrujúcim lekárom C. L.. V oznámení je uvedené, že Úrad vychádzal zo zdravotnej dokumentácie C. L. pri formulovaní svojich záverov. Z tých istých podkladov vychádzali aj znalci, ktorí vypracovali v konaní oboznámené znalecké posudky ohľadom poskytovania zdravotnej starostlivosti menovanému pacientovi. Osoby zodpovedné za vypracovanie znaleckých posudkov súd v konaní vypočul. Žalobkyne neuviedli, k akým konkrétnym skutočnostiam mala byť G.. G. Z. vypočutá. Preto považoval súd výsluch G.. G. Z. za nepotrebný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

39. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 257 Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Keďže žaloba bola proti žalovanému zamietnutá v celom rozsahu, žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. Vzhľadom na zásadu úspechu žalovanému vzniklo podľa § 255 ods. 1 právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyniam. Pokiaľ na strane úspešného subjektu v konaní vystupoval intervenient, procesný úspech strany, ktorú intervenient podporoval v konaní, sa vzťahuje aj na intervenienta. Preto má taktiež intervenient nárok na náhradu trov konania , ktorú uplatnil voči neúspešnej strane a to v rovnakom rozsahu ako žalovaný, na strane ktorého vystupoval v konaní.

45. Pre prípad nevyhoveniu žalobe právny zástupca žalobkýň žiadal nepriznať žalovanej strane náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bližšie neuviedol, len dodal, že žalovaný popieral nárok žalobkýň, a žalobkyňa 1/ sa nedočkala z jeho strany žiadnej satisfakcie, pretože v priebehu konania zomrela. V danom prípade mal súd za to, že na strane žalobkyne 4/ sú splnené okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznať úspešnej strane, intervenientovi, znaleckej organizácii a štátu voči žalobkyni 4/ nárok na náhradu vzniknutých trov konania podľa § 257 CSP. Súd prihliadol na sociálny aspekt. Z predložených dokladov o majetkových, príjmových a zárobkových pomeroch žalobkýň a vyjadrenia žalobkyne 2/ na pojednávaní vyplýva, že žalobkyňa 4/ je študentkou Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, nemá žiaden vlastný príjem, je nemajetná, a preto nie je v jej možnostiach vzhľadom na to, že sa pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom zaplatiť ani časť náhrady trov konania úspešnej protistrane a ďalším subjektom, ktorým vznikol nárok na náhradu trov. Naproti tomu žalobkyňa 3/ je podľa lustrácie v sociálnej poisťovni zamestnaná so zárobkom cca 1.000 Eur mesačne v hrubom, žalobkyňa 2/ je tiež zamestnaná (od 10.7.2018) so zárobkom cca 800 Eur mesačne v hrubom, žalobkyne 2/, 3/ podľa ich vyjadrenia vlastnia nehnuteľný majetok (žalobkyňa 2/ aj rodinný dom), a žalobkyne 2/, 3/ majú teda zdroj finančných prostriedkov, ktorý im umožňuje nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane. Na strane žalobkýň 2/, 3/ súd nezistil okolnosti, ktoré by výnimočne odôvodňovali celkom alebo sčasti nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania. Žalobkyne na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok neuvádzali, žeby sa ich majetkové pomery od dátumu predloženia tlačív o pomeroch výrazne zmenili. Súd zohľadnil aj pomery na strane žalovanej nemocnice, ktorá síce ako nezisková organizácia nevykazuje zisk, ale podľa ňou predložených dokladov vlastní viacero nehnuteľností, vrátane stavieb, vykazuje kladný zostatok na účtoch a preto nepriznanie náhrady trov konania voči žalobkyni 4/ nemôže zamedziť, ani výrazne sťažiť ďalšie poskytovanie jej činnosti. Intervenient na strane žalovaného je právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na poisťovaciu činnosť na území SR, podniká vo veľkom rozsahu v tejto oblasti, a neuloženie povinnosti na náhradu trov žalobkyni 4/ výrazne neovplyvní jej činnosť, existenciu. Rovnaký záver platí o štátu , ktorému tiež vznikol nárok voči neúspešnej strane na náhradu trov konania, ktoré platil. Znalecká organizácia MED - PRO - ORTO, s.r.o. bola založená na výkon znaleckej činnosti za účelom dosahovania zisku, a zo spisu nevyplýva, žeby jej majetkové pomery , jej fungovanie ovplyvnila skutočnosť, že žalobkyňa 4/ nebude zaviazaná na náhradu trov dosiaľ neuhradeného znalečného. Nemožno opomenúť fakt, že na náhradu trov týchto oprávnených subjektov boli zaviazané žalobkyne 2/, 3/.

46. Ustanovenej znaleckej organizácii MED - PRO - ORTO, s.r.o. nebolo vyplatené uplatnené znalečné v sume 147,39 Eur za vypracovaný posudok č. 51/2017 a znalečné, ktoré uplatnila v sume 383,19 Eur za účasť znalca G. na pojednávaní dňa 9.11.2018, nakoľko preddavok na trovy znaleckého dokazovania zložený žalobkyňami bol spotrebovaný na výplatu časti znalečného v sume 1.000 Eur za znalecký posudok podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 20C 135/2013-342 zo dňa 19.12.2017. Znalecká organizácia má právo na náhradu trov konania , ktoré jej vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, ako aj v súvislosti s výsluchom k podanému posudku a podľa § 255 ods. 1 má postavenie strany pre konanie o tomto jej nároku. Štát podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí v civilnom sporovom konaní trovy konania, a preto strany majú povinnosť nahradiť ustanovenej znaleckej organizácii ňou uplatnené trovy konania spojené s vypracovaním posudku a s účasťou na pojednávaní, na ktorom bol znalec v zmysle návrhu žalobkýň vypočúvaný k znaleckému posudku a konfrontovaný zo znalcom druhej znaleckej organizácie. Vzhľadom na výsledok konania a za použitia zásady úspechu znaleckej organizácii vzniklo proti žalobkyniam 2/, 3/ právo na náhradu znalečného v rozsahu 100 %.

47. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 20C 135/2013-209 zo dňa 5.10.2015 bolo znaleckej organizácii LEGE ARTIS, s.r.o. vyplatené dňa 5.10.2015 z rozpočtových prostriedkov súdu znalečné v sume 811,08 Eur, pretože strany nezložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Znalečné bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov za účinnosti zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 148 ods. 1 určoval, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Štát mal teda právo na náhradu trov, ktoré platil proti účastníkovi, u ktorého neboli dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a to vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak boli na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znášal štát. s účinnosťou od 1.7.2016 zrušil OSP, pričom je vzhľadom na prechodné ustanovenia aplikovateľný

aj na konanie začaté pred jeho účinnosťou. nemá výslovné ustanovenie , ktoré by zodpovedalo ustanoveniu 148 ods. 1 OSP. Keďže neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu, a vzhľadom na to, že v tomto smere neobsahuje ani prechodné ustanovenie pre rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vynaložených v konaní začatom do 30.06.2016, súd za použitia ustanovenia čl. 4 ods. 1, 2 s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k záveru, že od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady tohto civilného sporového konania. Na strane žalobkýň 2/, 3/ neboli dané dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov (pôvodne priznané oslobodenie od súdnych poplatkov im bolo odňaté uznesením č.k. 20C 135/2013-302 zo dňa 21.3.2017). Vo vzťahu k štátu treba potom analogicky aplikovať ustanovenie § 259 a aj ustanovenie § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Dôvodová správa zákonodarcu k ustanoveniu § 259 uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právo štátu na náhradu týchto peňažných prostriedkov, ktoré vyplatil znaleckej organizácii. Štát má teda právo na náhradu trov konania , ktoré vyplatil znaleckej organizácii v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a podľa § 255 ods. 1 má postavenie strany pre konanie o tomto jeho nároku. Vzhľadom na výsledok konania a za použitia zásady úspechu štátu vznikol proti žalobkyniam 2/, 3/ nárok na náhradu znalečného, ktoré platil štát v rozsahu 100 %.

48. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd o nároku na náhradu trov konania žalovanému, intervenientovi na strane žalovaného, znaleckej organizácii MED - PRO - ORTO, s.r.o., štátu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch II. až VI. rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.